ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (prvá komora)

z 5. apríla 2017 (*)

„Dumping – Dovoz určitých druhov polyetyléntereftalátov (PET) s pôvodom v Indii, Thajsku a na Taiwane – Preskúmanie pred uplynutím platnosti opatrení – Návrh Komisie na obnovu týchto opatrení – Rozhodnutie Rady ukončiť konanie o preskúmaní bez zavedenia týchto opatrení – Žaloba o neplatnosť – Článok 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1225/2009 – Pravdepodobnosť opakovaného výskytu značnej ujmy – článok 21 ods. 1 nariadenia č. 1225/2009 – Záujem Únie – Zjavne nesprávne posúdenia – Povinnosť odôvodnenia – Žaloba o náhradu škody“

Vo veci T‑422/13,

Committee of Polyethylene Terephthalate (PET) Manufacturers in Europe (CPME), so sídlom v Bruseli (Belgicko), a ďalší žalobcovia, ktorých mená sú uvedené v prílohe(1), v zastúpení: L. Ruessmann, avocat, a J. Beck, solicitor,

žalobcovia,

ktorých v konaní podporuje:

Európska komisia, v zastúpení: J.‑F. Brakeland, A. Demeneix a M. França, splnomocnení zástupcovia,

vedľajší účastník konania,

proti

Rade Európskej únie, v zastúpení: S. Boelaert a J.‑P. Hix, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci B. O’Connor, solicitor, a S. Gubel, avocat,

žalovanej,

ktorú v konaní podporujú:

European Federation of Bottled Waters (EFBW), so sídlom v Bruseli,

Caiba, SA, so sídlom v Paterna (Španielsko),

Coca-Cola Enterprises Belgium (CCEB), so sídlom v Anderlecht (Belko),

Danone, so sídlom v Paríži (Francúzsko),

Nestlé Waters Management & Technology, so sídlom v Issy‑les‑Moulineaux (Francúzsko),

Pepsico International Ltd, so sídlom v Londýne (Spojené kráľovstvo),

a

Refresco Gerber BV, so sídlom v Roterdame (Holandsko),

v zastúpení: E. McGovern, barrister,

vedľajší účastníci konania,

ktorej predmetom je na jednej strane žaloba založená na článku 263 ZFEÚ o čiastočnú neplatnosť vykonávacieho rozhodnutia Rady 2013/226/EÚ z 21. mája 2013, ktorým sa zamieta návrh vykonávacieho nariadenia Rady, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých druhov polyetyléntereftalátov s pôvodom v Indii, na Taiwane a v Thajsku na základe preskúmania pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1225/2009 a ktorým sa ukončuje konanie o preskúmaní pred uplynutím platnosti týkajúce sa dovozu určitých druhov polyetyléntereftalátov s pôvodom v Indonézii a Malajzii, a to v rozsahu, v akom by sa návrhom uložilo konečné antidumpingové clo na dovoz určitých druhov polyetyléntereftalátov s pôvodom v Indii, na Taiwane a v Thajsku (Ú. v. EÚ L 136, 2013, s. 12), v časti, v ktorej zamietlo návrh uložiť konečné antidumpingové clo na dovoz s pôvodom v Indii, na Taiwane a v Thajsku a skončilo konanie o preskúmaní týkajúce sa tohto dovozu, a na druhej strane žaloba založená na článku 268 ZFEÚ o náhradu škody, ktorá údajne vznikla žalobcom,

VŠEOBECNÝ SÚD (prvá komora),

v zložení: predseda komory H. Kanninen, sudcovia I. Pelikánová a E. Buttigieg (spravodajca),

tajomník: C. Heeren, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní 28. júna 2016,

vyhlásil tento

Rozsudok

 Právny rámec

1        Rozhodnutie dotknuté v rámci tejto veci bolo prijaté na základe nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. EÚ L 343, 2009, s. 51, ďalej len „základné nariadenie“), pred jeho zmenou nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 37/2014 z 15. januára 2014, ktorým sa menia určité nariadenia, ktoré sa vzťahujú na spoločnú obchodnú politiku, pokiaľ ide o postupy prijímania určitých opatrení (Ú. v. EÚ L 18, 2014, s. 1), a jeho zrušením nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1036 z 8. júna 2016 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskej únie (Ú. v. EÚ L 176, 2016, s. 21).

2        Článok 11 ods. 2 základného nariadenia znel:

„Konečné antidumpingové opatrenie vyprší päť rokov od jeho uloženia alebo päť rokov od ukončenia najnovšieho preskúmania, ktoré sa týkalo tak dumpingu, ako aj ujmy, pokiaľ nie je v rámci preskúmania stanovené, že uplynutie platnosti by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu alebo opakovanému výskytu dumpingu a ujmy. Takéto revízne prešetrovanie pred uplynutím platnosti sa iniciuje z podnetu [Európskej] komisie alebo na žiadosť výrobcov z Únie, alebo v ich mene a príslušné opatrenia zostanú v platnosti až do výsledku uvedeného revízneho prešetrovania.

Preskúmanie uplynutia platnosti sa začne, ak žiadosť obsahuje dostatočné dôkazy, že uplynutie platnosti opatrení by pravdepodobne malo za následok pokračovanie alebo opakovaný výskyt dumpingu a ujmy. O takejto pravdepodobnosti môžu napríklad svedčiť dôkazy o pretrvávajúcom dumpingu a ujme alebo dôkazy, že odstránenie ujmy je čiastočne alebo výlučne spôsobené existenciou opatrení, alebo dôkazy, že okolnosti vývozcov alebo trhové podmienky sú také, že svedčia o pravdepodobnosti ďalšieho poškodzujúceho dumpingu.

Pri vykonávaní prešetrovaní podľa tohto odseku sa vývozcom, dovozcom, predstaviteľom krajiny vývozu a výrobcom z Únie poskytne príležitosť vysvetliť, vyvrátiť alebo vyjadriť pripomienky k záležitostiam, ktoré sú uvedené v žiadosti o revízne prešetrovanie, a závery sa dosiahnu s náležitým zreteľom na všetky relevantné a náležite zdokumentované dôkazy predložené vo vzťahu k otázke, či je pravdepodobné, alebo nepravdepodobné, že vypršanie platnosti opatrení by viedlo k pokračovaniu alebo opakovanému výskytu dumpingu a ujmy.

Oznámenie o blížiacom sa uplynutí platnosti sa uverejní v Úradnom vestníku Európskej únie vo vhodnom čase v poslednom roku uplatňovania opatrení, ktoré sú vymedzené v tomto odseku. Následne sú výrobcovia z Únie oprávnení, najneskôr tri mesiace pred koncom päťročného obdobia, podať si žiadosť o revízne prešetrovanie v súlade s druhým pododsekom. Taktiež sa uverejní oznámenie o skutočnom uplynutí platnosti opatrení podľa tohto odseku.“

3        Podľa článku 11 ods. 5 základného nariadenia „príslušné ustanovenia tohto nariadenia vo vzťahu k postupom a uskutočňovaniu prešetrovania s výnimkou tých, ktoré sa týkajú lehôt, sa vzťahujú na každé preskúmanie uskutočnené podľa odsekov 2, 3 a 4“.

4        Článok 9 ods. 4 základného nariadenia stanovoval:

„Ak skutočnosti tak, ako boli s konečnou platnosťou stanovené, preukážu existenciu dumpingu a ním spôsobenú ujmu a záujmy [Únie] si vyžadujú intervenciu v súlade s článkom 21, Rada uloží konečné antidumpingové clo, uznášajúc sa na základe návrhu predloženého Komisiou po konzultácii s poradným výborom. Návrh sa považuje za prijatý, ak ho Rada nezamietne jednoduchou väčšinou do jedného mesiaca po jeho predložení Komisiou…“

5        V súlade s článkom 15 ods. 1 základného nariadenia „porady v zmysle tohto nariadenia sa uskutočnia v rámci poradného výboru, ktorý tvoria zástupcovia každého členského štátu a zástupca Komisie ako predseda“.

6        Článok 20 ods. 4 základného nariadenia znel:

„Konečné poskytnutie informácií sa uskutoční písomnou formou. Pri zohľadnení ochrany dôverných informácií sa poskytne čo najskôr, zvyčajne do jedného mesiaca pred konečným rozhodnutím alebo predložením návrhu na konečné opatrenie Komisiou podľa článku 9. Ak nie je Komisia schopná poskytnúť určité informácie alebo dôvody v stanovenej lehote, urobí tak, len čo to bude možné. Poskytnutím informácií nie je dotknuté následné rozhodnutie, ktoré môže prijať Komisia alebo Rada, ale ak takéto rozhodnutie vychádza z iných skutočností a dôvodov, tieto budú poskytnuté čo najskôr“.

7        V súlade s článkom 20 ods. 5 základného nariadenia „námietky vznesené po konečnom poskytnutí informácií sa zohľadnia, len ak sú doručené v lehote stanovenej Komisiou, ktorá nesmie byť kratšia ako 10 dní, a to s prihliadnutím na naliehavosť záležitosti“.

8        Článok 21 ods. 1 základného nariadenia stanovoval:

„Rozhodnutie o tom, či záujem [Únie] vyžaduje intervenciu, by malo byť založené na hodnotení všetkých existujúcich záujmov ako celku, vrátane záujmov domáceho výrobného odvetvia, užívateľov a spotrebiteľov. Rozhodnutie v zmysle tohto článku sa prijme len vtedy, keď všetky strany dostali možnosť vyjadriť sa v súlade s odsekom 2. Pri tomto skúmaní treba venovať pozornosť potrebe vylúčiť vplyv dumpingu spôsobujúceho ujmu a obnoviť efektívnu konkurenciu. Opatrenia určené na základe zisteného dumpingu a ujmy sa neuplatnia, ak orgány na základe všetkých predložených informácií dospejú k záveru, že prijatie týchto opatrení nie je v záujme Únie.“

 Okolnosti predchádzajúce sporu

9        Predmetná vec sa týka konania o preskúmaní začatého na základe článku 11 ods. 2 základného nariadenia z dôvodu uplynutia platnosti andidumpingových ciel, ktoré uložila Rada Európskej únie od roku 2000 na dovoz určitých druhov polyetyléntereftalátov (PET) s pôvodom v Indii, na Taiwane a v Thajsku (ďalej len „dotknuté andidumpingové clá“).

10      Rada tiež uložila od roku 2000 andidumpingové clá na dovoz určitých druhov PET s pôvodom v Indonézii a Malajzii, ako aj vyrovnávacie clá na dovoz určitých druhov PET s pôvodom najmä v Indii (ďalej len „dotknuté vyrovnávacie clá“).

11      Dňa 25. novembra 2011 v nadväznosti na uverejnenie dvoch oznámení o uplynutí platnosti všetkých antidumpingových ciel uvedených v bodoch 9 a 10 vyššie v Úradnom vestníku Európskej únie (Ú. v. EÚ C 122, 2011, s. 10) a dotknutých vyrovnávacích ciel (Ú. v. EÚ C 116, 2011, s. 10) sa na Európsku komisiu obrátil priemysel vyrábajúci PET v Európskej únii s dvoma žiadosťami o začatie preskúmania pred uplynutím platnosti antidumpingových ciel a vyrovnávacích ciel na základe článku 11 ods. 2 základného nariadenia a článku 18 nariadenia Rady (ES) č. 597/2009 z 11. júna 2009 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. EÚ L 188, 2009, s. 93).

12      Po tom, čo Komisia určila po konzultácii s poradným výborom podľa článku 15 základného nariadenia, že existujú dostatočné dôkazy na začatie preskúmania pred uplynutím platnosti opatrení, oznámila 24. februára 2012 začatie týchto preskúmaní (Ú. v. EÚ C 55, 2012, s. 4, a Ú. v. EÚ C 55, 2012, s. 14).

13      V nadväznosti na tieto šetrenia Komisia navrhla neobnoviť antidumpingové clá týkajúce sa dovozu PET s pôvodom v Indonézii a Malajzii. Naopak, Komisia navrhla obnoviť na obdobie päť rokov dotknuté antidumpingové clá a vyrovnávacie clá. Pokiaľ ide konkrétnejšie o dotknuté antidumpingové clá, Komisia dospela k záveru, že v prípade uplynutia ich platnosti existovala pravdepodobnosť pokračovania dumpingu a opakovaného výskytu ujmy pre priemysel Únie a že predĺženie týchto ciel nebolo v rozpore so záujmom Únie.

14      Dňa 3. apríla 2013 sa Komisia obrátila na poradný výbor s týmito návrhmi. K tomuto dňu trinásť zástupcov členských štátov v rámci tohto výboru nesúhlasilo s návrhom predĺženia dotknutých antidumpingových ciel. Tento návrh bol teda podporený jednoduchou väčšinou zástupcov členských štátov.

15      Na tomto základe 23. apríla 2013 Komisia predložila Rade návrh antidumpingového nariadenia (ďalej len „návrh Komisie“) a návrh antisubvenčného nariadenia, ktoré predlžujú dotknuté antidumpingové clá a vyrovnávacie clá počas dodatočného obdobia piatich rokov.

16      Dňa 21. mája 2013 Rada v súlade s návrhom Komisie obnovila vyrovnávacie clá svojím vykonávacím nariadením (EÚ) č. 461/2013, ktorým sa ukladá konečné vyrovnávacie clo na dovoz určitého polyetyléntereftalátu (PET) s pôvodom v Indii na základe preskúmania pred uplynutím platnosti podľa článku 18 nariadenia (ES) č. 597/2009 (Ú. v. EÚ L 137, 2013, s. 1). Konštatovala totiž, že napriek niektorým zjavným pozitívnym trendom a výraznému úsiliu o reštrukturalizáciu je situácia vo výrobnom odvetví Únie „stále krehká“ (odôvodnenie 186). Rada tiež uviedla, že vzhľadom na pravdepodobnosť zásadného zvýšenia subvencovaného dovozu z Indie, ktorý by zrejme znížil predajné ceny výrobného odvetvia Únie, sa dospelo k záveru, že skončenie platnosti opatrení by pravdepodobne viedlo k zhoršeniu situácie a opakovanému výskytu podstatnej ujmy (odôvodnenie 211). Rada nakoniec uviedla, že dotknuté vyrovnávacie clá nemali „neprimeraný vplyv“ na používateľov PET v Únii (odôvodnenie 264). Na tomto základe sa Rada domnievala, že „nemožno jasne dospieť k záveru, že nebolo v záujme Únie zachovať vyrovnávacie clá“ (odôvodnenie 265).

17      Naopak, v ten istý deň Rada prijala rozhodnutie 2013/226/EÚ, ktorým sa zamieta návrh vykonávacieho nariadenia Rady, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých druhov PET s pôvodom v Indii, na Taiwane a v Thajsku na základe preskúmania pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1225/2009 a ktorým sa ukončuje konanie o preskúmaní pred uplynutím platnosti týkajúce sa dovozu určitých druhov PET s pôvodom v Indonézii a Malajzii, a to v rozsahu, v akom by sa návrhom uložilo konečné antidumpingové clo na dovoz určitých druhov PET s pôvodom v Indii, na Taiwane a v Thajsku (Ú. v. EÚ L 136, 2013, s. 12, ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

18      V napadnutom rozhodnutí Rada rozhodla v rozpore s tým, čo navrhla Komisia (článok 1), že neobnoví dotknuté antidumpingové clá. Rada sa totiž domnievala, že „sa nepreukázalo“ (odôvodnenie 5), že zrušenie dotknutých antidumpingových opatrení by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu alebo obnoveniu poškodzujúceho dumpingu, dokonca uviedla, že je „nepravdepodobné“, že dôjde k opätovnej značnej ujme (odôvodnenie 17). Rada tiež dospela k záveru, že predĺženie platnosti opatrení jednoznačne nie je v záujme Únie, pretože náklady dovozcov, používateľov a spotrebiteľov nie sú voči prínosu pre výrobné odvetvie Únie primerané (odôvodnenia 18 až 23). Na tomto základe Rada skončila konanie o preskúmaní týkajúce sa dotknutých antidumpingových ciel bez ich predĺženia (článok 2).

19      Pokiaľ však ide o antidumpingové clá vo vzťahu k dovozu PET s pôvodom v Indonézii a Malajzii (pozri bod 10 vyššie), Rada postupovala v napadnutom rozhodnutí v súlade s návrhom Komisie neobnoviť tieto clá. V tomto ohľade sa ako Komisia domnievala, že nie je pravdepodobné, že vyvážajúci výrobcovia z Indonézie alebo Malajzie v prípade zrušenia opatrení obnovia v krátkodobom alebo strednodobom horizonte vývoz na trh Únie v poškodzujúcich množstvách za dumpingové ceny (odôvodnenie 4). Na tomto základe Rada tiež skončila konanie o preskúmaní týkajúce sa antidumpingových ciel uplatniteľných na dovozy s pôvodom v týchto krajinách (článok 2).

 Konanie a návrhy účastníkov konania

20      Committee of Polyethylene Terephthalate (PET) Manufacturers in Europe (CPME) je združenie výrobcov PET v Únii. Cepsa Química, SA, Equipolymers Srl, Indorama Ventures Poland sp. z o.o., Lotte Chemical UK Ltd, M & G Polimeri Italia SpA, Novapet, SA, Ottana Polimeri Srl, UAB Indorama Polymers Europe, UAB Neo Group a UAB Orion Global pet sú výrobcami PET v Únii.

21      Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 14. augusta 2013 žalobcovia, a to všetky subjekty uvedené v bode 20 vyššie, v podstate žiadali na základe článku 263 ZFEÚ čiastočné zrušenie napadnutého rozhodnutia a na základe článku 268 ZFEÚ náhradu škody, ktorá im vznikla v nadväznosti na jeho nezákonné prijatie.

22      Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 17. októbra 2013 Komisia podala návrh na vstup do konania ako vedľajší účastník na podporu návrhov žalobcov na čiastočné zrušenie napadnutého rozhodnutia. Predseda prvej komory Všeobecného súdu vyhovel tomuto návrhu uznesením z 27. novembra 2013.

23      Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 20. decembra 2013 niektorí používatelia PET v Únii, a to Caiba, SA, Coca-Cola Enterprises Belgium (CCEB), Danone, Nestlé Waters Management & Technology, Pepsico International Ltd a Refresco Gerber BV, ako aj združenie, ktoré zastupuje tento priemysel, a to European Federation of Bottled Waters (EFBW) (ďalej len „súkromní vedľajší účastníci konania“) podali návrh na vstup do konania ako vedľajší účastníci na podporu návrhov Rady.

24      Dňa 20. februára 2014 žalobcovia vzniesli námietky týkajúce sa tohto návrhu na vstup do konania. Okrem toho podľa článku 116 ods. 2 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu z 2. mája 1991 žalobcovia požiadali, aby v prípade, že sa ich návrhu na vstup do konania ako vedľajších účastníkov konania vyhovie, boli všetky tvrdenia a prílohy obsiahnuté v ich podaniach týkajúcich sa ich návrhu na náhradu škody vylúčené z doručovania týmto vedľajším účastníkom konania z dôvodu ich dôvernej povahy. Na účely tohto oznámenia žalobcovia predložili nedôvernú verziu dotknutých podaní a príloh.

25      Uznesením z 8. júla 2014 prvá komora Všeobecného súdu vyhovela návrhu na vstup súkromných vedľajších účastníkov do konania iba v rozsahu, v akom podporovali návrhy Rady týkajúce sa zamietnutia návrhu žalobcov na zrušenie, a nie, pokiaľ ide o návrhy týkajúce sa zamietnutia ich návrhu na náhradu škody. Oznamovanie procesných písomností súkromným vedľajším účastníkom konania sa obmedzilo na nedôvernú verziu, ktorú predložili žalobcovia. Súkromní vedľajší účastníci konania nevzniesli námietky k žiadosti o dôverné zaobchádzanie.

26      Na základe návrhu sudcu spravodajcu Všeobecný súd (prvá komora) rozhodol o začatí ústnej časti konania a v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania stanovených v článku 89 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu písomne položil účastníkom konania otázky. Účastníci konania odpovedali na otázky v stanovenej lehote. Osobitne Všeobecný súd vyzval účastníkov konania, aby sa vyjadrili k otázke, či je napadnuté rozhodnutie v súlade s povinnosťami, ktoré prislúchajú Rade podľa článku 296 ZFEÚ.

27      Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im Všeobecný súd položil, boli vypočuté na pojednávaní 28. júna 2016.

28      V priebehu pojednávania žalobcovia uviedli, že by chceli aktualizovať svoj návrh na náhradu škody podaný na základe článku 268 ZFEÚ. V nadväznosti na tento návrh Všeobecný súd žalobcov vyzval, aby túto aktualizáciu predložili. Rada predložila pripomienky k tejto aktualizácii v stanovenej lehote.

29      Ústna časť konania sa skončila 18. novembra 2016.

30      Žalobcovia navrhujú, aby Všeobecný súd:

–        vyhlásil, že žaloba je prípustná a dôvodná,

–        zrušil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom neobnovil dotknuté antidumpingové clá,

–        uložil Rade povinnosť nahradiť im spôsobenú škodu,

–        uložil Rade povinnosť nahradiť im trovy konania,

–        uložil súkromným vedľajším účastníkom konania povinnosť nahradiť trovy konania vzniknuté z dôvodu ich vedľajšieho účastníctva.

31      Rada navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        zamietol návrh na zrušenie ako nedôvodný,

–        zamietol návrh na náhradu škody ako nedôvodný,

–        uložil žalobcom povinnosť nahradiť trovy konania.

32      Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:

–        vyhlásil, že žaloba o neplatnosť je prípustná a dôvodná,

–        uložil Rade povinnosť nahradiť trovy konania.

33      Súkromní vedľajší účastníci konania navrhujú, aby Všeobecný súd:

–        zamietol žalobu o neplatnosť,

–        uložil žalobcom povinnosť nahradiť trovy konania.

 Právny stav

1.     O návrhu na zrušenie

34      Žalobcovia uvádzajú na podporu svojho návrhu na zrušenie tri žalobné dôvody. V prvom a treťom žalobnom dôvode poukazujú na skutočnosť, že Rada im neoznámila skutočnosti a úvahy, ktoré viedli k prijatiu napadnutého rozhodnutia, ani im nepriznala lehotu na predloženie pripomienok k týmto skutočnostiam a úvahám. Takéto opomenutie podľa nich predstavuje porušenie článku 20 ods. 4 a 5 základného nariadenia a práva žalobcov na obranu (prvý žalobný dôvod), ako aj zásad náležitej starostlivosti a riadnej správy vecí verejných (tretí žalobný dôvod). V rámci druhého žalobného dôvodu žalobcovia namietajú zjavne nesprávne posúdenie a porušenie článku 11 ods. 2 a článku 21 ods. 1 základného nariadenia.

35      Všeobecný súd preskúma najskôr druhý žalobný dôvod vznesený žalobcami.

 O druhom žalobnom dôvode založenom na zjavne nesprávnom posúdení a porušení článku 11 ods. 2 a článku 21 ods. 1 základného nariadenia

36      Žalobcovia, ktorých podporuje Komisia, tvrdia, že závery Rady, nachádzajúce sa v bodoch 17 a 23 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorých na jednej strane bolo málo pravdepodobné, že uplynutie platnosti opatrení spôsobí opakovaný výskyt značnej ujmy, a na druhej strane predĺženie dotknutých antidumpingových ciel nebolo zjavne v záujme Únie, predstavujú zjavne nesprávne posúdenie a porušujú článok 11 ods. 2 a článok 21 ods. 1 základného nariadenia.

37      Tieto závery totiž spočívajú na úvahách, ktoré odrážajú čiastočný výber a skresľujú skutočnosti preukázané počas vyšetrovania Komisie, ako aj na iných nedôvodných, či dokonca zjavne nesprávnych tvrdeniach. Niektoré tvrdenia okrem toho nie sú podložené a sú nekoherentné. Napadnuté rozhodnutie viedlo k záverom, ktoré sú v rozpore so závermi Komisie, ako aj so závermi samotnej Rady vo vykonávacom nariadení č. 461/2013.

38      Rada, podporovaná súkromnými vedľajšími účastníkmi konania, odmieta tvrdenia žalobcov a Komisie a uvádza, že na základe svojej širokej diskrečnej právomoci mohla uprednostniť jeden dôkaz pred druhým, či dokonca dospieť k záveru, že určitý dôkaz nebol relevantný. Keďže analýza budúceho vývoja v rámci preskúmania bola zložitá, aj Komisia, aj Rada samotná mohli úplne legitímne dospieť k rozdielnym záverom, pričom ani jedna z nich by sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia. Pokiaľ ide o údajný rozpor medzi napadnutým rozhodnutím a vykonávacím nariadením č. 461/2013, Rada uvádza, že išlo o rozdielne konania, ktoré mohli dospieť k rozdielnemu skutkovému posúdeniu. Nakoniec jej závery uvedené v bodoch 17 a 23 napadnutého rozhodnutia nie sú zjavne nesprávne.

39      Pred samotným podrobnejším preskúmaním tvrdení účastníkov konania o porušení článku 11 ods. 2 a článku 21 ods. 1 základného nariadenia treba v odpovedi na niektoré tvrdenia účastníkov konania určiť povahu preskúmania, ktoré má Rada vykonať na základe článku 11 ods. 2 základného nariadenia, a rozsah preskúmania napadnutého rozhodnutia Všeobecným súdom.

 O analýze, ktorú má vykonať Rada na základe článku 11 ods. 2 základného nariadenia, a o rozsahu preskúmania napadnutého rozhodnutia Všeobecným súdom

40      Súkromní vedľajší účastníci konania uvádzajú, že v súlade s článkom 11 ods. 2 prvým pododsekom základného nariadenia platnosť opatrení uplynie v zásade na konci stanovenej lehoty, „pokiaľ nie je… stanovené“, že ich zrušenie by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu alebo opakovanému výskytu dumpingu a ujmy. Podľa nich tak na to, aby platnosť opatrení uplynula, netreba pozitívne preukázať, že pokračovanie alebo opakovaný výskyt dumpingu spôsobujúceho ujmu sú málo pravdepodobné alebo nepravdepodobné, ale stačí konštatovať, že opak nebol preukázaný, čo je jednoduchšie.

41      Súkromní vedľajší účastníci konania uznávajú, že Rada v napadnutom rozhodnutí niekedy svoje závery podporuje „viac“ tvrdením, že bolo „málo pravdepodobné“, že uplynutie opatrení spôsobí opakovaný výskyt značnej ujmy. Podľa nich však tieto tvrdenia nemenia povahu preskúmania, ktoré sa má vykonať. Za týchto podmienok žiadajú Všeobecný súd, aby zohľadnil povahu tohto preskúmania, keď bude skúmať výhrady žalobcov týkajúce sa uplatnenia článku 11 ods. 2 základného nariadenia Radou.

42      Súkromní vedľajší účastníci konania tiež uvádzajú, že Rada v napadnutom rozhodnutí uskutočnila primerané posúdenie, keď uviedla, po prvé, že „sa nepreukázalo, že zrušenie antidumpingových opatrení voči Indii, Taiwanu a Thajsku by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu alebo obnoveniu poškodzujúceho dumpingu“ (odôvodnenie 5), po druhé, že „sa nepreukázalo, že v prípade uplynutia platnosti opatrení by zo strany [Indie, Taïwanu a Thajska] pravdepodobne došlo k opätovnému poškodzujúcemu dovoznému dumpingu“ (odôvodnenie 12), a po tretie, že „neboli predložené žiadne presvedčivé dôkazy vo vzťahu k viacerým faktorom, ktoré sú relevantné pre akékoľvek posúdenie toho, či by zrušenie ciel viedlo k opätovnému poškodzujúcemu dumpingu“ (odôvodnenie 15).

43      V odpovedi na písomnú otázku Všeobecného súdu Rada spresnila, že keď prijímala rozhodnutia na základe článku 9 ods. 4 základného nariadenia v nadväznosti na konanie o preskúmaní podľa článku 11 ods. 2 tohto nariadenia, musela analyzovať, „či sa preukázalo“, že na základe skutočností konštatovaných v minulosti bolo pravdepodobné, že poškodzujúci dumping bude pokračovať alebo sa v budúcnosti opätovne objaví. V predmetnej veci Rada uvádza, že sa domnievala, že skutočnosti, ako sú stanovené Komisiou, nepreukázali pravdepodobnosť pokračovania alebo opakovaného výskytu poškodzujúceho dumpingu.

44      Na pojednávaní Rada doplnila, že musela výlučne buď zamietnuť, alebo prijať návrh Komisie a odôvodniť svoje rozhodnutie. Rovnako uznala, že v napadnutom rozhodnutí šla nad rámec analýzy požadovanej článkom 11 ods. 2 základného nariadenia, keď na niektorých miestach pozitívne dospela k záveru o nepravdepodobnosti opakovaného výskytu ujmy. Rada napriek tomu uviedla, že skutkové okolnosti, ktoré konštatovala v napadnutom rozhodnutí na podporu tohto záveru, nevyhnutne dokazovali, že pravdepodobnosť ujmy Komisia nepreukázala.

45      V odpovedi na písomnú otázku Všeobecného súdu Komisia spresnila, že inštitúcie Únie v zásade skončia konanie o preskúmaní pred uplynutím platnosti opatrení bez ponechania existujúcich opatrení, ak dospejú k záveru, že neexistujú dostatočné dôkazy na preukázanie pravdepodobnosti pokračovania alebo opakovaného výskytu dumpingu a ujmy. Komisia napriek tomu uviedla, že článok 11 ods. 2 základného nariadenia nebránil inštitúciám Únie uplatniť ako v danom prípade náročnejšiu metódu, opierajúc sa o výslovné konštatovanie, že z materiálneho hľadiska nebolo zrušenie existujúcich opatrení spôsobilé vyvolať opakovaný výskyt dumpingu a ujmy. Podľa nej, ak by šlo o takýto prípad, súdy Únie mali právo overiť, či skutočnosti podporovali tento záver. Komisia v tomto ohľade odkázala na rozsudok zo 7. apríla 2016, ArcelorMittal Tubular Products Ostrava a i./Hubei Xinyegang Steel (C‑186/14 P a C‑193/14 P, EU:C:2016:209, body 74 a 75).

46      Žalobcovia, ktorí boli v tomto bode vypočutí na pojednávaní, sa pripojili k tvrdeniam Komisie.

47      V tejto súvislosti treba uviesť, že v napadnutom rozhodnutí Rada nielen čiastočne odmietla návrh Komisie (článok 1), ale tiež sama skončila konanie o preskúmaní, ktoré začala Komisia (článok 2). Za týchto podmienok mala Rada povinnosť dodržať podmienky uložené základným nariadením pre takéto skončenie.

48      Podľa článku 11 ods. 2 prvého pododseku základného nariadenia platnosť antidumpingového opatrenia uplynie o päť rokov od jeho uloženia alebo päť rokov od ukončenia najnovšieho preskúmania, ktoré sa týkalo tak dumpingu, ako aj ujmy, „pokiaľ nie je v rámci preskúmania stanovené, že uplynutie platnosti by pravdepodobne viedlo k pokračovaniu alebo opakovanému výskytu dumpingu a ujmy“.

49      Z ustálenej judikatúry vyplýva, že samotná možnosť pokračovania alebo opakovaného výskytu ujmy nestačí na odôvodnenie zachovania platnosti opatrenia, keďže závisí od toho, či bola pravdepodobnosť pokračovania alebo opakovaného výskytu ujmy preukázaná (rozsudok z 20. júna 2001, Euroalliages/Komisia, T‑188/99, EU:T:2001:166, bod 42). Okrem toho treba, aby táto pravdepodobnosť bola pozitívne konštatovaná na základe prešetrenia zo strany príslušných orgánov (rozsudok z 20. júna 2001, Euroalliages/Komisia, T‑188/99, EU:T:2001:166, bod 57).

50      Z toho vyplýva, že na základe účinku článku 11 ods. 2 prvého pododseku základného nariadenia platnosť opatrení uplynie, pokiaľ nie je stanovené, že toto uplynutie by viedlo k pokračovaniu alebo opakovanému výskytu dumpingu a ujmy. V súlade s týmto ustanovením s cieľom nezachovať konečné antidumpingové opatrenie inštitúcie Únie teda nie sú povinné preukázať, že pokračovanie alebo opakovaný výskyt dumpingu a ujmy je nepravdepodobný, ale môžu iba konštatovať, že takáto pravdepodobnosť nebola preukázaná.

51      Znenie článku 11 ods. 2 prvého pododseku základného nariadenia sa líši od znenia článku 6 ods. 1 tohto nariadenia skúmaného v rozsudku zo 7. apríla 2016, ArcelorMittal Tubular Products Ostrava a i./Hubei Xinyegang Steel (C‑186/14 P a C‑193/14 P, EU:C:2016:209), citovanom Komisiou. V tejto veci totiž Rada využila výnimočnú možnosť stanovenú v článku 6 ods. 1 základného nariadenia zohľadniť nielen údaje vzťahujúce sa na obdobie vyšetrovania, ale tiež za určitých okolností údaje po tomto období vyšetrovania. Za týchto podmienok Súdny dvor rozhodol, že ich využitie nemohlo uniknúť preskúmaniu súdom Únie. Článok 11 ods. 2 prvý pododsek základného nariadenia upravuje iba jeden druh preskúmania na účely určenia nevyhnutnosti zachovania opatrení, ktorý má stanoviť, či pravdepodobnosť pokračovania alebo opakovaného výskytu dumpingu a ujmy bola preukázaná.

52      V predmetnej veci Rada v napadnutom rozhodnutí dospela jednak k záveru, že „sa nepreukázalo“, že uplynutie dotknutých antidumpingových ciel spôsobí opakovaný výskyt značnej ujmy (odôvodnenie 5) a že takýto opakovaný výskyt „je málo pravdepodobný“ (odôvodnenie 17). Rada založila tieto dva závery na rovnakých dôvodoch vysvetlených v odôvodneniach 8 až 17 napadnutého rozhodnutia.

53      Ako zdôrazňuje Rada, v súlade s článkom 11 ods. 2 základného nariadenia treba preskúmať, či úvahy, z ktorých vychádzala v napadnutom rozhodnutí, umožňujú dospieť k záveru bez toho, aby tým došlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu, že sa v danom prípade nepreukázalo, že uplynutie dotknutých antidumpingových ciel spôsobí opätovný vznik ujmy.

54      V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v oblasti spoločnej obchodnej politiky a osobitne v oblasti ochranných obchodných opatrení inštitúcie Únie disponujú širokou mierou voľnej úvahy z dôvodu zložitosti hospodárskych, politických a právnych situácií, ktoré musia preskúmať (rozsudky z 27. septembra 2007, Ikea Wholesale, C‑351/04, EU:C:2007:547, bod 40, a z 11. februára 2010, Hoesch Metals and Alloys, C‑373/08, EU:C:2010:68, bod 61).

55      V tomto kontexte sa treba domnievať, že preskúmanie pravdepodobnosti pokračovania alebo opakovaného výskytu dumpingu a ujmy vyžaduje posúdenie zložitých hospodárskych otázok, a preto sa súdne preskúmanie takéhoto posúdenia musí obmedziť na overenie toho, či boli dodržané procesné pravidlá, či skutočnosti, na ktorých je založená spochybňovaná voľba, boli správne zistené a či nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu skutočností alebo k zneužitiu právomoci (pozri v tomto zmysle rozsudky z 20. júna 2001, Euroalliages/Komisia, T‑188/99, EU:T:2001:166, body 45 a 46, a z 8. mája 2012, Dow Chemical/Rada, T‑158/10, EU:T:2012:218, bod 21).

56      Súdny dvor takisto rozhodol, že preskúmanie dôkazov Všeobecným súdom, na ktorých inštitúcie Únie založili svoje konštatovania, nepredstavuje nové posúdenie skutkových okolností nahrádzajúce posúdenie vykonané týmito inštitúciami. Toto preskúmanie nenarúša širokú mieru voľnej úvahy týchto inštitúcií v oblasti obchodnej politiky, ale obmedzuje sa na zistenie, či tieto prvky sú takej povahy, že podporujú závery vyvodené inštitúciami (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. februára 2012, Rada a Komisia/Interpipe Niko Tube a Interpipe NTRP, C‑191/09 P a C‑200/09 P, EU:C:2012:78, bod 68).

57      Súdny dvor nakoniec spresnil, že úlohou súdu Únie je nielen preveriť vecnú správnosť predložených dôkazov, ich spoľahlivosť a súlad, ale aj preskúmať, či tieto dôkazy predstavujú súhrn podstatných údajov, ktoré musia byť zohľadnené pri posudzovaní komplexnej situácie, a či sú spôsobilé odôvodniť závery, ktoré z nich inštitúcie vyvodili (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. apríla 2016, ArcelorMittal Tubular Products Ostrava a i./Hubei Xinyegang Steel, C‑186/14 P a C‑193/14 P, EU:C:2016:209, bod 36).

58      Vo svetle týchto zásad treba v predmetnej veci preskúmať analýzu Rady v napadnutom rozhodnutí týkajúcu sa uplatnenia článku 11 ods. 2 a článku 21 ods. 1 základného nariadenia.

 O preskúmaní pravdepodobnosti opakovaného výskytu ujmy v zmysle článku 11 ods. 2 základného nariadenia

59      Zachovanie platnosti opatrenia v rámci konania o preskúmaní z dôvodu uplynutia jeho platnosti závisí od výsledku posúdenia následkov uplynutia tejto platnosti, teda od prognózy založenej na predpokladoch v súvislosti s budúcim vývojom situácie na dotknutom trhu (rozsudok z 20. júna 2001, Euroalliages/Komisia, T‑188/99, EU:T:2001:166, bod 42).

60      V predmetnej veci Rada najskôr v odôvodnení 7 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že „výrobnému odvetviu EÚ nie je v súčasnosti spôsobovaná žiadna značná ujma“.

61      Pokiaľ ide o opakovaný výskyt značnej ujmy v prípade uplynutia platnosti antidumpingových opatrení, Rada v odôvodneniach 5 a 17 napadnutého rozhodnutia uviedla, že sa nepreukázal, dokonca že bol málo pravdepodobný.

62      Rada tento záver založila v podstate na siedmich nasledujúcich konštatovaniach.

63      V prvom rade Rada poukázala na existenciu kladných hospodárskych ukazovateľov (odôvodnenia 8 a 9), najmä zvýšenie cien (odôvodnenie 8) ‒ osobitne dovozné ceny (odôvodnenia 9 in fine, 10 a 12). Podľa Rady „z trendov vyplýva, že vývoj na trhu [nebolo] možné považovať za dočasný“ (odôvodnenie 8 in fine).

64      V druhom rade Rada zdôraznila, že dovoz z dotknutých krajín nie je významný v priebehu posledných rokov (odôvodnenie 10) a že trhový podiel dovozu s pôvodom v Taiwane a Thajsku sa „takmer rovná nule“, čo v sebe zahŕňa, že „dôveryhodnosť sťažností týkajúcich sa dumpingu bude nízka“ (odôvodnenie 11).

65      V treťom rade Rada uviedla, že „z predložených údajov“ vyplýva, že z opatrení mali väčší prospech, z pohľadu podielu na trhu, výrobcovia z tretích krajín ako výrobné odvetvie Únie (odôvodnenie 10 in fine).

66      Vo štvrtom rade Rada poukázala na neexistenciu cenového podhodnotenia dovozu s pôvodom v Indii, na Taïwane a v Thajsku v priebehu sledovaného obdobia (odôvodnenie 12).

67      V piatom rade Rada uviedla, že hoci by po uplynutí platnosti opatrení mohlo dôjsť k nárastu dovozu, „tento nárast by nebol významný“ (odôvodnenie 14 in fine). Rada totiž „[nebola] presvedčená“, že tieto „nevyužité kapacity“ v Indii, na Taïwane a v Thajsku by boli zacielené na Úniu (odôvodnenie 13). Dopyt rastie na väčšine veľkých trhov na svetovej úrovni (odôvodnenia 6 a 13). Ceny uplatňované v Únii by sa zladili (nižšie) s cenami uplatňovanými v iných krajinách (odôvodnenie 14). Niektoré informácie alebo dôkazy, ktoré sa zdajú ako relevantné pre túto analýzu, neboli predložené (odôvodnenie 14 a 15).

68      V šiestom rade sa Rada domnievala, že zachovaním dotknutých vyrovnávacích ciel a antidumpingových opatrení v súvislosti s Čínou a ďalšími krajinami sa zachová „určitá ochrana výrobného odvetvia Únie“ (odôvodnenie 16).

69      V siedmom rade podľa Rady „z povahy obchodu na tomto trhu v minulosti tiež vyplýva, že akýkoľvek nárast vývozu z Indie, Thajska a Taiwanu by skôr ako výrobu EÚ sčasti alebo úplne vytlačil dovoz z tretích krajín“ (odôvodnenie 16 in fine).

70      Ako je uvedené v bode 53 vyššie, treba na základe tvrdení účastníkov konania preskúmať, či tieto konštatovania umožňovali Rade dospieť k záveru, a to bez toho, aby sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, že sa nepreukázalo, že uplynutie platnosti dotknutých antidumpingových ciel spôsobí opätovný výskyt ujmy.

71      Keďže neexistencia alebo nedostatok odôvodnenia spadajú pod porušenie podstatných formálnych náležitostí v zmysle článku 263 ZFEÚ a môžu, či dokonca musia byť zohľadnené ex offo súdom Únie, po vypočutí účastníkov konania (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. decembra 2009, Komisia/Írsko a i., C‑89/08 P, EU:C:2009:742, body 54 a 57), treba tiež preskúmať, či Rada dodržala povinnosti, ktoré jej vyplývali z článku 296 ZFEÚ. V tomto ohľade treba uviesť, že účastníci konania sa vyjadrili k dodržaniu povinnosti Rady odôvodniť napadnuté rozhodnutie, a to na výzvu Všeobecného súdu v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania, ktoré boli nariadené (pozri bod 26 vyššie).

–       O existencii kladných hospodárskych ukazovateľov, najmä zvýšenia cien PET

72      Z odôvodnenia 8 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že „Rada… preskúmala, či je v prípade uplynutia platnosti opatrení pravdepodobné obnovenie [značnej] ujmy“ a že „zastáva názor, že to nie je pravdepodobné“. Podľa Rady „počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje preskúmanie pred uplynutím platnosti, sa zvýšila produktivita“. Okrem toho „výrobné odvetvie EÚ [malo] na trhu EÚ trvalo viac ako 70 % podiel a údaje týkajúce sa cien, ziskovosti, návratnosti investícií a peňažného toku sa významne zlepš[ovali]. Z trendov vyplýva[lo], že vývoj na trhu [nebolo] možné považovať za dočasný“.

73      Pokiaľ ide osobitne o dovozné ceny, Rada doplnila, že „počas ostatných rokov došlo k [ich] značnému nárastu…, v dôsledku čoho sa znižuje cenový tlak“ (odôvodnenie 9). Rada spresnila, že ceny dovozu z Indie, Taïwanu a Thajska boli „zosúladené s cenami v rámci predaja v EÚ a cenami iného dovozu“ (odôvodnenie 10). Okrem toho Rada uviedla, že „v prípade dovozu dochádza[lo] k značnému nárastu dovozných cien“ a že „v sledovanom období vzrástli indické ceny [PET] o 29 %, taiwanské ceny o 27 % a thajské ceny o 32 %“ (odôvodnenie 12).

74      Žalobcovia podporovaní Komisiou tvrdia, že Rada selektívne odkázala na kladný vývoj určitých hospodárskych ukazovateľov priemyslu Únie, ale opomenula záporný vývoj a obmedzené trvanie kladného vývoja, ktoré sama preukázala vo vykonávacom nariadení č. 461/2013. Tento rozpor podľa Komisie preukazuje existenciu zjavnej chyby Rady, ktorá neposkytla jasné a jednoznačné vysvetlenie v súvislosti s týmto bodom.

75      Pokiaľ ide o tvrdenia uvedené v odôvodneniach 9, 10 a 12 napadnutého rozhodnutia, týkajúce sa zvýšenia dovozných cien v priebehu obdobia revízneho prešetrovania, podľa žalobcov odrážajú iba vývoj trhu, ku ktorému došlo neočakávane a časovo obmedzene na svetovej úrovni, z dôvodu zvýšenia cien bavlny, ako Rada uznala vo vykonávacom nariadení č. 461/2013. V každom prípade je relevantnou otázkou otázka pravdepodobného vývoja cien v prípade uplynutia platnosti opatrení. Napadnuté rozhodnutie však o tomto bode mlčí a opomína posúdenie Komisie v tejto veci.

76      Rada, podporovaná súkromnými vedľajšími účastníkmi konania, tvrdí, že prijala skutočnosti, ako boli prednesené Komisiou, a že ich následne všetky vyhodnotila. Podľa Rady vyhodnotiť skutočnosti neznamená preukázať ich. Pripomína tiež, že posúdenie je nevyhnutne diskrečné a že to odôvodňuje, že inštitúcie disponujú širokou mierou voľnej úvahy.

77      Pokiaľ ide v prvom rade o kladný vývoj trhu, uvedený v odôvodnení 8 napadnutého rozhodnutia, treba konštatovať, že Komisia nepochybne preukázala v odôvodnení 186 svojho návrhu, že „sa objavili náznaky zlepšenia väčšiny relevantných mikroekonomických ukazovateľov“. Takto sa „zásadne… zvýšila ziskovosť, návratnosť investícií a peňažný tok, predovšetkým v roku 2010 a počas obdobia revízneho prešetrovania“, a to obdobia od 1. januára do 31. decembra 2011.

78      Komisia však tiež v odôvodnení 186 svojho návrhu konštatovala, že „v roku 2009 prudko klesli investície a dodnes sa úplne neobnovili“. Okrem toho podľa odôvodnenia 185 návrhu Komisie „z analýzy makroekonomických údajov vyplýva, že vo výrobnom odvetví Únie v posudzovanom období došlo k zníženiu výroby a objemu predaja, a to v období od 1. januára 2008 do 31. decembra 2011“. Okrem toho „podiel výrobného odvetvia Únie na trhu sa po počiatočnom poklese v roku 2009 úplne neobnovil a v posudzovanom období vykázal celkový pokles o 3 percentuálne body (na 77 % počas obdobia revízneho prešetrovania)“. Nakoniec, „pokles úrovne zamestnanosti a zníženie kapacity sú výsledkom prebiehajúcej reštrukturalizácie a musia sa posudzovať s prihliadnutím na lepšie využívanie kapacít a zvýšenie produktivity“.

79      Iste, Rada disponovala širokou mierou voľnej úvahy v súvislosti s hospodárskymi údajmi predloženými Komisiou. V rámci tejto právomoci mohla napríklad spochybniť relevantnosť niektorých faktorov zohľadnených Komisiou alebo zvážiť kladné a záporné záujmy rozdielne od zváženia Komisie v jej návrhu. V napadnutom rozhodnutí Rada nezmienila záporné hospodárske ukazovatele označené Komisiou ani a fortiori nespochybnila ich relevantnosť. Objem investícií, výroby a predaja priemyslu Únie, ako aj trend straty podielov na trhu predstavujú relevantné okolnosti na účely posúdenia vývoja trhu v rámci analýzy budúceho vývoja, ktorú mala vykonať Komisia. Rada preto zohľadnila tieto okolnosti vo vykonávacom nariadení č. 461/2013, ktorým sa ukladá konečné vyrovnávacie clo na dovoz určitého PET s pôvodom v Indii.

80      Za týchto podmienok žalobcovia správne tvrdia, že Rada nezohľadnila v napadnutom rozhodnutí všetky relevantné údaje v rámci jej analýzy a že sa tým dopustila zjavne nesprávneho posúdenia.

81      Pokiaľ ide v druhom rade o nie dočasnú povahu kladného vývoja trhu, treba pripomenúť, že v odôvodnení 187 svojho návrhu Komisia uviedla, že „[išlo]… o pomerne nedávne zlepšenie, ktoré je do určitej miery založené na nepredvídanom a krátkodobom vývoji trhu na prelome rokov 2010 a 2011 [z dôvodu nárastu ceny bavlny]“. Podľa nej „sa zdá, že uvedené údaje potvrdzujú aj dostupné informácie o vývoji marže výrobného odvetvia Únie v roku 2012…, ktorý v porovnaní s obdobím revízneho prešetrovania vykazuje pokles“.

82      V tomto ohľade Rada iba uviedla na konci odôvodnenia 8 napadnutého rozhodnutia, že „z trendov vyplýva[lo], že [pozitívny] vývoj na trhu [nebolo] možné považovať za dočasný“.

83      Toto tvrdenie však nie je primerane odôvodnené.

84      Vo vyjadrení k žalobe Rada uviedla, že jediným kladným dočasným ukazovateľom, na ktorý poukázali žalobcovia, bola cena. Súkromní vedľajší účastníci konania dopĺňajú, že kľúčové ukazovatele (ziskovosť predaja a návratnosť investícií) ukazujú kladný vývoj pred nárastom cien bavlny.

85      Tieto konštatovania však nie sú uvedené v napadnutom rozhodnutí. Preto ani Rada, ani súkromní vedľajší účastníci konania nemohli napraviť nedostatok odôvodnenia napadnutého rozhodnutia poskytnutím vysvetlení pred Všeobecným súdom (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. júna 2005, Corsica Ferries France/Komisia, T‑349/03, EU:T:2005:221, bod 287 a tam citovanú judikatúru).

86      Pokiaľ ide v treťom rade o zvýšenie cien, Komisia vo svojom návrhu uviedla:

„(155)      V súvislosti s analýzou treba na úvod vysvetliť, že situáciu na trhu Únie, predovšetkým pokiaľ ide o ceny a objemy predaja podobného výrobku, ovplyvnili určité celosvetové hospodárske udalosti koncom roka 2010 a na začiatku roka 2011. V uvedenom období poklesli dodávky bavlny, čo viedlo ku zvýšeniu dopytu po polyesterovom vlákne na ázijskom trhu. PET a polyesterové vlákno sú do veľkej miery závislé od dodávok rovnakej suroviny, t. j. rafinovanej kyseliny tereftalátovej (PTA). Zvýšenie dopytu po polyesterovom vlákne malo za následok nedostatočné dodávky PTA a následné zvýšenie cien PET. Keďže výrobcovia PET na Blízkom východe takisto závisia od PTA z Ázie, spôsobilo to prudký pokles dovozu PET do Únie. Hlavní dodávatelia PTA z Únie zároveň vyhlásili prípad vyššej moci, čo viedlo k ďalším obmedzeniam domácej výroby PET.

…

(181)      V tejto súvislosti treba poznamenať, že výrobné odvetvie Únie dokázalo využiť zvýšenie cien PET na konci roka 2011 a začiatku roka 2012, keďže pevne stanovilo cenu PTA skôr, ako došlo k opísaným udalostiam na trhu. Na základe štatistických údajov o vývoji po [období revízneho prešetrovania], ktoré predložili jednotlivé strany, sa ziskové rozpätie výrobcov PET v roku 2012 podstatne znížilo. To potvrdzuje, že ziskovosť v roku 2011 ([obdobie revízneho prešetrovania]) bola skutočne do veľkej miery ovplyvnená neočakávanými a dočasnými celosvetovými hospodárskymi udalosťami (odôvodnenie 153), ktoré sa už zrejme nebudú opakovať a nemožno ich pokladať za trvalé a reprezentatívne z hľadiska situácie výrobného odvetvia Únie.“

87      V odôvodneniach 8, 9, 10 a 12 napadnutého rozhodnutia Rada odkazuje na zvýšenie cien PET tak výrobcov z Únie, ako aj dovozcov tohto výrobku s pôvodom v Indii, na Taïwane a v Thajsku bez spomenutia nárastu ceny bavlny a bez spochybnenia a fortiori relevantnosti tohto faktora. Tento faktor bol však zmienený a zohľadnený Radou v jej nariadení č. 461/2013, čo potvrdzuje jeho relevantnosť. Rada tak opätovne opomenula preskúmať v napadnutom rozhodnutí všetky relevantné údaje v rámci jej analýzy budúceho vývoja. Dopustila sa tým zjavne nesprávneho posúdenia.

88      Vo vyjadrení k žalobe rada vysvetľuje, že z vyšetrovania Komisie vyplývalo, že zvýšenie ceny PET nebolo nevyhnutne dočasné. Podľa údajov poskytnutých Komisiou totiž k tomuto zvýšeniu došlo pred nárastom ceny bavlny, ktorý sa začal až na konci roka 2010. Rada v duplike dopĺňa, že tvrdenie Komisie v jej návrhu, podľa ktorého sa úroveň ziskovosti pre priemysel Únie znížila po období revízneho prešetrovania, neposkytovalo nijaký údaj, pokiaľ ide o rozsah zníženia, ani neumožňovalo dozvedieť sa, či toto zníženie vymazalo rast cien, ktorý Rada konštatovala pred nárastom ceny bavlny.

89      Treba konštatovať, že tieto vysvetlenia sa nenachádzajú v napadnutom rozhodnutí, a nemožno ich preto zohľadniť v rámci analýzy jeho dôvodnosti.

90      Z vyššie uvedeného vyplýva, že Rada sa dopustila zjavne nesprávnych posúdení a dostatočne právne neodôvodnila napadnuté rozhodnutie, keď vychádzala z určitých kladných hospodárskych ukazovateľov, osobitne zo zvýšenia cien, a neuviedla niektoré záporné faktory relevantné pre analýzu.

–       O nevýznamnom objeme dovozu s pôvodom v Indii, na Taïwane a v Thajsku počas obdobia revízneho prešetrovania

91      Rada v odôvodnení 10 napadnutého rozhodnutia tvrdila, že „dovoz z dotknutých krajín [nebol] významný ani z hľadiska podielu na trhu EÚ (v rámci [obdobia revízneho prešetrovania] stále menej ako 4 %) ani v súvislosti s dovozom z iných krajín a predajom zo strany výrobcov z EÚ“. Rada v odôvodnení 11 napadnutého rozhodnutia doplnila, že „trhový podiel dovozu s pôvodom v Taiwane a Thajsku sa takmer rovná nule“ a že „vzhľadom na to, že objemy sú tak malé, je pravdepodobné, že dôveryhodnosť sťažností týkajúcich sa dumpingu bude nízka“.

92      Pokiaľ ide o odôvodnenie 10 napadnutého rozhodnutia, žalobcovia tvrdia, že Rada vo svojej analýze opomína významný nárast dovozu s pôvodom v Indii, na Taiwane a v Thajsku, čo preukazuje, že bola selektívna na úrovni skutočností do takej miery, že predložila skreslený obraz a dospela tým k neodôvodneným záverom.

93      Rada sa vo vyjadrení k žalobe bráni, že mala právo zvážiť a posúdiť skutočnosti v rámci svojho zohľadnenia objemu dovozu v odôvodnení 10 napadnutého rozhodnutia.

94      V tejto súvislosti treba konštatovať, že Komisia preskúmala vo svojom návrhu nielen objem dovozu počas sledovaného obdobia, ale tiež trend (zvýšenia alebo zníženia) tohto dovozu v priebehu tohto obdobia (návrh Komisie, odôvodnenia 50, 92 a 114), ktorý predstavuje relevantnú indíciu v rámci analýzy budúceho vývoja, ktorá sa v danom prípade musí vykonať. Za týchto podmienok mal byť tento faktor tiež skúmaný Radou, keď sa zmienila o objeme dovozu v odôvodnení 10 napadnutého rozhodnutia.

95      Pokiaľ ide o odôvodnenie 11 napadnutého rozhodnutia, žalobcovia tvrdia, že tvrdenie Rady sa pokúša bez akéhokoľvek skutkového konštatovania alebo tvrdenia na podporu spochybniť analýzu Komisie, podľa ktorej existovala v prípade Thajska a Taïwanu pravdepodobnosť pokračovania poškodzujúceho dumpingu. Okrem toho tvrdenie nachádzajúce sa v tomto odôvodnení je irelevantné, keďže nezohľadňuje pravdepodobný vývoj cien po období revízneho prešetrovania v prípade zrušenia opatrení, čo predstavuje relevantnú otázku.

96      Rada vo vyjadrení k žalobe spresňuje, že v rámci svojej analýzy najskôr konštatovala, že objemy dovozu s pôvodom v Thajsku a na Taiwane boli znížené, čo neumožňovalo preukázať jasné trendy. Ďalej konštatovala, že výpočet dumpingu sa nezakladal na preskúmaní overenej normálnej hodnoty a cien pri vývoze výrobcov z týchto krajín, ale na tvrdeniach priemyslu Únie v rámci sťažnosti. Kombinácia týchto dvoch faktorov ju priviedla k pochybnostiam o dôveryhodnosti tvrdení týkajúcich sa nebezpečenstva poškodzujúceho dumpingu v budúcnosti. Nakoniec tvrdenia Komisie v odôvodneniach 105 a 191 jej návrhu, podľa ktorých nič nenasvedčuje tomu, že dumping by sa v budúcnosti znížil alebo odstránil, sú posúdením a nie preukázanou skutočnosťou.

97      Súkromní vedľajší účastníci konania dopĺňajú, že tvrdenie uvedené v odôvodnení 11 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého „je pravdepodobné, že dôveryhodnosť sťažností týkajúcich sa dumpingu bude nízka“, spočíva tiež na dvoch konštatovaniach nachádzajúcich sa v návrhu Komisie, a to na jednej strane zvýšenie cien dovozu s pôvodom v Indii, na Taiwane a v Thajsku a na druhej strane skutočnosť, že tieto ceny nenarúšali ceny uplatňované v Únii.

98      V tomto ohľade treba uviesť, že tak Rada, ako aj súkromní vedľajší účastníci konania uvádzajú pred Všeobecným súdom vysvetlenia, ktoré sa nenachádzajú v napadnutom rozhodnutí. V odôvodnení 11 tohto rozhodnutia sa totiž Rada obmedzila na konštatovanie, že objemy dovozu s pôvodom v Thajsku a na Taiwane boli také slabé, že „dôveryhodnosť sťažností týkajúcich sa dumpingu bude nízka“.

99      V rámci konania o preskúmaní pred uplynutím platnosti opatrení však nejde o „[vyšetrenie] sťažností týkajúcich sa dumpingu“, ale o overenie, či uplynutie platnosti opatrení môže podporiť pokračovanie alebo opakovaný výskyt dumpingu. Konštatovanie Rady tak pre analýzu nebolo relevantné.

100    Hoci odôvodnenie 11 napadnutého rozhodnutia sa malo chápať ako spochybňujúce záver Komisie v jej návrhu, podľa ktorého by dumping pokračoval v Thajsku a na Taiwane v prípade uplynutia platnosti dotknutých antidumpingových opatrení, je nutné konštatovať, že tvrdenie Rady nie je ani presvedčivé, ani podporené dôkazmi. Táto inštitúcia totiž nespochybnila v napadnutom rozhodnutí ani výpočet dumpingového rozpätia Komisiou, ani jej záver, podľa ktorého bolo pravdepodobné, že v prípade uplynutia platnosti opatrení bude dumping pokračovať.

101    Z toho vyplýva, že závery Rady založené na nevýznamnom objeme dovozu s pôvodom v Indii, na Taïwane a v Thajsku počas obdobia revízneho prešetrovania obsahujú zjavne nesprávne posúdenie.

–       O skutočných príjemcoch opatrení z hľadiska podielov na trhu

102    Rada v odôvodnení 10 in fine napadnutého rozhodnutia tvrdí, že „z predložených údajov navyše vyplýva, že z prijatých opatrení mali väčší prospech výrobcovia z tretích krajín ako výrobné odvetvie Únie“.

103    Pri neexistencii akejkoľvek informácie zo strany Rady o údajoch, na ktoré odkazuje, Všeobecný súd nemôže preskúmať dôvodnosť takéhoto tvrdenia a napadnuté rozhodnutie obsahuje v tomto bode nedostatok odôvodnenia (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 6. septembra 2006, Portugalsko/Komisia, C‑88/03, EU:C:2006:511, bod 88 a citovanú judikatúru).

–       O neexistencii cenového podhodnotenia dovozu v priebehu sledovaného obdobia

104    Rada v odôvodnení 12 napadnutého rozhodnutia konštatovala, že „nebolo zistené cenové podhodnotenie“ v priebehu sledovaného obdobia, pokiaľ ide o dovoz s pôvodom v Indii, na Taïwane a v Thajsku.

105    V tomto ohľade Komisia správne uvádza, že neexistencia cenového podhodnotenia sa konštatovala v minulosti bez toho, aby napadnuté rozhodnutie poskytlo akúkoľvek informáciu, pokiaľ ide o budúci vývoj situácie, keď budú antidumpingové opatrenia zrušené. Tvrdenie Rady v odpovedi na vyjadrenie Komisie ako vedľajšieho účastníka konania, podľa ktorého indickí dovozcovia zvýšili svoje ceny v Únii,nevyvracia toto konštatovanie.

106    Konštatovanie Rady v odôvodnení 12 napadnutého rozhodnutia týkajúce sa neexistencie cenového podhodnotenia tak nepredstavuje určujúci prvok, ktorý umožňuje sám osebe preukázať, že pravdepodobnosť opakovaného výskytu ujmy nebola preukázaná.

–       O nevýznamnom objeme dovozu s pôvodom v Indii, na Taïwane a v Thajsku v prípade zrušenia opatrení

107    Odôvodnenia 13 až 15 napadnutého rozhodnutia znejú:

„(13)      Hoci je v súvislosti s [Indiou, Taïwanom a Thajskom] možné konštatovať istú nadmernú kapacitu, Rada nie je presvedčená, že tieto nevyužité kapacity by boli zacielené na EÚ. Dopyt rastie na väčšine veľkých trhov.

(14)      Pretože sú tieto dlhodobé opatrenia v platnosti, cenová úroveň v EÚ je v porovnaní s inými krajinami vyššia ako na iných veľkých trhoch. Bez týchto opatrení by sa ceny zladili s cenami v iných krajinách. Je nepravdepodobné, že opatrenia na ochranu obchodu v tretích krajinách odklonia významný objem obchodu smerom k EÚ, pretože tieto krajiny nie sú hlavnými svetovými spotrebiteľmi PET. O existencii alebo neexistencii opatrení na ochranu obchodu na iných významných trhoch s PET, akými sú USA a Japonsko, neboli poskytnuté žiadne informácie. Rada sa preto domnieva, že hoci by po uplynutí platnosti opatrení mohlo dôjsť k nárastu dovozu, tento nárast by nebol významný.

(15)      Podľa posúdenia Rady neboli predložené žiadne presvedčivé dôkazy vo vzťahu k viacerým faktorom, ktoré sú relevantné pre akékoľvek posúdenie toho, či by zrušenie ciel viedlo k opätovnému poškodzujúcemu dumpingu. Medzi tieto faktory patria:

a)      trendy dopytu v tretích krajinách: v prípade Taiwanu napríklad predstavuje vývoz do tretích krajín približne 60 % výrobnej kapacity. Naznačuje to, že trendy týkajúce sa budúceho dopytu v týchto krajinách sú pre posudzovanie relevantné;

b)      náklady na dopravu a ďalšie faktory, ktoré majú vplyv na ziskovosť: ak sú vývozné trhy tretej krajiny k vývozcovi bližšie ako trh EÚ – východná Ázia je významným trhom, bude to mať vplyv na náklady na dopravu a teda ziskovosť vývozného predaja a relatívnu príťažlivosť trhu EÚ.“

108    Žalobcovia podporovaní Komisiou sa domnievajú, že Rada svojvoľne vylúčila podrobné skúmanie Komisie, ktoré dospelo k záveru o pravdepodobnosti značného zvýšenia dovozu v prípade zrušenia opatrení. Aj keď porušenie článku 296 ZFEÚ nie je formálne vznesené, nepodporená a niekedy rozporuplná povaha niektorých tvrdení Rady v napadnutom rozhodnutí je tiež namietaná.

109    Rada podporovaná súkromnými vedľajšími účastníkmi konania tieto tvrdenia odmieta.

110    Treba konštatovať, že Rada v napadnutom rozhodnutí v podstate dospela k záveru, že „hoci by po uplynutí platnosti opatrení mohlo dôjsť k nárastu dovozu, tento nárast by nebol významný“ (odôvodnenie 14 in fine), pretože „[nebola] presvedčená, že tieto nevyužité kapacity [v Indii, na Taïwane a v Thajsku] by boli zacielené na Úniu“ (odôvodnenie 13).

111    Tento záver Rady je založený na piatich konštatovaniach vysvetlených v bodoch 112, 121, 122, 127 a 130 nižšie.

112    V prvom rade podľa Rady nadmerná kapacita v Indii, na Taïwane a v Thajsku bola „[relatívna]“ (odôvodnenie 13 napadnutého rozhodnutia).

113    Žalobcovia a Komisia zdôrazňujú, že toto tvrdenie je v rozpore s analýzou Komisie v jej návrhu a s konštatovaniami samotnej Rady vo vykonávacom nariadení č. 461/2013, podľa ktorých predpokladaná nadmerná kapacita v týchto troch krajinách, najmä v Indii, bola značná.

114    Rada vo vyjadrení k žalobe uvádza, že analýza Komisie spočívala na informáciách obsiahnutých v sťažnosti a že ich neoverila na mieste na Taiwane a v Thajsku. Túto skutočnosť preto zohľadnila, keď určila význam, ktorý sa má priznať tomuto ukazovateľu ujmy v rámci analýzy. Rada tvrdí, že mohla rozdielne posúdiť budúce kapacity a dopyt na Taiwane a v Thajsku vo svetle tvrdení, ktoré boli predložené počas vyšetrovania inými dotknutými účastníkmi vrátane používateľov PET v Únii, bez čoho by takáto analýza obsahovala zjavne nesprávne posúdenie.

115    V odpovedi na tvrdenia Rady žalobcovia a Komisia namietajú spochybnenie niektorých skutočností stanovených Komisiou zo strany Rady v priebehu jej vyšetrovania z dôvodu, že vyplývali zo sťažnosti a že neboli overené na mieste na Taiwane a v Thajsku.

116    V tomto ohľade treba uviesť, že skutočnosti uvedené Radou pred Všeobecným súdom sa nenachádzajú v napadnutom rozhodnutí. Tvrdenie Rady v odôvodnení 13 tohto rozhodnutia, podľa ktorého je nadmerná kapacita „[relatívna]“, totiž nespočíva na nijakom vysvetlení.

117    Iste, od inštitúcií nemožno vyžadovať, aby odôvodnenie vymedzovalo všetky rôzne relevantné skutkové a právne okolnosti. Otázka, či odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá týmto požiadavkám, sa má totiž posudzovať nielen vo vzťahu k jeho zneniu, ale aj vo vzťahu k jeho kontextu, ako aj k všetkým právnym pravidlám, ktoré sa vzťahujú na predmetnú oblasť (rozsudok z 9. januára 2003, Petrotub a Republica/Rada, C‑76/00 P, EU:C:2003:4, bod 81).

118    V predmetnej veci však, ako to zdôrazňujú žalobcovia a Komisia, tvrdenie Rady, podľa ktorého nadmerná kapacita v Indii, na Taiwane a v Thajsku bola „[relatívna]“, odporuje analýze Komisie v jej návrhu, a pokiaľ ide o Indiu, záveru samotnej Rady vo vykonávacom nariadení č. 461/2013, podľa ktorého túto nadmernú kapacitu „treba pokladať za významnú“ (odôvodnenie 193). Za týchto podmienok bolo úlohou Rady poskytnúť v napadnutom rozhodnutí vysvetlenia, aby sa účastníkom konania umožnilo pochopiť odôvodnenie, ktoré bolo základom jej tvrdenia, a Všeobecnému súdu vykonať preskúmanie.

119    Napadnuté rozhodnutie je preto nedostatočne odôvodnené a ani vysvetlenia Rady pred Všeobecným súdom nemôžu tento nedostatok napraviť (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. júna 2005, Corsica Ferries France/Komisia, T‑349/03, EU:T:2005:221, bod 287 a citovanú judikatúru).

120    V každom prípade aj za predpokladu, že by bolo potrebné zohľadniť tieto vysvetlenia Rady, treba uviesť, že v rozsahu, v akom výrobcovia vývozcovia z Taiwanu a Thajska odmietli spolupracovať, mohla Komisia vychádzať z dostupných informácií v súlade s článkom 18 základného nariadenia.

121    V druhom rade Rada konštatovala, že dopyt rástol na väčšine veľkých trhov (odôvodnenie 13 napadnutého rozhodnutia), čo podporovalo jej tvrdenia v odôvodnení 6 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorých „hlavné exportné trhy s PET sa okrem toho rozrasta[li]“ a „celosvetový dopyt po výrobkoch obaľovaných do PET sa s oživovaním svetovej ekonomiky pravdepodobne ešte zvýši“. Žalobcovia ani Komisia nespochybňujú tieto tvrdenia Rady.

122    V treťom rade Rada v podstate uviedla, že v nadväznosti na zrušenie dotknutých antidumpingových opatrení je príťažlivosť trhu Únie z hľadiska cien nižšia, pretože ceny sa zlaďujú nižšie s cenami na trhoch iných krajín (odôvodnenie 14 napadnutého rozhodnutia). Téza Rady spočívala na konštatovaní, podľa ktorého úroveň cien v Únii bola vyššia ako úroveň na iných veľkých trhoch z dôvodu dotknutých antidumpingových opatrení a na tom, že bez týchto posledných uvedených by sa ceny v Únii zlaďovali nižšie s cenami iných krajín.

123    V tomto ohľade treba podľa vzoru žalobcov a Komisie konštatovať, že téza Rady v sebe zahŕňa, že dovoz s pôvodom v Indii, na Taiwane a v Thajsku bol z dôvodu jeho objemu spôsobilý zasiahnuť úroveň cien uplatňovaných v Únii. Rada pritom súčasne v odôvodnení 14 napadnutého rozhodnutia uviedla, že „hoci by po uplynutí platnosti opatrení mohlo dôjsť k nárastu dovozu, tento nárast by nebol významný“. Napadnuté rozhodnutie teda obsahuje rozpor v odôvodnení. Okrem toho, ako zdôraznili žalobcovia na pojednávaní, tvrdenie Rady v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorého „pretože sú tieto dlhodobé opatrenia v platnosti, cenová úroveň v EÚ je v porovnaní s inými krajinami vyššia ako na iných veľkých trhoch“, nie je nijako odôvodnené.

124    Rada vo vyjadrení k žalobe uvádza, že zníženie cien v prípade zrušenia dotknutých antidumpingových opatrení uvedené v odôvodnení 14 napadnutého rozhodnutia nevyhnutne neznamenalo, že poškodzujúci dumping sa opätovne vyskytne. Podľa Rady tlak na ceny v Únii neprichádza primárne z Indie, Taiwanu a Thajska. Tento vývoj bol podporený skutočnosťou, že tieto dovozy predstavovali menej ako 4 % podielu na trhu v Únii, zatiaľ čo dovoz s pôvodom v tretích krajinách nepodliehajúci antidumpingovým opatreniam, a ktorý by uplatňoval nižšie ceny, predstavoval 15,9 % toho istého podielu na trhu. V odpovedi na vyjadrenie Komisie ako vedľajšieho účastníka Rada spresňuje, že v napadnutom rozhodnutí netvrdila, že zvýšená cena v Únii jednoducho vyplývala z uplatnenia antidumpingových opatrení. K tomuto bodu Rada uvádza, že indickí vývozcovia zvýšili svoje ceny o 29 %.

125    V tomto ohľade treba konštatovať, že tieto vysvetlenia sú v rozpore s konštatovaním v odôvodnení 14 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého ceny v Únii boli vyššie, „pretože sú tieto dlhodobé opatrenia v platnosti“. Ako je uvedené v bode 123 vyššie, toto konštatovanie nevyhnutne spočíva na téze, podľa ktorej dovoz s pôvodom v Indii, na Taiwane a v Thajsku mohol zasiahnuť úroveň cien uplatňovaných v Únii.

126    Tvrdenia Rady teda nespochybňujú konštatovanie v bode 123 vyššie, podľa ktorého napadnuté rozhodnutie obsahuje rozpor dôvodov týkajúci sa analýzy o príťažlivosti trhu Únie.

127    Vo štvrtom rade Rada v odôvodnení 14 napadnutého rozhodnutia zdôrazňuje, že „je nepravdepodobné, že opatrenia na ochranu obchodu v tretích krajinách odklonia významný objem obchodu smerom k EÚ, pretože tieto krajiny nie sú hlavnými svetovými spotrebiteľmi PET“. Rada nepriamo odkazuje na existenciu, konštatovanú Komisiou v jej návrhu, niektorých opatrení na ochranu obchodu v Turecku, Južnej Afrike a Malajzii vo vzťahu k dovozu s pôvodom v Indii, na Taiwane a v Thajsku.

128    O tomto bode treba podľa vzoru žalobcov konštatovať, že keď Komisia počas vyšetrovania preukázala, že niektoré krajiny zaviedli opatrenia na ochranu obchodu vo vzťahu k dovozu PET s pôvodom v Indii, na Taiwane a v Thajsku, netvrdila, že existencia týchto opatrení odklonila významný objem smerom k Únii. Týmto konštatovaním Komisia iba tvrdila, že uplatnenie týchto opatrení potenciálne znížilo množstvo trhov, na ktoré mohol mať dovoz z Indie, Taiwanu a Thajska prístup. Takéto tvrdenie pritom Rada v napadnutom rozhodnutí nespochybnila.

129    Neexistencia odklonu významného objemu obchodu smerom k Únii konštatovaná Radou v odôvodnení 14 napadnutého rozhodnutia teda neumožňuje sama osebe preukázať, že pravdepodobnosť opätovného výskytu poškodzujúceho dumpingu nebola preukázaná.

130    V piatom a poslednom rade Rada v odôvodnení 14 napadnutého rozhodnutia konštatuje, že „o existencii alebo neexistencii opatrení na ochranu obchodu na iných významných trhoch s PET, akými sú USA a Japonsko, neboli poskytnuté žiadne informácie“. Rada v odôvodnení 15 napadnutého rozhodnutia dopĺňa, že „neboli predložené žiadne presvedčivé dôkazy vo vzťahu k viacerým faktorom, ktoré sú relevantné pre akékoľvek posúdenie toho, či by zrušenie ciel viedlo k opätovnému poškodzujúcemu dumpingu“. Podľa Rady „medzi tieto faktory patria: a) trendy dopytu v tretích krajinách…, b) náklady na dopravu a ďalšie faktory, ktoré majú vplyv na ziskovosť [dovozu]“.

131    V tomto ohľade žalobcovia správne konštatujú, že možnosť, že tretie krajiny vrátane USA a Japonska absorbujú nadmerné kapacity Indie, Taiwanu a Thajska, bola Komisiou preskúmaná, a to na rozdiel od toho, čo tvrdí Rada v odôvodnení 14 a odôvodnení 15 písm. a) napadnutého rozhodnutia. Komisia analyzovala vo svojom návrhu tvrdenia niektorých dotknutých účastníkov založené na skutočnosti, že „hlavnými trhmi vývozu taiwanskej výroby PET [boli] región Ázia-Tichomorie a Amerika“ (bod 101), a na nevyhnutnosti „vziať do úvahy narastajúci dopyt na ďalších tretích trhoch“ (bod 104). Komisia však odmietla tieto tvrdenia a pripomenula, že netvrdila, že „celá nadmerná kapacita dostupná pre vývoz by smerovala do Únie“, ale iba že „množstvá ktoré možno presmerovať na trh Únie, mali byť vyššie ako úrovne, ktoré môžu spôsobiť ujmu“ (bod 104).

132    Pokiaľ ide o nedostatok zohľadnenia nákladov na dopravu a iných faktorov, ktoré majú vplyv na ziskovosť vývozu, uvedený v odôvodnení 15 písm. a) napadnutého rozhodnutia, žalobcovia uvádzajú, že vyšetrovanie Komisie preskúmalo cenu nákladov, poistenia a prepravy (NPP) dovozu do Únie, ktorá zahŕňa cenu dopravy, a porovnateľné ceny dovozov v tretích krajinách.

133    V tejto súvislosti treba podľa vzoru súkromných vedľajších účastníkov konania uviesť, že keď Komisia preskúmavala príťažlivosť trhu Únie, porovnala ceny vývozov Indie, Taiwanu a Thajska do tretích krajín s cenami vývozov tých istých krajín do Únie bez skúmania vplyvu nákladov na dopravu na ziskovosť vývozov.

134    Napriek tomu, ako zdôrazňuje Komisia, príťažlivosť Únie a ziskovosť vývozov boli tiež stanovené v jej návrhu najmä z dôvodu veľkosti trhu Únie (tretí na svete) a cien uplatňovaných v rámci tohto trhu, citeľne vyšších ako ceny indických, taiwanských a thajských vývozov do tretích krajín.

135    Za týchto podmienok je konštatovanie Rady v odôvodnení 15 písm. b) napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého Komisia nepredložila nijaký dôkaz „iných faktorov, ktoré majú vplyv na ziskovosť“ vývozov do Únie, chybné.

–       O dostatočnej ochrane priemyslu Únie inými opatreniami na ochranu obchodu

136    Rada v odôvodnení 16 napadnutého rozhodnutia upozornila, že „ďalšie faktory poukazujú na to, že je pravdepodobné, že zrušenie opatrení nepovedie k opätovnému dumpingu, ktorý výrobnému odvetviu Únie spôsobí značnú ujmu“. Spresnila, že „ďalším uplatňovaním anti-subvenčných opatrení voči Indii a antidumpingových opatrení voči Číne a ďalším krajinám sa zachová určitá ochrana výrobného odvetvia Únie“.

137    V tomto ohľade treba konštatovať, že Rada pred Všeobecným súdom uznala, že došlo k chybe, keď v odôvodnení 16 napadnutého rozhodnutia poukázala na existenciu antidumpingových opatrení vo vzťahu k iných krajinám, ako je Čína, keďže tieto opatrenia neexistovali.

138    Okrem toho Rada nevysvetlila dôvody, pre ktoré existencia niektorých opatrení na ochranu obchodu umožňovala dospieť k záveru, že pravdepodobnosť opakovaného výskytu ujmy nebola preukázaná.

139    Tvrdenie Rady v odôvodnení 16 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého bol priemysel Únie dostatočne chránený, je teda nedostatočne odôvodnené.

–       O zasiahnutí iných subjektov v prípade zrušenia opatrení

140    Rada na konci odôvodnenia 16 napadnutého rozhodnutia uviedla, že „z povahy obchodu na tomto trhu v minulosti tiež vyplýva[lo], že akýkoľvek nárast vývozu z Indie, Thajska a Taiwanu by skôr ako výrobu EÚ sčasti alebo úplne vytlačil dovoz z tretích krajín“.

141    Ako zdôraznili žalobcovia na pojednávaní, toto tvrdenie Rady nie je dostatočne odôvodnené, keďže samotný odkaz na „povahu obchodu na tomto trhu v minulosti“ neumožňuje Všeobecnému súdu preskúmať dôvodnosť jeho tvrdenia, ani vo svetle kontextu, ktorý viedol k prijatiu napadnutého rozhodnutia (pozri bod 117 vyššie). Preto treba konštatovať nedostatok odôvodnenia v tomto bode.

–       Záver o preskúmaní pravdepodobnosti opakovaného výskytu ujmy

142    Z vyššie uvedeného vyplýva, že analýza Rady v odôvodneniach 8 až 17 napadnutého rozhodnutia vychádza zo zjavne nesprávneho posúdenia ako aj v niektorých bodoch z nedostatku odôvodnenia, či dokonca rozporu dôvodov.

143    Napriek tomu nebude opodstatnené zrušiť napadnuté rozhodnutie, ak záver Rady v odôvodnení 23 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého „predĺženie platnosti opatrení jednoznačne nie je v záujme Únie“, neobsahuje nijaké zjavne nesprávne posúdenie ani nedostatok odôvodnenia. V súlade s článkom 21 ods. 1 základného nariadenia totiž, aj keď je existencia pravdepodobnosti poškodzujúceho dumpingu preukázaná, dotknuté uplynutie platnosti opatrení je možné, ak inštitúcie „dospejú k záveru, že prijatie týchto opatrení nie je v záujme Únie“.

 O preskúmaní záujmu Únie v zmysle článku 21 ods. 1 základného nariadenia

144    Preskúmanie záujmu Únie v súlade s článkom 21 ods. 1 základného nariadenia vyžaduje posúdenie pravdepodobných dôsledkov jednak uplatnenia, ako aj neuplatnenia zamýšľaných opatrení na záujem priemyslu Únie a na iné dotknuté záujmy, najmä rôznych účastníkov uvedených v článku 21 základného nariadenia. Toto posúdenie zahŕňa prognózu založenú na predpokladoch týkajúcich sa budúcich udalostí, ktorá obsahuje posúdenie zložitých hospodárskych situácií (rozsudok z 8. júla 2003, Euroalliages a i./Komisia, T‑132/01, EU:T:2003:189, bod 47).

145    V napadnutom rozhodnutí Rada analyzovala záujem Únie takto:

„(18)      V článku 21 ods. 1 základného nariadenia sa stanovuje, že rozhodnutie o tom, či si záujem Únie vyžaduje intervenciu, má byť založené na hodnotení všetkých existujúcich záujmov ako celku.

(19)      Ceny PET sú ovplyvnené viacerými faktormi, ale je jasné, že antidumpingovými opatreniami sa zvýšili náklady na strane odvetvia používateľov. Mnohí používatelia sú podniky na plnenie fliaš a malé a stredné podniky (MSP) s veľmi nízkymi maržami a tieto boli vysokými cenami PET v posledných rokoch závažne postihnuté, pretože PET predstavuje rozhodujúci podiel ich výrobných nákladov. Vysoké náklady mali najväčší dosah na malé podniky na plnenie fliaš, ktoré neboli z dôvodu slabej vyjednávacej pozície schopné preniesť zvýšené ceny na maloobchodníkov a konečných spotrebiteľov. Mnohé z týchto podnikov sú výrazne stratové a stratili veľký počet zamestnancov. V návrhu sa uznáva zhoršujúca sa situácia používateľov a skutočnosť, že ceny PET v EÚ sú vyššie ako na iných významných trhoch. Podľa názoru Rady sa však nepreukázalo, že dotknuté opatrenia nie sú faktorom prispievajúcim k relatívne vysokým cenám PET v Únii.

(20)      Výrobné odvetvie PET v EÚ je v súčasnosti vysoko koncentrované a čoraz viac vertikálne integrované. Je ziskové a malo by byť medzinárodne konkurencieschopné.

(21)      Kumulácia opatrení spolu s narastajúcim zlučovaním sa výrobcov PET a spoločností, ktoré vyrábajú obaly z PET, vytvára v EÚ situáciu, v ktorej nie sú pre nezávislé spoločnosti, ktoré vyrábajú obaly z PET a ktoré používajú PET za celosvetovo najvyššie ceny (vzhľadom na existujúci horizontálny efekt na ceny PET), zabezpečené rovnaké podmienky, ako majú ich hlavní konkurenti v tretích krajinách, ktorí majú prístup k PET za nižšie ceny.

(22)      Používatelia PET majú mimo EÚ veľmi obmedzené zdroje dodávok, pretože sa taktiež zaviedli opatrenia voči dovozu s pôvodom v ďalších tretích krajinách.

(23)      Rada dospela k záveru, že predĺženie platnosti opatrení jednoznačne nie je v záujme Únie, pretože náklady pre dovozcov, používateľov a spotrebiteľov nie sú voči prínosu pre výrobné odvetvie Únie primerané.“

146    Žalobcovia podporovaní Komisiou pripomínajú, že článok 21 ods. 1 základného nariadenia vyžaduje, aby sa osobitná pozornosť priznávala potrebe vylúčiť vplyv dumpingu spôsobujúceho ujmu a obnoviť efektívnu konkurenciu. Napadnuté rozhodnutie na rozdiel od vykonávacieho nariadenia č. 461/2013 však ani nezmieňuje túto možnosť a zaoberá sa výlučne záujmami používateľov PET v Únii, čím opomína záujmy nezávislých dovozcov, dodávateľov surovín a závodov na recykláciu PET, skúmané Komisiou v návrhu antidumpingových ciel. Žalobcovia v replike pripomínajú, že záver Rady, podľa ktorého nedôjde k opakovanému výskytu poškodzujúceho dumpingu v prípade neobnovenia opatrení, je zjavne nesprávny.

147    Pokiaľ ide konkrétnejšie o záujem používateľov PET v Únii, žalobcovia uvádzajú, že tri dôkazy prijaté Radou v odôvodneniach 19 až 22 napadnutého rozhodnutia boli v rozpore s tými, ktoré sú uvedené v odôvodneniach 234, 249 a 252 až 260 vykonávacieho nariadenia č. 461/2013 a ktoré spočívajú na analýze Komisie. Komisia okrem toho tvrdí, že bolo úlohou Rady pozitívne preukázať, že nebolo v záujme Únie uplatniť dotknuté antidumpingové opatrenia.

148    Rada podporovaná súkromnými vedľajšími účastníkmi konania odpovedá, že v napadnutom rozhodnutí podrobne preskúmala otázku poškodzujúceho dumpingu pre priemysel Únie, osobitne v odôvodnení 4 v prípade dovozu s pôvodom v Indonézii a Malajzii a v odôvodneniach 5, 12, 15 a 16 v prípade Indie, Thajska a Taiwanu. Rada si teda splnila svoju povinnosť posúdiť všetky dotknuté záujmy v celku a neporušila článok 21 ods. 1 základného nariadenia. Pokiaľ ide o údajné zjavne nesprávne posúdenie, Rada a súkromní vedľajší účastníci konania pripomínajú, že sa považovalo za nepravdepodobné, že priemyslu Únie vznikne ujma, ak budú dotknuté antidumpingové opatrenia zrušené, a že Rada zohľadnila tento záver v rámci svojho posúdenia záujmu Únie v súlade s článkom 21 základného nariadenia.

149    Pokiaľ ide konkrétnejšie o záujmy používateľov PET v Únii, Rada uvádza, že žalobcovia nespochybňujú vysokú úroveň cien PET v Únii ani veľmi obmedzenú povahu zdrojov dodávok týchto používateľov. Žalobcovia naopak spochybňujú spôsob, akým posúdila tieto skutočnosti a závery, ktoré z nich vyvodila. Toto posúdenie teda neobsahuje zjavnú chybu ani nie je neprimerané. Skutočnosti, na ktorých toto posúdenie spočíva, nie sú ani zjavne nesprávne. Súkromní vedľajší účastníci konania dopĺňajú, že konštatovania Rady vo veci priemyslu Únie sa nevyhnutne dotýkajú záujmov výrobcov surovín. Zdôrazňujú tiež, že Rada sa zamerala na situáciu používateľov, pretože používatelia predstavujú hlavný záujem Únie (iný ako výrobcovia PET), ktorý bol vyjadrený v priebehu vyšetrovania. Ani dovozcovia, ani odvetvie recyklácie PET neuviedli ani nepredložili pripomienky v priebehu vyšetrovania. Súkromní vedľajší účastníci konania tiež trvajú na osobitnom probléme straty zamestnancov v rámci podnikov na plnenie fliaš, ako aj na osobitných problémoch malých a stredných podnikov.

150    Nakoniec, pokiaľ ide o posúdenie vo vykonávacom nariadení č. 461/2013, Rada uvádza, že vyplýva z iného konania a týkalo sa iných skutkových okolností. Okrem toho toto nariadenie nebolo predložené súdnemu preskúmaniu Všeobecného súdu.

151    V tomto ohľade treba pripomenúť, že samotná Rada a súkromní vedľajší účastníci konania uznávajú, že záver v odôvodnení 23 napadnutého rozhodnutia o zjavnej neexistencii záujmu Únie na zachovaní opatrení spočíva na záveroch Rady, podľa ktorých bolo nepravdepodobné, že uplynutie opatrení spôsobí opakovaný výskyt značnej ujmy pre Úniu (odôvodnenie 17), alebo prinajmenšom, že takáto pravdepodobnosť nebola preukázaná (odôvodnenie 5).

152    Rada totiž v podstate odkázala na odôvodnenia 8 až 17 napadnutého rozhodnutia, keď v odôvodnení 20 toho istého rozhodnutia pripomenula, že priemysel Únie týkajúci sa PET „[bol] ziskový a mal by byť medzinárodne konkurencieschopný“. Tvrdenie Rady v odôvodnení 19 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého „[bolo] jasné, že antidumpingovými opatreniami sa zvýšili náklady na strane odvetvia používateľov“, nevyhnutne spočívalo na konštatovaní v odôvodnení 14, že „[vzhľadom na to, že] sú tieto dlhodobé opatrenia v platnosti, cenová úroveň v EÚ je v porovnaní s inými krajinami vyššia ako na iných veľkých trhoch“.

153    Ako sa uviedlo v bode 142 vyššie, analýza Rady týkajúca sa pravdepodobnosti nebezpečenstva ujmy vychádza zo zjavne nesprávneho posúdenia, ako aj v niektorých bodoch z nedostatku odôvodnenia, či dokonca rozporu dôvodov. Tieto chyby teda zasahujú aj záver Rady týkajúci sa záujmu Únie na zachovaní dotknutých antidumpingových opatrení.

 Záver týkajúci sa návrhu na zrušenie

154    Vo svetle vyššie uvedeného treba bez toho, aby bolo potrebné preskúmať prvý a tretí žalobný dôvod vznesený žalobcami, prijať druhý žalobný dôvod a čiastočne zrušiť napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom spočíva na zjavne nesprávnych posúdeniach a nedostatkoch odôvodnenia, ktoré zasahujú analýzu jednak pravdepodobnosti opakovaného výskytu ujmy v prípade neobnovenia dotknutých antidumpingových ciel a jednak záujmu Únie na zachovaní týchto ciel.

2.     O návrhoch na zrušenie

155    Právomoc Všeobecného súdu v oblasti nezmluvnej zodpovednosti je upravená článkom 268 a článkom 340 druhým a tretím odsekom ZFEÚ. Z tohto posledného uvedeného ustanovenia vyplýva, že Únia v súlade so zásadami spoločnými pre právne poriadky členských štátov napraví akékoľvek škody spôsobené vlastnými orgánmi alebo pracovníkmi pri výkone ich funkcií.

156    Podľa ustálenej judikatúry vznik nezmluvnej zodpovednosti Únie podľa článku 340 druhého odseku ZFEÚ z dôvodu protiprávneho konania jej inštitúcií alebo orgánov vyžaduje splnenie všetkých podmienok, a to protiprávnosti konania vytýkaného inštitúcii alebo orgánu Únie, existencie škody a existencie príčinnej súvislosti medzi údajným konaním a uplatňovanou škodou (rozsudky zo 29. septembra 1982, Oleifici Mediterranei/EHS, 26/81, EU:C:1982:318, bod 16, a zo 14. decembra 2005, Beamglow/Parlament a i., T‑383/00, EU:T:2005:453, bod 95).

157    V predmetnej veci žalobcovia tvrdia, že tri podmienky sú splnené, čo Rada popiera.

158    Pred preskúmaním, či sú v danej veci splnené podmienky vzniku zodpovednosti Únie pripomenuté v bode 156 vyššie, treba objasniť dosah návrhov žalobcov.

 O dosahu návrhov žalobcov

159    V súlade s judikatúrou článok 268 ZFEÚ nebráni podaniu žaloby o náhradu škody z dôvodu bezprostredne hroziacej ujmy, ktorú možno predvídať s dostatočnou istotou, aj keď sa zatiaľ ujma nedá presne vyčísliť (pozri v tomto zmysle rozsudok z 8. júna 2000, Camar a Tico/Komisia a Rada, T‑79/96, T‑260/97 a T‑117/98, EU:T:2000:147, body 192 a 193 a citovanú judikatúru).

160    V danej veci žalobcovia podali svoje návrhy na náhradu škody 14. augusta 2013, teda dva a pol mesiaca po nadobudnutí účinnosti napadnutého rozhodnutia, a tvrdili, že im od tohto dátumu vznikala škoda, ktorá vyplývala z vážneho porušenia vyšších právnych pravidiel chrániacich priemysel Únie.

161    Podľa žalobcov mala údajná ujma dvojakú povahu.

162    Prvý druh ujmy vyplýval zo skutočnosti, že po napadnutom rozhodnutí boli žalobcovia nútení zachovať svoje predajné ceny v Únii na neziskových úrovniach s cieľom konkurovať dovozu s pôvodom v Indii, na Taiwane a v Thajsku, ktoré sú predmetom dumpingu. Naďalej strácali svoje podiely na trhu v prospech indických, taiwanských a thajských výrobcov. Táto ujma spočívala v rozdiele medzi ich ziskom pred odrátaním úrokov, zdanením a odpísaním (ďalej len „EBITA“) odhadovaným na obdobie (sčasti budúce v čase podania žaloby) od júna 2013 do mája 2014 a EBITA už realizovaným v priebehu tohto obdobia (minulého) od apríla 2012 do marca 2013. Žalobcovia poskytli v prílohe k žalobe výpočet odhadovanej ujmy a požiadali Všeobecný súd, aby mohli svoje informácie a výpočty aktualizovať v neskoršom štádiu konania. Podľa žalobcov takúto možnosť už Všeobecný súd pripustil (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. septembra 1998, Coldiretti a i./Rada a Komisia, T‑149/96, EU:T:1998:228, body 49 a 50).

163    Druhý druh ujmy stručne uvedený v žalobe vyplýva zo skutočnosti, že žalobcovia boli nútení prepustiť zamestnancov alebo zavrieť výrobné závody v Únii v nadväznosti na napadnuté rozhodnutie. V prílohe k žalobe žalobcovia zmieňujú bezprostredné zatvorenie závodu UAB Indorama Polymers Europe UK v Spojenom kráľovstve a závodu [dôverné](2). V replike Lotte Chemical UK tiež požiadal o náhradu nákladov na zatvorenie závodu PTA, ktoré súvisí so zatvorením závodu UAB Indorama Polymers Europe UK v Spojenom kráľovstve.

164    Celkovo podľa pôvodných výpočtov žalobcov uvedených v žalobe a replike ujma im spôsobená predstavuje [dôverné] pre Cepsa Química, [dôverné] pre Equipolymers, [dôverné] pre Indorama Group (ktorá zahŕňa štyroch žalobcov, a to: Indorama Ventures Poland, UAB Indorama Polymers Europe, UAB Orion Global pet a Ottana Polimeri), [dôverné] a [dôverné] pre Lotte Chemical UK, [dôverné] pre M & G Polimeri Italia, [dôverné] pre Novapet a [dôverné] pre UAB Neo Group.

165    V rámci aktualizácie ich návrhov na náhradu škody (pozri bod 28 vyššie) sedem žalobcov ‒ a to Cepsa Química, Indorama Ventures Poland, Lotte Chemical UK, Ottana Polimeri, UAB Neo Group, UAB Indorama Polymers Europe a UAB Orion Global pet ‒ upustili od svojho návrhu na náhradu škody na základe vzniknutých strát (prvý druh údajnej ujmy). Tento návrh bol zachovaný výlučne troma žalobcami ‒ a to Equipolymers, M & G Polimeri Italia a Novapet ‒a iba na obdobie deviatich mesiacov od júna 2013 do februára 2014. Žalobcovia vysvetlili, že toto obmedzenie bolo odôvodnené nadobudnutím účinnosti vykonávacieho rozhodnutia Komisie 2014/109/EÚ zo 4. februára 2014, ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2000/745/ES, ktorým sa prijímajú záväzky ponúknuté v súvislosti s antidumpingovým a antisubvenčným konaním týkajúcim sa dovozu určitého polyetyléntereftalátu (PET) s pôvodom okrem iného v Indii (Ú. v. EÚ L 59, 2014, s. 35). Podľa žalobcov odvolanie záväzkov v oblasti minimálnych cien udelené týmto rozhodnutím viacerým indickým výrobcom vývozcom od 1. marca 2014 spôsobilo značný pád dovozu PET z Indie do Únie.

166    Pokiaľ ide o druhý druh údajnej ujmy ‒ a to náklady na zatvorenie niektorých lokalít ‒, návrh bol zachovaný iba zo strany UAB Indorama Polymers Europe a Lotte Chemical UK, a to výlučne pre škody za zatvorenie vzniknuté v roku 2013.

167    Okrem toho pre dva druhy údajných škôd žalobcovia uznali, že časť mohla byť prisúdená stratám spôsobeným dovozom s pôvodom v Indonézii a Malajzii a nie namietaným nezákonnostiam napadnutého rozhodnutia. Za týchto podmienok žiadajú výlučne náhradu vo výške 77 % strát a údajné náklady na zatvorenie.

168    Nakoniec, pokiaľ ide o CPME, žalobcovia spresnili, že ako združeniu mu nevznikla ujma.

169    Z toho vyplýva, že návrhy na náhradu škody boli čiastočne zachované iba pre týchto žalobcov: Equipolymers, M & G Polimeri Italia, Novapet, UAB Indorama Polymers Europe a Lotte Chemical UK.

170    Je preto opodstatnené preskúmať, či tieto žiadosti spĺňajú tri podmienky vzniku nezmluvnej zodpovednosti Únie pripomenuté v bode 156 vyššie.

171    V súlade s judikatúrou, ak nie je splnená jedna z týchto podmienok, žaloba musí byť okamžite zamietnutá v celom rozsahu bez nutnosti preskúmať splnenie ostatných podmienok (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. septembra 1994, KYDEP/Rada a Komisia, C‑146/91, EU:C:1994:329, bod 81, a z 20. februára 2002, Förde-Reederei/Rada a Komisia, T‑170/00, EU:T:2002:34, bod 37). Navyše súd Únie nie je povinný skúmať tieto podmienky v určenom poradí (rozsudok z 9. septembra 1999, Lucaccioni/Komisia, C‑257/98 P, EU:C:1999:402, bod 13).

172    Všeobecný súd považuje za potrebné preskúmať najskôr podmienku týkajúcu sa priamej príčinnej súvislosti medzi údajným konaním a uplatňovanou škodou.

 O priamej príčinnej súvislosti

173    Podľa ustálenej judikatúry, pokiaľ ide o existenciu príčinnej súvislosti medzi údajným konaním a uplatňovanou škodou, uvádzaná škoda musí vyplývať dostatočne priamo z vytýkaného správania, teda toto správanie musí byť rozhodujúcou príčinou ujmy (rozsudok zo 4. októbra 1979, Dumortier a i./Rada, 64/76, 113/76, 167/78, 239/78, 27/79, 28/79 a 45/79, EU:C:1979:223, bod 21; pozri tiež rozsudok z 10. mája 2006, Galileo International Technology a i./Komisia, T‑279/03, EU:T:2006:121, bod 130 a citovanú judikatúru). Predloženie dôkazu o existencii príčinnej súvislosti medzi vytýkaným konaním a uplatňovanou ujmou prináleží žalobcovi (pozri rozsudok z 30. septembra 1998, Coldiretti a i./Rada a Komisia, T‑149/96, EU:T:1998:228, bod 101 a citovanú judikatúru).

174    V danej veci treba preskúmať, či žalobcovia dostatočne právne preukázali, že dva údajné druhy ujmy (pozri body 162 a 163 vyššie) vyplývali dostatočne priamo z vytýkaného konania.

 O stratách spôsobených spoločnostiam Equipolymers, M & G Polimeri Italia a Novapet

175    V rámci aktualizácie svojich návrhov na náhradu škody založenej na základe skutočných údajov žalobcovia porovnali údaje zodpovedajúce obdobiu deviatich mesiacov po nadobudnutí účinnosti napadnutého rozhodnutia (od júna 2013 do februára 2014) s údajmi za obdobie deviatich mesiacov, ktoré priamo predchádzalo tomuto nadobudnutiu účinnosti (od septembra 2012 do mája 2013).

176    Žalobcovia uviedli, že vyjadrené v percentách spotreby Únie, ktorá predstavovala približne 2 119 425 metrických ton (MT) v priebehu dvoch skúmaných období, sa dovozy s pôvodom v Indii, na Taiwane a v Thajsku zvýšili z približne 3,8 % počas obdobia od septembra 2012 do mája 2013 na 5,6 % v priebehu obdobia od júna 2013 do februára 2014. Cena dovozu s pôvodom v týchto troch krajinách sa znížila o 88 eur/MT medzi dvoma obdobiami, a to z 1 202 eur/MT v priebehu obdobia od septembra 2012 do mája 2013 na 1 114 eur/MT v priebehu obdobia od júna 2013 do februára 2014. Podľa žalobcov je preto zrejmé, že nezákonné zrušenie dotknutých antidumpingových ciel spôsobilo okamžité a citeľné zvýšenie dovozu s pôvodom v Indii, na Taiwane a v Thajsku, ako aj značný prepad cien, čo malo negatívny vplyv na výsledky žalobcov.

177    Žalobcovia odhadli ujmu spojenú so stratami v nadväznosti na napadnuté rozhodnutie na 77 % rozdielu medzi EBITA realizovaným v priebehu obdobia od septembra 2012 do mája 2013 a EBITA realizovaným v priebehu obdobia od júna 2013 do februára 2014. Podľa žalobcov EBITA predstavuje najvhodnejší prvok na určenie ujmy vyplývajúcej z napadnutého rozhodnutia. Tento ukazovateľ sa totiž opiera hlavne o zisky a náklady na prevádzku a nezohľadňuje iné potenciálne zdroje strát (alebo ziskov), ako sú kapitálové výdavky a náklady na zatvorenie závodov. Okrem toho EBITA môže byť ľahko mesačne overiteľný v riadiacich systémoch žalobcov.

178    Žalobcovia tiež spresňujú, že cena hlavných surovín, ktorá by mohla mať vplyv na EBITA, sa mierne znížila medzi dvoma sledovanými obdobiami, a nemala teda negatívny vplyv na výsledky EBITA týkajúce sa priemyslu Únie.

179    Na základe týchto spresnení Equipolymers žiada zaplatenie sumy [dôverné] z titulu náhrady škody (namiesto pôvodnej sumy [dôverné]), M & G Polimeri Italia sumy [dôverné] (namiesto pôvodnej sumy [dôverné]) a Novapet sumy [dôverné] (namiesto pôvodnej sumy [dôverné]).

180    V prvom rade Rada uvádza, že v ich aktualizácii návrhu na náhrady škody žalobcovia zmenili tento návrh tak, ako bol pôvodne vymedzený. V žalobe totiž poukázali na ušlý zisk v nadväznosti na napadnuté rozhodnutie ‒ ktorý zahŕňal straty vynaložené na zachovanie podielov na trhu vo vzťahu k dovozu ‒, zatiaľ čo v aktualizácii odkazujú výlučne na spôsobenú stratu činností. Žalobcovia však zachovali rovnakú metodológiu na vyčíslenie týchto dvoch druhov strát ‒ a to porovnanie EBITA počas dvoch období ‒, čo preukazuje, že je nesprávna. Okrem toho podľa Rady judikatúra umožňujúca určitú flexibilitu, pokiaľ ide o budúcu ujmu alebo nemožnosť vyčísliť ujmu, nemôže byť rozšírená na metódu (alebo zmeny vykonané vo vopred určenej metóde), ktorá sa musí použiť na uskutočnenie tohto vyčíslenia.

181    V druhom rade Rada tvrdí, že EBITA môže byť ovplyvnený inými faktormi, ako je napadnuté rozhodnutie, a nemeria stratu činnosti, ale ziskovosť spoločností. Navyše žalobcovia porovnávajú EBITA konštatovaný v rozdielnych obdobiach roka (od septembra 2012 do mája 2013 a od júna 2013 do februára 2014), čo presahuje bežnú aktualizáciu a skresľuje analýzu, pretože dopyt po PET je väčší v určitých mesiacoch ako v iných.

182    V treťom rade sa Rada domnieva, že späťvzatie návrhov na náhradu škody väčšinou žalobcov preukazuje, že tí neboli schopní preukázať existenciu ujmy a že straty spôsobené trom žalobcom, ktorí trvali na svojich návrhoch, nie sú spôsobené napadnutým rozhodnutím, ale inými faktormi. Údaje Štatistického úradu Európskej únie (Eurostat) preukazujú, že dovoz s pôvodom v Indii, na Taiwane a v Thajsku sa prepadol v rokoch 2014 a 2015, čo vysvetľuje obmedzenie návrhov na náhradu škody na obdobie od júna 2013 do februára 2014 zo strany žalobcov.

183    Rada sa nakoniec domnieva, že zníženie cien hlavných surovín, ak bolo spojené so znížením cien PET, môže mať vplyv na výsledky EBITA, ktoré žalobcovia neposúdili.

184    Na úvod treba uviesť, že pôvodné určenie ujmy údajne spôsobenej žalobcom na základe strát v nadväznosti na napadnuté rozhodnutie (prvá údajná ujma) sčasti spočíva na odhade týkajúcom sa obdobia od júna 2013 do mája 2014 (pozri bod 162 vyššie). Tento výpočet zahŕňa odhad strát pripísateľných poškodzujúcemu dumpingu očakávanému v nadväznosti na nezákonné prijatie napadnutého rozhodnutia. Tento odhad spočíval na analýze Komisie z roku 2000, teda v čase, keď boli dotknuté antidumpingové clá po prvýkrát uložené. Vo svojom nariadení (ES) č. 1742/2000 zo 4. augusta 2000, ktorým sa ukladá dočasné antidumpingové clo na dovoz určitých druhov PET s pôvodom v Indii, Indonézii, Malajzii, Kórejskej republike, na Taiwane a v Thajsku [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 199, 2000, s. 48), Komisia konštatovala, že priemysel Únie musel podstatne zladiť svoje ceny smerom nadol k cenám dovozov, ktoré sú predmetom dumpingu, s cieľom opätovne získať stratený podiel na trhu, čo spôsobilo stratu 15 % čistého obratu. Ďalšia premenná výpočtu použitá žalobcami spočívala na odhade zvýšenia dovozov s pôvodom v dotknutých krajinách realizovanom Komisiou v jej návrhu nariadenia. Preto existencia ujmy pripísateľnej nezákonnému prijatiu napadnutého rozhodnutia nebola žalobcami preukázaná na základe skutočných údajov.

185    Tento odhad bol nahradený vyčíslením ujmy, ktoré žalobcovia vykonali vo svojej aktualizácii na základe EBITA skutočne konštatovaného počas obdobia od júna 2013 do februára 2014.

186    Treba preto preskúmať návrhy tak, ako boli spresnené v rámci tejto aktualizácie.

187    V tomto ohľade treba konštatovať, že dôkazy predložené žalobcami v rámci aktualizácie neumožňujú dostatočne právne preukázať existenciu príčinnej súvislosti medzi nezákonným prijatím napadnutého rozhodnutia a údajnými stratami.

188    Ako totiž zdôrazňuje Rada, žalobcovia nerozlišovali v rámci zníženia ich EBITA podiel, ktorý by bol spôsobený zvýšením dovozov s nízkou cenou v nadväznosti na nezákonné prijatie napadnutého rozhodnutia, a podiel vyplývajúci z iných faktorov, ktoré by mohli vyvolať alebo spôsobiť zníženie tohto jediného hospodárskeho ukazovateľa. EBITA mohol byť ovplyvnený inými faktormi, ako je napadnuté rozhodnutie, osobitne zmenou predajnej praxe, hospodárskou súťažou medzi výrobcami Únie a konkurenciou medzi ich výrobkami a dovozmi s pôvodom v iných krajinách, ako je India, Taiwan, Thajsko, Malajzia a Indonézia. V tejto súvislosti treba podľa vzoru Rady uviesť, že dovoz s pôvodom v Indii, na Taiwane a v Thajsku predstavoval počas obdobia od júna 2013 do februára 2014 iba 5,6 % spotreby Únie a s pôvodom v Malajzii a Indonézii iba 1,72 %.

189    Z toho vyplýva, že žalobcovia nepreukázali existenciu priamej a dostatočnej príčinnej súvislosti, ktorá by mohla mať za následok vznik zodpovednosti Únie.

 O nákladoch spoločností UAB Indorama Polymers Europe a Lotte Chemical UK na zatvorenie niektorých závodov

190    Ako sa pripomenulo v bode 163 vyššie, žalobcovia vo svojej žalobe stručne poukázali na to, že boli nútení tiež prepustiť zamestnancov alebo zatvoriť výrobné závody v Únii v nadväznosti na napadnuté rozhodnutie.

191    V aktualizácii žalobcovia obmedzili svoj návrh na náhradu škody spôsobenej z tohto dôvodu na náklady spôsobené UAB Indorama Polymers Europe z dôvodu zatvorenia jej závodu v Spojenom kráľovstve a náklady spôsobené Lotte Chemical UK z dôvodu zatvorenia jej závodu PTA. Okrem toho, ako sa pripomenulo v bode 167 vyššie, títo žalobcovia žiadajú iba 77 % týchto nákladov, keďže podľa nich časť z nich môže byť pripísaná dovozom s pôvodom v Malajzii a Indonézii. Na tomto základe UAB Indorama Polymers Europe žiada sumu [dôverné] (namiesto [dôverné]) a Lotte Chemical UK sumu [dôverné] (namiesto [dôverné]).

192    Rada popiera existenciu príčinnej súvislosti. Okrem toho vo svojich pripomienkach k aktualizácii návrhov žalobcov na náhradu škody uvádza, že tie, ktoré boli zachované, sú neprípustné z hľadiska článku 84 rokovacieho poriadku v rozsahu, v akom boli podané oneskorene, buď v replike pre Lotte Chemical UK, alebo v aktualizácii pre UAB Indorama Polymers Europe.

193    V tomto ohľade, pokiaľ ide o dôvodnosť návrhov, treba podľa vzoru Rady konštatovať, že na preukázanie existencie príčinnej súvislosti medzi údajnými ujmami a vytýkaným konaním sa žalobcovia obmedzili vo svojej žalobe a v replike na predloženie tlačových komuniké alebo listov potvrdzujúcich, že zatvorenie závodov bolo spôsobené napadnutým rozhodnutím. Tieto dokumenty vyhotovené samotnými žalobcami však nedokazujú, že zatvorenie týchto závodov je pripísateľné napadnutému rozhodnutiu, pretože na ich podporu nie je pripojená nijaká indícia ani nijaký údaj. Okrem toho, pokiaľ ide o závod UAB Indorama Polymers Europe v Spojenom kráľovstve, samotné znenie komuniké týkajúceho sa jeho zatvorenia ho nepripisuje napadnutému rozhodnutiu, ale poklesu zisku a zvýšeniu konkurencie, osobitne z Ázie. Ako zdôrazňuje Rada, dovozy s pôvodom v Južnej Kórei, ktorá sa tiež nachádza v Ázii, sa zvýšili v priebehu sledovaného obdobia a mohli by byť dôvodom zatvorenia závodu. Navyše, pokiaľ ide o výrobný závod PTA spoločnosti Lotte Chemical UK, žalobcovia netvrdia, že jeho zatvorenie je priamo pripísateľné nezákonnému prijatiu napadnutého rozhodnutia, ale obmedzujú sa na tvrdenie, že „jedným z hlavných dôvodov“ takéhoto zatvorenia je zastavenie prevádzky závodu PET spoločnosti UAB Indorama Polymers Europe v Spojenom kráľovstve.

194    V ich aktualizácii návrhov na náhradu škody žalobcovia nepredložili nijaký dodatočný dôkaz umožňujúci preukázať túto príčinnú súvislosť. Žalobcovia sa totiž obmedzili na predloženie konsolidovaných účtovných závierok UAB Indorama Polymers Europe a Lotte Chemical UK s cieľom preukázať náklady spojené s prepúšťaním, na základe ktorých boli návrhy podané, bez predloženia akéhokoľvek dôkazu umožňujúceho preukázať príčinnú súvislosť medzi údajnými ujmami a vznesenými nezákonnosťami.

195    Za týchto podmienok treba odmietnuť návrhy žalobcov týkajúce sa nákladov na zatvorenie vynaložených spoločnosťami UAB Indorama Polymers Europe a Lotte Chemical UK bez toho, aby bolo potrebné skúmať, či, ako tvrdí Rada, tieto návrhy boli podané v neskorom štádiu konania v rozpore s článkom 84 rokovacieho poriadku.

196    Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobcovia nepreukázali existenciu priamej a dostatočnej príčinnej súvislosti, ktorá by mohla mať za následok vznik zodpovednosti Únie.

 Záver o návrhoch na náhradu škody

197    Vzhľadom na to, že v súlade s judikatúrou citovanou v bode 171 vyššie nedostatok čo len jednej z podmienok nevyhnutných na vznik zodpovednosti Únie stačí na zamietnutie návrhu na náhradu škody, je opodstatnené zamietnuť návrhy žalobcov na náhradu škody v celom rozsahu bez toho, aby bolo potrebné preskúmať podmienky týkajúce sa existencie dostatočne závažného porušenia právneho pravidla priznávajúceho práva jednotlivcom a existencie ujmy.

 O trovách

198    Podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podľa článku 134 ods. 3 rokovacieho poriadku, ak mali účastníci konania úspech len v časti predmetu konania, každý z nich znáša svoje vlastné trovy konania. Ak sa to však zdá oprávnené vzhľadom na okolnosti prípadu, Všeobecný súd môže rozhodnúť, že účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť časť trov konania druhého účastníka. Okrem toho podľa článku 138 ods. 1 rokovacieho poriadku znášajú členské štáty a inštitúcie, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci konania, vlastné trovy konania.

199    Keďže v predmetnej veci Rada nemala úspech, pokiaľ ide o žalobu žalobcov o neplatnosť, a títo žalobcovia nemali úspech vo veci, pokiaľ ide o ich návrh na náhradu škody, je opodstatnené uložiť žalobcom a Rade povinnosť znášať vlastné trovy konania s výnimkou trov uvedených v bode 200 vyššie.

200    Súkromní vedľajší účastníci konania znášajú okrem svojich vlastných trov konania trovy žalobcov z dôvodu ich vstupu do konania ako vedľajších účastníkov v súlade s ich návrhmi.

201    Komisia znáša svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (prvá komora)

rozhodol a vyhlásil:

1.      Vykonávacie rozhodnutie Rady 2013/226/EÚ z 21. mája 2013, ktorým sa zamieta návrh vykonávacieho nariadenia Rady, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz určitých druhov polyetyléntereftalátov s pôvodom v Indii, na Taiwane a v Thajsku na základe preskúmania pred uplynutím platnosti podľa článku 11 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1225/2009 a ktorým sa ukončuje konanie o preskúmaní pred uplynutím platnosti týkajúce sa dovozu určitých druhov polyetyléntereftalátov s pôvodom v Indonézii a Malajzii, a to v rozsahu, v akom by sa návrhom uložilo konečné antidumpingové clo na dovoz určitých druhov polyetyléntereftalátov s pôvodom v Indii, na Taiwane a v Thajsku, sa zrušuje v rozsahu, v akom zamietlo návrh uložiť konečné antidumpingové clo na dovoz s pôvodom v Indii, na Taiwane a v Thajsku a skončilo konanie o preskúmaní týkajúce sa dovozu polyetyléntereftalátov (PET) s pôvodom v týchto troch krajinách.

2.      Návrhy na náhradu škody sa zamietajú.

3.      Committee of Polyethylene Terephthalate (PET) Manufacturers in Europe (CPME), Cepsa Química, SA, Equipolymers Srl, Indorama Ventures Poland sp. z o.o., Lotte Chemical UK Ltd, M & G Polimeri Italia SpA, Novapet, SA, Ottana Polimeri Srl, UAB Indorama Polymers Europe, UAB Neo Group a UAB Orion Global pet znášajú svoje vlastné trovy konania s výnimkou trov uvedených v bode 5 nižšie.

4.      Rada Európskej únie znáša svoje vlastné trovy konania.

5.      European Federation of Bottled Waters (EFBW), Caiba, SA, Coca-Cola Enterprises Belgium (CCEB), Danone, Nestlé Waters Management & Technology, Pepsico International Ltd a Refresco Gerber BV znášajú okrem svojich vlastných trov konania trovy žalobcov z titulu ich vedľajšieho účastníctva.

6.      Európska komisia znáša svoje vlastné trovy konania.

Kanninen Pelikánová Buttigieg

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 5. apríla 2017.

Podpisy

Obsah

Právny rámec

Okolnosti predchádzajúce sporu

Konanie a návrhy účastníkov konania

Právny stav

1.  O návrhu na zrušenie

O druhom žalobnom dôvode založenom na zjavne nesprávnom posúdení a porušení článku 11 ods. 2 a článku 21 ods. 1 základného nariadenia

O analýze, ktorú má vykonať Rada na základe článku 11 ods. 2 základného nariadenia, a o rozsahu preskúmania napadnutého rozhodnutia Všeobecným súdom

O preskúmaní pravdepodobnosti opakovaného výskytu ujmy v zmysle článku 11 ods. 2 základného nariadenia

–  O existencii kladných hospodárskych ukazovateľov, najmä zvýšenia cien PET

–  O nevýznamnom objeme dovozu s pôvodom v Indii, na Taïwane a v Thajsku počas obdobia revízneho prešetrovania

–  O skutočných príjemcoch opatrení z hľadiska podielov na trhu

–  O neexistencii cenového podhodnotenia dovozu v priebehu sledovaného obdobia

–  O nevýznamnom objeme dovozu s pôvodom v Indii, na Taïwane a v Thajsku v prípade zrušenia opatrení

–  O dostatočnej ochrane priemyslu Únie inými opatreniami na ochranu obchodu

–  O zasiahnutí iných subjektov v prípade zrušenia opatrení

–  Záver o preskúmaní pravdepodobnosti opakovaného výskytu ujmy

O preskúmaní záujmu Únie v zmysle článku 21 ods. 1 základného nariadenia

Záver týkajúci sa návrhu na zrušenie

2.  O návrhoch na zrušenie

O dosahu návrhov žalobcov

O priamej príčinnej súvislosti

O stratách spôsobených spoločnostiam Equipolymers, M & G Polimeri Italia a Novapet

O nákladoch spoločností UAB Indorama Polymers Europe a Lotte Chemical UK na zatvorenie niektorých závodov

Záver o návrhoch na náhradu škody

O trovách

Príloha

Cepsa Química, SA, so sídlom v Madride (Španielsko),

Equipolymers Srl, so sídlom v Miláne (Taliansko),

Indorama Ventures Poland sp. z o.o., so sídlom vo Włocławeku (Poľsko),

Lotte Chemical UK Ltd, so sídlom v Clevelande (Spojené kráľovstvo),

M & G Polimeri Italia SpA, so sídlom v Patrici (Taliansko),

Novapet, SA, so sídlom v Saragosse (Španielsko),

Ottana Polimeri Srl, so sídlom v Ottane (Taliansko),

UAB Indorama Polymers Europe, so sídlom v Klaipėde (Litva),

UAB Neo Group, so sídlom v Rimkai (Litva),

UAB Orion Global pet, so sídlom v Klaipėde.

* Jazyk konania: angličtina.

1      Zoznam ďalších žalobcov je pripojený iba k zneniu oznámenom účastníkom konania.

2      Skryté dôverné údaje.