ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (šiesta komora)
z 28. januára 2016 (*)
„Verejné obstarávanie služieb – Verejné obstarávanie – Operačná technická pomoc na vytvorenie a riadenie sieťovej štruktúry na účely zavedenia európskeho partnerstva pre inovácie ‚Produktivita a trvalý rozvoj poľnohospodárstva‘ – Zamietnutie ponuky uchádzača – Uzavretie zmluvy s iným uchádzačom – Ponuka s neobvykle nízkou cenou – Mimozmluvná zodpovednosť“
Vo veci T‑570/13,
Agriconsulting Europe SA, so sídlom v Bruseli (Belgicko), v zastúpení: R. Sciaudone, advokát,
žalobkyňa,
proti
Európskej komisii, v zastúpení: L. Cappelletti a L. Di Paolo, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
ktorej predmetom je návrh na náhradu škody v dôsledku nezrovnalostí, ktorých sa Komisia údajne dopustila v rámci verejného obstarávania „Vytvorenie sieťovej štruktúry na účely zavedenia európskeho partnerstva pre inovácie ‚Produktivita a trvalý rozvoj poľnohospodárstva‘“ (AGRI‑2012‑PEI‑01),
VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta komora),
v zložení: predseda komory S. Frimodt Nielsen, sudcovia F. Dehousse (spravodajca) a A. M. Collins,
tajomník: L. Grzegorczyk, referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 7. júla 2015,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Európska komisia vyhlásila oznámením o vyhlásení verejného obstarávania uverejneným v dodatku Úradného vestníka Európskej únie zo 7. augusta 2012 (Ú. v. EÚ 2012/S 61‑150‑249926) verejné obstarávanie pod číslom AGRI‑2012‑PEI‑01 týkajúce sa vytvorenia sieťovej štruktúry na účely zavedenia európskeho partnerstva pre inovácie „Produktivita a trvalý rozvoj poľnohospodárstva“ (ďalej len „verejné obstarávanie“).
2 Podľa bodu 1 súťažných podkladov verejného obstarávania (ďalej len „súťažné podklady“) mal úspešný uchádzač za úlohu podieľať sa na vytvorení a správe partnerskej siete, ktorá sa bude skladať a bude prístupná účastníkom zaoberajúcim sa inováciami a inovatívnymi postupmi v oblasti poľnohospodárstva, ako sú poľnohospodári, vedci, konzultanti, podniky, nevládne organizácie, spotrebitelia a subjekty verejného sektora. Úspešný uchádzač má byť zodpovedný za vytvorenie a zabezpečenie fungovania sieťovej štruktúry skladajúcej sa na jednej strane zo zamestnancov pridelených úspešným uchádzačom na plnenie úloh uvedených v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania a na druhej strane z fyzického miesta, kde budú títo zamestnanci pracovať a poskytovať svoje služby (ďalej len „infobod“).
3 Úlohy úspešného uchádzača boli uvedené v bode 2 súťažných podkladov. Boli rozdelené do deviatich hlavných úloh, a to, po prvé riadenie zamestnancov určených na plnenie úloh a správa infobodu, po druhé animácia partnerskej siete, po tretie vytváranie siete a rozvoj komunikačných nástrojov, po štvrté aktualizácia a údržba kompletnej databázy, po piate správa zoznamu externých expertov, po šieste uskutočnenie koordinačnej činnosti a výmeny informácií, po siedme určovanie výskumných potrieb subjektov pôsobiacich priamo na mieste, po ôsme rozvoj ročného pracovného programu a, po deviate archivácia, inventarizácia a uchovávanie dokumentov a informácií. V súťažných podkladoch bol uvedený minimálny počet zamestnancov potrebný na splnenie hlavných úloh, pričom na tento účel bolo stanovené, že spomedzi týchto zamestnancov určených na plnenie úloh musí byť aspoň desať zamestnancov zamestnaných „na plný pracovný úväzok“, pričom aspoň šesť z nich musí byť v trvalom pracovnom pomere.
4 Okrem toho súťažné podklady stanovovali 27 vedľajších úloh, ku ktorých uskutočneniu malo dôjsť na základe každoročnej žiadosti Komisie, v rozsahu minimálne troch a maximálne desiatich vedľajších úloh ročne, pričom v prvom roku mali byť požadované minimálne vedľajšie úlohy č. 24, č. 26 a č. 27. Vedľajšie úlohy zahŕňali organizáciu think tankov, to znamená skupín expertov, ktorí budú študovať otázky týkajúce sa osobitne európskeho inovačného plánu a diskutovať o nich (vedľajšie úlohy č. 1 až 6), organizáciu vedľajších ateliérov (vedľajšie úlohy č. 7 až 9), organizáciu dní „v teréne“ (vedľajšie úlohy č. 10 až 13), organizáciu vedľajších seminárov (vedľajšie úlohy č. 14 až 17), hodnotenie práce operačných skupín (vedľajšie úlohy č. 18 až 20), organizáciu konferencií (vedľajšia úloha č. 21), organizáciu pobytu účastníkov think tankov, ateliérov a seminárov (vedľajšia úloha č. 22), uskutočnenie misií v členských štátoch (vedľajšia úloha č. 23), vytvorenie zoznamu expertov (vedľajšia úloha č. 24), ukončenie činnosti infobodu (vedľajšia úloha č. 25), vytvorenie infobodu (vedľajšia úloha č. 26) a určovanie všetkých relevantných projektov na účely vytvorenia databázy (vedľajšia úloha č. 27).
5 V súlade s ustanoveniami súťažných podkladov mal úspešný uchádzač tiež predvídať dostatočný počet zamestnancov, aby okrem hlavných úloh mohli plniť aj úlohy stanovené v rámci vedľajších úloh č. 24 a č. 27, ktorých uskutočnenie sa predpokladalo v priebehu prvého roku plnenia zmluvy.
6 Podľa bodu 6 súťažných podkladov mala byť zmluva uzatvorená na desať mesiacov s možnosťou predĺženia o maximálne dvanásť mesiacov. Predpokladaný maximálny rozpočet predstavoval 2 500 000 eur ročne na plnenie hlavných a súčasne vedľajších úloh, pričom maximálny ročný rozpočet na plnenie hlavných úloh bol stanovený na 1 400 000 eur a na plnenie vedľajších úloh na 1 500 000 eur.
7 Podľa bodu 7.5 súťažných podkladov sa verejné obstarávanie skladalo, po prvé zo štádia posúdenia ponúk podľa kritérií na vylúčenie, po čom nasledovalo posúdenie ponúk podľa kritérií výberu, po druhé zo štádia posúdenia ponúk podľa kritérií hodnotenia ponúk (kvalitatívne vyhodnotenie a vyhodnotenie ceny) a po tretie zo štádia pridelenia zákazky na základe kritéria ekonomicky najvýhodnejšej ponuky. Kritéria na vylúčenie, kritéria výberu a kritéria hodnotenia ponúk uplatnené Komisiou boli uvedené v bode 9 súťažných podkladov.
8 Komisii bolo predložených päť ponúk vrátane ponuky žalobkyne. Všetci uchádzači prešli prvým štádiom verejného obstarávania, ktoré spočívalo v posúdení ich ponuky podľa kritérií na vylúčenie a kritérií výberu, a postúpili do druhého kola výberu, ktoré spočívalo v posúdení ponúk na základe štyroch nasledujúcich kritérií hodnotenia ponúk:
– kritérium hodnotenia ponúk č. 1: prístup k spojeniu medzi vedou a praxou,
– kritérium hodnotenia ponúk č. 2: prístup k vykonaniu hlavných a vedľajších úloh,
– kritérium hodnotenia ponúk č. 3: praktická organizácia úloh,
– kritérium hodnotenia ponúk č. 4: návrhy týkajúce sa vytvorenia infobodu v Bruseli (Belgicko).
9 V rámci druhej fázy verejného obstarávania získali len dvaja uchádzači, v danom prípade žalobkyňa a Vlaamse Landmaatschappij (ďalej len „VLM“), minimálny počet bodov vyžadovaný súťažnými podkladmi za kritériá hodnotenia ponúk. Títo dvaja uchádzači teda postúpili do fázy posúdenia ich ceny, ktorá bola stanovená na 1 320 112,63 eura v prípade žalobkyne a na 2 316 124,83 eura v prípade VLM.
10 Zo zápisnice zo schôdze hodnotiaceho výboru z 20. novembra 2012 vyplýva, že žalobkyňa sa umiestnia na prvom mieste a keďže hodnotiaci výbor mal pochybnosti v súvislosti s neobvykle nízkou cenou jej ponuky, rozhodol, že požiada žalobkyňu o informácie týkajúce sa ceny vedľajších úloh.
11 Listom z 22. novembra 2012 Komisia informovala žalobkyňu, že hodnotiaci výbor považuje ceny uvedené za vedľajšie úlohy za neobvykle nízke. Komisia požiadala žalobkyňu o detailné vysvetlenie výpočtu ponúknutých cien za vedľajšie úlohy č. 1 až 21 a č. 25, pričom uviedla, že ak jej vysvetlenia nebudú presvedčivé, ponuka môže byť zamietnutá.
12 Listom z 29. novembra 2012 žalobkyňa odpovedala na žiadosť Komisie o informácie a poskytla jej všeobecné vysvetlenia a zoznam nákladov, ktoré použila na stanovenie svojich cenových ponúk na vedľajšie úlohy.
13 Z konečnej zápisnice o vyhodnotení ponuky žalobkyne z 19. decembra 2012 vyplýva, že hodnotiaci výbor preskúmal vysvetlenia poskytnuté žalobkyňou a konštatoval, že existuje najmä krížové použitie prostriedkov medzi hlavnými a vedľajšími úlohami, ktoré nie je v súlade so súťažnými podkladmi. Hodnotiaci výbor teda zmenil počet bodov pridelených ponuke žalobkyne za kritérium hodnotenia ponúk č. 3 a tento počet bodov znížil z pôvodného počtu 11,8 bodov na 7 bodov, pričom najnižšia požadovaná hodnota bola 7,5 bodu z 15 bodov. Hodnotiaci výbor teda ukončil svoje hodnotenie tak, že potvrdil svoje stanovisko týkajúce sa neobvykle nízkej ceny ponuky žalobkyne a konštatoval, že na základe nových informácií predložených žalobkyňou jej ponuka už naďalej nedosahuje minimálnu známku požadovanú súťažnými podkladmi v súvislosti s kritériom hodnotenia ponúk č. 3. Vzhľadom na to výbor odporučil uzavrieť zmluvu s VLM.
14 Listom z 25. marca 2013 Komisia informovala žalobkyňu, že jej ponuka nebola vybratá, lebo v rámci kritéria hodnotenia ponúk č. 3 nedosiahla požadované minimum a bola považovaná za ponuku s neobvykle nízkou cenou, pokiaľ ide o ceny ponúknuté na vykonanie niektorých vedľajších úloh. V ten istý deň sa Komisia rozhodla prideliť zákazku VLM.
15 Listom z 26. marca 2013 žalobkyňa požiadala o meno úspešného uchádzača, ako aj o charakteristiky a výhody jeho ponuky. Komisia jej poskytla tieto informácie listom z 27. marca 2013.
16 Listom z 29. marca 2013 žalobkyňa požiadala Komisiu o ďalšie informácie týkajúce sa posúdenia jej ponuky. Komisia odpovedala listom z 10. apríla 2013.
17 Listom z 12. apríla 2013 žalobkyňa vytkla verejnému obstarávateľovi, že neposkytol potrebné vysvetlenia, pokiaľ ide o posúdenie prvého a druhého kritéria, zmenu svojho technického posúdenia po otvorení finančnej ponuky, nesprávne posúdenie zapojenia vedúceho skupiny a jeho zástupcu do vedľajších úloh a nesprávne závery, pokiaľ ide o ponuku VLM.
18 E‑mailom zaslaným Komisii v ten istý deň žalobkyňa na základe článku 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331) požiadala Komisiu o sprístupnenie zápisnice hodnotiaceho výboru a ponuky úspešného uchádzača.
19 Komisia prvým listom z 29. apríla 2013 informovala žalobkyňu, že zápisnica hodnotiaceho výboru jej bude poskytnutá bez zbytočného odkladu. Druhým listom z toho istého dňa Komisia odpovedala na žiadosť žalobkyne o prístup a poskytla jej čiastočnú kópiu zápisnice o hodnotení z 20. novembra 2012, zápisnice o konečnom vyhodnotení jej ponuky z 19. decembra 2012 a zápisnice o celkovom hodnotení zo 6. februára 2013. Naopak Komisia jej odmietla poskytnúť ponuku úspešného uchádzača s odvolaním sa na ochranu obchodných záujmov dotknutého podniku založenú na článku 4 ods. 2 prvej zarážke nariadenia č. 1049/2001.
20 Listom z 13. mája 2013 žalobkyňa podala podľa článku 7 nariadenia č. 1049/2001 opakovanú žiadosť o prístup. E‑mailom zo 14. mája 2013 Komisia potvrdila prijatie tejto žiadosti a oznámila, že na ňu odpovie v lehote pätnástich pracovných dní.
21 Ďalším e‑mailom z 13. mája 2013 žalobkyňa spochybnila stanovisko Komisie vyjadrené v druhom liste z 29. apríla 2013, ktoré považovala za nedostatočné. Listom z 31. mája 2013 Komisia odpovedala, že žalobkyňa má k dispozícii celú dokumentáciu týkajúcu sa verejného obstarávania, ktorá slúžila ako podklad pre rozhodnutie o pridelení zákazky, pričom odkázala tiež na svoj list z 29. apríla 2013.
22 Pokiaľ ide o opakovanú žiadosť o prístup, Komisia v liste zo 4. júna 2013 žalobkyni oznámila, že lehota na poskytnutie odpovede bola predĺžená do 26. júna 2013. Dňa 26. júna 2013 Komisia informovala žalobkyňu, že v stanovenej lehote nebola schopná odpovedať na opakovanú žiadosť o prístup. E‑mailom z 4. júla 2013 žalobkyňa žiadala o odpoveď na svoju opakovanú žiadosť o prístup, pričom Komisia na tento e‑mail odpovedala 9. júla 2013 tým, že podnik informovala, že odpoveď mu bude zaslaná o niekoľko dní. Listom zo 17. júla 2013 Komisia odpovedala na opakovanú žiadosť žalobkyne o prístup, pričom potvrdila svoje predchádzajúce rozhodnutie nesprístupniť niektoré informácie nachádzajúce sa v zápisniciach o hodnotení a nesprístupniť ponuku úspešného uchádzača podľa článku 4 ods. 1 písm. b) a článku 4 ods. 2 prvej zarážky nariadenia č. 1049/2001.
Konanie a návrhy účastníkov konania
23 Žalobkyňa návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 25. októbra 2013 podala žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.
24 Rozhodnutím predsedu Všeobecného súdu z 18. novembra 2013 bola táto vec pridelená šiestej komore a rozhodnutím z 8. januára 2015 bola pridelená novému sudcovi spravodajcovi.
25 Na základe správy sudcu spravodajcu Všeobecný súd (šiesta komora) rozhodol o otvorení ústnej časti konania a v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania upravených v článku 64 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu z 2. mája 1991 vyzval žalobkyňu, aby predložila určitý dokument. Žalobkyňa tejto výzve vyhovela v stanovenej lehote.
26 Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Všeobecný súd položil, boli vypočuté počas pojednávania zo 7. júla 2015.
27 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
– nariadil sprístupnenie ponuky uchádzača, s ktorým bola uzavretá zmluva,
– zaviazal Komisiu na zaplatenie náhrady škody z dôvodu ujmy spôsobenej stratou predmetnej zákazky, stratou príležitosti uzavrieť uvedenú zmluvu a nákladmi na účasť na verejnom obstarávaní a z dôvodu nemajetkovej ujmy, pričom túto sumu navrhovala navýšiť tak, aby sa zohľadnilo znehodnocovanie meny, a na zaplatenie kompenzačných úrokov,
– nariadil dôverné zaobchádzanie s niektorými prílohami,
– zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.
28 Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol návrh na náhradu škody ako nedôvodný,
– zamietol návrh na nariadenie vykonania dokazovania ako nedôvodný,
– zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.
Právny stav
O návrhu na náhradu škody
29 Žalobkyňa v tejto žalobe uplatňuje rôzne nezrovnalosti, ku ktorým došlo v rámci verejného obstarávania, a ktoré poznamenali rozhodnutie o zamietnutí jej ponuky a navrhuje zaviazať Komisiu na náhradu škody podľa článkov 268 ZFEÚ a 340 ZFEÚ z dôvodu ujmy spôsobenej stratou predmetnej zákazky, príležitosti uzavrieť uvedenú zmluvu, nákladov na účasť na verejnom obstarávaní a nemajetkovej ujmy.
30 Žalobkyňa konkrétnejšie uvádza osem porušení, ktoré sú dostatočne závažné, a tvrdí, že jej ponuka bola zamietnutá protiprávne. Uplatňuje po prvé nesprávne vyhodnotenie ponuky a porušenie zásady rovnosti zaobchádzania, pokiaľ ide o kritérium hodnotenia ponúk č. 1, po druhé chybu vyhodnotenia ponuky a chybu výkladu a uplatnenia kritéria hodnotenia ponúk č. 2, po tretie porušenie pravidiel verejného obstarávania, čo sa týka kritéria hodnotenia ponúk č. 3, po štvrté porušenie zásady proporcionality, čo sa týka kritéria hodnotenia ponúk č. 3, po piate porušenie zásady oddelenia rôznych etáp verejného obstarávania, po šieste nesprávne posúdenie ponuky, pokiaľ ide o kritérium hodnotenia ponúk č. 3, po siedme nesprávny výklad a uplatnenie pojmu ponuka s neobvykle nízkou cenou a po ôsme porušenie zásady rovnosti zaobchádzania v súvislosti s uplatnením pojmu ponuka s neobvykle nízkou cenou.
31 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 340 druhého odseku ZFEÚ v prípade mimozmluvnej zodpovednosti Európska únia, v súlade so všeobecnými zásadami spoločnými pre právne poriadky členských štátov, napraví akékoľvek škody spôsobené vlastnými orgánmi alebo pracovníkmi pri výkone ich funkcií.
32 Podľa ustálenej judikatúry vznik mimozmluvnej zodpovednosti Únie v zmysle uvedeného článku za protiprávne konanie jeho orgánov je podriadený splneniu súboru podmienok, a to protiprávnosti konania vytýkaného inštitúciám, existencie škody a existencie príčinnej súvislosti medzi namietaným konaním a uvádzanou škodou (rozsudky z 29. septembra 1982, Oleifici Mediterranei/EHS, 26/81, Zb., EU:C:1982:318, bod 16; z 9. septembra 2008, FIAMM a i./Rada a Komisia, C‑120/06 P a C‑121/06 P, Zb., EU:C:2008:476, body 106 a 164 až 166; z 9. septembra 2010, Evropaïki Dynamiki/Komisia, T‑300/07, Zb., EU:T:2010:372, bod 137, a zo 16. októbra 2014, Evropaïki Dynamiki/Komisia, T‑297/12, EU:T:2014:888, bod 28). Pokiaľ ide o podmienku protiprávnosti konania vytýkaného inštitúcii, judikatúra vyžaduje, aby bolo preukázané dostatočne závažné porušenie právnej normy priznávajúcej práva jednotlivcom. Rozhodujúcim kritériom na určenie toho, či porušenie práva je dostatočne závažné, je to, či orgán alebo inštitúcia Únie zjavne a závažne prekročil hranice svojej voľnej úvahy (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 4. júla 2000, Bergaderm a Goupil/Komisia, C‑352/98 P, Zb., EU:C:2000:361, body 42 až 44; z 10. decembra 2002, Komisia/Camar a Tico, C‑312/00 P, Zb., EU:C:2002:736, bod 54; zo 17. marca 2005, AFCon Management Consultants a i./Komisia, T‑160/03, Zb., EU:T:2005:107, bod 93, a Evropaïki Dynamiki/Komisia, už citovaný, EU:T:2014:888, bod 29).
33 Ak nie je splnená jedna z troch podmienok vzniku mimozmluvnej zodpovednosti Únie, musia sa nároky na náhradu škody zamietnuť bez toho, aby bolo potrebné preskúmať, či sú splnené ostatné dve podmienky (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. septembra 1994, KYDEP/Rada a Komisia, C‑146/91, Zb., EU:C:1994:329, bod 81, a Evropaïki Dynamiki/Komisia, už citovaný v bode 32 vyššie, EU:T:2014:888, bod 33).
34 Okrem toho má Komisia podľa ustálenej judikatúry širokú mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o skutočnosti, ktoré majú byť zohľadnené na účely prijatia rozhodnutia uzavrieť zmluvu vo verejnom obstarávaní (rozsudky zo 17. decembra 1998, Embassy Limousines & Services/Parlament, T‑203/96, Zb., EU:T:1998:302, bod 56, a z 20. septembra 2011, Evropaïki Dynamiki/EIB, T‑461/08, Zb., EU:T:2011:494, bod 137). Takisto má Komisia širokú mieru voľnej úvahy na vymedzenie tak obsahu, ako aj vykonávania pravidiel uplatniteľných na uzavretie zmluvy na vlastný účet vo verejnom obstarávaní (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. februára 2006, TEA‑CEGOS a i./Komisia, T‑376/05 a T‑383/05, Zb., EU:T:2006:47, body 50 a 51; Evropaïki Dynamiki/EIB, už citovaný, EU:T:2011:494, bod 137, a z 25. októbra 2012, Astrim a Elyo Italia/Komisia, T‑216/09, EU:T:2012:574, bod 17).
35 Vo svetle týchto úvah treba preskúmať návrh žalobkyne na náhradu škody za ujmu, ktorá jej bola spôsobená z dôvodu protiprávneho odmietnutia jej ponuky. Tento návrh je založený, po prvé na protiprávnostiach týkajúcich sa kritérií hodnotenia ponúk č. 1 a 2, po druhé na protiprávnostiach týkajúcich sa uplatnenia pojmu „ponuka s neobvykle nízkou cenou“ a, po tretie na protiprávnostiach týkajúcich sa kritéria hodnotenia ponúk č. 3.
O návrhu na náhradu škody súvisiacom s prvými dvoma uvádzanými protiprávnosťami týkajúcimi sa kritérií hodnotenia ponúk č. 1 a 2
36 Žalobkyňa, pokiaľ ide o kritérium hodnotenia ponúk č. 1, tvrdí, že hodnotiaci výbor pozorne nepreskúmal jej ponuku a dôvody odmietnutia sú nesprávne, že bola porušená zásada rovnosti zaobchádzania a v replike, že odmietnutie jej ponuky nie je odôvodnené alebo je nedostatočne odôvodené, pokiaľ ide o hľadisko týkajúce sa komunikačnej stratégie. Pokiaľ ide o kritérium hodnotenia ponúk č. 2 týkajúce sa vykonania hlavných a vedľajších úloh, v podstate tvrdí, že posúdenie hodnotiaceho výboru je nesprávne a vo svojej replike uplatňuje porušenie jej práv a neexistenciu alebo nedostatočnosť odôvodnenia, pokiaľ ide o kritérium hodnotenia ponúk č. 2.
37 Komisia nesúhlasí s touto argumentáciou, avšak nenamieta jej neprípustnosť, ako uviedla na pojednávaní.
38 Pokiaľ ide o údajnú protiprávnosť týkajúcu sa kritérií hodnotenia ponúk č. 1 a 2, treba v prejednávanej veci preskúmať, či sú splnené podmienky týkajúce sa vytýkanej protiprávnosti a príčinnej súvislosti medzi uvádzanou škodou a vytýkanou protiprávnosťou alebo nie.
39 Podmienka, ktorá sa týka skutočnej povahy škody, vyžaduje, aby škoda, ktorej náhrada sa žiada, bola „skutočná a určitá“, čo má preukázať žalobkyňa (pozri rozsudky zo 14. októbra 2014, Giordano/Komisia, C‑611/12 P, Zb., EU:C:2014:2282, bod 36 a citovanú judikatúru, a Evropaïki Dynamiki/Komisia, už citovaný v bode 32 vyššie, EU:T:2014:888, bod 30 a citovanú judikatúru).
40 Pokiaľ ide o podmienku týkajúcu sa existencie príčinnej súvislosti medzi vytýkaným konaním a uvádzanou škodou, z ustálenej judikatúry vyplýva, že uvádzaná škoda musí vyplývať dostatočne priamo z vytýkaného správania, teda toto správanie musí byť rozhodujúcou príčinou ujmy, čo prislúcha preukázať žalobkyni (pozri rozsudky z 30. januára 1992, Finsider a i./Komisia, C‑363/88 a C‑364/88, Zb., EU:C:1992:44, bod 25 a citovanú judikatúru, a Evropaïki Dynamiki/EIB, už citovaný v bode 34 vyššie, EU:T:2011:494, bod 209 a citovanú judikatúru).
41 V prejednávanej veci, pokiaľ ide o vytýkanú protiprávnosť v súvislosti s kritériami hodnotenia ponúk č. 1 a 2, žalobkyňa spresnila, že sa odvolávala na ujmu týkajúcu sa straty príležitosti uzavrieť predmetnú zmluvu, ako aj na ujmu súvisiacu s nákladmi vynaloženými na účasť na verejnom obstarávaní.
42 Žalobkyňa tvrdí, že podmienka týkajúca sa príčinnej súvislosti je splnená, lebo jej ponuka bola zaradená na prvé miesto a keby nedošlo k uvedeným porušeniam, bola by s ňou uzavretá zmluva.
43 Treba však konštatovať, že odmietnutie ponuky žalobkyne je založené len na posúdeniach týkajúcich sa kritéria hodnotenia ponúk č. 3 a neobvykle nízkej cene jej ponuky. Ponuka žalobkyne bola zaradená na prvé miesto po jej preskúmaní z ekonomického hľadiska. Toto zaradenie na prvé miesto bolo však zmenené z dvoch dôvodov, a to z hľadiska kritéria hodnotenia ponúk č. 3, ktoré bolo považované za nedostatočné, a kvalifikácie ponuky ako ponuky s neobvykle nízkou cenou. Žalobkyňa okrem toho v žalobe uvádza, že predmetná ujma je priamym dôsledkom rozhodnutia hodnotiaceho výboru znížiť známku týkajúcu sa kritéria hodnotenia ponúk č. 3 a považovať ponuku za ponuku s neobvykle nízkou cenou.
44 Okrem toho, ako Komisia zdôrazňuje, žalobkyňa nikdy nespresnila, z akého dôvodu by pridelenie vyššej známky z hľadiska kritérií hodnotenia ponúk č. 1 a 2 mohlo priaznivo ovplyvniť jej šance na uzavretie zmluvy.
45 Žalobkyňa preto nesprávne tvrdí, že v prípade neexistencie porušení a chýb týkajúcich sa kritérií hodnotenia ponúk č. 1 a 2 by s ňou bola uzavretá zmluva. Hoci jej známka bola, pokiaľ ide o tieto kritériá hodnotenia ponúk, vyššia, táto skutočnosť nemohla ovplyvniť posúdenie jej ponuky z hľadiska kritéria hodnotenia ponúk č. 3 a jej neobvykle nízku cenu.
46 Z toho vyplýva, že uvádzané protiprávnosti týkajúce sa kritérií hodnotenia ponúk č. 1 a 2 aj za predpokladu, že budú preukázané, nemajú žiadnu príčinnú súvislosť s uvádzanou ujmou súvisiacou so stratou príležitosti uzavrieť zmluvu a nákladmi vynaloženými na účasť na verejnom obstarávaní.
47 Z toho vyplýva, že návrh na náhradu škody treba v rozsahu, v akom je založený na protiprávnostiach týkajúcich sa kritérií hodnotenia ponúk č. 1 a 2, zamietnuť ako nedôvodný.
O návrhu na náhradu škody súvisiacej s uvádzanými protiprávnosťami týkajúcimi sa pojmu „ponuka s neobvykle nízkou cenou“
48 Na jednej strane žalobkyňa tvrdí, že výklad a uplatnenie pojmu „ponuka s neobvykle nízkou cenou“ je v prejednávanej veci nesprávny. Na druhej strane uvádza svojvoľný a neprimeraný charakter parametrov použitých na uplatnenie pojmu „ponuka s neobvykle nízkou cenou“, ako aj porušenie zásady kontradiktórnosti a zásady rovnosti zaobchádzania pri uplatnení uvedeného pojmu.
49 Komisia s touto argumentáciou nesúhlasí.
– O údajne nesprávnom výklade a uplatnení pojmu „ponuka s neobvykle nízkou cenou“
50 Žalobkyňa spochybňuje prístup hodnotiaceho výboru na účely kvalifikovania jej ponuky ako ponuky s neobvykle nízkou cenou. Podľa jej názoru je táto analýza založená len na vyhodnotení ceny vedľajších úloh a nie na celkovom vyhodnotení ponuky. Tvrdí, že hodnotiaci výbor neanalyzoval vplyv tohto izolovaného aspektu týkajúceho sa vedľajších úloh na celú ponuku, čo je v rozpore so zásadami uplatniteľnými v danej oblasti.
51 Je potrebné pripomenúť, že podľa článku 97 ods. 2 nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z 25. júna 2002 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 248, s. l; Mim. vyd. 01/004, s. 74) v znení zmien a doplnení (ďalej len „finančné nariadenie“), ktoré sa v prejednávanej veci uplatňovalo na verejné obstarávanie, zmluvy je možné uzavrieť automatickým výberom ponuky alebo prijatím ponuky, ktorá je finančne najvýhodnejšia. V prejednávanej veci súťažné podklady stanovovali, že zákazka bude pridelená na základe kritéria finančne najvýhodnejšej ponuky.
52 Okrem toho článok 139 nariadenia Komisie (ES, Euratom) č. 2342/2002 z 23. decembra 2002, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá na vykonávanie rozpočtových pravidiel (Ú. v. ES L 357, s. 1; Mim. vyd. 01/004, s. 145, ďalej len „vykonávacie pravidlá“) stanovuje:
„1. Ak sa zdá, že ponuky pre danú zákazku majú neobvykle nízku cenu, verejný obstarávateľ si ešte pred vylúčením takýchto ponúk na základe tohto dôvodu písomne vyžiada podrobné údaje o základných prvkoch ponuky, ktoré považuje za dôležité a tieto základné prvky si preverí po vypočutí zúčastnených strán, pričom zohľadní vysvetlenia, ktoré boli poskytnuté. …
Verejný obstarávateľ môže brať do úvahy najmä vysvetlenia, ktoré sa týkajú:
a) ekonomiky výrobného procesu, poskytovania služieb alebo stavebného postupu;
b) zvolených technických riešení alebo výnimočne priaznivých podmienok, ktoré sú dostupné uchádzačovi;
c) pôvodnosť súťažného návrhu.
…“
53 Článok 146 ods. 4 vykonávacích pravidiel ustanovuje, že hodnotiaci výbor si v prípade ponúk s neobvykle nízkou cenou vyžiada všetky príslušné informácie týkajúce sa základných prvkov ponuky.
54 Z týchto ustanovení vyplýva, že pojem „ponuka s neobvykle nízkou cenou“ nie je definovaný ani v ustanoveniach finančného nariadenia, ani v ustanoveniach vykonávacích pravidiel.
55 Z judikatúry však vyplýva, že neobvykle nízka cena ponuky musí byť posúdená s ohľadom na základné prvky ponuky a predmetné plnenie. Súdny dvor preto spresnil, že verejný obstarávateľ môže v rámci preskúmania neobvykle nízkej ceny ponuky s cieľom zabezpečiť poctivú hospodársku súťaž zohľadniť nielen okolnosti uvedené v článku 139 ods. 2 vykonávacích pravidiel, ale rovnako aj všetky prvky, ktoré sú relevantné vo vzťahu k predmetnému plneniu (pozri analogicky rozsudok z 18. decembra 2014, Data Medical Service, C‑568/13, Zb., EU:C:2014:2466, bod 50).
56 V prejednávanej veci z listu Komisie z 25. marca 2013 a z konečnej hodnotiacej správy vyplýva, že hodnotiaci výbor sa domnieval, že s ohľadom na vysvetlenia poskytnuté žalobkyňou neboli ceny niektorých vedľajších úloh pokryté ponúkanými cenami (najmä č. 1 až 6 a č. 18 až 20). Hodnotiaci výbor tiež zdôraznil nezrovnalosti v nákladoch na vedľajšie úlohy č. 14 a 15. Napokon konštatoval, že dochádza ku krížovému používaniu zamestnancov v prípade základných vedľajších úloh (č. 6 až 17, č. 21 a č. 25). Dospel k záveru, že ponuka má neobvykle nízku cenu, pokiaľ ide o úlohy č. 1 až 16 a č. 18 až 20. Spresnil, že vedľajšie úlohy č. 1 až 6 a č. 18 až 20 boli ponúknuté so stratou len na základe nákladov na prácu a že vedľajšie úlohy č. 1 až 16 a č. 18 až 20 boli ponúknuté so stratou za predpokladu zohľadnenia dodatočných nákladov. Dodal, že z dôvodu krížového použitia zamestnancov ponuka nespĺňala požiadavky súťažných podkladov, pokiaľ ide o podmienku, že minimálne desať zamestnancov musí pracovať „na plný pracovný úväzok“.
57 Platí teda, že uvedené anomálie viedli hodnotiaci výbor k záveru, že ide o ponuku s neobvykle nízkou cenou, a to konkrétne pokiaľ ide o niektoré vedľajšie úlohy.
58 Ekonomická a finančná dôležitosť vedľajších úloh vo vzťahu k hlavným úlohám však jasne vyplýva zo spisu. Konkrétne súťažné podklady stanovovali celkovo 36 úloh, pričom 27 z nich predstavovalo vedľajšie úlohy. Okrem toho maximálny rozpočet (1 500 000 eur) stanovený v súťažných podkladoch, pokiaľ ide o vedľajšie úlohy, bol o niečo vyšší než rozpočet stanovený pokiaľ ide o hlavné úlohy (1 400 000 eur). Dôležitosť vedľajších úloh v predmetnom verejnom obstarávaní je teda nepochybná.
59 Anomálie vytýkané hodnotiacim výborom sa navyše týkali 19 z 27 predpokladaných vedľajších úloh.
60 Uvedené anomálie, hoci sa vzťahovali len na vedľajšie úlohy, sa v žiadnom prípade netýkali len nepodstatného a izolovaného aspektu ponuky a mohli teda ovplyvniť koherenciu navrhnutej celkovej ceny a v dôsledku toho celú ponuku.
61 Okrem toho skutočnosť, že uvedené anomálie sa týkali len vedľajších úloh, neznamená, že ponuka nebola vyhodnotená ako celok. V tejto súvislosti bola považovaná na neobvykle nízku celková cena ponuky žalobkyne, a to tak vo vzťahu k rozpočtu stanovenému Komisiou pre celé verejné obstarávanie, ako aj vo vzťahu k celkovej cene navrhnutej úspešným uchádzačom.
62 Z toho vyplýva, že hodnotiaci výbor vykonal svoje preskúmanie vo vzťahu k základným prvkom ponuky a predmetnému plneniu s prihliadnutím k relevantným skutočnostiam, pokiaľ ide o uvedené plnenie. Výhradu žalobkyne, podľa ktorej hodnotiaci výbor dospel k záveru, že ponuka má neobyčajne nízku cenu v rozpore so zásadami, ktoré sa uplatňujú v danej oblasti, preto treba zamietnuť.
– O svojvoľnom a neprimeranom charaktere parametrov použitých na uplatnenie pojmu „ponuka s neobvykle nízkou cenou“ a porušení zásady kontradiktórnosti a zásady rovnosti zaobchádzania
63 Žalobkyňa v prvom rade uvádza neprimeraný, svojvoľný a nespravodlivý charakter parametrov použitých na posúdenie toho, či jej ponuka predstavovala ponuku s neobvykle nízkou cenou alebo nie. Konkrétne cenová jednotka použitá na určenie nákladov na expertov bola subjektívna a nezohľadňovala ani skutočnosť, že žalobkyňa mohla dojednať s expertmi nižšie sadzby, ani jej organizačné a obchodné schopnosti.
64 Je potrebné uviesť, ako vyplýva z vysvetlení uvedených v prílohe hodnotiacej správy z 20. novembra 2012, že ponuka žalobkyne uvádzala celkovú cenu, ktorá bola o 850 000 eur nižšia než cena, ktorú hodnotiaci výbor považoval za minimálnu cenu za vedľajšie úlohy, zatiaľ čo cena ponúknutá na hlavné úlohy sa blížila maximálnej cene stanovenej vo vyhlásení verejného obstarávania. Listom z 22. novembra 2012 Komisia teda požiadala žalobkyňu o detailné vysvetlenie výpočtu ponúknutých cien za niektoré vedľajšie úlohy a uviedla, že v prípade, že vysvetlenia nebudú presvedčivé, ponuku môže zamietnuť.
65 Vo svojej odpovedi z 29. novembra 2012 žalobkyňa uviedla všeobecné úvahy a konkrétne vysvetlenia týkajúce sa predmetných vedľajších úloh. Vo všeobecných úvahách uviedla najmä skutočnosť, že podobné služby ako služby, ktorých sa týkajú vedľajšie úlohy, poskytuje v rámci viacerých projektov, a že vie najlepšie dojednať konkurenčné ceny s dodávateľmi.
66 Treba však uviesť, že tieto tvrdenia žalobkyne nie sú podložené a žalobkyňa neposkytla žiadne konkrétne údaje týkajúce sa najmä zliav, ktoré jej budú poskytnuté v rámci predmetných úloh. Ak jej organizačné a obchodné schopnosti predstavovali dôležitý prvok, pokiaľ ide o vplyv na cenu jej plnení, tento prvok mal byť zdôraznený v rámci jej pôvodnej ponuky alebo prinajmenšom v rámci jej odpovede z 29. novembra 2012, a to presným a podloženým spôsobom. Je nutné konštatovať, že to tak nebolo.
67 Okrem toho v liste z 12. apríla 2013 žalobkyňa nesúhlasila s cenovou jednotkou použitou na vypočítanie odmeny pre expertov, pretože údajne dojednala nižšie odmeny. Dodala, že môže predložiť dohody s týmito expertmi. Treba však konštatovať, že žalobkyňa tieto dohody nepredložila a ani nepreukázala tieto tvrdenia. Žalobkyňa tiež uvádza svoje organizačné a obchodné schopnosti, ale nepredkladá v tejto súvislosti konkrétne dôkazy.
68 Napokon treba odmietnuť tvrdenie žalobkyne, že cenová jednotka použitá na určenie nákladov na expertov bola subjektívnym parametrom. V tejto súvislosti totiž neuvádza žiaden číselný dôkaz. Okrem toho skutočnosť, že uvádza niektoré skutočnosti, a osobitne dojednávanie sadzieb s expertmi rovnakej kategórie ako pre hlavné úlohy, podporuje skutočnosť, že tieto náklady boli, ako konštatovala Komisia, nižšie ako bežná norma, pričom v tomto smere neboli poskytnuté žiadne presné odôvodnenia.
69 Z uvedeného vyplýva, že argumentácia žalobkyne, ktorou spochybňuje parametre použité na posúdenie toho, či jej ponuka predstavovala ponuku s neobvykle nízkou cenou alebo nie, sa musí zamietnuť.
70 V druhom rade žalobkyňa tvrdí, že Komisia jej mala umožniť neskôr odôvodniť náklady a sadzby považované za neobvykle nízke v súlade so zásadou kontradiktórnosti. Spresňuje, že v liste z 22. novembra 2012 bol požadovaný len spôsob výpočtu ceny uvedenej v ponuke a nie hodnotu zohľadnených prvkov.
71 Z článku 139 ods. 1 a článku 146 ods. 4 vykonávacích pravidiel vyplýva, že na verejného obstarávateľa sa pri preskúmaní neobvykle nízkej ceny ponuky vzťahuje povinnosť požiadať uchádzača, aby poskytol potrebné odôvodnenie na preukázanie toho, že jeho ponuka je seriózna (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudky z 27. novembra 2001, Lombardini a Mantovani, C‑285/99 a C‑286/99, Zb., EU:C:2001:640, body 46 a 51; z 29. marca 2012, SAG ELV Slovensko a i., C‑599/10, Zb., EU:C:2012:191, bod 28, a Data Medical Service, už citovaný v bode 55 vyššie, EU:C:2014:2466, bod 47). Existencia takejto účinnej kontradiktórnej diskusie medzi verejným obstarávateľom a uchádzačom vo vhodnom okamihu v rámci postupu posudzovania ponúk, aby uchádzač mohol preukázať, že jeho ponuka je seriózna, predstavuje základnú požiadavku v oblasti verejného obstarávania na zabránenie svojvoľnému konaniu verejného obstarávateľa a zaistenie poctivej hospodárskej súťaže medzi podnikmi (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudky Lombardini a Mantovani, už citovaný, EU:C:2001:640, bod 57; Data Medical Service, už citovaný v bode 55 vyššie, EU:C:2014:2466, bod 48, a z 21. mája 2008, Belfass/Rada, T‑495/04, Zb., EU:T:2008:160, body 97 a 98).
72 V prejednávanej veci Komisia listom z 22. novembra 2012 informovala žalobkyňu, že hodnotiaci výbor považuje ceny uvedené v jej ponuke za niektoré vedľajšie úlohy za neobvykle nízke. Komisia požiadala žalobkyňu o detailné vysvetlenie výpočtu cien ponúknutých za vedľajšie úlohy č. 1 až 21 a č. 25, pričom uviedla, že ak jej vysvetlenia nebudú presvedčivé, ponuku môže zamietnuť.
73 Listom z 29. novembra 2012 žalobkyňa odpovedala na žiadosť Komisie o informácie a poskytla jej všeobecné vysvetlenia a zoznam cien, ktoré použila na stanovenie svojich cenových ponúk na všetky vedľajšie úlohy.
74 Dňa 19. decembra 2012 hodnotiaci výbor, ktorý zohľadnil všetky nové informácie poskytnuté žalobkyňou, dospel k záveru, že ide o ponuku s neobvykle nízkou cenou a odporučil, aby zmluva bola uzavretá s VLM.
75 Listom z 25. marca 2013 Komisia informovala žalobkyňu, že jej ponuka nebola vybratá, lebo nedosiahla minimum požadované v rámci kritéria hodnotenia ponúk č. 3 a bola považovaná za ponuku s neobvykle nízkou cenou, pokiaľ ide o ceny ponúknuté na vykonanie niektorých vedľajších úloh.
76 Z uvedeného vyplýva, že v prejednávanej veci bola riadne dodržaná zásada kontradiktórnosti a že žalobkyňa mala možnosť odôvodniť svoje náklady a sadzby, ktoré boli považované za neobvykle nízke.
77 Tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého v liste z 22. novembra 2012 bol požadovaný len spôsob výpočtu ceny uvedenej v ponuke a nie hodnota zohľadnených prvkov, treba odmietnuť. Komisia požiadala žalobkyňu o detailné vysvetlenia, pokiaľ ide o výpočet ceny ponúknutej za dodatočné úlohy č. 1 až 21 a č. 25 a oznámila jej, že ak tieto vysvetlenia nebudú presvedčivé, jej ponuka môže byť zamietnutá. Zložky výpočtu ceny nevyhnutne zahŕňajú všetky zložky podieľajúce sa na vytváraní ceny ponúknutej v ponuke, čo obsahuje nielen spôsob výpočtu, ale aj hodnotu zohľadnených prvkov. Na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, Komisia ju teda nepožiadala len o spôsob výpočtu ceny uvedenej v ponuke.
78 S ohľadom na uvedené treba odmietnuť argumentáciu žalobkyne týkajúcu sa porušenia zásady kontradiktórnosti.
79 V treťom rade žalobkyňa tvrdí, že Komisia mala overiť neobvykle nízku cenu ponuky VLM na základe rovnakých parametrov, čo by ju viedlo k analogickým záverom, pokiaľ ide o hlavné úlohy. Dovoláva sa teda porušenia zásady rovnosti zaobchádzania. Predkladá simuláciu, z ktorej vyplýva, že hodnoty, ktoré hodnotiaci výbor uplatnil na jej ponuku, boli príliš vysoké a jeho závery teda boli chybné, čím potvrdzuje uvádzané rozdielne zaobchádzanie.
80 Treba pripomenúť, že zásada rovnosti zaobchádzania s uchádzačmi, ktorá má za cieľ podporiť rozvoj zdravej a účinnej hospodárskej súťaže medzi podnikmi zúčastnenými na verejnom obstarávaní, ukladá, aby všetci uchádzači mali rovnaké príležitosti pri formulovaní svojich ponúk, a preto vyžaduje, aby tieto podliehali tým istým podmienkam pre všetkých súťažiteľov (rozsudok z 29. apríla 2004, Komisia/CAS Succhi di Frutta, C‑496/99 P, Zb., EU:C:2004:236, bod 110). Uchádzači teda musia mať rovnaké postavenie tak pri príprave ich ponúk, ako aj pri ich posudzovaní verejnými obstarávateľmi (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 17. februára 2011, Komisia/Cyprus, C‑251/09, EU:C:2011:84, bod 39, a zo 16. septembra 2013, Španielsko/Komisia, T‑402/06, Zb., EU:T:2013:445, bod 66).
81 V prejednávanej veci treba pripomenúť, že celkový maximálny rozpočet stanovený na plnenie predmetnej zákazky bol 2 500 000 eur. Žalobkyňa predložila ponuku v celkovej výške 1 320 112,63 eura, zatiaľ čo VLM, teda úspešný uchádzač, predložil ponuku v celkovej výške 2 316 124,83 eura.
82 Preto, ako Komisia zdôraznila, finančná ponuka VLM vypočítaná na základe vzorca stanoveného v bode 9.3.2 súťažných podkladov týkajúceho sa cenového kritéria bola o niečo nižšia ako horná hranica rozpočtu stanovená v uvedených súťažných podkladoch na plnenie zmluvy, a skoro o jeden milión eur vyššia ako finančná ponuka žalobkyne. Z toho vyplýva, že na rozdiel od ponuky žalobkyne sa ponuka VLM nejavila ako ponuka s neobvykle nízkou cenou z hľadiska celkového rozpočtu stanoveného pre predmetné verejné obstarávanie.
83 Keďže žalobkyňa a VLM neboli v rovnakej situácii, Komisia sa mohla bez toho, aby porušila zásadu rovnosti zaobchádzania, rozhodnúť overiť neobvykle nízku cenu ponuky žalobkyne, pričom rovnaké zaobchádzanie nemusela uplatniť na VLM.
84 Za týchto okolností je simulácia predložená žalobkyňou nerelevantná.
85 Z toho vyplýva, že výhrada spočívajúca v porušení zásady rovnosti zaobchádzania musí byť zamietnutá.
86 Z uvedeného vyplýva, že treba zamietnuť všetky výhrady žalobkyne smerujúce k preukázaniu existencie protiprávnosti týkajúcej sa posúdenia neobvykle nízkej ceny jej ponuky. Jej návrh na náhradu škody preto treba v tomto rozsahu zamietnuť bez toho, aby bolo potrebné preskúmať podmienky týkajúce sa existencie škody a príčinnej súvislosti.
O návrhu na náhradu škody súvisiacej s uvádzanými protiprávnosťami týkajúcimi sa kritéria hodnotenia ponúk č. 3
87 Pokiaľ ide o posúdenie Komisie týkajúce sa kritéria hodnotenia ponúk č. 3, žalobkyňa v podstate uplatňuje, že v prejednávanej veci došlo k zámene medzi kritériami výberu a kritériami hodnotenia ponúk a v tejto súvislosti namieta po prvé porušenie pravidiel verejného obstarávania, po druhé porušenie zásady proporcionality a po tretie porušenie zásady oddelenia rôznych etáp verejného obstarávania. Nakoniec uplatňuje, že jej ponuka bola posúdená nesprávne.
88 Žalobkyňa uvádza štyri typy ujmy, a síce ujmu súvisiacu so stratou predmetnej zákazky, a subsidiárne ujmu súvisiacu so stratou príležitosti uzavrieť uvedenú zmluvu. Tiež uvádza ujmu súvisiacu s nákladmi vynaloženými na účasť na verejnom obstarávaní a nemajetkovú ujmu.
89 V prejednávanej veci treba začať preskúmaním, či sú splnené podmienky týkajúce sa existencie uvádzanej ujmy a existencie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a uvádzanou ujmou.
90 Po prvé, pokiaľ ide v prvom rade o ujmu súvisiacu so stratou predmetnej zákazky, žalobkyňa uvádza, že sa rovná hrubému zisku, o ktorý bola nespravodlivo ukrátená. Táto ujma sa teda v podstate rovná ušlému zisku.
91 Je potrebné pripomenúť, že podľa judikatúry treba žalobu, v ktorej sa uplatňuje škoda vyplývajúca z ušlého zisku, zamietnuť, lebo nejde o vzniknutú a aktuálnu škodu, ale o škodu budúcu a hypotetickú (pozri v tomto zmysle rozsudky z 29. októbra 1998, TEAM/Komisia, T‑13/96, Zb., EU:T:1998:254, bod 76; AFCon Management Consultants a i./Komisia, už citovaný v bode 32 vyššie, EU:T:2005:107, body 113 a 114, a z 8. decembra 2011, Evropaïki Dynamiki/Komisia, T‑39/08, EU:T:2011:721, bod 47).
92 Podmienka, ktorá sa týka škody, vyžaduje, aby škoda, ktorej náhrada sa žiada, bola skutočná a určitá, čo má preukázať žalobkyňa (pozri rozsudok Evropaïki Dynamiki/Komisia, už citovaný v bode 91 vyššie, EU:T:2011:721, bod 46 a citovanú judikatúru).
93 Podľa článku 101 finančného nariadenia môže verejný obstarávateľ pred podpísaním zmluvy buď odstúpiť od verejného obstarávania, alebo zrušiť uzavretie zmluvy bez toho, aby záujemcovia alebo uchádzači verejnej súťaže mali nárok žiadať akúkoľvek náhradu.
94 Aj za predpokladu, že hodnotiaci výbor navrhol uzavrieť zmluvu so žalobkyňou, verejný obstarávateľ nebol viazaný návrhom hodnotiacej komisie, ale disponoval značnou voľnou úvahou, pokiaľ ide o okolnosti, ktoré vezme do úvahy s cieľom rozhodnúť o tom, s kým bude uzavretá zmluva (pozri v tomto zmysle rozsudky TEAM/Komisia, už citovaný v bode 91 vyššie, EU:T:1998:254, bod 76; AFCon Management Consultants a i./Komisia, už citovaný v bode 32 vyššie, EU:T:2005:107, body 113 a 114, a Evropaïki Dynamiki/Komisia, už citovaný v bode 91 vyššie, EU:T:2011:721, bod 47).
95 Aj keby bolo možné pripustiť, že ponuka žalobkyne mala byť zaradená na prvé miesto, a teda zmluva mala byť uzavretá so žalobkyňou, v nijakom prípade to neznamená, že Komisia musí so žalobkyňou podpísať zmluvu. Nijaká zásada ani pravidlo uplatniteľné na verejné obstarávania neukladá totiž Komisii povinnosť podpísať zmluvu o zákazke s osobou určenou za úspešného uchádzača po skončení verejného obstarávania (pozri v tomto zmysle rozsudok Evropaïki Dynamiki/EIB, už citovaný v bode 34 vyššie, EU:T:2011:494, bod 211).
96 V dôsledku toho ujma zodpovedajúca ušlému zisku žalobkyne a súvisiaca so stratou predmetnej zákazky nie je skutočná a určitá, ale hypotetická. Nemôže byť teda predmetom náhrady škody.
97 Tvrdenia žalobkyne, ktoré navrhujú zohľadnenie judikatúry, podľa ktorej verejný obstarávateľ nemusí uzavrieť zmluvu s uchádzačom zaradeným na prvé miesto po skončení verejného obstarávania, tento záver nevyvracajú.
98 Tvrdí, že ak sa verejný obstarávateľ rozhodne uzavrieť zmluvu, nemôže ju ľubovoľne uzavrieť s inými uchádzačmi, ktorí sa riadne nestali úspešnými uchádzačmi vo verejnom obstarávaní. Takéto tvrdenie však nie je v rozpore so skutočnosťou, že verejný obstarávateľ má stále možnosť rozhodnúť sa, či zmluvu uzavrie alebo nie, takže škoda založená na ušlom zisku nie je nikdy určitá. Okrem toho judikatúra nerozlišuje podľa toho, či bola zmluva uzavretá alebo nie. Škoda súvisiaca s ušlým ziskom, to znamená škoda rovnajúca sa zisku, ktorý nebol dosiahnutý v súvislosti s plnením zmluvy, predpokladá, že bolo isté, že zmluva bude uzavretá. Vzhľadom na voľnú úvahu verejného obstarávateľa vyplývajúcu z článku 101 finančného nariadenia však táto škoda nie je nikdy určitá.
99 Na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, táto judikatúra neumožňuje, aby verejný obstarávateľ ťažil z porušenia pravidiel, ktorého sa sám dopustil bez toho, aby musel nahradiť ujmu, ktorá z toho vyplýva, lebo ďalšie ujmy možno odškodniť, ak sú skutočné a určité. To je prípad ujmy súvisiacej so stratou príležitosti alebo ujmy súvisiacej s nákladmi a poplatkami, ktoré uchádzač vynaložil na účasť na verejnom obstarávaní v prípade, že jeho šanca získať verejnú zákazku bola dotknutá porušením práva Únie. Body 80 až 82 rozsudku z 30. apríla 2009, CAS Succhi di Frutta/Komisia(C‑497/06 P, EU:C:2009:273), citované žalobkyňou, sa konkrétne týkajú ujmy súvisiacej so stratou príležitosti alebo ujmy súvisiacej s nákladmi a poplatkami, ktoré uchádzač vynaložil na účasť na verejnom obstarávaní a nie ušlého zisku.
100 Žalobkyňa okrem toho tvrdí, že vzhľadom na túto judikatúru je neúspešný uchádzač, ktorý je zbavený ochrany, pokiaľ ide o dočasné ochranné opatrenia z dôvodu veľmi prísnej judikatúry v oblasti predbežných opatrení, zbavený tiež ochrany, pokiaľ ide o právo na náhradu škody. Aj na tomto mieste však treba uviesť, že vzhľadom na znenie článku 101 finančného nariadenia žalobkyňa v rozpore s tým, čo tvrdí, nestratila zmluvu, ale v tomto prípade len šancu na získanie zmluvy, ktorá bola predmetom verejného obstarávania Spoločenstva (uznesenie z 20. júla 2006, Globe/Komisia, T‑114/06 R, Zb., EU:T:2006:221, bod 116).
101 Tvrdenia žalobkyne, ktoré smerujú k spochybneniu uplatniteľnej judikatúry, podľa ktorej sa nemožno dovolávať ujmy zodpovedajúcej ušlému zisku žalobkyne, treba zamietnuť.
102 Okrem toho, pokiaľ ide o podmienku týkajúcu sa príčinnej súvislosti, treba pripomenúť, že z listu Komisie z 25. marca 2013 vyplýva, že ponuka žalobkyne bola zamietnutá jednak preto, že nedosiahla minimum požadované v rámci kritéria hodnotenia ponúk č. 3 a ďalej preto, že bola považovaná za ponuku s neobvykle nízkou cenou. Verejný obstarávateľ sa navyše nedopustil pochybenia, keď rozhodol, že ponuka žalobkyne má neobvykle nízku cenu. (pozri body 50 až 86 vyššie). Žalobkyňa teda nemala žiadnu šancu získať zákazku z dôvodu neobvykle nízkej ceny jej ponuky.
103 Ujma súvisiaca so stratou zákazky, za predpokladu, že je skutočná a určitá, však vyplýva zo zamietnutia ponuky žalobkyne.
104 Z toho vyplýva, že toto zamietnutie bolo dôvodné, lebo aj ak by zamietnutie ponuky žalobkyne založené na posúdení kritéria hodnotenia ponúk č. 3 bolo protiprávne, jej ponuka mala stále neobvykle nízku cenu a bola teda zamietnutá oprávnene.
105 V dôsledku toho nemožno preukázať existenciu príčinnej súvislosti medzi prípadnou protiprávnosťou, ku ktorej došlo v rámci posúdenia ponuky z hľadiska kritéria hodnotenia ponúk č. 3, a ujmou zodpovedajúcou strate zákazky uvádzanou žalobkyňou.
106 V dôsledku toho treba návrh na náhradu škody uplatňovanej žalobkyňou a zodpovedajúcej hrubému zisku, o ktorý bola neoprávnene ukrátená v dôsledku straty samotnej zákazky, zamietnuť.
107 S ohľadom na uvedené netreba rozhodnúť o žiadosti o dôverné zaobchádzanie s dôvernými dokumentmi, ktoré boli predložené ako prílohy k žalobe na účely posúdenia ujmy súvisiacej so stratou zákazky.
108 Po druhé, pokiaľ ide o ujmu súvisiacu so stratou príležitosti uzavrieť predmetnú zmluvu, treba konštatovať, že ani tento návrh nemôže uspieť.
109 S ohľadom na odôvodnenie uvedené v bodoch 102 až 105 vyššie sa zdá, že ujma založená na strate príležitosti uzavrieť zmluvu je tiež dôsledkom zamietnutia ponuky žalobkyne z dôvodu jej neobvykle nízkej ceny.
110 Z toho vyplýva, že aj napriek tomu, že zamietnutie ponuky žalobkyne založené na posúdení kritéria hodnotenia ponúk č. 3 by bolo protiprávne, jej ponuka mala stále neobvykle nízku cenu a žalobkyňa sa v žiadnom prípade nemôže dovolávať ujmy súvisiacej so stratou príležitosti uzavrieť predmetnú zmluvu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. novembra 2011, bpost/Komisia, T‑514/09, EU:T:2011:689, bod 171 in fine).
111 V dôsledku toho nie je možné konštatovať existenciu príčinnej súvislosti medzi na jednej strane prípadnou protiprávnosťou, ku ktorej došlo pri posúdení ponuky z hľadiska kritéria hodnotenia ponúk č. 3, a na druhej strane ujmou uvádzanou žalobkyňou, ktorá údajne vyplýva zo straty príležitosti uzavrieť zmluvu.
112 Po tretie, pokiaľ ide o údajnú ujmu z dôvodu nákladov vynaložených v rámci verejného obstarávania treba pripomenúť, že hospodárske subjekty musia znášať riziká, ktoré sú spojené s ich činnosťou, a to vzhľadom na okolnosti každej prejednávanej veci. V rámci verejného obstarávania tieto hospodárske riziká zahŕňajú najmä náklady spojené s predložením ponuky. Takto vynaložené náklady teda znáša podnik, ktorý sa rozhodol zúčastniť sa na verejnom obstarávaní, keďže možnosť uchádzať sa o verejnú zmluvu nezahŕňa istotu jej uzavretia (rozsudok CAS Succhi di Frutta/Komisia, už citovaný v bode 99 vyššie, EU:C:2009:273, bod 79). V tejto súvislosti článok 101 finančného nariadenia stanovuje, že Komisia sa môže rozhodnúť neuzavrieť žiadnu zmluvu. Ani uchádzač, ktorý predložil najvýhodnejšiu ponuku, teda nemá záruku, že s ním bude zmluva uzavretá.
113 Z toho vyplýva, že v zásade náklady a poplatky vynaložené uchádzačom na jeho účasť na verejnom obstarávaní nepredstavujú škodu, ktorá môže byť nahradená uložením povinnosti nahradiť škodu (rozsudky CAS Succhi di Frutta/Komisia, už citovaný v bode 99 vyššie, EU:C:2009:273, bod 81; TEAM/Komisia, už citovaný v bode 91 vyššie, EU:T:1998:254, bod 71, a Embassy Limousines & Services/Parlament, už citovaný v bode 34 vyššie, EU:T:1998:302, bod 97).
114 Z judikatúry, samozrejme, tiež vyplýva, že ak nemá hroziť porušenie zásad právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery, uvedená zásada sa nemôže uplatniť v prípade, keď porušenie práva Únie pri vedení postupu verejného obstarávania ovplyvnilo šance jedného uchádzača na uzavretie zmluvy (rozsudky CAS Succhi di Frutta/Komisia, už citovaný v bode 99 vyššie, EU:C:2009:273, bod 82; TEAM/Komisia, už citovaný v bode 91 vyššie, EU:T:1998:254, bod 72, a AFCon Management Consultants a i./Komisia, už citovaný v bode 32 vyššie, EU:T:2005:107, bod 98).
115 To však nie je situácia, o akú ide v prejednávanej veci. Keďže posúdenie Komisie, ktorá považovala ponuku žalobkyne za ponuku s neobvykle nízkou cenou, nie je protiprávne (pozri bod 86 vyššie), treba konštatovať, že žalobkyňa sa nemôže dovolávať straty príležitosti uzavrieť zmluvu bez toho, aby bolo ďalej potrebné preskúmať jej výhrady týkajúce sa posúdenia jej ponuky, pokiaľ ide o kritérium hodnotenia ponúk č. 3 (pozri body 109 až 111 vyššie).
116 Keďže vedenie verejného obstarávania v prejednávanej veci neovplyvnilo šance žalobkyne na uzavretie predmetnej zmluvy, uplatňuje sa zásada, podľa ktorej náklady a poplatky vynaložené na účasť na verejnom obstarávaní nemôžu predstavovať škodu, ktorá môže byť nahradená uložením povinnosti nahradiť škodu.
117 Navyše treba potvrdiť, že nie je možné konštatovať existenciu príčinnej súvislosti medzi prípadnou protiprávnosťou, ku ktorej došlo pri posúdení ponuky z hľadiska kritéria hodnotenia ponúk č. 3, a ujmou uvádzanou žalobkyňou, ktorá vyplýva z nákladov a poplatkov vynaložených v súvislosti s predložením jej ponuky.
118 V dôsledku toho treba zamietnuť návrh žalobkyne na náhradu jej nákladov vynaložených v rámci verejného obstarávania.
119 S ohľadom na uvedené nie je potrebné rozhodnúť o žiadosti o dôverné zaobchádzanie s dokumentmi uvedenými v prílohách žaloby na účely posúdenia škody súvisiacej s nákladmi na účasť na verejnom obstarávaní.
120 Po štvrté žalobkyňa uplatňuje nespravodlivý tlak vykonávaný na podnik a personál zapojený do verejného obstarávania a žiada náhradu jej nemajetkovej ujmy, ktorú vyčísluje na 5 000 eur.
121 Žalobkyňa sa však obmedzuje len na uvedenie nespravodlivého tlaku, ktorý samotný je spojený so sklamaním súvisiacim s nespravodlivým vylúčením, pričom nepreukázala, že utrpela skutočnú a určitú ujmu a na účely preukázania takejto ujmy nepredložila žiaden dôkaz v zmysle uplatniteľnej judikatúry (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 14. októbra 2014, Giordano/Komisia, C‑611/12 P, Zb., EU:C:2014:2282, bod 36 a citovanú judikatúru, a Evropaïki Dynamiki/Komisia, už citovaný v bode 32 vyššie, EU:T:2014:888, bod 30 a citovanú judikatúru).
122 Tvrdenie žalobkyne založené na neexistencii požiadavky predložiť dôkaz o spôsobenej nemajetkovej ujme založené najmä na rozsudku Embassy Limousines & Services/Parlament, už citovanom v bode 34 vyššie (EU:T:1998:302), treba zamietnuť. V tejto veci Všeobecný súd zohľadnil skutočnosť, že zo spisu vyplývalo, že verejný obstarávateľ dostal žalujúcu spoločnosť do neistej situácie a prinútil ju vynaložiť zbytočné úsilie, aby reagovala na naliehavú situáciu na účely vykonania zákazky. V prejednávanej veci vôbec nejde o takýto prípad. Naopak list Komisie z 22. novembra 2012 jasne upozorňoval žalobkyňu, že jej ponuka môže byť zamietnutá, ak vysvetlenia podané pokiaľ ide o uvedenú ponuku nebudú presvedčivé.
123 Z toho vyplýva, že v prejednávanej veci nebola preukázaná skutočná nemajetková ujma a treba teda zamietnuť aj návrh založený na tejto ujme.
124 Okrem toho uvádzaná nemajetková ujma je v prejednávanej veci spojená so zamietnutím ponuky žalobkyne, pričom bolo preukázané, že toto zamietnutie bolo odôvodnené vzhľadom na jej neobvykle nízku cenu (pozri bod 86 vyššie). Z toho vyplýva, že nemožno preukázať príčinnú súvislosť medzi prípadnou protiprávnosťou, ku ktorej došlo pri posúdení ponuky z hľadiska kritéria hodnotenia ponúk č. 3 a nemajetkovou ujmou uvádzanou žalobkyňou.
125 Z uvedeného vyplýva, že bez toho, aby bolo potrebné preskúmať, či je splnená podmienka týkajúca sa existencie protiprávností uvedených žalobkyňou, pokiaľ ide o posúdenie jej ponuky z hľadiska kritéria hodnotenia ponúk č. 3, treba konštatovať, že dve ďalšie podmienky týkajúce sa jednak existencie škody a jednak existencie príčinnej súvislosti medzi prípadným protiprávnym konaním Komisie a škodou uvádzanou žalobkyňou nie sú splnené.
126 Návrh na náhradu škody preto treba zamietnuť v rozsahu, v akom je založený na protiprávnostiach týkajúcich sa posúdenia ponuky žalobkyne z hľadiska kritéria hodnotenia ponúk č. 3 a v dôsledku toho treba zamietnuť celý návrh na náhradu škody.
O návrhu na nariadenie vykonania dokazovania
127 Žalobkyňa navrhuje, aby bolo Komisii uložené sprístupniť jej ponuku VLM, teda úspešného uchádzača, aby bolo možné overiť dôvodnosť výhrady založenej na rozdielnom zaobchádzaní, pokiaľ ide o neobvykle nízku cenovú ponuku. Dodáva, že rozhodnutie Komisie vydané podľa nariadenia č. 1049/2001 nemôže brániť právomoci Všeobecného súdu nariadiť dokazovanie.
128 Komisia s týmto návrhom nesúhlasí.
129 Zo všetkých uvedených úvah vyplýva, že žalobu treba v celom rozsahu zamietnuť bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o návrhu na nariadenie vykonania dokazovania predloženom žalobkyňou a smerujúcom k sprístupneniu kópie ponuky VLM.
O trovách
130 Podľa článku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.
131 Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom Komisie.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (šiesta komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Agriconsulting Europe SA znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania vynaložené Európskou komisiou.
Frimodt Nielsen | Dehousse | Collins |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 28. januára 2016.
Podpisy