Vec T‑512/09 RENV

Rusal Armenal ZAO

proti

Rade Európskej únie

„Dumping – Dovoz určitých hliníkových fólií s pôvodom v Arménsku, Brazílii a Číne – Konečné antidumpingové clo – Trhovohospodárske zaobchádzanie – Článok 2 ods. 7 písm. b) a c) druhá zarážka nariadenia (ES) č. 384/96 – Súhrnné hodnotenie dovozov, ktoré sú predmetom antidumpingových prešetrovaní – Článok 3 ods. 4 písm. a) a b) nariadenia č. 384/96 – Ponuka záväzkov – Článok 8 ods. 3 nariadenia č. 384/96“

Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (štvrtá rozšírená komora) z 25. januára 2017

1.      Právo Európskej únie – Výklad – Metódy – Doslovný, systematický a teleologický výklad

2.      Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Dumpingové rozpätie – Určenie normálnej hodnoty – Dovoz z krajín s iným ako trhovým hospodárstvom – Priznanie statusu podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve – Podmienky – Používanie jedného súboru účtov prevereného nezávislými audítormi v súlade s medzinárodnými účtovnými štandardmi a používaného na tento účel – Doslovný výklad – Neexistencia vplyvu členstva dotknutej krajiny vo WTO

[Nariadenie Rady č. 384/96, článok 2 ods. 7 písm. c) druhá zarážka]

3.      Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Dumpingové rozpätie – Určenie normálnej hodnoty – Dovoz z krajín s iným ako trhovým hospodárstvom – Priznanie statusu podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve – Podmienky – Dôkazné bremeno zaťažujúce výrobcov – Posúdenie dôkazov inštitúciami – Súdne preskúmanie – Obmedzenia

[Nariadenie Rady č. 384/96, článok 2 ods. 7 písm. c)]

4.      Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Ujma – Súhrnné hodnotenie dovozov, ktoré sú predmetom antidumpingových prešetrovaní – Podmienky – Nezanedbateľná miera dovozov z každej krajiny – Zohľadnenie prahovej hodnoty 1 % uvedenej v článku 5 ods. 7 základného nariadenia č. 384/96 – Prípustnosť

[Nariadenie Rady č. 384/96, článok 3 ods. 4 písm. a) a článok 5 ods. 7]

5.      Právo Európskej únie – Zásady – Rovnosť zaobchádzania – Potreba dodržiavať zásadu zákonnosti – Nemožnosť dovolávať sa nezákonnosti, ku ktorej došlo v prospech inej osoby

6.      Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Ujma – Súhrnné hodnotenie dovozov, ktoré sú predmetom antidumpingových prešetrovaní – Podmienky – Nezanedbateľná miera dovozov z každej krajiny – Doba, ktorá sa má zohľadniť

[Nariadenie Rady č. 384/96, článok 3 ods. 2, článok 4 ods. 1 písm. a) a článok 6 ods. 1]

7.      Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Prešetrovanie – Zohľadnenie informácií týkajúcich sa obdobia nasledujúceho po prešetrovaní – Zákaz – Výnimka

(Nariadenie Rady č. 384/96, článok 6 ods. 1)

8.      Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah – Nariadenie, ktorým sa ukladajú antidumpingové clá

(Článok 296 ZFEÚ; smernica Rady 925/2009)

9.      Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Ujma – Súhrnné hodnotenie dovozov, ktoré sú predmetom antidumpingových prešetrovaní – Podmienky – Primeranosť súhrnného vyhodnotenia vzhľadom na podmienky hospodárskej súťaže – Posúdenie podmienok hospodárskej súťaže – Zohľadnenie kritérií relevantných pre určenie podobného výrobku – Prípustnosť

[Nariadenie Rady č. 384/96, článok 1 ods. 4 a článok 3 ods. 4 písm. b)]

10.    Súdne konanie – Dôkaz – Písomný dôkaz – Dôkazná hodnota – Posúdenie súdom Únie – Kritériá

11.    Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Ponuky záväzkov v oblasti ceny – Prijatie – Voľná úvaha inštitúcií – Zohľadnenie požiadavky zabezpečiť primeranú kontrolu záväzkov – Prípustnosť – Súdne preskúmanie – Obmedzenia

(Nariadenie Rady č. 384/96, článok 8 ods. 3)

12.    Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Antidumpingové konanie – Právo na riadnu správu vecí verejných – Rozsah

(Charta základných práv Európskej únie, článok 41; nariadenie Rady č. 384/96)

1.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 56)

2.      Keďže článok 2 ods. 7 písm. c) základného antidumpingového nariadenia č. 384/96 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva, spresňuje podmienky, ktoré musia byť dodržané na účely uplatnenia výnimky stanovenej v článku 2 ods. 7 písm. b) tohto nariadenia, tieto podmienky sa majú vykladať striktne.

V dôsledku zdôraznenia súdov Únie tak pokiaľ ide o osobitosť prístupu Únie, ako aj o neexistenciu zodpovedajúceho ustanovenia v Dohode o uplatňovaní článku VI Všeobecnej dohody o clách a obchode 1994 (GATT), je okolnosť, že dotknutá tretia krajina je členom Svetovej obchodnej organizácie (WTO), z hľadiska výkladu podmienok upravených v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia irelevantná.

Vo svetle cieľa podmienok uvedených v článku 2 ods. 7 písm. c) tohto nariadenia odkaz v druhej zarážke tohto ustanovenia na „jeden prehľadný súbor základných účtovných záznamov, ktoré sú nezávisle preverované v súlade s medzinárodnými účtovníckymi normami a ktoré sa používajú na všetky účely“, nemožno chápať inak než v tom zmysle, že má za cieľ umožniť inštitúciám ubezpečiť sa o pravdivosti účtovných dokladov dotknutého podniku.

Žalobkyňa teda nesprávne tvrdí, že takúto podmienku možno splniť na základe samotného uskutočnenia postupu preverenia v súlade s medzinárodnými audítorskými štandardmi, bez ohľadu na závery tohto postupu týkajúce sa súladu účtovníctva dotknutého podniku s medzinárodnými účtovnými štandardmi.

Okrem toho použitie porovnania v rámci tej istej krajiny stanovené v článku 2 ods. 5 základného antidumpingového nariadenia je možné len v prípade podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve a je nemožné v prípade žiadateľa o trhovohospodárske zaobchádzanie (THZ), ktorý prirodzene pochádza z krajiny bez takéhoto trhového hospodárstva V prípade pochybností o reálnosti nákladov žiadateľa o THZ sa tak uvedená žiadosť musí zamietnuť a normálna hodnota výrobku sa musí v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného antidumpingového nariadenia určiť na základe porovnania s treťou krajinou s trhovým hospodárstvom.

(pozri body 57, 61, 63 – 65, 72)

3.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 79 – 82)

4.      Článok 3 ods. 4 písm. a) základného antidumpingového nariadenia č. 384/96 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva, sa vykladal tak, že v rámci súhrnného hodnotenia umožňuje brať do úvahy dovozy z danej krajiny iba v rozsahu, v akom pochádzajú od vyvážajúceho výrobcu, pri ktorom bolo preukázané, že sa zapája do dumpingu. Z toho vyplýva, že cieľom tohto ustanovenia je zabrániť súhrnnému hodnoteniu vplyvu dovozov so zahrnutím krajiny, ktorej dovoz dotknutého vyvážajúceho výrobcu nespôsobuje dumping, a to buď preto, že dumpingové rozpätie je menšie ako de minimis, alebo preto, že objem dovozu je zanedbateľný.

Pritom cieľom článku 5 ods. 7 základného antidumpingového nariadenia v rozsahu, v akom spresňuje, že „konanie sa nezačne proti krajinám, ktorých dovozy predstavujú podiel na trhu menší než 1 %, pokiaľ tieto krajiny nepredstavujú aspoň 3 % spotreby spoločenstva“, je práve jasne vysvetliť okolnosti, za akých je podiel dovozov na spotrebe Únie príliš nízky na to, aby sa tieto dovozy mohli považovať za dovozy spôsobujúce dumping.

Medzi obomi ustanoveniami teda existuje vzťah komplementarity, takže Rada sa nedopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď zohľadnila prahovú hodnotu 1 % uvedenú v článku 5 ods. 7 základného antidumpingového nariadenia na účely výkladu podmienky týkajúcej sa nezanedbateľnej miery dovozov uvedenej v článku 3 ods. 4 písm. a) tohto nariadenia.

(pozri body 103 – 105)

5.      Dodržiavanie zásady rovnosti zaobchádzania musí byť v súlade s dodržaním zásady zákonnosti, čo znamená, že nikto nemôže vo svoj prospech uplatňovať protiprávnosť, z ktorej má prospech iná osoba.

(pozri bod 110)

6.      Prešetrovanie treba viesť na základe čo najaktuálnejších informácií, aby bolo možné stanoviť antidumpingové clá, ktoré budú vhodné na ochranu výrobného odvetvia Únie proti dumpingovým praktikám. Rada môže vymedziť ujmu spôsobenú výrobnému odvetviu Únie na základe obdobia dlhšieho, než je obdobie, na ktoré sa vzťahuje prešetrovanie existencie dumpingových praktík vďaka preskúmaniu trendov relevantných na posúdenie ujmy v rámci posudzovaného obdobia

Rada sa nedopustila zjavne nesprávneho výkladu, keď na účely posúdenia nezanedbateľnej miery dovozov vyvážajúceho výrobcu v zmysle článku 4 ods. 1 písm. a) základného antidumpingového nariadenia č. 384/96 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva, na základe údajov vzťahujúcich sa len na obdobie prešetrovania, a nie na posudzované obdobie, pretože by to viedlo k skreslenému obrazu skutočného objemu vývozov do Únie, keďže by sa tak zohľadnilo obdobie uzavretia závodu vyvážajúceho výrobcu, ktoré nemožno považovať za obdobie odrážajúce jeho reálnu výrobnú a vývoznú činnosť.

Nezohľadnenie obdobia, ktoré nie je odrazom bežnej činnosti vyvážajúceho výrobcu, zodpovedá požiadavke zberu čo najaktuálnejších údajov a je teda v súlade s logikou objektívneho preskúmania, na ktoré odkazuje článok 3 ods. 2 základného antidumpingového nariadenia.

(pozri body 119, 120, 122 – 124)

7.      Obdobie prešetrovania a zákaz zohľadniť skutočnosti, ktoré nastali po jeho skončení, majú za cieľ zaručiť, aby výsledky prešetrovania boli reprezentatívne a spoľahlivé, zabezpečujúc, že dôkazy, na základe ktorých sa určuje dumping alebo subvencia a ujma, nie sú ovplyvňované správaním dotknutých výrobcov po začatí antidumpingového konania, a teda že konečné clo uložené v dôsledku konania je schopné účinne napraviť ujmu vyplývajúcu z dumpingu.

Okrem toho použitie pojmu „bežne“ článok 6 ods. 1 základného antidumpingového nariadenia č. 384/96 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva, umožňuje výnimky zo zákazu zohľadniť informácie týkajúce sa obdobia nasledujúceho po období prešetrovania. V súvislosti s okolnosťami v prospech podnikov dotknutých prešetrovaním, inštitúcie Únie nemožno nútiť, aby zohľadnili dôkazy týkajúce sa obdobia nasledujúceho po období prešetrovania, ibaže by tieto dôkazy odhalili také nové skutočnosti, v dôsledku ktorých by sa predpokladané zavedenie dumpingového cla javilo ako zjavne neprimerané. Ak sa naopak v dôsledku dôkazov týkajúcich sa obdobia nasledujúceho po období prešetrovania vzhľadom na skutočnosť, že odzrkadľujú súčasné správanie dotknutých podnikov, zdá byť uloženie alebo zvýšenie antidumpingového cla odôvodnené, inštitúcie majú právo, dokonca povinnosť, tieto dôkazy zohľadniť.

(pozri body 129, 130)

8.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 139 – 143)

9.      V rámci výkladu článku 3 ods. 4 písm. b) základného antidumpingového nariadenia č. 384/96 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva, odkaz na primerané súhrnné vyhodnotenie „účinkov dovozu… z hľadiska podmienok hospodárskej súťaže medzi dovážanými výrobkami“ treba chápať v tom zmysle, že má zabrániť tomu, aby boli do súhrnného hodnotenia zahrnuté účinky dovozu výrobkov, ktoré navzájom nie sú predmetom hospodárskej súťaže dostatočnej na to, aby spôsobovali ujmu výrobnému odvetviu Únie. Rovnako tak zmienku o primeranosti súhrnného vyhodnotenia „podmienok hospodárskej súťaže medzi dovážanými výrobkami a podobným výrobkom Spoločenstva“ treba chápať tak, že jeho cieľom je zabrániť tomu, aby boli predmetom súhrnného hodnotenia s ostatnými dovozmi dovozy, ktoré majú nedostatočný stupeň hospodárskej súťaže s výrobkom pochádzajúcim z výrobného odvetvia Únie, a teda tie, ktoré nemôžu spôsobovať ujmu tomuto výrobnému odvetviu.

Rada sa teda nedopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď uplatnila kritériá rovnocenné kritériám relevantným pre vymedzenie podobného výrobku podľa článku 1 ods. 4 základného antidumpingového nariadenia, keďže cieľom týchto kritérií je v podstate uistiť sa o existencii dostatočného stupňa hospodárskej súťaže medzi dotknutým výrobkom a podobným výrobkom.

(pozri body 149, 150)

10.    Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 162)

11.    Z článku 8 ods. 3 základného antidumpingového nariadenia č. 384/96 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva, vyplýva, že inštitúcie Únie môžu pri hodnotení ponuky záväzku zohľadniť všetky druhy skutkových okolností. Okrem toho žiadne ustanovenie základného nariadenia neukladá inštitúciám Únie povinnosť prijať návrhy záväzkov v oblasti cien ponúknuté hospodárskymi subjektmi, ktoré sú predmetom predbežného prešetrovania na účely stanovenia antidumpingových ciel. Z uvedeného nariadenia naopak vyplýva, že prijateľnosť takýchto záväzkov vymedzujú inštitúcie v rámci svojej voľnej úvahy.

Z toho logicky vyplýva, že Všeobecný súd môže vykonať len obmedzené preskúmanie odôvodnenosti odmietnutia ponuky záväzku. V tejto súvislosti možno uviesť, že široká miera voľnej úvahy, ktorou inštitúcie disponujú, nevyplýva len z komplikovanosti hospodárskych, politických a právnych situácií, ktoré so sebou prinášajú opatrenia na ochranu obchodu. Je tiež dôsledkom voľby normotvorcu ponechať inštitúciám slobodu rozhodovania, pokiaľ ide o možnosť prijať alebo neprijať ponuku záväzku.

Požiadavka zabezpečenia primeranej kontroly záväzkov je aspektom, ktorý mohli inštitúcie platne zohľadniť pri preskúmaní ponuky záväzku.

(pozri body 176 – 178)

12.    Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 189 – 193)