ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA (štvrtá komora)
z 10. septembra 2008 (*)
„EPUZF – Záručná sekcia – Výdavky vylúčené z financovania Spoločenstvom – Odvetvie vinárstva – Pomoc na reštrukturalizáciu a konverziu – Pojem oprávnená plocha“
Vo veci T‑370/05,
Francúzska republika, v zastúpení: pôvodne G. de Bergues a A. Colomb, neskôr G. de Bergues a A.‑L. During, splnomocnení zástupcovia,
žalobkyňa,
proti
Komisii Európskych spoločenstiev, v zastúpení: M. Nolin, splnomocnený zástupca,
žalovanej,
ktorej predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie 2005/579/ES z 20. júla 2005, ktorým sa z financovania Spoločenstva vylučujú niektoré výdavky uskutočnené členskými štátmi v rámci záručnej sekcie Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF) (Ú. v. EÚ L 199, s. 84), v rozsahu, v akom vylučuje z financovania Spoločenstvom niektoré výdavky na základe opravy týkajúcej sa určenia plôch oprávnených na pomoc na reštrukturalizáciu a konverziu vinohradov na roky 2001/2003,
SÚD PRVÉHO STUPŇA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV (štvrtá komora),
v zložení: predseda komory O. Czúcz, sudcovia J. D. Cooke a I. Labucka (spravodajkyňa),
tajomník: C. Kristensen, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 14. mája 2008,
vyhlásil tento
Rozsudok
Právny rámec
1 Základnú právnu úpravu týkajúcu sa financovania spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) tvorí, čo sa týka výdavkov uskutočnených od 1. januára 2000, nariadenie Rady (ES) č. 1258/1999 zo 17. mája 1999 o financovaní Spoločnej poľnohospodárskej politiky (Ú. v. ES L 160, s. 103; Mim. vyd. 03/025, s. 414).
2 Článok 7 ods. 4 nariadenia č. 1258/1999 uvádza:
„V prípade, že Komisia zistí, že platba výdavkov nebola uskutočnená v súlade s predpismi spoločenstva, rozhodne o vyčlenení týchto výdavkov z financovania prostriedkami spoločenstva uvedeného v článkoch 2 a 3.
Pred prijatím rozhodnutia o odmietnutí financovania sa písomne oznámia výsledky kontrol Komisie a odpovede príslušného členského štátu a obe strany následne vyvinú úsilie dosiahnuť dohodu o krokoch, ktoré sa majú vykonať.
Ak sa dohoda nedosiahne, členský štát môže požiadať o začatie postupu, ktorého cieľom je sprostredkovanie jednotlivých stanovísk v lehote do štyroch mesiacov. Výsledky tohto postupu sa začlenia do správy, ktorá sa odošle Komisii a Komisia ju pred prijatím rozhodnutia o odmietnutí financovania preskúma.
Komisia posúdi výšku čiastok, ktoré sa vyčlenia, prihliadajúc najmä na mieru nedodržania pravidiel spoločenstva. Komisia zohľadní podstatu a závažnosť porušenia pravidiel a finančnú ujmu, ktorú utrpelo spoločenstvo…“
3 Článok 8 ods. 1 nariadenia Komisie (ES) č. 1663/95 zo 7. júla 1995 stanovujúceho podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (EHS) č. 729/70 týkajúceho sa postupu pri zúčtovaní výkazov záručnej sekcie EPUZF (Ú. v. ES L 158, s. 6; Mim. vyd. 03/018, s. 31) uvádza:
„1. Ak, na základe vyšetrovania, Komisia dospeje k záveru že výdavok nebol realizovaný v súlade s pravidlami spoločenstva, tak oznámi dotknutému členskému štátu výsledky svojich kontrol a určí nápravné opatrenia, ktoré sa musia prijať s cieľom zabezpečiť v budúcnosti súlad.
Oznámenie sa vzťahuje na toto nariadenie. Členský štát musí odpovedať do dvoch mesiacov a Komisia môže následne svoje stanovisko zmeniť. V opodstatnených prípadoch môže Komisia lehotu určenú na zaslanie odpovede predĺžiť.
Po uplynutí lehoty určenej na odpoveď Komisia vyzve členský štát na bilaterálnu diskusiu a strany sa vynasnažia dospieť k dohode o opatreniach, ktoré sa musia prijať a zhodnotení závažnosti porušenia a o finančnej strate pre spoločenstvo. Na základe tejto diskusie a po uplynutí termínu pre diskusiu stanovenom Komisiou, po konzultáciách s členskými štátmi s cieľom získania ďalších údajov alebo – ak členský štát neprijme pozvanie na stretnutie pred uplynutím termínu stanoveným Komisiou – tak po uplynutí termínu Komisia formálne oznámi svoje závery členskému štátu, odvolávajúc sa pritom na rozhodnutie Komisie 94/442/ES. Bez toho, aby tým bol dotknutý štvrtý pododsek tohoto odseku, súčasťou takéhoto oznámenia bude vyhodnotenie všetkých výdavkov, ktoré Komisia zamýšľa vylúčiť na základe článku 5 ods. 2 písm. c) nariadenia (EHS) č. 729/70.
Členské štáty musia informovať Komisiu čo možno najskôr o nápravných opatreniach prijatých s cieľom zabezpečiť súlad s pravidlami spoločenstva a dátum ich nadobudnutia účinnosti. Komisia prijme – tam kde to pripadá do úvahy – jedno alebo viacero rozhodnutí podľa článku 5 ods. 2 písm. c) nariadenia (EHS) č. 729/70 s cieľom vylúčiť výdavky ovplyvnené nedodržaním pravidiel spoločenstva až do dátumu nadobudnutia účinnosti nápravných opatrení.“
4 Nariadenie Rady (ES) č. 1493/1999 zo 17. mája 1999 o spoločnej organizácii trhu s vínom (Ú. v. ES L 179, s. 1; Mim. vyd. 03/026, s. 25) stanovuje najmä toto:
„Článok 11
1. Týmto sa ustanovuje systém reštrukturalizácie a konverzie vinohradov.
2. Cieľom systému je prispôsobenie výroby potrebám trhu.
3. Systém pokrýva jedno alebo viaceré z nasledujúcich opatrení:
a) prechod na iné odrody vrátane preštepenia;
b) premiestnenie vinohradov;
c) zlepšenie techník správy vinohradov týkajúcich sa cieľov systému.
Systém nepokrýva bežnú obnovu vinohradov, ktorých prirodzená životnosť sa skončila.
…
Článok 13
1. Podpora reštrukturalizácie a konverzie môže byť udelená iba na vypracované a, ak je to potrebné, odsúhlasené plány členskými štátmi. Podpora má nasledujúce formy:
a) odškodnenie výrobcov za straty na príjmoch, ku ktorým došlo v dôsledku vykonávania plánu
a
b) príspevok na náklady spojené s reštrukturalizáciou a konverziou.
2. Výrobcov možno za ušlé príjmy odškodniť jedným z nasledujúcich spôsobov:
a) povolením súčasnej existencie starej aj novej vínnej révy na pevne stanovenú dobu, ktorá nesmie prekročiť tri roky, bez ohľadu na ustanovenia kapitoly I tejto hlavy;
alebo
b) finančným odškodnením poskytnutým Spoločenstvom.
3. Príspevok Spoločenstva na vecné náklady reštrukturalizácie a konverzie nesmie prekročiť 50 % týchto nákladov. Však v regiónoch, ktoré sú v súlade s nariadením Rady (ES) č. 1260/1999 z 21. júna 1999 obsahujúcom všeobecné ustanovenia o štrukturálnych fondoch, klasifikované ako regióny cieľa 1, nesmie príspevok Spoločenstva prekročiť 75 % týchto nákladov. V žiadnom prípade nemôžu členské štáty prispievať na materiálne náklady reštrukturalizácie s výnimkou možnosti uvedenej v článku 14 ods. 4.
…
Článok 15
Podrobné predpisy o uplatňovaní tejto kapitoly sa prijmú v súlade s postupom stanoveným v článku 75.
Takéto predpisy môžu obsahovať najmä:
a) minimálnu rozlohu príslušných vinohradov;
b) ustanovenia, ktorými sa riadi uplatňovanie výsadbových práv vo všeobecnosti a nových výsadbových práv udelených v rámci plánov materiálneho zlepšenia a mladým farmárom pri implementácii programov;
c) ustanovenia zabraňujúce zvýšenie výrobného potenciálu vyplývajúce z tejto kapitoly;
d) maximálne čiastky podpory na hektár.“
5 Odseky 1, 2 a 4 článku 13 nariadenia Komisie (ES) č. 1227/2000 z 31. mája 2000 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie nariadenia Rady (ES) č. 1493/1999 o spoločnej organizácii trhu s vínom s ohľadom na výrobný potenciál (Ú. v. ES L 143, s. 1) uvádzajú predovšetkým toto:
„1. Príslušné orgány členských štátov stanovia minimálnu veľkosť parcely, na ktorú môže byť udelená podpora na reštrukturalizáciu a konverziu, a minimálnu veľkosť parcely, ktorá vznikne po reštrukturalizácii a konverzii.
2. Príslušné orgány členských štátov stanovia:
a) definície opatrení, ktoré majú byť obsiahnuté v plánoch;
b) časové obdobia pre ich realizáciu, ktoré nepresiahnu päť rokov;
c) požiadavku, aby všetky plány pre každý finančný rok stanovovali opatrenia, ktoré sa majú uskutočniť v danom finančnom roku, a oblasti, ktorých sa jednotlivé opatrenia týkajú;
d) postupy monitorovania takejto realizácie. …
4. Príslušné orgány členských štátov prijmú pravidlá záväzné pre konkrétny rozsah a výšku udeľovania podpory. Podľa kapitoly III hlavy II nariadenia… č. 1493/1999 a tejto kapitoly, spomínané pravidlá môžu zvlášť ustanoviť platbu paušálnych súm, maximálnu výšku podpory na jeden hektár a rozlišovanie podpory na základe objektívnych kritérií. Pravidlá zvlášť ustanovia primerane vysoké výšky podpory v prípadoch, keď sa pri uskutočňovaní plánu uplatňujú práva na opätovnú výsadbu vyplývajúce z vyklčovania v zmysle plánu.“
6 Článok 15a nariadenia č. 1227/2000, ktorý bol zavedený nariadením Komisie (ES) č. 1342/2002 z 24. júla 2002 (Ú. v. ES L 196, s. 23; Mim. vyd. 03/036, s. 394), ktorým sa mení a dopĺňa uvedené nariadenie č. 1227/2000, uvádza:
„1. Členské štáty môžu ustanoviť výnimku z článku 15, a to tak, že podpora bude vyplatená až po overení realizácie všetkých opatrení obsiahnutých v žiadosti o podporu. Ak sa pri kontrole zistí, že všetky opatrenia obsiahnuté v žiadosti o podporu neboli celkom zrealizované, ale boli zrealizované na viac ako 80 % príslušnej plochy v stanovenom časovom období, podpora bude vyplatená v sume, od ktorej bude odpočítaný dvojnásobok dodatočnej podpory, ktorá by bola udelená v prípade, že by sa opatrenie zrealizovalo na celej ploche.
2. Členské štáty môžu ustanoviť výnimku z odseku 1, a to tak, že podpora na všetky opatrenia obsiahnuté v žiadosti o podporu bude vyplatená výrobcom vopred, čiže ešte pred vykonaním týchto opatrení, za podmienky, že sa už realizovať začali a že príjemca zložil zábezpeku, ktorá sa rovná 120 % tejto podpory. Na účely nariadenia (EHS) č. 2220/85 sa ukladá povinnosť vykonať všetky opatrenia do dvoch rokov od vyplatenia zálohy.
Toto obdobie môžu členské štáty prispôsobiť v nasledujúcich prípadoch:
a) ak sú príslušné plochy súčasťou oblasti postihnutej prírodnou katastrofou, ktorú uznali príslušné orgány príslušného členského štátu;
b) ak plánované opatrenie nemožno uskutočniť, pretože výsadbový materiál je napadnutý chorobou, ktorú osvedčil orgán uznávaný príslušným členským štátom.
Ak sa pri kontrole zistí, že opatrenia obsiahnuté v žiadosti o podporu, na ktoré bola vyplatená záloha, neboli celkom zrealizované, ale boli zrealizované na viac ako 80 % príslušnej plochy v stanovenom časovom období, zábezpeka bude vrátená v sume, od ktorej bude odpočítaný dvojnásobok dodatočnej podpory, ktorá by bola udelená v prípade, že by sa všetky opatrenia zrealizovali na celej ploche.
Ak sa výrobca pred konečným termínom stanoveným príslušným členským štátom rozhodne neprijať podporu vopred, bude mu vrátených 95 % zábezpeky. Členské štáty oznámia Komisii konečný termín, ktorý stanovili na uplatňovanie tohto pododseku.
Ak sa pred konečným termínom stanoveným príslušným členským štátom výrobca rozhodne nezrealizovať všetky opatrenia obsiahnuté v žiadosti o podporu, vráti celú už vyplatenú zálohu a potom mu bude vrátených 90 % zábezpeky. Členské štáty oznámia Komisii konečný termín, ktorý stanovili na uplatňovanie tohto pododseku.
3. Na účely tohto článku sa pri kontrole príslušných rozlôh pripúšťa odchýlka 5 %.“
Okolnosti predchádzajúce sporu
Metóda uplatnená Francúzskou republikou na výpočet pomoci
7 Francúzskej republike boli rozhodnutím Komisie 2005/579/ES z 20. júla 2005, ktorým sa z financovania Spoločenstva vylučujú niektoré výdavky uskutočnené členskými štátmi v rámci záručnej sekcie Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF) (Ú. v. EÚ L 199, s. 84, ďalej len „sporné rozhodnutie“) uložené finančné opravy, keďže Komisia sa domnievala, že Francúzska republika zahrnula do výpočtov nákladov na reštrukturalizáciu a konverziu vinohradov neoprávnené plochy.
8 Ako vyplýva zo spisu v prejednávanej veci, a predovšetkým zo správy zmierovacieho orgánu a medzirezortných vyhlášok týkajúcich sa podmienok poskytovania pomoci na reštrukturalizáciu a konverziu vinohradov na sezóny 2000/2001 a 2001/2002 (pozri Journal officiel de la République française z 24. mája 2001 a 5. apríla 2002), francúzske úrady sa rozhodli pre platby paušálnych súm. Pomoc sa vyplácala na hektár reštrukturalizovanej rozparcelovanej plochy (v eurách na hektár).
9 Výpočet nákladov berie do úvahy rozlohy vinohradov, ktoré zahŕňajú úvrate, teda priestory medzi radmi a na ich okrajoch, ktoré sú potrebné na prechod a zatáčanie strojov na obrábanie viniča, ako sú traktory a stroje na zber.
10 Tento výpočet bol teda vykonaný na základe opisu modelového pozemku definovaného ako vinohrad s rozlohou 1 hektára, plochý s obdĺžnikovým tvarom, ktorý zahŕňa úvrate potrebné na pohyb poľnohospodárskych strojov v rozlohe maximálne 10 % plochy, teda 6 metrov na spodku radov.
11 Aby sa zohľadnili rôzne formy pozemkov a špecifická topografia, bol na účely výpočtu plôch definovaný nomogram, teda tabuľka rozdielov. Tento nomogram stanovuje maximálnu dovolenú percentuálnu hodnotu plôch nevysadených viničom, ktorá predstavuje napríklad 30 % pre pozemky, ktorých plocha vysadená viničom je menšia než 35 árov, a 5 % pre pozemky, ktorých plocha vysadená viničom je väčšia než 15 hektárov.
12 Rôzne náklady na vysádzanie viniča boli rozčlenené do jednotlivých položiek, ako je nákup rastlín, prípravky na ochranu rastlín a práca. Pri výpočte paušálnej platby boli okrem toho použité iba systematické náklady, teda náklady, ktoré nie sú príležitostné. Údaje o nákladoch boli odovzdané poľnohospodárskymi komorami a aktualizované podľa potreby.
13 Výška odškodnenia bola odstupňovaná v závislosti od štyroch kritérií: príslušnosť k zoskupeniu výrobcov, postavenie mladého poľnohospodára, podpísanie zmluvy o poľnohospodárskej činnosti (CTE) a pôvod výsadbových práv. Maximálna výška zodpovedá výsadbe uskutočnenej, s právami pochádzajúcimi z vyklčovania hospodárstva, ku ktorému došlo po 31. júli 2000, mladým poľnohospodárom patriacim do zoskupenia výrobcov, ktorý podpísal CTE.
14 Na zaistenie toho, aby v súlade s článkom 13 ods. 3 nariadenia č. 1493/1999 pomoc nepresiahla 50 % nákladov reštrukturalizácie, paušálne platby boli stanovené tak, aby sa zaistilo, že najväčšia výška poskytnutej pomoci neprekročí 50 % najnižšej výšky nákladov na výsadbu.
Konanie, ktoré viedlo k spornému rozhodnutiu
15 Služby Komisie vykonali 23. až 27. septembra 2002 vo Francúzsku vyšetrovanie týkajúce sa systému poskytovania pomoci na reštrukturalizáciu a konverziu vinohradov.
16 Dňa 10. februára 2003 po tomto vyšetrovaní Komisia zaslala francúzskym úradom oznámenie v súlade s článkom 8 ods. 1 nariadenia č. 1663/95.
17 Dňa 20. mája 2003 francúzske úrady odpovedali na toto oznámenie.
18 Dňa 30. septembra 2003 Komisia zorganizovala dvojstranné stretnutie s francúzskymi úradmi.
19 Dňa 22. júla 2004 po tomto stretnutí Komisia zaslala francúzskym úradom formálne oznámenie na základe článku 8 nariadenia č. 1663/95, v ktorom potvrdila svoje stanovisko, podľa ktorého sa poskytnutie pomoci na reštrukturalizáciu a konverziu vinohradov na roky 2001 a nasledujúce neuskutočnilo v súlade s pravidlami Spoločenstva. Komisia sa odvolala predovšetkým na výsledky kontroly vykonanej na jej žiadosť na náhodnej vzorke 50 spisov, ktoré boli predmetom platby na rok 2001, ktorá preukázala, že plocha, na ktorej boli skutočne vysadené korene viniča, predstavovala v priemere len 90 % plochy uznanej za oprávnenú. Služby Komisie sa teda domnievali, že rozdiel plochy vo výške 10 % zodpovedá neoprávnenej časti výdavkov vynaložených na reštrukturalizáciu vinohradov. Komisia preto dospela k záveru, že je potrebné uplatniť finančnú opravu vo výške 10 %, pokiaľ ide o výdavky ohlásené počas obdobia, ktoré bolo predmetom auditu Spoločenstva.
20 Dňa 4. októbra 2004 francúzske úrady predložili záležitosť zmierovaciemu orgánu, ktorý sa zišiel 2. marca 2005 a vydal svoju správu 21. marca 2005. Zmierovací orgán dospel k záveru, že je možné predovšetkým v prípade malých vinohradov, aby bola pomoc udelená aj na plochy, na ktoré neboli vynaložené výdavky na reštrukturalizáciu. Okrem toho konštatoval, že v čase, ktorý mu bol poskytnutý, nemohol zmieriť postoje oboch strán.
21 Po stretnutí zmierovacieho orgánu, ale príliš neskoro na to, aby zmierovací orgán mohol zohľadniť túto informáciu, francúzske úrady predložili dodatočnú informáciu o údajnom riziku prekročenia prahu financovania Spoločenstvom. Táto informácia sa týkala predovšetkým výsledkov výpočtov, ktoré preukazovali, že aj pri zohľadnení extrémnej hypotézy podľa francúzskeho systému pomoci maximálna suma prekročenia nákladov na celé francúzske územie predstavovala 2 294 eur, a za vinársku sezónu 2000/2001 priemerná výška pomoci predstavovala 4 751 eur na hektár, teda oveľa nižšiu sumu než 7 716 eur na hektár, čo je suma zodpovedajúca 50 % nákladov na jednotlivú reštrukturalizáciu. Na vinárske sezóny 2001 a 2002 tieto sumy predstavovali 6 197 eur na hektár resp. 8 371 eur na hektár.
22 Dňa 4. mája 2005 Komisia zaslala francúzskym úradom list, v ktorom vyložila svoje konečné stanovisko.
23 Dňa 20. júla 2005 Komisia prijala sporné rozhodnutie, ktorým okrem iného uložila Francúzskej republike špecifickú opravu vo výške 10 % na časť reštrukturalizovanej alebo zmenenej plochy.
Konanie a návrhy účastníkov konania
24 Francúzska republika návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 30. septembra 2005 podala žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.
25 Na základe správy sudkyne spravodajkyne Súd prvého stupňa (štvrtá komora) rozhodol o otvorení ústnej časti konania.
26 Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Súd prvého stupňa položil, boli vypočuté na pojednávaní 14. mája 2008.
27 Francúzska republika navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– zrušil sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom vylučuje z financovania Spoločenstvom sumu 13 519 122,05 eur na základe opravy týkajúcej sa určenia plôch oprávnených na poskytnutie pomoci na reštrukturalizáciu a konverziu na roky 2001/2003,
– zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.
28 Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupňa:
– zamietol žalobu ako nedôvodnú,
– zaviazal Francúzsku republiku na náhradu trov konania.
Právny stav
Tvrdenia účastníkov konania
29 Francúzska republika uvádza dva žalobné dôvody, prvý založený na porušení nariadenia č. 1258/1999 a druhý na porušení povinnosti odôvodnenia.
30 Pokiaľ ide o prvý žalobný dôvod, založený na porušení nariadenia č. 1258/1999, Francúzska republika tvrdí, že Komisia vylúčila z financovania Spoločenstvom výdavky, ktoré boli uskutočnené v súlade s pravidlami Spoločenstva, a že tieto výdavky v žiadnom prípade nespôsobili žiadnu ujmu rozpočtu Spoločenstva. Komisia tým porušila ustanovenia článku 7 ods. 4 nariadenia č. 1258/1999.
31 Komisia počas pojednávania v súlade s konštatovaním zmierovacieho orgánu uviedla, že hlavná otázka v prejednávanej veci sa týka metódy výpočtu použitej Francúzskou republikou, pričom riziká škody spôsobenej rozpočtu Spoločenstva sa obmedzujú na jeden alebo dva konkrétne prípady, ktoré mohli viesť k prekročeniu limitov financovania Spoločenstvom.
O tvrdení, že výdavky boli vynaložené v súlade s pravidlami Spoločenstva
32 Francúzska republika uvádza, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora v oblasti zúčtovania výdavkov členských štátov financovaných záručnou sekciou EPUZF síce prináleží Komisii preukázať existenciu porušenia pravidiel Spoločenstva, akonáhle je však toto porušenie dokázané, prináleží členskému štátu, aby prípadne preukázal, že Komisia sa dopustila omylu, pokiaľ ide o finančné dôsledky z toho vyplývajúce. V prejednávanej veci Komisia nepreukázala existenciu porušenia pravidiel Spoločenstva.
33 Francúzska republika sa domnieva, že definíciu oprávnenej plochy, o ktorú sa opiera Komisia a podľa ktorej je plochou, ktorú treba zohľadniť na účely financovania Spoločenstvom, plocha, na ktorej sú vysadené korene viniča, nemožno vyvodiť z právnej úpravy Spoločenstva. Za týchto podmienok je jedinou povinnosťou členského štátu zaistiť, aby podiel Spoločenstva na financovaní nákladov na reštrukturalizáciu a konverziu neprekročil 50 % týchto nákladov.
34 Francúzska republika tvrdí, že článok 13 ods. 4 nariadenia č. 1227/2000 dovoľuje členským štátom stanoviť platby paušálnych súm. Právna úprava Spoločenstva okrem toho neupresňuje spôsoby výpočtu týchto súm ani nedefinuje pojem oprávnenej plochy. Prináleží teda členským štátom, aby stanovili tieto definície, s jedinou podmienkou, že pomoc na reštrukturalizáciu a konverziu vinohradov neprekročí 50 % týchto nákladov. Francúzska republika sa domnieva, že definovala pojem oprávnenej plochy v súlade s ustanoveniami, ktorými sa riadi organizácia spoločného trhu s vínom.
35 Francúzska republika namieta aj proti tvrdeniu Komisie, že znížila sumu paušálnej pomoci a kompenzovala toto zníženie poskytnutím pomoci na neoprávnenú plochu, keď protiprávne zohľadnila úvrate, pričom oprávnenými boli len plochy s koreňmi viniča. Francúzska republika tiež tvrdí, že systém financovania nesmeruje ani k zavedeniu akejkoľvek kompenzácie medzi príjemcami. Naopak, vypočítala paušálnu sumu na základe skutočných nákladov, ktoré uplatnila na plochy, ktoré považovala za oprávnené s ohľadom na všetky predpisy uplatniteľné pri organizácii spoločného trhu s vínom.
36 Pokiaľ ide o praktické úvahy, Francúzska republika uvádza, že z rôznych položiek výdavkov na výsadbu len dodanie rastlín viniča výlučne závisí od plochy, na ktorej sa nachádza vinič. Ostatné položky, ako je príprava pôdy, ktorá zahŕňa vysušovanie a terasovanie, sa týkajú aj úvratí.
37 Francúzska republika dodáva, že mobilizácia technických a ľudských prostriedkov, a teda celkové náklady vynaložené na hektár, sa zvyšujú v nepriamej úmere k zmenšeniu plochy a že podiel úvratí je o to väčší o čo menšia je plocha.
38 Francúzska republika tiež uvádza, že pokiaľ by sa pri reštrukturalizácii vinohradov mala zohľadňovať len plocha s koreňmi viniča, vinári by boli v pokušení zmenšiť na maximum neproduktívnu plochu pridávaním koreňov viniča, čo by viedlo k zvýšeniu výrobného potenciálu.
39 Okrem toho nezohľadnenie úvratí pri poskytovaní pomoci sa nemusí prejaviť znížením výdavkov. Paušálna pomoc, ktorá je vypočítaná s ohľadom na náklady na reštrukturalizáciu pozemku vo veľkosti jedného hektára vrátane úvratí, by bola odvtedy spojená s menšou plochou. Zmenšenie odškodňovanej plochy by teda bolo kompenzované zvýšením sumy odškodnenia.
40 V rozpore s tvrdením Komisie napriek tomu, že pomoc na reštrukturalizáciu má formu podielu na nákladoch na reštrukturalizáciu, nie je možné oddeliť ju od pojmu „plocha viniča nesúca výsadbové práva“. Z ustanovení článku 15 nariadenia č. 1493/1999 a článku 13 nariadenia č. 1227/2000 totiž vyplýva, že členské štáty sú zodpovedné za stanovenie rozmerov minimálnej plochy, ktorá môže získať pomoc na reštrukturalizáciu a konverziu. Článok 15a nariadenia č. 1227/2000 definuje finančné dôsledky čiastočnej realizácie opatrení uvedených v žiadosti o pomoc, keď stanovuje na účely vykonania platieb limit realizovaných prác na viac než 80 % plochy.
41 Rovnako existuje zjavné spojenie medzi systémom pomoci a vinohradníckym registrom. Tak pre register, ako aj pre poskytovanie pomoci na konverziu a reštrukturalizáciu vinohradov sa zohľadňuje vysadená plocha. Pokiaľ ide o vytvorenie registra, pozemok s viničom je definovaný v článku 2 písm. f) nariadenia (EHS) č. 649/87 z 3. marca 1987 ustanovujúceho podrobné pravidlá pre vytvorenie Registra vinohradov spoločenstva (Ú. v. ES L 62, s. 10; Mim. vyd. 03/007, s. 168) ako „súvislý pozemok definovaný v pozemkovom Registri“.
42 Podľa Francúzskej republiky zo všetkého, čo bolo uvedené vyššie, vyplýva, že Komisia nesprávne vylúčila z financovania Spoločenstvom sumu 13 519 122,05 eur, pretože táto suma zodpovedá výdavkom vynaloženým v súlade s pravidlami Spoločenstva.
43 Komisia odpovedá, že určenie sumy pomoci závisí od nezávislých kritérií, ktoré sa líšia od kritérií pre oprávnenosť plôch na poskytnutie uvedenej pomoci. Domnieva sa, že skutočnosť, že francúzske úrady znížili sumu paušálnej pomoci, ich neoprávňuje zvýšiť v rovnakom pomere oprávnené plochy, keďže tieto dve fázy konania podliehajú veľmi špecifickým kritériám a „odlišným pravidlám“. Na podporu tohto tvrdenia sa Komisia analogicky odvoláva na rozdiel medzi kritériami výberu a kritériami hodnotenia ponúk v oblasti verejných zmlúv (rozsudok Súdneho dvora z 19. júna 2003, GAT, C‑315/01, Zb. s. I‑6351).
44 Z praktického hľadiska Komisia pripomína, že v niektorých prípadoch bola pomoc poskytnutá na celú plochu požadovanú výrobcom, pričom plocha, na ktorej sa skutočne nachádzali korene viniča, predstavovala len 70 % uvedenej plochy. Celkom zjavne išlo o „nadmernú kompenzáciu“, ktorá išla vysoko nad rámec toho, čo vopred vyplatili francúzske úrady.
45 Komisia spochybňuje aj postavenie výsadbových práv na rovnakú úroveň ako systém reštrukturalizácie a konverzie, a teda účtovanie plôch, na ktoré sa vzťahujú výsadbové práva, a plôch, na ktoré sa poskytla pomoc, podľa rovnakej metódy. V tomto ohľade odkazuje na článok 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1493/1999, ktorý dokazuje, že podpora v prospech reštrukturalizácie a konverzie nadobúda formu podielu na nákladoch na reštrukturalizáciu a konverziu, zatiaľ čo pomoc vyjadrená v právach na opätovnú výsadbu odkazuje na plochu.
46 To isté platí pre postavenie elektronického vinohradníckeho registra na úroveň uvedeného systému, o to skôr, že podľa článku 2 písm. f) nariadenia č. 649/87 je parcela vymedzená ako súvislý pozemok definovaný v pozemkovom Registri, do ktorého sú teda úvrate zahrnuté. Komisia odkazuje na článok 5 ods. 1 nariadenia Komisie (ES) č. 2729/2000 zo 14. decembra 2000 ustanovujúceho podrobné vykonávacie pravidlá kontroly vo vinárskom sektore (Ú. v. ES L 316, s. 16; Mim. vyd. 03/031, s. 52), ktorý predovšetkým stanovuje, že trvalé opustenie vinohradov, ich reštrukturalizácia a konverzia podporovaná príspevkami Spoločenstva sa bude systematicky a na mieste overovať. Podľa Komisie toto ustanovenie zavádza formálne a výslovné rozlíšenie medzi všeobecnými aspektmi výrobného potenciálu a špecifickými opatreniami týkajúcim sa opustenia, reštrukturalizácie a konverzie. Pre posledné uvedené, na ktoré sa poskytuje finančný príspevok Spoločenstva, je povinná systematická kontrola na mieste. Táto kontrola sa dotýka dvoch základných zložiek systému, a to merania plôch a existencie operácií, na ktoré sa poskytuje finančný príspevok.
47 Pokiaľ ide o argument Francúzskej republiky týkajúci sa rizík zvýšenia skutočne zozbieraných množstiev, Komisia uvádza, že právna úprava Spoločenstva ukladá členským štátom povinnosť zaistiť, aby nedošlo k celkovému zvýšeniu výrobného potenciálu. Komisia odmieta aj argument Francúzskej republiky založený na riziku zvýšenia výdavkov, keď tvrdí, že každý rok prijíma rozhodnutie o stanovení orientačných finančných príspevkov členským štátom a že toto začiatočné poskytnutie obmedzuje náhradu z EPUZF.
O tvrdení, že metóda výpočtu použitá francúzskymi úradmi nespôsobuje ujmu rozpočtu Spoločenstva
48 Francúzska republika sa domnieva, že Komisia nepredložila závažné indície, ktoré by dokazovali, že metóda použitá vo Francúzsku mohla spôsobiť ujmu rozpočtu Spoločenstva. Francúzska republika napáda tvrdenie Komisie uvedené v poznámke zo 17. februára 2005 predloženej zmierovaciemu orgánu, podľa ktorej poskytnutá pomoc v jednom prípade dosiahla 51,6 % a došlo teda k prekročeniu o 1,6 %.
49 Francúzska republika uvádza, že na to, aby pomoc nemohla v žiadnom prípade prekročiť 50 % nákladov na reštrukturalizáciu a konverziu, bola výška paušálnych súm stanovená tak, aby výška najväčšej poskytnutej pomoci neprekročila 50 % najnižších nákladov na výsadbu. Vo vinárskom hospodárskom roku 2000/2001 predstavovali najnižšie zistené náklady na reštrukturalizáciu a konverziu 15 432 eur, strop, ktorý nemožno prekročiť, sa rovnal 7 716 eurám a výška maximálneho odškodnenia bola stanovená na 7 170 eur. V hospodárskom roku 2001/2002, predstavovali najnižšie zistené náklady na reštrukturalizáciu a konverziu 16 743 eur, strop, ktorý nemožno prekročiť, sa rovnal 8 371 eurám a výška maximálneho odškodnenia bola stanovená na 8 000 eur. Z dôvodu paušálneho charakteru pomoci teda veľká väčšina vinárov, ktorí uskutočnili reštrukturalizáciu alebo konverziu svojho vinohradu, získala pomoc, ktorá nedosiahla 50 % vynaložených nákladov.
50 Francúzska republika dodáva, že aj keby sa vychádzalo z extrémneho predpokladu maximálnej sumy vo výške 7 170 eur na hektár, pri jej porovnaní s nákladmi na výsadbu v Languedoc-Roussillon, ktorý má najmenšie náklady na výsadbu zo všetkých francúzskych regiónov, a pre parcelu menšiu než 80 árov, z čoho úvrate predstavujú 25 %, riziko prekročenia stropu 50 % nákladov na reštrukturalizáciu možno odhadnúť na 3,2 % v priemere a týka sa len 10 hektárov na celom francúzskom území. Maximálne prekročenie nákladov za celé toto územie je teda výsledkom tohto vzorca: 10 hektárov x 0,032 x 7 170 eur na hektár = 2 294 eur.
51 Podľa Francúzskej republiky musí byť táto nízka suma postavená do pomeru k pomoci nižšej než 50 %, ktorá mohla byť vyplatená v odlišných situáciách. Francúzska republika sa teda domnieva, že aj keby sa mal zohľadniť tento extrémny príklad použitý Komisiou, finančné dôsledky pre rozpočet Spoločenstva v žiadnom prípade neexistujú.
52 Komisia odpovedá, že je úplne nepodstatné, že maximálna suma odškodnenia bola stanovená pod najnižšími nákladmi na výsadbu. Podľa nej skutočnosť, že francúzske úrady minimalizovali sumu paušálnej pomoci, neznamená, že môžu financovať neoprávnené plochy. Na podporu svojich argumentov sa odvoláva na rozsudok Súdu prvého stupňa z 25. júla 2006, Belgicko/Komisia (T‑221/04), keď tvrdí, že v uvedenom rozsudku sa konštatovalo, že každé vyplatenie pomoci v rozpore s predpismi vedie k preplatku, a teda k škode pre EPUZF.
53 Komisia uvádza, že príklad, ktorý uviedla a ktorý preukazoval, že výška dotácie na jednu parcelu predstavovala 51,6 %, bol použitý len ako ilustrácia, a že francúzske úrady v žiadnom prípade nemohli týmto príkladom odôvodniť skutočnosť, že nedošlo k ujme pre rozpočet Spoločenstva. Komisia sa teda domnieva, že výpočet škody uvedený v žalobe, ktorý sa zakladá na prekročení o 1,6 %, nemožno zohľadniť.
54 Komisia vysvetľuje, že naopak na základe vzorky 50 spisov, v rámci ktorých bol každý reštrukturalizovaný pozemok znovu premeraný francúzskymi úradmi na jej žiadosť, sa zistilo, že na približne 10 % neoprávnených pozemkov bola pomoc poskytnutá. Podľa Komisie je nepochybné, že to spôsobilo škodu rozpočtu Spoločenstva.
Posúdenie Súdom prvého stupňa
– O pojme oprávnená plocha
55 Treba uviesť, že právna úprava Spoločenstva, a to konkrétnejšie článok 13 nariadenia č. 1227/2000, výslovne stanovuje, že členské štáty majú právomoc prijímať predpisy upravujúce konkrétny rozsah a výšku udeľovania pomoci, a najmä predpisy, ktoré stanovujú platbu paušálnych súm, maximálnu výšku pomoci na jeden hektár a rozlišovanie pomoci na základe objektívnych kritérií.
56 Z opisu metódy použitej francúzskymi úradmi na výpočet pomoci na reštrukturalizáciu a konverziu vyplýva (pozri body 8 až 15 tohto rozsudku), že tieto úrady zaviedli systém, ktorý úplne zodpovedá vyššie uvedeným legislatívnym kritériám. Okrem toho treba uviesť, že právna úprava Spoločenstva nedefinuje pojem „oprávnená plocha“, čo Komisia nespochybňuje.
57 Neexistuje teda právny základ na to, aby sa Francúzskej republike zakázalo zahrnúť úvrate do referenčných plôch na účely stanovenia platieb. V rozpore s tým, čo v podstate tvrdí Komisia, článok 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1493/1999 túto otázku nijako neupravuje.
58 Ostáva teda preskúmať, či tým francúzsky systém skutočne vytvára riziko škody pre rozpočet Spoločenstva.
– O riziku prekročenia prahu financovania Spoločenstvom
59 Na úvod, pokiaľ ide o odkaz Komisie na už citovaný rozsudok Belgicko/Komisia (bod 86), v ktorom sa rozhodlo, že každé vyplatenie pomoci v rozpore s predpismi vedie k preplatku, a teda ku škode pre EPUZF, treba uviesť, že vzhľadom na to, že systém poskytovania pomoci na reštrukturalizáciu a konverziu vinohradov vytvorený vo Francúzsku nie je v rozpore s právnou úpravou Spoločenstva v súlade s tým, čo bolo uvedené v bodoch 56 a 57 tohto rozsudku, riešenie použité v uvedenom rozsudku sa v prejednávanej veci neuplatní.
60 Rovnako, pokiaľ ide o výsledky kontroly náhodnej vzorky 50 spisov, v rámci ktorých došlo k platbám v rámci finančného roku 2001, ktoré preukazujú, že oprávnená plocha zahŕňajúca výsadbový rozstup, teda šírku rovnajúcu sa polovici vzdialenosti medzi koreňmi viniča, predstavuje v priemere len 90 % oprávnenej plochy, treba uviesť, že ako bolo konštatované vyššie, právna úprava Spoločenstva nevyžaduje, aby členské štáty vylúčili úvrate z referenčných plôch na účely stanovenia platieb. Argument Komisie, ktorý sa odvoláva na výsledky kontroly vykonanej s cieľom preukázať prekročenie prahu financovania Spoločenstvom, teda nie je sám osebe relevantný.
61 Z vyššie uvedeného vyplýva, že vzhľadom na to, že automatická domnienka o protiprávnosti výdavkov vynaložených v rámci francúzskeho systému platieb je vylúčená, treba posúdiť skutočné riziko prekročenia prahu financovania Spoločenstvom prostredníctvom EPUZF.
62 V priebehu pojednávania Komisia tvrdila najmä to, že cieľom právnej úpravy Spoločenstva je financovanie nákladov, takže úvrate, ktoré nevytvárajú výdavky na reštrukturalizáciu a konverziu, nie sú oprávnené na financovanie Spoločenstvom.
63 Pokiaľ ide o tento argument, treba konštatovať, že zo spisu v prejednávanej veci nevyplýva, že účastníci konania podrobne preskúmali otázku, či úvrate môžu skutočne vyvolať určité náklady, ktoré možno odškodniť z fondov Spoločenstva v rámci reštrukturalizácie a konverzie.
64 Navyše v oznámení z 10. februára 2003 zaslaného francúzskym úradom v súlade s článkom 8 ods. 1 nariadenia č. 1663/95 (pozri bod 17 tohto rozsudku) Komisia uviedla, že „analýza nákladov potrebných na reštrukturalizáciu a konverziu vinohradov preukazuje, že poskytnutá paušálna pomoc je v zásade spojená s plochou, na ktorej sú skutočne vysadené korene viniča“. Rovnaké konštatovanie je uvedené v liste Komisie z 22. júla 2004, ktorý predstavuje formálne oznámenie v zmysle článku 8 ods. 1 nariadenia č. 1663/95 a článku 1 ods. 1 písm. a) rozhodnutia Komisie 94/442/ES z 1. júla 1994, ktorým sa ustanovuje zmierovací postup v súvislosti s postupom schvaľovania účtovnej uzávierky záručnej sekcie Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF) (Ú. v. ES L 182, s. 45; Mim. vyd. 03/016, s. 268).
65 Z dvoch vyššie uvedených listov teda vyplýva, že Komisia prijatím sporného rozhodnutia nevylúčila, že úvrate môžu skutočne viesť k výdavkom v rámci vykonávania reštrukturalizácie a konverzie.
66 Hoci Komisia na pojednávaní zastávala odlišné stanovisko, keď popierala, že úvrate môžu viesť k výdavkom oprávneným na poskytnutie dotknutej pomoci, nemožno vylúčiť, že náklady na prípravu pôdy vrátane sušenia a terasovania, na ktoré sa odvoláva Francúzska republika, sa vzťahujú aj na úvrate. Tieto práce, a teda aj náklady, ktoré sú s nimi spojené, môžu súvisieť s operáciami, na ktoré sa vzťahuje systém reštrukturalizácie a konverzie vinohradov v zmysle článku 11 nariadenia č. 1493/1999.
67 Keďže Komisia spochybnila existenciu nákladov spojených s úvraťami až vo fáze pojednávania, nemožno vytýkať Francúzskej republike, že nepredložila podrobné dôkazy, ktoré by umožnili preukázať opak. Vzhľadom na to, že nemožno vylúčiť, že úvrate môžu viesť k nákladom oprávneným na poskytnutie pomoci na reštrukturalizáciu a konverziu, tento argument Komisie treba odmietnuť.
68 Okrem toho z praktického hľadiska je nepravdepodobné, že individuálny vinár spravuje svoj vinohrad v závislosti od rôznych funkcií jednotlivých pozemkov. Je oveľa pravdepodobnejšie, že hrubá suma nákladov vynaložených vinárom sa vydelí počtom hektárov v jeho vlastníctve. Francúzska republika teda správne uvádza, že vylúčenie úvratí z poskytnutia pomoci sa nemusí prejaviť znížením výdavkov. Paušálna pomoc, ktorá je vypočítaná s ohľadom na náklady na reštrukturalizáciu pozemku s veľkosťou jedného hektára vrátane úvratí, by sa totiž v tom prípade viazala na menšiu plochu. Zmenšenie odškodňovanej plochy by potom bolo vyvážené zvýšením sumy odškodnenia.
69 Komisia sa teda tým, že presadzuje prísne rozlíšenie medzi rôznymi plochami vinohradu, snaží vytvoriť umelú a bezúčelnú koncepciu, ktorá navyše nevyplýva z platnej právnej úpravy Spoločenstva.
70 Okrem toho, pokiaľ ide o otázku, či francúzsky systém platieb poskytuje nevyhnutné záruky na zaistenie toho, že nedôjde k prekročeniu prahu financovania Spoločenstvom, treba uviesť toto.
71 Po prvé zo spisu v prejednávanej veci vyplýva, že výdavky zohľadnené Francúzskou republikou na účely stanovenia súm, ktoré sa majú vyplatiť vinárom, sú skutočné, keďže príslušné údaje zozbierali regionálne poľnohospodárske organizácie.
72 Po druhé Francúzska republika prijala dve opatrenia, aby zaistila, že podiel Spoločenstva na financovaní nákladov na reštrukturalizáciu a konverziu nepresiahne 50 % týchto nákladov, a to opatrenie, podľa ktorého sa pri výpočte paušálnej sumy použijú len systematické náklady a vylúčia sa z neho teda všetky príležitostné náklady vynaložené vinármi, a opatrenie, podľa ktorého sa výška paušálnych súm určí tak, aby výška najväčšej poskytnutej pomoci neprekročila 50 % najnižších nákladov na výsadbu.
73 Treba uviesť, že pri použití metódy paušálnej platby je existencia určitého rozdielu medzi skutočnými výdavkami a poskytnutou pomocou nevyhnutná. Úvrate nezávisia od veľkosti pozemku, ale od jeho tvaru a od obmedzení súvisiacich s pestovaním a prechodom poľnohospodárskych strojov. Z toho vyplýva, že čím menší je pozemok, tým väčší je percentuálny podiel plochy, na ktorej nie sú vysadené korene viniča. Je možné, že vlastník malého vinohradu s nepravidelným tvarom dostane proporcionálne vyššiu sumu než vlastník veľkého vinohradu, ktorý je plochý a má pravidelný tvar vrátane úvratí predstavujúcich 5 % alebo menej jeho rozlohy. Nariadenie č. 1493/1999 však výslovne uznáva legálnosť paušálnych platieb, ktoré nevyhnutne vedú k určitému priblíženiu odškodnenia vyplateného rôznym vinárom, z ktorých sa každý nachádza v inej situácii. Túto nepresnosť, ktorá je nevyhnutná v rámci výpočtov paušálnych súm, nemožno samu osebe vykladať tak, že spôsobuje škodu rozpočtu Spoločenstva.
74 Pokiaľ ide o riziko prekročenia prahu financovania Spoločenstvom, Francúzska republika predložila vyčerpávajúcu informáciu, ktorá sa týka dvoch aspektov relevantných pre prejednávanú vec.
75 Po prvé francúzske úrady informovali zmierovací orgán, že vo vinárskej sezóne 2000/2001 sa sumy pomoci na reštrukturalizáciu a konverziu pohybovali medzi 1 680 eur na hektár a 7 170 eur na hektár v závislosti od kritérií platných pre žiadateľa a pre pôvod využitých výsadbových práv. Priemerná suma bola 4 751 eur na hektár, teda suma výrazne nižšia než 7 716 eur na hektár (suma zodpovedajúca 50 % nákladov na reštrukturalizáciu vyčíslená na 15 432 eur na hektár). Pokiaľ ide o vinársku sezónu 2001/2002, suma pomoci sa pohybovala medzi 2 170 až 8 000 eur na hektár a priemerná suma sa rovnala 6 197 eur na hektár, teda sume nižšej než 8 371 eur na hektár (suma zodpovedajúca 50 % nákladov na reštrukturalizáciu vyčíslená na 16 743 eur na hektár). Podľa údajov predložených Francúzskou republikou je teda priemerná suma poskytnutej pomoci oveľa nižšia než maximálna suma 50 % stanovená nariadením č. 1493/1999.
76 Po druhé francúzske orgány preukázali, že v teoretickom prípade uplatnenia takmer extrémnych parametrov, teda maximálnej sumy pomoci poskytnutej v sezóne 2000/2001 v porovnaní s najnižšími nákladmi na výsadbu vo francúzskom regióne Languedoc‑Roussillon a na pozemok menší než 80 árov, v ktorom úvrate predstavujú 25 % jeho plochy, je riziko maximálneho prekročenia nákladov výnimočné malé, a teda zodpovedá sume 2 294 eur na celé francúzske územie.
77 Pokiaľ ide o námietky Komisie týkajúce sa prípustnosti tohto argumentu (pozri bod 53 tohto rozsudku), je potrebné konštatovať, že Francúzska republika odovzdala dotknutú informáciu v odpovedi na výpočet predložený Komisiou ako príklad v poznámke zaslanej zmierovaciemu orgánu. Navyše vzhľadom na skutočnosť, že na vykonanie tohto výpočtu boli použité takmer extrémne parametre, ktorými sa vyznačuje francúzsky systém platieb, príklad takto poskytnutý účastníkmi konania je dostatočne odhaľujúci na to, aby mohol byť zohľadnený.
78 Pre úplnosť treba uviesť, že hoci táto informácia bola oznámená zmierovaciemu orgánu s oneskorením, Komisia ju mala k dispozícii v čase prijatia sporného rozhodnutia. V každom prípade podľa článku 1 rozhodnutia 94/442 „postoj orgánu nebude ovplyvnený konečným rozhodnutím Komisie [postoj zmierovacieho orgánu neprejudikuje konečné rozhodnutie Komisie – neoficiálny preklad]“. Komisia teda mohla túto informáciu zohľadniť.
79 Treba ďalej konštatovať, že Komisia sama pripúšťa, že prekročenie prahu financovania Spoločenstvom, pokiaľ k nemu došlo, sa týkalo len jedného alebo dvoch konkrétnych prípadov.
80 Nakoniec, keďže sa z právneho hľadiska dostatočne preukázalo, že francúzsky systém je v súlade s článkom 13 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1493/1999 a článkom 13 nariadenia č. 1227/2000, argumenty predložené účastníkmi konania, ktoré sa týkajú údajného postavenia výsadbových práv na úroveň systému reštrukturalizácie a konverzie, nie sú relevantné z pohľadu vyriešenia prejednávanej veci.
81 Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy sa treba domnievať, že francúzsky systém poskytovania pomoci na reštrukturalizáciu a konverziu viníc je v súlade s právnou úpravou Spoločenstva a že neexistuje skutočné riziko prekročenia prahu financovania Spoločenstvom v zmysle článku 13 nariadenia č. 1493/1999.
82 Komisia preto porušila ustanovenia článku 7 ods. 4 nariadenia č. 1258/1999 tým, že vylúčila z financovania Spoločenstvom výdavky vynaložené v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva.
83 Tomuto žalobnému dôvodu preto treba vyhovieť.
84 Z toho vyplýva, že sporné rozhodnutie treba zrušiť bez toho, aby bolo potrebné preskúmať druhý žalobný dôvod.
O trovách
85 Podľa článku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom Francúzskej republiky.
Z týchto dôvodov
SÚD PRVÉHO STUPŇA (štvrtá komora),
rozhodol a vyhlásil:
1. Rozhodnutie Komisie 2005/579/ES z 20. júla 2005, ktorým sa z financovania Spoločenstva vylučujú niektoré výdavky uskutočnené členskými štátmi v rámci záručnej sekcie Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF), sa zrušuje v rozsahu, v akom vylučuje z financovania Spoločenstvom sumu 13 519 122,05 eur z dôvodu opravy stanovenej pre Francúzsku republiku týkajúcej sa určenia plôch oprávnených na pomoc na reštrukturalizáciu a konverziu vinohradov na finančné roky 2001/2003.
2. Komisia je povinná nahradiť trovy konania.
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 10. septembra 2008.