Žaloba podaná 29. januára 2010 - Elementis a i./Komisia

(vec T-43/10)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobkyne: Elementis plc, Elementis Holdings Ltd, Elementis UK Ltd a Elementis Services Ltd (Londýn, Spojené kráľovstvo) (v zastúpení: T. Wessely, A. de Brousse, E. Spinelli, advokáti a A. Woods, solicitor)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy žalobkýň

zrušiť rozhodnutie Európskej komisie z 11. novembra 2009 č. K(2009) 8682 vo veci COMP/38589 - Tepelné stabilizátory v rozsahu, v akom sa týka žalobkýň,

subsidiárne zrušiť alebo podstatne znížiť výšku pokút uložených žalobkyniam na základe rozhodnutia,

zaviazať žalovanú na náhradu trov konania vrátane trov konania, ktoré boli žalobkyniam spôsobené zaplatením celej pokuty alebo jej časti,

prijať ďalšie opatrenia, ktoré Všeobecný súd považuje za vhodné.

Žalobné dôvody a hlavné tvrdenia

Žalobkyne sa svojou žalobou domáhajú podľa článku 263 ZFEÚ zrušenia rozhodnutia Komisie z 11. novembra 2009 č. K(2009) 8682 vo veci COMP/38589 - Tepelné stabilizátory, v ktorom sa rozhodlo, že viaceré podniky vrátane žalobkýň sa dopustili porušenia článkov 81 ES (teraz 101 ZFEÚ) a 53 EHP tým, že sa zúčastnili dvoch kartelov týkajúcich sa odvetvia cínových stabilizátorov a odvetvia tepelných stabilizátorov ESBO/Esters v rámci EHP.

Žalobkyne uvádzajú tieto žalobné dôvody a hlavné tvrdenia:

Po prvé žalobkyne tvrdia, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď voči žalobkyniam prijala rozhodnutie o uložení pokút v rozpore s ustanoveniami o premlčacích lehotách v článku 25 ods. 5 a článku 25 ods. 6 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy (teraz 101 a 102 ZFEÚ) (ďalej len "nariadenie č. 1/2003")¹. Podľa článku 25 ods. 5 nariadenia č. 1/2003 objektívna premlčacia lehota, po uplynutí ktorej Komisia nesmie uložiť sankcie sa porušenie kartelových predpisov, je desať rokov odo dňa, keď bolo porušenie ukončené. Žalobkyne preto uvádzajú, že rozhodnutie prijaté 11 rokov po ukončení ich porušenia (2. október 1998) bolo prijaté v rozpore s uvedeným ustanovením. Žalobkyne ďalej uvádzajú, že stanovisko Komisie o zákonnosti pokuty napriek uplynutiu desaťročnej lehoty sa zakladá na výklade pozastavenia plynutia premlčacej lehoty erga omnes stanoveného v článku 25 ods. 6 nariadenia č. 1/2003, ktorý je podľa žalobkýň nesprávny.

Po druhé žalobkyne tvrdia, že Komisia porušila ich práva na obhajobu, pretože neprimeraná dĺžka zisťovania skutkového stavu v rámci vyšetrovania oslabila ich schopnosť účinne uplatňovať práva na obhajobu v tomto konaní.

Po tretie žalobkyne tvrdia, že Komisia sa dopustila zjavných pochybení pri výpočte pokuty uloženej žalobkyniam, pretože vychádzala z nesprávneho základu pokút uložených a) v súvislosti s obdobím pred spoločným podnikom a b) pokiaľ ide o odstrašujúci účinok pokuty, na obrat dosiahnutý spoločným podnikom Akcros namiesto obratu dosiahnutého žalobkyňami. Pokuty by podľa žalobkýň mali byť znížené o 50 %.

Po štvrté žalobkyne tvrdia, že Komisia sa dopustila zjavných nesprávnych právnych posúdení a porušila zásady právnej istoty, osobnej zodpovednosti a proporcionality, keď nešpecifikovala výšku pokuty (uloženú spoločne a nerozdielne žalobkyniam), ktorú majú žalobkyne zaplatiť.

____________

¹ - Ú. v. ES L 1, s. 1 ; Mim. vyd. 08/002, s. 205.