ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (odvolacia komora)
zo 16. septembra 2015 (*)
„Odvolanie – Verejná služba – Dočasní zamestnanci – Zmluva na dobu určitú – Rozhodnutie o neobnovení – Článok 8 prvý odsek PZOZ – Zmena kvalifikácie zmluvy na dobu určitú na zmluvu na dobu neurčitú – Neobmedzená právomoc“
Vo veci T‑231/14 P,
ktorej predmetom je odvolanie proti rozsudku Súdu pre verejnú službu Európskej únie (tretia komora) z 5. februára 2014, Drakeford/EMA (F‑29/13, Zb. VS, EU:F:2014:10), smerujúce k zrušeniu tohto rozsudku,
Európska agentúra pre lieky (EMA), v zastúpení: T. Jabłoński a N. Rampal Olmedo, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci D. Waelbroeck a A. Duron, advokáti,
odvolateľka,
ktorú v konaní podporujú:
Európska komisia, v zastúpení: J. Currall a G. Gattinara, splnomocnení zástupcovia,
Európska chemická agentúra (ECHA), v zastúpení: M. Heikkilä a E. Maurage, splnomocnení zástupcovia,
Európska agentúra pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (Frontex), v zastúpení: H. Caniard a V. Peres de Almeida, splnomocnení zástupcovia,
Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA), v zastúpení: D. Detken, S. Gabbi a C. Pintado, splnomocnení zástupcovia,
a
Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC), v zastúpení: J. Mannheim a A. Daume, splnomocnené zástupkyne,
vedľajší účastníci konania,
ďalší účastník konania:
David Drakeford, bydliskom v Dubline (Írsko), v zastúpení: S. Orlandi a T. Martin, advokáti,
žalobca v prvostupňovom konaní,
VŠEOBECNÝ SÚD (odvolacia komora),
v zložení: predseda M. Jaeger (spravodajca), sudcovia S. Papasavvas a G. Berardis,
tajomník: L. Grzegorczyk, referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 14. apríla 2015,
vyhlásil tento
Rozsudok(1)
1 Svojím odvolaním Európska agentúra pre lieky (EMA) navrhuje zrušenie rozsudku Súdu pre verejnú službu Európskej únie (tretia komora) z 5. februára 2014, Drakeford/EMA (F‑29/13, Zb. VS, ďalej len „napadnutý rozsudok“, EU:F:2014:10), ktorým Súd pre verejnú službu zrušil rozhodnutie o neobnovení zmluvy D. Drakeforda.
Skutkové okolnosti, prvostupňové konanie a napadnutý rozsudok
2 Skutkové okolnosti sú uvedené v bodoch 4 až 19 napadnutého rozsudku takto:
„4 Žalobca bol 30. októbra 1996 s účinnosťou od 16. novembra 1996 prijatý do zamestnania agentúrou EMA ako pomocný zamestnanec na dobu jedného roka na plnenie úloh koordinátora v oblasti informačných technológií v sektore s rovnakým názvom (ďalej len ‚sektor IT‘) patriacom do útvaru ‚technickej koordinácie‘.
5 Ako úspešný uchádzač výberového konania na výber dočasných zamestnancov žalobca uzavrel následne s agentúrou EMA zmluvu, ktorá mu s účinnosťou od 1. februára 1997, ako dočasnému zamestnancovi zaradenému do platovej triedy A 5 podľa článku 2 písm. a) PZOZ, zverovala plnenie úloh hlavného administrátora, a to na dobu piatich rokov, ktorú možno obnoviť. Žalobca naďalej plnil svoje úlohy v sektore IT.
6 Žalobca bol 15. novembra 1998 vymenovaný za zástupcu vedúceho sektora IT. Počas obdobia rokov 2001/2003 musel plniť aj úlohy dočasného vedúceho sektora IT.
7 Zmluva dočasného zamestnanca, ktorú mal uzavretú žalobca, bola v čase uplynutia dohodnutej doby, 1. februára 2002, obnovená na novú dobu piatich rokov.
8 Žalobca bol dodatkom zo 6. augusta 2002 k jeho zmluve povýšený do platovej triedy A 4.
9 Ako úspešný uchádzač externého výberového konania na miesto vedúceho sektora IT, žalobca 15. apríla 2003 uzavrel s agentúrou EMA zmluvu dočasného zamestnanca zaradeného do platovej triedy A 4 podľa článku 2 písm. a) PZOZ. Táto zmluva uzavretá na dobu piatich rokov, ktorú možno obnoviť, nadobudla účinnosť 1. mája 2003.
10 V nadväznosti na reformu služobného poriadku bola 1. mája 2004 platová trieda žalobcu premenovaná na triedu A 12.
11 Dodatkom, ktorý OOUPZ podpísal 14. augusta 2007 a žalobca 15. augusta 2007, bola zmluva žalobcu obnovená na dobu piatich rokov s účinnosťou od 1. mája 2008.
12 Memorandom z 5. júna 2009 bol žalobca informovaný o svojom vymenovaní za vedúceho sektora informačných a komunikačných technológií na útvare s rovnakým názvom (ďalej len „útvar ‚IKT‘“) v rámci internej reštrukturalizácie agentúry.
13 Vedúci sektora ‚Ľudské zdroje‘ na útvare ‚Administratíva‘ informoval 15. septembra 2011 žalobcu, že bol zaradený do zoznamu úspešných uchádzačov výberového konania na miesto vedúceho útvaru ‚IKT‘, platného až do 31. decembra 2012.
14 Dňa 30. júla 2012, teda deväť mesiacov pred uplynutím doby, na ktorú bola uzavretá zmluva žalobcu, služby sektora ‚Ľudské zdroje‘ agentúry EMA zaslali vedúcemu útvaru, na ktorom pracoval žalobca, formulár týkajúci sa prípadného obnovenia zmluvy žalobcu. Vedúci útvaru 17. augusta 2012 vydal stanovisko, podľa ktorého ‚na obnovenie zmluvy [žalobcu] nie je potrebný nijaký úkon‘.
15 Po tomto stanovisku výkonný riaditeľ ako OOUPZ listom z 30. augusta 2012 žalobcovi potvrdil, že jeho zmluva skončí 30. apríla 2013 (ďalej len ‚rozhodnutie z 30. augusta 2012‘) a že ‚v záujme agentúry [bude] postavený mimo aktívnu službu od 1. septembra 2012 až do skončenia jeho zmluvy‘.
16 Listom z 31. augusta 2012 žalobca napadol svoje pracovné voľno nariadené ex offo s okamžitou účinnosťou, pričom tvrdil, že podľa uplatniteľnej právnej úpravy ho po takmer šestnástich rokoch pracovnoprávnych vzťahov v agentúre EMA treba považovať za ‚stáleho zamestnanca‘. V ten istý deň OOUPZ žalobcovi odpovedal, že jeho zmluva, uzavretá 15. apríla 2003 na dobu piatich rokov s účinnosťou od 1. mája 2003, bola 1. mája 2008 obnovená na dobu piatich rokov. Listom z 3. septembra 2012 bol žalobca informovaný o administratívnych podmienkach jeho odchodu z agentúry EMA.
17 Žalobca 12. septembra 2012 zaslal agentúre EMA sťažnosť podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku úradníkov Európskej únie (ďalej len ‚služobný poriadok‘) proti rozhodnutiu z 30. augusta 2012, pričom sa odvolával na päť zmlúv alebo obnovení zmlúv dočasného zamestnanca, ku ktorým došlo bez prerušenia od roku 1997, a v dôsledku ktorých už je v pracovnoprávnom vzťahu na dobu neurčitú. Na podporu tejto zmeny kvalifikácie žalobca poukázal na bezchybnú a dôležitú prácu, ktorú vykonával v službe agentúry. Žalobca 15. októbra 2012 podal doplnenie sťažnosti obsahujúce po prvé, žiadosť o automatickú zmenu kvalifikácie jeho poslednej zmluvy podľa článku 8 PZOZ na zmluvu na dobu neurčitú odo dňa, keď bola jeho druhá päťročná zmluva dočasného zamestnanca nahradená jeho novou zmluvou uzavretou 15. apríla 2003, po druhé, žiadosť o zmenu kvalifikácie jeho prvej zmluvy pomocného zamestnanca, ktorá nadobudla účinnosť 16. novembra 1996, na zmluvu dočasného zamestnanca, takže k druhému obnoveniu došlo v skutočnosti ‚9. mája 2001‘, a po tretie, žiadosť o zaplatenie sumy 10 000 eur ako náhrady ujmy, ktorú utrpel kvôli nariadeniu pracovného voľna ex offo, ktoré je protiprávne.
18 OOUPZ 19. decembra 2012 zamietol sťažnosť z 12. septembra 2012, doplnenú 15. októbra 2012, z dôvodu, že zmluva na dobu určitú, ktorá nadobudla účinnosť 1. mája 2003, bola obnovená iba raz a že bez druhého obnovenia v súlade s článkom 8 PZOZ ju nemožno považovať za zmluvu na dobu neurčitú.
19 Žalobca 24. decembra 2012 podal novú sťažnosť podľa článku 90 ods. 2 služobného poriadku, tentoraz proti rozhodnutiu z 19. decembra 2012 v rozsahu, v akom toho rozhodnutie zamietlo jeho žiadosti o zmenu kvalifikácie jeho pôvodnej zmluvy pomocného zamestnanca na zmluvu dočasného zamestnanca, a o zmenu kvalifikácie jeho zmluvy dočasného zamestnanca na dobu určitú na zmluvu dočasného zamestnanca na dobu neurčitú, a vyzval agentúru, aby konkrétne preskúmala možnosti obnovenia tejto poslednej zmluvy. Túto novú sťažnosť, sprevádzanú žiadosťou o obnovenie zmluvy, OOUPZ zamietol listom z 26. februára 2013 (ďalej len ‚rozhodnutie z 26. februára 2013‘).“
3 Podaním podaným do kancelárie Súdu pre verejnú službu 28. marca 2013 D. Drakeford podal žalobu, v ktorej navrhoval zrušenie rozhodnutí z 30. augusta 2012 a z 26. februára 2013 a zaviazanie agentúry EMA, aby mu zaplatila sumu 25 000 eur ako náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú údajne utrpel. EMA navrhovala v prvom rade, aby žaloba bola zamietnutá ako čiastočne neprípustná a v každom prípade nedôvodná, a subsidiárne, aby boli zamietnuté návrhy týkajúce sa toho, aby bola zaviazaná na náhradu trov konania a na zaplatenie sumy 25 000 eur D. Drakefordovi, ako aj každý návrh na náhradu údajnej, ešte nepreukázanej, majetkovej škody, a aby bol D. Drakeford zaviazaný na náhradu trov konania.
4 Súd pre verejnú službu najprv posúdil ako neprípustné návrhy na zrušenie rozhodnutia z 26. februára 2013 v rozsahu, v akom toto rozhodnutie zamietlo žiadosti o obnovenie zmluvy D. Drakeforda, o zmenu kvalifikácie jeho zmluvy pomocného zamestnanca na zmluvu dočasného zamestnanca a o zmenu kvalifikácie jeho zmluvy dočasného zamestnanca na dobu určitú na zmluvu na dobu neurčitú.
5 Následne Súd pre verejnú službu v bode 47 napadnutého rozsudku vyhovel návrhu D. Drakeforda na zrušenie rozhodnutia z 30. augusta 2012, keď vyložil výraz „každé ďalšie obnovenie“ obsiahnutý v článku 8 prvom odseku tretej vete podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie (ďalej len „PZOZ“) tak, že sa týka každého postupu, v dôsledku ktorého dočasný zamestnanec v zmysle článku 2 písm. a) PZOZ po skončení svojho zamestnania na dobu určitú zotrváva v tomto postavení vo svojom pracovnoprávnom vzťahu so svojím zamestnávateľom, aj keď toto obnovenie sprevádza postup v platovej triede alebo zmena plnených úloh. Súd pre verejnú službu dodal, že to neplatí iba vtedy, ak nová zmluva patrí do pôsobnosti inej právnej úpravy alebo znamená prerušenie služobného postupu, ktoré sa prejavuje napríklad podstatnou zmenou povahy úloh plnených dotknutým zamestnancom.
6 Súd pre verejnú službu založil svoju úvahu na účele článku 8 prvého odseku PZOZ, ktorým je garantovať určitú stabilitu zamestnania, a na zásade rovnosti zaobchádzania, aby dospel k záveru, že rozhodnutie z 30. augusta 2012 tým, že bolo prijaté z pohľadu pracovnoprávneho vzťahu na dobu určitú, nerešpektovalo článok 8 prvý odsek PZOZ.
7 Napokon, pokiaľ ide o majetkovú škodu, Súd pre verejnú službu za obdobie od skončenia zmluvy dočasného zamestnanca na dobu určitú, ktorú mal uzavretú D. Drakeford, do vyhlásenia napadnutého rozsudku, zaviazal agentúru EMA, aby mu zaplatila rozdiel medzi výškou odmeny, ktorú by mohol požadovať, ak by zostal vo svojej funkcii, a výškou odmeny, honorárov, dávok v nezamestnanosti alebo akejkoľvek inej náhradnej dávky alebo odmeny rovnakej povahy, ktorú skutočne poberal od 1. mája 2013. Pokiaľ ide obdobie po vyhlásení napadnutého rozsudku, Súd pre verejnú službu na základe svojej neobmedzenej právomoci vyzval agentúru EMA, aby buď opätovne prijala D. Drakeforda do zamestnania, alebo hľadala dohodu stanovujúcu spravodlivú peňažnú náhradu, a nariadil účastníkom konania, aby ho informovali o riešení, ku ktorému dospejú spoločnou dohodou, alebo ak k dohode nedôjde, aby mu predložili svoje vyčíslené návrhy.
O odvolaní
Konanie pred Všeobecným súdom a návrhy účastníkov konania
8 Podaním podaným do kancelárie Všeobecného súdu 15. apríla 2014 podala agentúra EMA prejednávané odvolanie na základe článku 9 prílohy I Štatútu Súdneho dvora Európskej únie. D. Drakeford predložil svoje vyjadrenie k odvolaniu 25. júla 2014.
9 Podaniami podanými do kancelárie Všeobecného súdu 14., 25. a 28. júla 2014 Európska komisia, Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA), Európska chemická agentúra (ECHA), Európska agentúra pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (Frontex) a Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) požiadali o vstup do konania ako vedľajší účastníci konania na podporu návrhov agentúry EMA. Uzneseniami predsedu odvolacej komory z 2. a 24. septembra 2014 bolo vyhovené týmto piatim návrhom na vstup vedľajšieho účastníka do konania na podporu návrhov agentúry EMA.
10 Komisia, ECHA, Frontex, EFSA a ECDC podali vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania v lehote, ktorá im bola stanovená.
11 Agentúra EMA a D. Drakeford boli vyzvaní, aby podali pripomienky k vyjadreniam vedľajších účastníkov konania, čomu vyhoveli v stanovenej lehote.
12 Agentúra EMA, ktorú podporujú Komisia, ECHA, Frontex, EFSA a ECDC, navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnutý rozsudok,
– následne zamietol prvostupňovú žalobu,
– zaviazal D. Drakeforda na náhradu trov konania na oboch stupňoch.
13 D. Drakeford navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol odvolanie,
– zaviazal agentúru EMA na náhradu trov konania.
14 Listom z 9. februára 2015 predložila agentúra EMA odôvodnenú žiadosť podľa článku 146 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu z 2. mája 1991, aby bola vypočutá v rámci ústnej časti konania.
15 Všeobecný súd vyhovel žiadosti odvolateľky a otvoril ústnu časť konania.
16 Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im Všeobecný súd položil, boli vypočuté na pojednávaní 14. apríla 2015.
Právny stav
[omissis]
O prvom dôvode založenom na nesprávnom výklade výrazu „každé ďalšie obnovenie“ obsiahnutého v článku 8 prvom odseku PZOZ, ktorého sa dopustil Súd pre verejnú službu
[omissis]
22 Na úvod treba pripomenúť, že v súlade so všeobecnou zásadou výkladu treba v prípade rozporu medzi rôznymi jazykovými verziami vidieť ustanovenie práva Únie v jeho kontexte a vyložiť ho s prihliadnutím na všetky ustanovenia tohto práva, jeho účel a stav jeho vývoja ku dňu, keď sa má dané ustanovenie uplatniť (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. septembra 2010, Kirin Amgen, C‑66/09, Zb. EU:C:2010:484, bod 41).
23 Treba tiež pripomenúť, že účelom článku 8 prvého odseku PZOZ nie je ani určitá stabilita zamestnania, ani určitá trvalosť pracovnoprávnych vzťahov dočasných zamestnancov, ktorí majú zmluvu na dobu určitú, ale tento článok má zabrániť zneužívaniu zmlúv na dobu určitú (rozsudok z 21. mája 2014, Komisia/Macchia, T‑368/12 P, Zb. VS, EU:T:2014:266, bod 60). Nedostatok stability pracovnoprávneho vzťahu napokon potvrdzuje to, že obnovenie zmluvy dočasného zamestnanca na dobu určitú je iba možnosťou, okrem prípadu uvedeného v článku 8 prvom odseku poslednej vete PZOZ, ktorej účelom je práve zabrániť zneužívaniu zmlúv na dobu určitú tým, že upravuje automatickú zmenu kvalifikácie zmluvy na dobu určitú na zmluvu na dobu neurčitú. V každom prípade pracovnoprávny vzťah dočasného zamestnanca, ktorý sa vďaka automatickej zmene kvalifikácie upravenej v článku 8 prvom odseku poslednej vete PZOZ stal zamestnancom na základe zmluvy na dobu neurčitú, nie je stabilný. V tomto prípade totiž administratíva môže kedykoľvek ukončiť túto zmluvu z legitímneho dôvodu pri dodržaní podmienok stanovených v článku 47 písm. c) bode i) PZOZ.
24 V tomto prípade Súd pre verejnú službu najprv usúdil, že rôzne jazykové verzie článku 8 prvého odseku PZOZ neumožňujú jednoznačný výklad uvedeného ustanovenia. Na podporu tohto záveru Súd pre verejnú službu odkázal jednak na holandskú a taliansku verziu, ktoré podporujú názor zastávaný agentúrou EMA, a jednak na francúzsku, nemeckú, anglickú a španielsku verziu. V bode 42 napadnutého rozsudku Súd pre verejnú službu dospel k záveru, že na rozdiel od talianskej a holandskej verzie, znenie francúzskej a nemeckej verzie, ktoré sa všeobecnejšie týka obnovenia zamestnania a pracovnoprávneho vzťahu, a znenie anglickej a španielskej verzie, ktoré sa týka každého ďalšieho obnovenia bez bližšieho spresnenia, neumožňujú dospieť k záveru, že výraz „každé ďalšie obnovenie“ sa týka tej istej zmluvy. Súd pre verejnú službu tak konštatoval existenciu dvoch skupín jazykových verzií článku 8 prvého odseku PZOZ: prvá skupina, z ktorej jasne vyplýva, že výraz „každé ďalšie obnovenie“ sa vzťahuje na zmluvu, a druhá skupina, ktorá takýto záver neumožňuje. S prihliadnutím na tento rozdiel medzi textami, ktoré neposkytujú jednoznačný údaj o tom, čo je predmetom obnovenia, ktoré má za následok zmenu kvalifikácie zmluvy na dobu určitú na zmluvu na dobu neurčitú, Súd pre verejnú službu zdôraznil, že je potrebné ustáliť jednotný výklad tohto ustanovenia.
25 Tento záver Súdu pre verejnú službu nie je postihnutý nesprávnym právnym posúdením. Je samozrejme pravda, ako tvrdí agentúra EMA, že Súd pre verejnú službu nerešpektoval to, že na rozdiel od francúzskej a nemeckej verzie sa v anglickej a španielskej verzii výraz „každé ďalšie obnovenie“ môže vzťahovať iba na výraz „zmluva“. Toto pochybenie však nemá vplyv na posúdenie Súdu pre verejnú službu, keďže tento súd správne uviedol, že naopak francúzska a nemecká verzia neumožňujú dospieť k jednoznačnému záveru o výklade článku 8 prvého odseku PZOZ. V týchto verziách totiž alternatívne použitie výrazov „zamestnanie“, „zmluva“ a „každé ďalšie obnovenie tohto zamestnania“ robí ustanovenie nejednoznačným. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že hoci výraz „zamestnanie“ sa týka všeobecnejšie pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnancom na jednej strane a inštitúciou alebo agentúrou na druhej strane, výraz „zmluva“ zodpovedá právnemu nástroju, prostredníctvom ktorého sa tento vzťah zrealizuje. Vzhľadom na to, že znenie francúzskej a nemeckej verzie možno vykladať v tom zmysle, že zamestnanie zamestnanca sa môže realizovať prostredníctvom uzavretia rôznych zmlúv v rámci toho istého pracovnoprávneho vzťahu, Súd pre verejnú službu správne rozhodol, že tieto verzie neumožňujú zistiť, či sa výraz „každé ďalšie obnovenie“ vzťahuje jednoznačne na zamestnanie, alebo na zmluvu. V dôsledku toho nemožno súhlasiť ani s neskorším tvrdením agentúry EMA, že výrazy „zamestnanie“ a „zmluva“ sú zameniteľné.
26 Dokonca aj doslovný výklad, ktorý navrhla agentúra EMA a podľa ktorého sa na uplatnenie poslednej vety článku 8 PZOZ vyžaduje, aby sa obnovenie týkalo tej istej zmluvy na dobu určitú, nie je jednoznačný, keďže jazykové verzie, ktoré používajú iba výraz „zmluva“, môžu byť predmetom rôzneho doslovného výkladu tohto výrazu. Môže sa totiž ukázať, že dočasný zamestnanec so zmluvou na dobu určitú uzavrie následne novú zmluvu na dobu určitú, ktorá, hoci je formálne odlišná, ponúka vecnú kontinuitu s pôvodnou zmluvou. Z toho vyplýva, že nič nebráni domnievať sa, že pokiaľ ide o predmet obnovenia, ktoré má za následok premenu zmluvy na dobu určitú na zmluvu na dobu neurčitú, možno článok 8 prvý odsek poslednú vetu PZOZ vykladať tak, že odkazuje na ten istý druh zmluvy, teda na zmluvu na dobu určitú, a nie na zmluvu zhodnú s pôvodnou zmluvou. Tento prípad teda preukazuje, že v zásade zmluvy na dobu určitú opätovne uzatvárané medzi zamestnancom a administratívou možno zohľadniť na účely uplatnenia článku 8 prvého odseku poslednej vety PZOZ, pokiaľ majú kontinuitu s prvou zmluvou na dobu určitú.
27 S prihliadnutím na tieto úvahy a po konštatovaní rozdielu medzi textami, ktorý môže viesť k rozdielom vo význame, Súd pre verejnú službu mohol bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, na jednej strane tvrdiť, že sa nemôže obmedziť na jednoduchý doslovný prístup, a na druhej strane na účely jednotného výkladu článku 8 prvého odseku PZOZ uplatniť v bode 45 napadnutého rozsudku všeobecnú zásadu, podľa ktorej sa ustanovenie má vykladať s prihliadnutím na všetky ustanovenia práva Únie, jeho účel a stav vývoja tohto práva.
28 Prvá časť prvého odvolacieho dôvodu musí byť teda zamietnutá ako nedôvodná.
29 Súd pre verejnú službu následne založil svoj výklad článku 8 prvého odseku PZOZ na jednej strane na jeho účele a na druhej strane na jeho kontexte. Pokiaľ ide o účel uvedeného ustanovenia, Súd pre verejnú službu v bodoch 43, 44 a 46 napadnutého rozsudku v podstate usúdil, že jeho účelom je garantovať určitú stabilitu zamestnania v oblasti pracovnoprávnych vzťahov. Pokiaľ ide o jeho kontext, v bode 47 napadnutého rozsudku Súd pre verejnú službu rozhodol, že vykladať článok 8 prvý odsek PZOZ tak, že sa vylúči zmena kvalifikácie zmluvy dočasného zamestnanca na dobu určitú na zmluvu na dobu neurčitú iba preto, že tento zamestnanec služobne postúpil uzavretím rôznych zmlúv s administratívou, by odporovalo zásade rovnosti zaobchádzania, ako aj úmyslu normotvorcu vyjadrenému výslovne v článku 12 ods. 1 PZOZ, ktorým je dbať na to, aby dočasní zamestnanci zabezpečili inštitúciám služby osôb s najvyššou úrovňou spôsobilosti, výkonnosti a bezúhonnosti.
30 Pokiaľ teda ide o druhú časť prvého odvolacieho dôvodu, treba uviesť, že keď Súd pre verejnú službu usúdil, že účelom článku 8 prvého odseku PZOZ je garantovať určitú stabilitu zamestnania, dopustil sa tým nesprávneho právneho posúdenia. Na rozdiel od toho, čo sa domnieval tento súd, totiž, ako to bolo zdôraznené v bode 23 vyššie, účelom článku 8 prvého odseku PZOZ je zabrániť zneužívaniu vyplývajúcemu z používania opätovne uzatváraných zmlúv na dobu určitú administratívou. Okrem toho, ako bolo uvedené v bode 19 vyššie, obmedzený účel tohto článku je potvrdený aj právomocou priznanou administratíve kedykoľvek ukončiť pracovnoprávny vzťah so zamestnancom, ktorý má zmluvu na dobu neurčitú, pri dodržaní postupu upraveného v článku 47 PZOZ.
31 Treba však uviesť, že súd Únie môže zamietnuť dôvod alebo výhradu ako neúčinné, ak zistí, že aj keby boli dôvodné, nemôžu viesť k požadovanému zrušeniu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. novembra 2009, Michail/Komisia, T‑50/08 P, Zb. VS, EU:T:2009:457, bod 59 a citovanú judikatúru).
32 Na jednej strane, hoci je pravda, že Súd pre verejnú službu sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že cieľom článku 8 prvého odseku PZOZ je garantovať určitú stabilitu zamestnania, na druhej strane tento súd správne rozhodol, že tento článok bráni tomu, aby sa bolo možné domnievať, že k automatickej zmene kvalifikácie zmluvy dočasného zamestnanca na dobu určitú na zmluvu na dobu neurčitú môže dôjsť iba vtedy, keď sa opätovné obnovenia týkajú tej istej zmluvy. Súd pre verejnú službu totiž v bode 47 napadnutého rozsudku správne zdôraznil, že zbaviť dočasného zamestnanca, ktorý má zmluvu na dobu určitú a ktorý vďaka svojim dobrým pracovným výsledkom služobne postúpil prostredníctvom uzavretia rôznych zmlúv, ochrany stanovenej v článku 8 prvom odseku poslednej vete PZOZ v porovnaní s dočasným zamestnancom, ktorý má zmluvu na dobu určitú a v prípade ktorého bola obnovená tá istá zmluva bez služobného postupu odôvodneného osobitnými zásluhami, by malo za následok znevýhodnenie prvého uvedeného zamestnanca. Tvrdenie agentúry EMA treba teda zamietnuť ako neúčinné.
33 Napokon, pokiaľ ide o tretiu časť, stačí uviesť, že na rozdiel od toho, čo tvrdí agentúra EMA, Súd pre verejnú službu nehľadel na dočasných zamestnancov ako na úradníkov. Je pravda, ako to bolo konštatované v bode 29 vyššie, že Súd pre verejnú službu nerešpektoval účel článku 8 prvého odseku PZOZ. Treba však zdôrazniť, že v bode 50 napadnutého rozsudku usúdil, že administratíva môže kedykoľvek ukončiť zmluvu zamestnanca na dobu neurčitú pri dodržaní lehoty stanovenej v článku 47 písm. c) bode i) PZOZ. To preukazuje, že Súd pre verejnú službu nijako nespochybnil rozdiel medzi úradníkmi a zamestnancami a širokú mieru voľnej úvahy, ktorú má administratíva v pracovnoprávnych vzťahoch so zamestnancami (rozsudok zo 4. decembra 2013, ETF/Schuerings, T‑107/11 P, Zb. VS, EU:T:2013:624, bod 76).
34 Z uvedeného vyplýva, že prvý odvolací dôvod agentúry EMA treba zamietnuť ako nedôvodný.
O druhom dôvode založenom na nesprávnom právnom posúdení pri formulovaní výnimky z výkladu článku 8 prvého odseku PZOZ
[omissis]
37 Pokiaľ ide o tvrdenie, že odkaz na inú právnu úpravu je nejasný, alebo dokonca nemiestny, treba konštatovať, že Súd pre verejnú službu sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia. Ako totiž správne tvrdila agentúra EMA, ktorú v konaní podporuje Komisia, ECHA, Frontex, EFSA a ECDC, PZOZ je jedinou právnou úpravou, ktorá sa uplatňuje na všetkých dočasných zamestnancov. Odkaz Súdu pre verejnú službu na inú právnu úpravu je teda nesprávny.
38 Ako však bolo uvedené v bode 31 vyššie, súd Únie môže zamietnuť dôvod alebo výhradu ako neúčinné, ak zistí, že aj keby boli dôvodné, nemôžu viesť k požadovanému zrušeniu (pozri v tomto zmysle rozsudok Michail/Komisia, už citovaný v bode 31 vyššie, EU:T:2009:457, bod 59 a citovanú judikatúru). V tomto prípade treba uviesť, že hoci je odkaz na akúkoľvek inú úpravu nesprávny, Súd pre verejnú službu v napadnutom rozsudku založil svoju úvahu na tom, že došlo k prerušeniu služobného postupu. Z toho vyplýva, že tvrdenie založené na nejasnosti, alebo dokonca nemiestnosti odkazu na inú právnu úpravu treba zamietnuť ako neúčinné.
39 Pokiaľ ide o tvrdenie založené na tom, že nová zmluva znamená prerušenie služobného postupu dočasného zamestnanca, na úvod treba zdôrazniť, že výnimka z uplatnenia zmeny kvalifikácie upravenej v článku 8 prvom odseku PZOZ v prípade prerušenia služobného postupu, ktorú zaviedol Súd pre verejnú službu, je logickým dôsledkom výkladu tohto článku. Účelom článku 8 prvého odseku PZOZ je totiž zabrániť tomu, aby v prípade služobného postupu alebo zmeny úloh dočasného zamestnanca so zmluvou na dobu určitú mohla administratíva zneužiť formálne odlišné zmluvy, aby sa vyhla zmene kvalifikácie upravenej v tomto článku.
40 Predpokladom tejto zmeny kvalifikácie však je, že dočasný zamestnanec, ktorý služobne postúpi alebo ktorého úlohy sa zmenia, si so svojím zamestnávateľom zachová pracovnoprávny vzťah, ktorý sa vyznačuje kontinuitou. Ak sa ukáže, že zamestnanec uzavrie zmluvu obsahujúcu vecnú, a nie iba formálnu zmenu povahy jeho úloh, predpoklad na uplatnenie článku 8 prvého odseku PZOZ už neplatí. Odporovalo by totiž zmyslu článku 8 prvého odseku PZOZ, ak by sa pripustilo, že na účely uplatnenia pravidla, ktoré stanovuje, možno zohľadniť každé obnovenie. Na rozdiel od toho, čo tvrdí agentúra EMA, tak Súd pre verejnú službu v bodoch 48 a 49 napadnutého rozsudku z právneho hľadiska dostatočne vysvetlil pojem prerušenie, keď rozhodol, že znamená podstatnú zmenu úloh zamestnanca, ktorá môže spochybniť funkčnú kontinuitu jeho pracovnoprávneho vzťahu s administratívou. V dôsledku toho treba tvrdenie agentúry EMA zamietnuť.
41 Tento záver nespochybňuje ani tvrdenie agentúry EMA, že Súd pre verejnú službu tým, že použil nejasný pojem prerušenie, dospel k nesprávnemu záveru, že nedošlo k prerušeniu služobného postupu D. Drakeforda napriek zvýšeniu úrovne jeho zodpovednosti a formálnej zmene jeho úloh, ani tvrdenie, že k vymenovaniu D. Drakeforda došlo po externom výberovom konaní. Keďže totiž prerušenie pracovnoprávneho vzťahu nie je nejasným pojmom, ako to bolo preukázané v bode 39 vyššie, s tvrdením, že Súd pre verejnú službu sa v tomto prípade dopustil pochybenia, keď uplatnil tento pojem, nemožno súhlasiť. Navyše treba zdôrazniť, že v bode 49 napadnutého rozsudku Súd pre verejnú službu správne preskúmal veľmi špecifické okolnosti veci s prihliadnutím na pojem prerušenie definovaný v bode 48 napadnutého rozsudku. Je pravda, že z hľadiska prípadného porovnania plnených úloh predstavuje funkcia vedúceho sektora, ktorú mohol D. Drakeford získať po externom výberovom konaní, v porovnaní s funkciou zástupcu vedúceho podstatnú zmenu, ktorá spôsobuje prerušenie v zmysle pojmu stanoveného Súdom pre verejnú službu. Hoci totiž ponechanie v tej istej oblasti činnosti nemá automaticky za následok kontinuitu plnených úloh, túto kontinuitu treba v zásade vylúčiť v prípade, keď je možnosť získať funkciu vedúceho sektora podmienená externým výberovým konaním. V tomto prípade sa však zdá, že pred svojím vymenovaním za vedúceho sektora v roku 2003 D. Drakeford plnil úlohy dočasného vedúceho sektora počas obdobia rokov 2001 až 2003. Nemožno tak naozaj dospieť k záveru, že jeho vymenovanie za vedúceho sektora, hoci v nadväznosti na externé výberové konanie, skutočne predstavovalo prerušenie vo vzťahu k úlohám, ktoré plnil predtým. Okrem toho z prvostupňového spisu vyplýva aj to, že D. Drakeford bol v apríli 2003 zaradený do platovej triedy A 4, platového stupňa 3, s desiatimi odpracovanými mesiacmi a že od 1. mája 2003, teda od začiatku jeho zmluvy vedúceho sektora na útvare IT, bol zaradený do platovej triedy A 4 platového stupňa 3, s jedenástimi odpracovanými mesiacmi. Tento údaj znovu potvrdzuje kontinuitu pracovnoprávneho vzťahu medzi D. Drakefordom a agentúrou EMA. Z toho vyplýva, že keďže sa zistilo, že D. Drakeford plnil nepretržite svoje úlohy v oblasti informačných technológii a to okrem iného ako zástupca vedúceho sektora, dočasný vedúci sektora a vedúci sektora, Súd pre verejnú službu správne vylúčil, že došlo k prerušeniu vecnej kontinuity pracovnoprávnych vzťahov medzi agentúrou EMA a D. Drakefordom.
[omissis]
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (odvolacia komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Rozsudok Súdu pre verejnú službu Európskej únie (tretia komora) z 5. februára 2014, Drakeford/EMA (F‑29/13, EU:F:2014:10), sa zrušuje v rozsahu, v akom Súd pre verejnú službu v tomto rozsudku uplatnil svoju neobmedzenú právomoc v peňažnej oblasti na obdobie nasledujúce po jeho vyhlásení.
2. V zostávajúcej časti sa odvolanie zamieta.
3. Vec sa vracia Súdu pre verejnú službu.
4. O trovách konania pre D. Drakeforda a Európsku agentúru pre lieky (EMA) sa rozhodne neskôr.
5. Európska komisia, Európska chemická agentúra (ECHA), Európska agentúra pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (Frontex), Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) a Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) znášajú svoje vlastné trovy konania.
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 16. septembra 2015.
Podpisy