ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (odvolacia komora)
z 15. júna 2011
Vec T‑510/09 P
V
proti
Európskej komisii
„Odvolanie – Verejná služba – Prijímanie – Odmietnutie prijať do zamestnania z dôvodu fyzickej neschopnosti plniť si pracovné povinnosti – Povinnosť odôvodnenia Súdu pre verejnú službu“
Predmet: Odvolanie podané proti rozsudku Súdu pre verejnú službu Európskej únie (prvá komora) z 21. októbra 2009, V/Komisia (F‑33/08, Zb. VS s. I‑A‑1‑403, II‑A‑1‑2159), týkajúce sa návrhu na zrušenie tohto rozsudku
Rozhodnutie: Rozsudok Súdu pre verejnú službu Európskej únie z 21. októbra 2009, V/Komisia (F‑33/08), sa zrušuje v rozsahu, v akom Súd pre verejnú službu nerozhodol o žalobnom dôvode prednesenom pani V na pojednávaní a týkajúcom sa nezapísania predsedu lekárskej komisie na zoznam belgickej lekárskej komory. V zostávajúcej časti sa odvolanie zamieta. Žaloba, ktorú podala pani V na Súd pre verejnú službu vo veci F‑33/08, sa zamieta. Pani V znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii v prvostupňovom konaní. Trovy konania súvisiace s prvostupňovým konaním, ktorého výsledkom je už citovaný rozsudok V/Komisia, sa znášajú spôsobom stanoveným v bodoch 2 a 3 výroku uvedeného rozsudku.
Abstrakt
1. Úradníci – Prijímanie – Odmietnutie prijať do zamestnania z dôvodu fyzickej neschopnosti – Nezrovnalosti lekárskeho stanoviska o neschopnosti – Prijatie konečného stanoviska lekárskou komisiou na základe chybného stanoviska – Protiprávnosť
(Služobný poriadok úradníkov, článok 33)
2. Konanie – Opatrenia na zabezpečenie priebehu konania – Žiadosť o predloženie dokumentu – Preskúmanie dôverného charakteru – Neuplatnenie v prípade odmietnutia založeného na dôvernom charaktere dokumentov voči Súdu pre verejnú službu
(Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 44 ods. 2)
3. Odvolanie – Dôvody – Nedostatok odôvodnenia – Použitie implicitného odôvodnenia Súdom pre verejnú službu – Prípustnosť – Hranice – Povinnosť vyjadriť sa ku každému údajnému porušeniu práva
(Štatút Súdneho dvora, článok 36, a príloha I, článok 7 ods. 1)
1. Nezrovnalosť negatívneho lekárskeho stanoviska lekára povereného inštitúciou, ktoré bolo vypracované po vstupnej lekárskej prehliadke, môže ovplyvniť zákonnosť konečného lekárskeho stanoviska vydaného lekárskou komisiou rozhodujúcou na základe článku 33 služobného poriadku, ako aj rozhodnutia o neprijatí do zamestnania vydaného na základe uvedeného konečného stanoviska.
V tejto súvislosti, aj keď je pravda, že lekárska komisia môže vykonať úplné a nestranné nové preskúmanie situácie uchádzača, predsa v prípade neexistencie riadneho negatívneho lekárskeho stanoviska vydaného povereným lekárom nemôže platne rozhodnúť.
(pozri body 51 a 52)
Odkaz: Súd prvého stupňa, 14. apríla 1994, A/Komisia, T‑10/93, Zb. VS s. I‑A‑119, II‑387, bod 27
2. Na základe článku 44 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu môže Súd pre verejnú službu uznesením požiadať o predloženie dokumentov, ktoré sú údajne dôverné, pričom je povinný preskúmať, či účastník konania, ktorý sa odvoláva na dôverný charakter týchto dokumentov, má právo brániť tomu, aby boli poskytnuté druhému účastníkovi konania. Jedinou možnou reakciou súdu na odmietnutie vyhovieť uzneseniu je vyvodenie dôsledkov v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, pod podmienkou, že vyčerpal všetky právne nástroje, ktoré má k dispozícii na dosiahnutie predloženia predmetných dokumentov.
Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že dôverný charakter určitých informácií sa nemôže uplatňovať priamo voči Súdu pre verejnú službu. Uplatnenie tohto ustanovenia totiž nutne vedie k tomu, že Súd pre verejnú službu sa oboznámi s obsahom týchto informácií a preskúma ich dôverný charakter, aby mohol rozhodnúť, či sa môžu oznámiť druhému účastníkovi konania.
V tejto súvislosti v prípade, keď žalobca, ktorý sa dovoláva ochrany svojho súkromia, odmietne, aby sa s obsahom dokumentov, na ktoré sa vzťahuje lekárske tajomstvo a ktoré má v držbe žalovaný, oboznámil Súd pre verejnú službu, tento súd nemôže uplatniť článok 44 ods. 2 svojho rokovacieho poriadku, pretože toto ustanovenie sa nevzťahuje na prípad, keď sa účastník konania dovoláva dôvernosti dokumentov voči Súdu pre verejnú službu, aby zabránil tomu, že sa súdu postúpia dokumenty, ktoré však súd považuje za potrebné na vyriešenie sporu.
(pozri body 72 – 75)
Odkaz: Všeobecný súd, 12. mája 2010, Komisia/Meierhofer, T‑560/08 P, Zb. s. II‑1739, body 68 až 74
3. Aj keď povinnosť odôvodnenia, ktorú má Súd pre verejnú službu podľa článku 36 prvej vety a článku 7 ods. 1 prílohy I Štatútu Súdneho dvora, neznamená, že zahŕňa aj jeho povinnosť detailne odpovedať na každé tvrdenie, ktoré uviedli účastníci konania, najmä pokiaľ nie je dostatočne jasné a presné a nezakladá sa na podrobných dôkazoch, tento súd má povinnosť prinajmenšom preskúmať všetky údajné porušenia práva, ktoré boli pred ním uvedené. Odôvodnenie Súdu pre verejnú službu teda môže byť implicitné, avšak pod podmienkou, že umožní osobe dotknutej rozhodnutím súdu oboznámiť sa s dôvodmi tohto rozhodnutia a odvolaciemu súdu umožní disponovať dostatočnými údajmi na vykonanie preskúmania.
V tejto súvislosti treba zrušiť rozsudok Súdu pre verejnú službu v rozsahu, v akom sa nevyjadril k žalobnému dôvodu prejednávanému na pojednávaní, ktorý predstavuje odlišný dôvod právnej povahy, ktorý sa nemôže spájať s nijakým dôvodom uvedeným v písomnostiach. Pokiaľ totiž nie je zaznamenaný v zápisnici z pojednávania a vôbec sa nespomína v rozsudku, žalobca nie je schopný pochopiť dôvody, pre ktoré Súdu pre verejnú službu tento žalobný dôvod vynechal zo svojho odôvodnenia.
(pozri body 83, 85 – 88)
Odkaz: Súdny dvor, 21. septembra 2006, Nederlandse Federatieve Vereniging voor de Groothandel op Elektrotechnisch Gebied/Komisia, C‑105/04 P, Zb. s. I‑8725, bod 72; 25. októbra 2007, Komninou a i./Komisia, C‑167/06 P, neuverejnený v Zbierke, bod 2; 9. októbra 2008, Chetcuti/Komisia, C‑16/07 P, Zb. s. I‑7469, bod 87