NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
PAOLO MENGOZZI
prednesené 5. júna 2008 1(1)
Vec C‑295/07 P
Komisia Európskych spoločenstiev
proti
Département du Loiret
„Odvolanie – Štátna pomoc – Pomoc poskytnutá francúzskymi orgánmi v prospech spoločnosti Scott Paper – Preferenčná cena pozemku a preferenčná sadzba asanačného poplatku na účely výstavby závodu na výrobu papiera na domáce použitie“
I – Úvod
1. Súd prvého stupňa rozsudkom z 29. marca 2007 vo veci Département du Loiret/Komisia, T‑369/00(2) (ďalej len „napadnutý rozsudok“), zrušil rozhodnutie Komisie 2002/14/ES z 12. júla 2000 o štátnej pomoci poskytnutej Francúzskom v prospech Scott Paper SA/Kimberly‑Clark(3) [neoficiálny preklad] (ďalej len „sporné rozhodnutie“).
2. Svojím odvolaním podaným na Súdny dvor Komisia navrhuje zrušenie napadnutého rozsudku.
II – Skutkové okolnosti a sporné rozhodnutie
3. Predmetná vec sa týka predaja pozemku v roku 1987 francúzskymi verejnými orgánmi za preferenčnú cenu súkromnej spoločnosti Scott. Tento pozemok sa použil na výstavbu závodu na výrobu papiera. Spoločnosť Kimberly‑Clark Corp. kúpila v roku 1996 spoločnosť Scott a v roku 1998, po tom, čo rozhodla o zatvorení závodu, predala tento závod aj s príslušným pozemkom spoločnosti Procter & Gamble.
4. Spoločnosti Scott bola tiež poskytnutá preferenčná sadzba na účely výpočtu asanačného poplatku. Táto konkrétna výhoda však nie je predmetom prejednávanej veci.
5. Komisia v spornom rozhodnutí vyhlásila nezlučiteľnosť vyššie uvedených zvýhodnení so spoločným trhom a stanovila povinnosť vrátiť pomoc, ktorá im zodpovedá.
6. Výrok sporného rozhodnutia je formulovaný takto:
„Článok 1
Štátna pomoc vo forme preferenčnej ceny pozemku a preferenčnej sadzby asanačného poplatku, ktorú Francúzsko poskytlo v prospech spoločnosti Scott vo výške 39,58 milióna FRF (6,03 milióna eur) alebo v aktualizovanej hodnote 80,77 milióna FRF (12,3 milióna eur), je, pokiaľ ide o preferenčnú cenu pozemku a vo výške, ktorú francúzske orgány musia určiť podľa metódy výpočtu stanovenej Komisiou a v súvislosti s druhým prvkom, nezlučiteľná so spoločným trhom.
Článok 2
1. Francúzsko prijme všetky potrebné opatrenia na to, aby príjemca pomoci uvedenej v článku 1, ktorá už bola protiprávne poskytnutá, túto pomoc vrátil.
2. Vrátenie sa v súlade s postupmi vnútroštátneho práva, pokiaľ umožňujú okamžitý a účinný výkon predmetného rozhodnutia, uskutoční bez odkladu. Pomoc, ktorá sa má vrátiť, zahŕňa úroky odvtedy, ako bola daná k dispozícii príjemcovi, až do jej vrátenia. Úroky sa vypočítajú na základe referenčnej sadzby používanej na výpočet ekvivalentu subvencie v rámci pomoci na regionálne účely.“ [neoficiálny preklad]
III – Konanie pred Súdom prvého stupňa a napadnutý rozsudok
7. Sporné rozhodnutie bolo predmetom dvoch oddelených žalôb podaných pred Súdom prvého stupňa, z ktorých jednu podala spoločnosťou Scott (vec T‑336/00) a druhú Département du Loiret (vec T‑369/00). V tejto druhej veci však spoločnosť Scott vstúpila do konania na podporu Département du Loiret.
8. Rozsudkom, ktorým sa rozhodlo vo veci T‑336/00, Súd prvého stupňa zrušil „článok 2 rozhodnutia… v rozsahu, v akom sa týka pomoci poskytnutej vo forme preferenčnej ceny pozemku uvedenej v jeho článku 1“.(4) Proti tomuto rozsudku bolo podané odvolanie vo veci C‑290/07 P.
9. V rozsudku, ktorý je napadnutý v predmetnej veci, však Súd prvého stupňa zrušil sporné rozhodnutie „v rozsahu, v akom sa týka pomoci poskytnutej vo forme preferenčnej ceny pozemku uvedenej v jeho článku 1“.(5)
10. Konkrétnejšie, Súd prvého stupňa sa obmedzil na preskúmanie jedného z dôvodov nezákonnosti vznesených žalobkyňou, a to nedostatku odôvodnenia, pokiaľ ide o voľbu Komisie aktualizovať hodnotu pomoci uložením povinnosti zaplatiť zložené úroky namiesto jednoduchých úrokov.
11. Súd prvého stupňa predovšetkým uviedol, že sporné rozhodnutie výslovne nehovorí o použití tejto metódy výpočtu úrokov ani túto voľbu neodôvodňuje. Keďže podľa neho z toho nevyplýva, že by Komisia v danom období bežne uplatňovala zložené úroky, Súd prvého stupňa sa domnieval, že použitie zložených úrokov predstavuje prvý prejav inovatívneho postupu Komisie, ktorý preto mal byť náležite odôvodnený. Z tohto jediného dôvodu Súd prvého stupňa sporné rozhodnutie zrušil.
IV – Konanie pred Súdnym dvorom a návrhy účastníkov konania
12. Komisia Európskych spoločenstiev podala 21. júna 2007 odvolanie proti rozsudku T‑369/00.
13. Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:
– zrušil napadnutý rozsudok v celom jeho rozsahu,
– rozhodol s konečnou platnosťou o odvolaní tak, že zamietne všetky výhrady týkajúce sa sporného rozhodnutia, prípadne vrátil vec Súdu prvého stupňa a
– zaviazal účastníka konania, proti ktorému smeruje odvolanie, na náhradu všetkých trov konania vrátane trov konania vedeného pred Súdom prvého stupňa a aby zaviazal spoločnosť Scott, ktorá vstúpila do konania na podporu Département du Loiret, znášať vlastné trovy.
14. Département du Loiret a spoločnosť Scott navrhujú, aby Súdny dvor:
– zamietol odvolanie,
– zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.
V – Právna analýza
15. Komisia na podporu svojho odvolania uvádza osem odvolacích dôvodov.
16. V prvom odvolacom dôvode Komisia uvádza, že rozhodnutie je odôvodnené dostatočne, ak jednoduchý matematický výpočet umožňuje určiť, aká metóda výpočtu bola použitá.
17. V druhom odvolacom dôvode uvádza, že použitie zloženej úrokovej sadzby vyplýva implicitne z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.
18. Tretí odvolací dôvod sa zakladá na údajnom protiprávnom prenesení dôkazného bremena Súdom prvého stupňa v súvislosti s postupom Komisie pri výpočte úrokov.
19. Vo štvrtom odvolacom dôvode Komisia uvádza, že nebola povinná preveriť, či v čase vydania príkazu na vrátenie pomoci plynula príjemcovi zo štátnej pomoci ďalšia výhoda.
20. V piatom odvolacom dôvode uvádza, že napadnutý rozsudok sa nezakladá na žiadnom dôkaze a že došlo k preneseniu dôkazného bremena v súvislosti s predajnou cenou pozemku spoločnosti Procter & Gamble.
21. Šiesty odvolací dôvod sa zakladá na tvrdení, podľa ktorého predajná cena týkajúca sa predaja, ku ktorému došlo jedenásť rokov po poskytnutí pomoci, nie je relevantná na určenie výšky tejto pomoci.
22. V siedmom odvolacom dôvode Komisia rozvíja argument, podľa ktorého sa otázka o úrokoch, ktoré treba uplatniť pri vymáhaní štátnej pomoci, v každom prípade týka práva Spoločenstva, a nie vnútroštátneho práva.
23. Nakoniec v ôsmom odvolacom dôvode uvádza, že konštatovanie nezákonnosti v súvislosti s uplatnenými úrokmi by v každom prípade neodôvodnilo zrušenie sporného rozhodnutia v celom rozsahu a že Súd prvého stupňa mal na základe toho zrušiť toto rozhodnutie nanajvýš čiastočne.
24. Hneď na úvod uvádzam, že podľa môjho názoru je prvých sedem dôvodov Komisie nekonzistentných, a preto by im len ťažko bolo možné vyhovieť. Naopak, ôsmy dôvod prináša viacero relevantných problémov, ktorých riešeniu bude potrebné venovať osobitnú pozornosť pre rozhodnutie v predmetnej veci. V každom prípade pristúpim teraz kvôli úplnosti k oddelenému preskúmaniu jednotlivých dôvodov. Dodržím poradie, ktoré si zvolila Komisia, a preto preskúmam najprv dôvody, ktoré by v prípade, že by boli prijaté, viedli k zrušeniu napadnutého rozsudku v celom rozsahu. Ôsmy dôvod, ktorý preskúmam ako posledný, by totiž v prípade, že by bol prijatý, mal sám osebe za následok iba čiastočné zrušenie rozhodnutia Súdu prvého stupňa.
A – O prvom odvolacom dôvode, podľa ktorého „rozhodnutie je dostatočne odôvodnené, ak jednoduchý matematický výpočet umožňuje určiť, aká metóda výpočtu bola použitá“
1. Tvrdenia účastníkov konania
25. Komisia predovšetkým uvádza, že rozhodnutie je dostatočne odôvodnené, ak jednoduchý matematický výpočet umožňuje určiť, aká metóda výpočtu bola použitá.
26. Podľa názoru Département du Loiret a spoločnosti Scott je tento odvolací dôvod neúčinný, keďže Súd prvého stupňa rozhodnutie nezrušil preto, lebo nebolo možné pochopiť technický postup, ktorý bol základom určenia úrokov, ale jednoducho preto, lebo Komisia náležite neodôvodnila svoju voľbu uplatniť zložené úroky namiesto jednoduchých úrokov.
2. Posúdenie
27. Pri vysvetlení predmetného dôvodu Komisia cituje bod 36 napadnutého rozsudku, v ktorom Súd prvého stupňa uvádza, že je potrebné vykonať niektoré matematické úvahy, aby bolo možné pochopiť, v dôsledku nedostatočného objasnenia tohto bodu Komisiou, že Komisia použila na výpočet aktualizovanej hodnoty pomoci systém zložených úrokov. Ak má teda Komisia skutočne v úmysle namietať iba proti tejto výhrade Súdu prvého stupňa, zdá sa mi zrejmé, že tvrdenie Département du Loiret a spoločnosti Scott je správne a že tento dôvod musí byť vyhlásený za neúčinný.(6)
28. Súd prvého stupňa totiž nezaložil svoje konštatovanie nezákonnosti na nedostatku údajov zo strany Komisie o type matematického vzorca, ktorý bol použitý na výpočet úrokov. Súd prvého stupňa považoval za nedostatok sporného rozhodnutia naopak skutočnosť, že Komisia neuviedla, prečo sa rozhodla, prerušiac odlišnú prax, použiť tento vzorec. Práve citovaný bod 36 napadnutého rozsudku totiž uvádza, že „Komisia neuvádza žiadne dôvody, pre ktoré uplatnila zloženú sadzbu namiesto jednoduchej sadzby“.
29. Na druhej strane, aj keby sa pripustilo, že Komisia chcela na základe tohto dôvodu tvrdiť, že samotná možnosť vyvodiť uplatnený matematický vzorec predstavuje postačujúce odôvodnenie dôvodu, pre ktorý bol daný vzorec vybratý, je úplne zrejmé, že tento dôvod by bol nedôvodný. Voľba uplatniť zložené úroky namiesto jednoduchých úrokov nie je operáciou, ktorá je sama osebe odôvodnená.
30. Na základe toho sa domnievam, že prvý odvolací dôvod nemožno prijať.
B – O druhom odvolacom dôvode, podľa ktorého „používanie zloženej úrokovej sadzby implicitne vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia“
1. Tvrdenia účastníkov konania
31. V druhom odvolacom dôvode Komisia uvádza, že používanie zloženej úrokovej sadzby implicitne vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, keďže jej použitie je potrebné na dosiahnutie navrátenia stavu, ktorý predchádzal poskytnutiu štátnej pomoci.
32. Département du Loiret a spoločnosť Scott naopak tvrdia, že nič v spornom rozhodnutí nenaznačuje dôvody voľby uplatniť zloženú úrokovú sadzbu, o to viac, že zvyčajný postup Komisie v danom období nepozostával z uplatnenia zložených úrokov. Département du Loiret tiež spresnil, že v predmetnej veci by implicitné odôvodnenie v nijakom prípade nemohlo splniť povinnosť odôvodnenia na strane Komisie.
2. Posúdenie
33. Zdá sa mi jasné, že samotná Komisia vo svojom odvolaní uznáva, že sporné rozhodnutie neposkytlo explicitné odôvodnenie voľby použiť zložené úroky na účely aktualizovania hodnoty štátnej pomoci. Komisia totiž uvádza, že použitie zložených úrokov „implicitne vyplýva“ z odôvodnenia rozhodnutia.
34. Domnievam sa, že tento odvolací dôvod nemôže byť prijatý.
35. Ako uviedol Súd prvého stupňa predovšetkým v bodoch 40 až 43 napadnutého rozsudku, používanie zložených úrokov predstavovalo v čase vzniku skutkových okolností významnú novinku v rozhodovacej praxi Komisie. Ako správne uviedol Súd prvého stupňa, z toho vyplýva osobitný význam odôvodnenia v predmetnej veci.
36. Okrem toho uvádzam, že samotná myšlienka „implicitného odôvodnenia“ v rámci správneho rozhodnutia sa mi zdá nezlučiteľná so zásadami týkajúcimi sa odôvodnenia, ktoré Súdny dvor opakovane potvrdil. Predovšetkým je známe, že podľa ustálenej judikatúry odôvodnenie stanovené v článku 253 ES musí jasne a jednoznačne vyjadrovať úvahy orgánu, ktorý právny akt vydal, aby mohli dotknuté osoby porozumieť dôvodom prijatého opatrenia a aby mohol príslušný súd vykonávať kontrolu.(7)
37. Práve s ohľadom na túto všeobecnú zásadu Súdny dvor uznal, že v niektorých prípadoch môže mať odôvodnenie rozhodnutia „stručný“ charakter (ktorý je okrem toho odlišný od „implicitného“). To môže nastať najmä v prípade, keď bolo rozhodnutie prijaté v rámci dobre známeho kontextu a predovšetkým v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou orgánu, ktorý rozhodnutie prijal,(8) to znamená v úplne odlišnej situácii, než o akú ide v spornom rozhodnutí.
38. Zdá sa mi teda zrejmé, že posúdenie Súdu prvého stupňa v predmetnej veci nemožno nijakým spôsobom kritizovať. Ani stručné odôvodnenie a o to viac ani implicitné odôvodnenie, aj keby sa pripustilo, že toto posledné uvedené odôvodnenie možno vyvodiť zo znenia sporného rozhodnutia, by nemohli splniť povinnosť odôvodnenia na strane Komisie.
39. Podľa môjho názoru preto nemožno prijať ani druhý odvolací dôvod.
C – O treťom odvolacom dôvode, ktorý namieta protiprávne prenesenie dôkazného bremena
1. Tvrdenia účastníkov konania
40. V treťom odvolacom dôvode, ktorý čiastočne súvisí s druhým, Komisia tvrdí, že prináleží žalujúcej strane preukázať existenciu zmeny v rozhodovacej praxi Komisie v oblasti určenia úrokov a že Komisia neniesla v tomto smere nijaké dôkazné bremeno. Inými slovami, žalujúca strana mala preukázať, že v čase prijatia sporného rozhodnutia Komisia spravidla nepoužívala systém zložených úrokov. Podľa Komisie to preukázané nebolo.
41. Département du Loiret a spoločnosť Scott naopak tvrdia, že Súdu prvého stupňa predložili postačujúce dôkazy schopné potvrdiť skutočnosť, že prax Komisie v danom období nestanovovala používanie zložených úrokov. Komisia nebola schopná predložiť voči týmto dôkazom nijaký dôkaz, ktorý by potvrdzoval opak. Preto je rozhodnutie Súdu prvého stupňa správne.
2. Posúdenie
42. Musím ešte raz zdôrazniť, že, ako som už uviedol vyššie,(9) prípadné čisto „implicitné“ odôvodnenie, teda také, ktoré by v podstate chýbalo v texte rozhodnutia, by nemohlo postačovať ani pre rozhodnutia prijaté v rámci ustálenej rozhodovacej praxe inštitúcií Spoločenstva.
43. Na druhej strane, aj keby sa pripustilo, že odôvodnenie eventuálne obsiahnuté v spornom rozhodnutí možno považovať za „stručné“, nie za „implicitné“, zdá sa mi, že úvahy Súdu prvého stupňa uvedené predovšetkým v bodoch 39 až 43 napadnutého rozsudku veľmi uspokojivo odôvodňujú presvedčenie samotného Súdu prvého stupňa o skutočnosti, že v čase prijatia sporného rozhodnutia predstavovalo uplatňovanie zložených úrokov významnú novinku v rozhodovacej praxi Komisie. Napokon v rámci jeho právomocí týkajúcich sa zistenia skutkových okolností veci Súd prvého stupňa položil Komisii písomnú otázku zameranú práve na zistenie praxe používanej v danom období touto inštitúciou Spoločenstva. Na základe odpovede Komisie Súd prvého stupňa vyvodil závery, ktoré uviedol vo svojom rozsudku.
44. Súd prvého stupňa predovšetkým uviedol, že tým, že Komisia zaujala v roku 2003 výslovné stanovisko k otázke úrokov, ktoré treba uplatňovať,(10) následne po prijatí sporného rozhodnutia uznala nutnosť v tejto súvislosti objasniť svoje stanovisko. V tomto oznámení Komisia konkrétne uvádza, že „chce preto informovať členské štáty a dotknuté strany, že v každom rozhodnutí nariaďujúcom vymáhanie protiprávnej pomoci, ktoré prijme v budúcnosti, uplatní zloženú referenčnú sadzbu na výpočet ekvivalentu subvencie v rámci regionálnych pomocí“ (kurzívou zvýraznil generálny advokát).
45. Súd prvého stupňa ako súd zodpovedný za zistenie skutkového stavu teda mohol v napadnutom rozsudku zistiť a náležite odôvodniť, že rozhodovacia prax Komisie nezahŕňala používanie zložených úrokov:(11) z toho vyplýva zrejmá nedôvodnosť odvolacieho dôvodu, ktorý preto nemožno prijať.
D – O štvrtom odvolacom dôvode, podľa ktorého Komisia nebola povinná preveriť plynutie inej výhody v čase vydania príkazu na vrátenie pomoci
1. Tvrdenia účastníkov konania
46. Komisia uvádza, že Súd prvého stupňa sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď sa domnieval, že Komisia bola povinná preskúmať existenciu výhody pre príjemcu pomoci ešte v čase vydania príkazu na vrátenie samotnej pomoci., Podľa názoru Komisie chyba Súdu prvého stupňa je predovšetkým zrejmá v úvahe, ktorú tento súd rozvinul v bodoch 50 a 52 napadnutého rozsudku.
47. Département du Loiret a spoločnosť Scott naopak tvrdia, že v týchto pasážach Súd prvého stupňa nijakým spôsobom neuviedol, že by zistenie existencie výhody v čase rozhodnutia o pomoci predstavovalo podmienku na vrátenie tejto pomoci. Súd prvého stupňa sa obmedzil na konštatovanie, že existencia výhody ešte v čase rozhodnutia o pomoci mala byť zistená na účely odôvodnenia uplatnenia zložených úrokov.
2. Posúdenie
48. Tento odvolací dôvod sa zdá byť neúčinný a v každom prípade nedôvodný.
49. Súhlasím totiž s postojom Département du Loiret a spoločnosti Scott, podľa ktorého Súd prvého stupňa jednoducho uviedol, že v miere, v akej mala Komisia náležitým spôsobom odôvodniť uplatnenie zložených úrokov, by bolo na účely tohto odôvodnenia potrebné preukázať aj konkrétnu výhodu, ktorú získal príjemca pomoci v rokoch nasledujúcich po poskytnutí tejto pomoci. Je totiž zrejmé, že voľba uplatniť zložené úroky namiesto jednoduchých úrokov, ktoré boli zvyčajne používané v danom období, by sa mohla len ťažko zakladať na inom, než na existencii trvajúcej výhody v prospech príjemcu pomoci.
50. Tento odvolací dôvod je teda v prvom rade neúčinný, keďže úvaha Súdu prvého stupňa uvedená predovšetkým v bode 50 napadnutého rozsudku sa zdá bezvýznamná na účely rozhodnutia o zrušení napadnutého aktu, ktoré sa zakladalo iba na nedostatočnom odôvodnení voľby uplatniť zložené úroky.
51. Tento odvolací dôvod je okrem toho aj nedôvodný, keďže vychádza z nesprávneho predpokladu, podľa ktorého Súd prvého stupňa zneužívajúcim spôsobom zaviedol nezákonnú podmienku na potvrdenie existencie štátnej pomoci.
E – O piatom a šiestom odvolacom dôvode, ktoré sa týkajú kúpnej ceny pozemku predaného spoločnosti Procter & Gamble
1. Tvrdenia účastníkov konania
52. Komisia v piatom odvolacom dôvode uvádza, citujúc bod 51 napadnutého rozsudku, že Súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na „špekuláciách“, a nie na dôkazoch, prenesúc tým okrem toho dôkazné bremeno týkajúce sa kúpnej ceny pozemku v okamihu, keď bol tento pozemok predaný spoločnosti Procter & Gamble. Podľa Komisie Súd prvého stupňa predovšetkým nezohľadnil skutočnosť, že kúpna cena pozemku predaného spoločnosti Procter & Gamble, ako bolo uvedené v spornom rozhodnutí, nebola príjemcom pomoci nikdy preukázaná. Súd prvého stupňa naopak prijal túto sumu za dokázanú skutočnosť.
53. V šiestom odvolacom dôvode Komisia uvádza, že Súd prvého stupňa sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia v bodoch 51 a 52 napadnutého rozsudku, keď rozhodol, že samotná Komisia mala vo svojom rozhodnutí posúdiť kúpnu cenu pozemku predaného spoločnosti Procter & Gamble v roku 1998, jedenásť rokov po poskytnutí štátnej pomoci. Podľa názoru Komisie je však táto kúpna cena na účely rozhodnutia o štátnej pomoci úplne irelevantná.
54. Département du Loiret a spoločnosť Scott tvrdia, že piaty a šiesty odvolací dôvod sú neprípustné, keďže smerujú k spochybneniu skutkových posúdení vykonaných Súdom prvého stupňa. Okrem toho uvádzajú, že predmetné dôvody sú v každom prípade neúčinné, keďže úvahy Súdu prvého stupňa, voči ktorým tieto dôvody smerujú, sú v systéme napadnutého rozsudku nadbytočné.
2. Posúdenie
55. Tvrdenia Département du Loiret a spoločnosti Scott sa mi zdajú v podstate správne. Na jednej strane je totiž zrejmé, že pripomienky Súdu prvého stupňa k následnému predaju pozemku spoločnosti Procter & Gamble neboli určujúce na účely rozhodnutia, ku ktorému Súd prvého stupňa dospel. Z toho vyplýva konštatovanie, že piaty a šiesty odvolací dôvod, ktoré navrhla Komisia, sú neúčinné.
56. Na druhej strane sa zdá, že Komisia napriek tomu vychádza z nesprávneho predpokladu, podľa ktorého úvahy Súdu prvého stupňa, ktoré sú predmetom kritiky v piatom a šiestom odvolacom dôvode, priamo ovplyvnili jeho rozhodnutie zrušiť samotné rozhodnutie, ako keby Súd prvého stupňa stanovil medzi podmienky nevyhnutné na potvrdenie štátnej pomoci posúdenie radu skutočností, ku ktorým došlo mnoho rokov po danom poskytnutí tejto štátnej pomoci.
57. V skutočnosti je zrejmé, že úvahy Súdu prvého stupňa o následnom predaji pozemku v roku 1998 spadajú v rámci posúdenia tohto súdu pod konštatovanie skutočnosti, že Komisia neodôvodnila rozhodnutie uplatniť zložené úroky.
58. Súd prvého stupňa teda len uviedol, okrem toho ad abundantiam, že voľba použiť tento typ úrokov namiesto jednoduchých úrokov mohla/mala zvážiť následné zaobchádzanie s predmetným pozemkom. Súd prvého stupňa preto nijakým spôsobom netvrdil, že na účely určenia existencie štátnej pomoci a jej nezlučiteľnosti so spoločným trhom je potrebné preskúmať podmienky predaja pozemku v roku 1998, jedenásť rokov po poskytnutí pomoci.
59. Domnievam sa preto, že ani piaty a šiesty odvolací dôvod nemožno prijať.
F – O siedmom odvolacom dôvode, ktorý namieta, v súvislosti s obdobím nasledujúcim po prijatí napadnutého rozhodnutia, proti uplatneniu iných úrokov, než aké boli uplatňované v predchádzajúcom období
1. Tvrdenia účastníkov konania
60. V siedmom odvolacom dôvode Komisia uvádza, že Súd prvého stupňa sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že v bode 53 napadnutého rozsudku rozhodol o existencii rozporu v skutočnosti, že v zmysle článku 2 sporného rozhodnutia sa mali na vymáhanú sumu uplatniť zložené úroky za obdobie predchádzajúce vydaniu tohto rozhodnutia a jednoduché úroky, v súlade s vnútroštátnou právnou úpravou, za obdobie od vydania tohto rozhodnutia až do skutočného vymoženia pomoci.
61. Predovšetkým podľa Komisie nejde o nijaký rozpor, lebo vnútroštátne právo v skutočnosti upravuje iba „konania“ o vymáhaní pomoci, ale nie uplatnenú úrokovú sadzbu, ktorá predstavuje prvok hmotnoprávny, nie procesný.
62. Podľa Département du Loiret a spoločnosti Scott však sporné rozhodnutie neuvádzalo nič o tom, že by francúzske orgány mali na účely aktualizácie výšky pomoci a za obdobie medzi vydaním sporného rozhodnutia až po jej skutočné vymoženie uplatniť zložené úroky. Na základe toho rozpor uvedený Súdom prvého stupňa skutočne existuje.
2. Posúdenie
63. Domnievam sa, že aj siedmy odvolací dôvod Komisie je neúčinný. Dôvodom zrušenia sporného rozhodnutia Súdom prvého stupňa je totiž nedostatočné odôvodnenie voľby uplatniť zložené úroky. Preto tvrdenie Súdu prvého stupňa týkajúce sa rozporu medzi rôznymi uplatniteľnými typmi úrokov, a to na jednej strane za obdobie medzi poskytnutím pomoci a vydaním sporného rozhodnutia a na druhej strane za obdobie medzi vydaním rozhodnutia a skutočným vymožením pomoci, sa nezdá byť rozhodujúce na účely zrušenia uvedeného rozhodnutia, ale skôr uvedené ad abundantiam.
64. Okrem toho sa tento dôvod zdá aj nedôvodný.
65. Ako Súd prvého stupňa správne uviedol predovšetkým v bode 11 napadnutého rozsudku, nič v spornom rozhodnutí nenaznačuje, že by Komisia mala v úmysle žiadať od francúzskych orgánov uplatnenie zloženej úrokovej sadzby. Na základe právneho rámca platného v danom období sa preto zdá nepochybné, že úroková sadzba, ktorá mala byť uplatnená v období medzi vydaním sporného rozhodnutia a skutočným vymožením pomoci, mala byť pri uplatnení vnútroštátneho práva vypočítaná na jednoduchom základe, nie na zloženom základe.
66. Napokon Komisia k tomu vo svojom odvolaní iba uviedla, že použitie zložených úrokov bolo jediným riešením na skutočné vymoženie poskytnutej štátnej pomoci.(12) Je však zrejmé, že všeobecné tvrdenie o vhodnosti použitia zložených úrokov nemôže postačovať na prijatie záveru, že ich uplatnenie bolo implicitne stanovené v spornom rozhodnutí.
67. Na základe predchádzajúcich úvah preto ani siedmy odvolací dôvod nemožno prijať.
G – O ôsmom odvolacom dôvode, podľa ktorého mal Súd prvého stupňa zrušiť rozhodnutie iba čiastočne
1. Tvrdenia účastníkov konania
68. V ôsmom a poslednom odvolacom dôvode Komisia uvádza, že otázka týkajúca sa uplatniteľných úrokov môže a musí byť oddelená od otázky o výške pomoci, a preto mal Súd prvého stupňa pri zistení chyby týkajúcej sa úrokov zrušiť sporné rozhodnutie iba v časti, ktorá sa týka týchto úrokov.
69. Inými slovami, napadnutý rozsudok je z dôvodu, že zrušil sporné rozhodnutie v celom rozsahu, neprimeraný a nezákonný.
70. Département du Loiret a spoločnosť Scott uvádzajú, že tento odvolací dôvod je neprípustný. Komisia totiž na Súde prvého stupňa nikdy nenavrhla, a to ani len subsidiárne, čiastočné zrušenie sporného rozhodnutia a tento návrh, ktorý bol po prvýkrát predložený až v štádiu odvolania, predstavuje rozšírenie predmetu sporu, ktoré je článkom 58 Štatútu Súdneho dvora a článkom 113 rokovacieho poriadku zakázané.
71. Odvolací dôvod je okrem toho nedôvodný, aj pokiaľ ide o podstatu, pretože otázka týkajúca sa výpočtu úrokov by nemohla byť ľahko oddelená od zvyšku sporného rozhodnutia, na základe čoho by návrh Komisie predstavoval v konečnom dôsledku návrh na zmenu (a nie na jednoduché čiastočné zrušenie) sporného rozhodnutia, čo by, samozrejme, nebolo nemožné, keďže ide o rámec, v ktorom súdy Spoločenstva nedisponujú takzvanou plnou rozhodovacou právomocou.
72. V každom prípade Súd prvého stupňa odôvodnil svoje rozhodnutie o zrušení aj na základe ďalších výhrad k spornému rozhodnutiu.
2. Posúdenie
73. Ôsmy odvolací dôvod Komisie je nepochybne najrozsiahlejší, a preto vyžaduje náležitú analýzu. Nevyhnutné je predovšetkým oddelene preskúmať otázky o prípustnosti a dôvodnosti tohto odvolacieho dôvodu.
a) O prípustnosti odvolacieho dôvodu
74. Prípustnosť odvolacieho dôvodu musí byť posúdená z dvoch hľadísk. V prvom rade je potrebné spýtať sa, či nad rámec doslovného znenia výrokovej časti napadnutého rozsudku nepredstavuje tento rozsudok čiastočné zrušenie sporného rozhodnutia. V druhom rade je potrebné preskúmať námietku vznesenú Département du Loiret a spoločnosť Scott, podľa ktorej je predmetný odvolací dôvod neprípustný, keďže je nový.
i) O možnosti čiastočného zrušenia sporného rozhodnutia
75. Je možné tvrdiť, že odvolací dôvod Komisie sa zakladá na nesprávnom predpoklade. Napriek zneniu výrokovej časti napadnutého rozsudku by totiž tento rozsudok mohol byť považovaný, so všetkými účinkami, za rozsudok o čiastočnom zrušení.
76. Súdny dvor už v rozsudku nazývanom „Baby‑dry“(13) rozhodol, že o čiastočné zrušenie pôjde vtedy, ak Súd prvého stupňa prijme rozsudok, ktorý vo výroku síce stanovuje zrušenie napadnutého rozhodnutia, ale robí tak len preto, aby vyhovel niektorým dôvodom žalobcu, pričom v odôvodnení tohto rozsudku de facto potvrdzuje zákonnosť niektorej časti rozhodnutia.
77. Týmto čiastočným zrušením, hoci je napadnutý akt zrušený v celom rozsahu, sa totiž umožní inštitúcii, ktorá ho vydala, vydať ho znovu s viac alebo menej okrajovými zmenami, zachovajúc však jednu jeho časť nezmenenú:(14) tou je v prípade sporného rozhodnutia časť obsahujúca konštatovanie nezlučiteľnosti štátnej pomoci so spoločným trhom a stanovenie „historickej“ hodnoty tejto pomoci, s výnimkou jej následnej aktualizácie.
78. Inými slovami, aby sme sa vrátili k úvahám Súdneho dvora v rozsudku „Baby‑dry“, hoci Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom formálne zrušil celé sporné rozhodnutie, prinajmenšom v časti týkajúcej sa pozemku, keďže nerozhodol o ďalších žalobných dôvodoch, v skutočnosti ponechal časť rozhodnutia, ktorá sa netýkala výpočtu úrokov, nedotknutú.(15)
79. Z tohto práve uvedeného hľadiska je odvolací dôvod neprípustný z dôvodu nedostatku záujmu na konaní,(16) pretože Komisia sa ním domáhala niečoho (oddelenia časti týkajúcej sa úrokov a zrušenia len tejto časti), čomu už Súd prvého stupňa v podstate vyhovel.(17)
80. Okrem toho uvádzam, že vo veci „Baby‑dry“ Súd prvého stupňa výslovne zamietol časť dôvodov uvádzaných žalujúcou spoločnosťou: v rozsudku napadnutom v predmetnej veci však o niektorých dôvodoch jednoducho nebolo výslovne rozhodnuté. V danom prípade, rovnako ako v predmetnej veci, však Súd prvého stupňa vo svojom rozsudku „v skutočnosti vyhovel návrhom žalobcu iba čiastočne“.(18)
81. Na základe uvedenej úvahy by ôsmy odvolací dôvod mal byť vyhlásený za neprípustný. Domnievam sa však, že tento výklad, hoci je zaujímavý, nemožno prijať.
82. Zdá sa mi totiž nepochybné, že Súd prvého stupňa chcel v prejednávanej veci zrušiť sporné rozhodnutie v celom rozsahu, alebo skôr v celej časti, ktorá sa týka kúpy pozemku za preferenčnú cenu. O „čiastočnom zrušení“ by sa teda mohlo hovoriť iba v prípade, ak by Komisia mohla prijať nové rozhodnutie so zmenou časti týkajúcej sa úrokov a ostatné časti sporného rozhodnutia ponechať nedotknuté.
83. Aj keby sa mohlo tvrdiť, že prijatie nového rozhodnutia, ktoré by sa týkalo iba otázky úrokov, nemusí byť pre Komisiu z vecného hľadiska veľmi odlišné od prijatia nového rozhodnutia, ktoré by celkom nahradilo to predchádzajúce (hoci by sa od neho líšilo iba v časti týkajúcej sa úrokov), tieto dve situácie nemožno považovať za úplne rovnocenné.
84. V prípade čiastočného zrušenia („v časti, v ktorej“) by totiž sporné rozhodnutie naďalej existovalo ako také, hoci by bolo potrebné nahradiť jeho zrušenú časť. Naopak, v prípade jednoduchého zrušenia, aj keby bol v odôvodnení odkaz na určitý osobitý aspekt napadnutého rozhodnutia, by celkové zrušenie malo v každom prípade za následok situáciu (prinajmenšom dočasnú) úplnej absencie tohto napadnutého rozhodnutia.
85. V dôsledku toho sa domnievam, že Komisia sa môže oprávnene snažiť „zachrániť“ aspoň jednu časť sporného rozhodnutia, a preto, pokiaľ ide o predmetný odvolací dôvod, má záujem na konaní.
ii) O prípadnej novosti odvolacieho dôvodu
86. Ako sme videli, Département du Loiret a spoločnosť Scott uvádzajú, že odvolací dôvod je neprípustný, keďže rozširuje predmet sporu, ktorý bol pôvodne predložený Súdu prvého stupňa. Títo účastníci konania odkazujú predovšetkým na rozsudok Súdneho dvora vo veci IPK.(19) V tomto rozsudku bol vyhlásený za neprípustný dôvod, v ktorom Komisia v rámci odvolacieho konania uvádzala, že Súd prvého stupňa mal v prvostupňovom konaní zrušiť rozhodnutie iba čiastočne, a nie v celom rozsahu. Súdny dvor konkrétne uviedol, že „Komisia na Súde prvého stupňa nenavrhovala, aby bolo prípadné zrušenie napadnutého rozhodnutia čiastočné, ani neuviedla taký dôvod, aký je uvedený v predmetnej veci“:(20) odvolací dôvod teda musel byť považovaný za nový a na základe toho za neprípustný.
87. Je zrejmé, že podľa práve uvedenej úvahy by mohol byť aj predmetný odvolací dôvod zamietnutý ako neprípustný.
88. Domnievam sa však, že v prejednávanej veci by bolo vhodnejšie iné riešenie, a to na základe dvoch úvah.
89. V prvom rade Komisia tu podľa môjho názoru neuvádza nové právne dôvody v rámci vlastných návrhov, ale obmedzuje sa na to, že namieta proti logike, ktorú sledoval Súd prvého stupňa pri vyvodení určitého následku (zrušenie sporného rozhodnutia v celom rozsahu) z určitého predpokladu (nedostatočné odôvodnenie v súvislosti s výpočtom úrokov). V tomto zmysle výhrada neuvádza nový návrh, ale iba namieta proti logike uvažovania Súdu prvého stupňa.
90. V tejto súvislosti treba poznamenať, že judikatúra jasne uvádza, že v zmysle článku 58 Štatútu Súdneho dvora možno pred Súdnym dvorom uviesť ako odvolacie dôvody právne otázky, ktoré sa týkajú kontradiktórnosti alebo nedostatočnosti odôvodnenia rozsudku Súdu prvého stupňa.(21) Okrem toho Súdny dvor pri potvrdení nedostatku jeho právomoci na posúdenie skutkového stavu uviedol, že v rámci odvolacieho konania má právomoc „preskúmať právnu kvalifikáciu tohto skutkového stavu a právnych následkov, ktoré z neho vyvodil Súd prvého stupňa“(22) (kurzívou zvýraznil generálny advokát). V dôsledku toho sa domnievam, že v prejednávanej veci možno tvrdiť, že Komisia oprávnene namietala pred Súdnym dvorom logickú chybu, ktorej sa Súd prvého stupňa dopustil vo svojom odôvodnení.
91. V druhom rade, aj keby sme chceli tento problém preskúmať z hľadiska odvolacích dôvodov Komisie, ako to urobili Département du Loiret a spoločnosť Scott, zdá sa mi jasné, že otázka týkajúca sa predmetného bodu by nemala byť posudzovaná ako „dôvod“, ale ako „návrh“. Komisia totiž nepredkladá nový „dôvod“, ale nový „návrh“.
92. Preto sa domnievam, že tak ako navrhovala Komisia v danom odvolacom dôvode, tento návrh môže predstavovať „menší“ návrh vo vzťahu k „väčšiemu“, čiže širšiemu návrhu podanému tak na Súd prvého stupňa, ako aj na Súdny dvor v rámci odvolania. Týmto väčším návrhom je, samozrejme, návrh na celkové zamietnutie žaloby o zrušenie rozhodnutia, ktorú podal Département du Loiret.
93. Podľa môjho názoru sa však možno domnievať, že širší návrh, ktorý už bol podaný na Súde prvého stupňa, v sebe zahŕňa aj užší návrh. Preto tu nejde o „nový“ návrh.
94. Napokon týmto odvolacím dôvodom Komisia v podstate navrhuje, hoci nie celkom jednoznačne a hoci to nevyplýva konkrétne z jej návrhov, čiastočné zrušenie rozsudku Súdu prvého stupňa a tiež čiastočné vyhovenie návrhom, ktoré Komisia predložila v prvostupňovom konaní, čo je v súlade s ustanovením článku 113 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora.
95. V dôsledku toho sa domnievam, že tento odvolací dôvod treba považovať za prípustný.
b) O dôvodnosti odvolacieho dôvodu
96. Na účely preskúmania podstaty odvolacieho dôvodu treba v prvom rade preveriť, či je v prejednávanej veci možné oddeliť v rámci sporného rozhodnutia časť týkajúcu sa úrokov od ostatných častí tohto rozhodnutia a predovšetkým od tých, ktoré sa týkajú nezlučiteľnosti pomoci s právom Spoločenstva a pôvodnej výšky tejto pomoci. V prípade kladnej odpovede bude potom potrebné posúdiť, či mal Súd prvého stupňa zrušiť iba časť rozhodnutia, ktorá sa týkala úrokov, namiesto zrušenia rozhodnutia v celom rozsahu.
i) O oddeliteľnosti časti týkajúcej sa úrokov
97. Ustálená judikatúra uvádza, že čiastočné zrušenie rozhodnutia inštitúcie Spoločenstva je možné len vtedy, ak časti, ktorých zrušenie sa navrhuje, možno oddeliť od zostávajúcej časti rozhodnutia.(23) Toto oddelenie je zvyčajne „materiálne“ a pozostáva v možnosti zrušiť jednotlivé články, odseky alebo iné jasne označené časti aktu. Podľa môjho názoru je však možné vziať do úvahy aj oddelenie čisto „logické“, akým je v predmetnej veci oddelenie určenia „pôvodnej“ výšky pomoci a výpočtu úrokov z tejto sumy.
98. Súd prvého stupňa totiž v napadnutom rozsudku nemohol zrušiť jedinú, osobitne určenú časť sporného rozhodnutia, keďže otázke úrokov nie je vyhradená osobitná oddelená časť výroku. Mohol však zrušiť rozhodnutie „v miere“ alebo „v časti, v ktorej“ Komisia neodôvodnila (náležite) voľbu uplatniť zložené úroky.
99. Konkrétne sa mi teda zdá, že časť týkajúcu sa výpočtu úrokov z pomoci možno oddeliť od zvyšku rozhodnutia.
ii) O potrebe zrušiť iba tú časť, ktorá sa týka úrokov
100. Domnievam sa, že ôsmy odvolací dôvod navrhnutý Komisiou by mal byť prijatý z nasledujúcich dôvodov.
101. Predovšetkým uvádzam, že požiadavky úplnosti a právnej istoty dovoľujú preskúmať len niektoré odvolacie dôvody a odhliadnuť od ostatných iba v prípade, ak prijaté dôvody umožňujú úplne vyhovieť predloženým návrhom. Keďže v prejednávanej veci sa odvolací dôvod, ktorý Súd prvého stupňa prijal, týka iba osobitnej časti sporného rozhodnutia, nemyslím si, že by sa tento súd mohol obmedziť na preskúmanie a prijatie uvedeného dôvodu a vyvodiť z toho zrušenie sporného rozhodnutia v celom rozsahu.
102. Podľa môjho názoru sa teda Súd prvého stupňa dopustil logicko‑argumentačnej chyby tým, že z konštatovania nezákonnosti rozhodnutia v časti týkajúcej sa úrokov vyvodil zrušenie celého sporného rozhodnutia.
103. Okrem toho voľba Súdu prvého stupňa vynechať preskúmanie všetkých ostatných odvolacích dôvodov, ktoré mu navrhla žalujúca strana, má za následok, že ak by Komisia prijala nové rozhodnutie a zmenila by len tú časť, ktorá sa týka výpočtu úrokov, Département du Loiret by musel znovu napadnúť toto rozhodnutie na Súde prvého stupňa s predložením ďalších dôvodov, ktoré síce už boli uvedené, ale neboli preskúmané. Odhliadnuc od možných problémov s prípustnosťou tejto žaloby, zdá sa mi zrejmé, že by to bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, ktorá má o to väčší význam v prípadoch, akým je aj prejednávaná vec, ktoré sa týkajú udalostí vzniknutých pred dvadsiatimi rokmi.
104. Navrhujem preto, aby Súdny dvor na základe vyhovenia ôsmemu odvolaciemu dôvodu Komisie zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec na konanie Súdu prvého stupňa, aby tento súd vyvodil správne následky z nezákonnosti týkajúcej sa úrokov a rozhodol aj o ďalších dôvodoch, ktoré predložil Département du Loiret. To nemá vplyv na správnosť posúdenia Súdu prvého stupňa o dôvode týkajúcom sa uplatnenia zložených úrokov zo strany Komisie.
VI – Návrh
105. Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor:
1. zrušil rozsudok Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev z 29. marca 2007, Département du Loiret/Komisia, T‑369/00, v časti, v ktorej Súd prvého stupňa vyvodil z nezákonnosti týkajúcej sa výpočtu úrokov zrušenie sporného rozhodnutia v celom rozsahu;
2. vrátil vec na konanie Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev;
3. určil, že o náhrade trov konania bude rozhodnuté neskôr.