Vec T‑462/13
Comunidad Autónoma del País Vasco
a
Itelazpi, SA,
proti
Európskej komisii
„Štátna pomoc – Digitálne televízne vysielanie – Pomoc na rozvoj digitálneho terestriálneho televízneho vysielania vo vzdialených a menej urbanizovaných oblastiach v Španielsku – Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za čiastočne zlučiteľnú a čiastočne nezlučiteľnú s vnútorným trhom – Výhoda – Služby všeobecného hospodárskeho záujmu – Článok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ – Nová pomoc“
Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (piata komora) z 26. novembra 2015
1. Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Akty, ktoré sa ich priamo a osobne týkajú – Rozhodnutie Komisie adresované členskému štátu a konštatujúce nezlučiteľnosť pomoci s vnútorným trhom – Žaloba regionálneho orgánu, ktorý priznal uvedenú pomoc – Prípustnosť
(Článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ)
2. Žaloba o neplatnosť – Podmienky prípustnosti – Podanie jednej a tej istej žaloby dvomi žalobcami – Prípustnosť žaloby jedného zo žalobcov – Nevyhnutnosť preskúmať prípustnosť žaloby s ohľadom na druhého žalobcu – Neexistencia
(Článok 263 ZFEÚ)
3. Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Opatrenia na kompenzáciu nákladov na poskytovanie služby vo verejnom záujme podnikom – Prvá podmienka uvedená v rozsudku Altmark – Jasne vymedzené povinnosti verejnej služby – Neexistencia podniku, ktorý je príjemcom pomoci, skutočne povereného plnením záväzkov služby vo verejnom záujme – Zahrnutie do pojmu
(Článok 107 ods. 1 ZFEÚ)
4. Hospodárska súťaž – Pravidlá Únie – Príjemcovia – Podniky – Pojem – Výkon hospodárskej činnosti – Orgán členského štátu vykonávajúci hospodársku činnosť a disponujúci samostatnou právnou subjektivitou, ktorá je odlišná od členského štátu – Neexistencia vplyvu na finančné vzťahy medzi štátom a daným orgánom
(Článok 107 ods. 1 ZFEÚ)
5. Hospodárska súťaž – Podniky poverené správou služieb všeobecného hospodárskeho záujmu – Odvetvie vysielania – Určenie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu – Rozlišovanie medzi poskytovaním vysielacej služby a prevádzkou vysielacích sietí – Prípustnosť
(Článok 107 ods. 1 ZFEÚ; protokol č. 29 pripojený k Zmluve o EÚ a Zmluve o FEÚ)
6. Pomoc poskytovaná štátmi – Rozhodnutie Komisie – Súdne preskúmanie – Voľná úvaha pri posúdení skutkových okolností a dôkazov
7. Hospodárska súťaž – Podniky poverené správou služieb všeobecného hospodárskeho záujmu – Odvetvie vysielania – Vymedzenie služby prevádzky sietí ako služby všeobecného hospodárskeho záujmu – Podmienka – Dodržiavanie zásady technologickej neutrality
(Článok 107 ods. 1 ZFEÚ a článok 108 ZFEÚ)
8. Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Opatrenia na kompenzáciu nákladov na poskytovanie služby vo verejnom záujme podnikom – Štvrtá podmienka uvedená v rozsudku Altmark – Nedostatočnosť uvedenia investičných nákladov a opakujúcich sa výdavkov nachádzajúcich sa v dohodách – Poskytovanie vlastných prostriedkov správneho orgánu – Okolnosť, ktorá je nedostatočná na zaručenie nižších nákladov pre spoločenstvo
(Článok 107 ods. 1 ZFEÚ)
9. Pomoc poskytovaná štátmi – Zákaz – Výnimky – Voľná úvaha Komisie – Súdne preskúmanie – Hranice
(Článok 107 ods. 3 ZFEÚ)
10. Pomoc poskytovaná štátmi – Preskúmanie Komisiou – Oznámenie o digitalizácii – Právna povaha – Indikatívne pravidlá postupu zahŕňajúce obmedzenie voľnej úvahy Komisie
[Článok 107 ods. 3 ZFEÚ a článok 108 ZFEÚ; oznámenie Komisie KOM(2003) 541 v konečnom znení]
11. Pomoc poskytovaná štátmi – Zákaz – Výnimky – Zohľadnenie situácie, ktorá existovala v momente prijatia opatrenia
(Článok 107 ods. 3 ZFEÚ)
12. Pomoc poskytovaná štátmi – Zákaz – Výnimky – Pomoc, ktorú možno považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom – Posúdenie s ohľadom na článok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ – Zohľadnenie predchádzajúcej praxe – Vylúčenie
[Článok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ]
13. Pomoc poskytovaná štátmi – Preskúmanie Komisiou – Postupné zásahy štátu, ktoré sú navzájom neoddeliteľne spojené – Posúdenie prijatých opatrení ako celku – Prípustnosť
(Článok 107 ods. 3 ZFEÚ a článok 108 ZFEÚ)
14. Pomoc poskytovaná štátmi – Existujúca pomoc a nová pomoc – Opatrenie, ktoré zavádza zmenu existujúcej schémy pomoci – Zmena ovplyvňujúca podstatu schémy – Kvalifikovanie schémy novej pomoci
[Článok 108 ods. 1 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 659/1999, článok 1 písm. c); nariadenie Komisie č. 794/2004, článok 4 ods. 1]
1. Pozri text rozhodnutia.
(pozri bod 34)
2. Pozri text rozhodnutia.
(pozri bod 34)
3. V oblasti štátnej pomoci platí, že podľa prvého kritéria stanoveného v rozsudku Altmark musí byť podnik, ktorý je príjemcom pomoci, skutočne poverený plnením záväzkov služby vo verejnom záujme a tieto záväzky musia byť jasne vymedzené.
Hoci členské štáty majú širokú mieru voľnej úvahy, pokiaľ ide o vymedzenie toho, čo považujú za službu všeobecného hospodárskeho záujmu (SVHZ), táto miera však nie je neobmedzená a nemožno ju vykonávať svojvoľne iba preto, aby sa určitému odvetviu umožnilo vyhnúť sa uplatneniu pravidiel hospodárskej súťaže. Na to, aby mohla byť predmetná služba posúdená ako SVHZ, musí zahŕňať všeobecný hospodársky záujem, ktorý sa vyznačuje osobitnými charakteristikami v porovnaní so záujmom, ktorý zahŕňajú iné hospodárske činnosti.
V tejto súvislosti rozsah preskúmania posúdení Komisie Všeobecným súdom nevyhnutne zohľadňuje skutočnosť, že vymedzenie služby členským štátom ako SVHZ môže byť Komisiou spochybnené len v prípade zjavne nesprávneho posúdenia. Pri tomto preskúmaní však musia byť dodržané niektoré minimálne kritériá, najmä ak existuje akt orgánu verejnej moci, ktorým sa dotknutý subjekt poveruje plnením úlohy SVHZ, ako aj univerzálny a záväzný charakter tejto úlohy.
V prípade neexistencie jasného vymedzenia služby ako služby vo verejnom záujme nie je splnené prvé kritérium vyplývajúce z rozsudku Altmark. Navyše samotná skutočnosť, že služba je vo vnútroštátnom práve označená ako služba všeobecného záujmu, neznamená, že každý subjekt, ktorý ju poskytuje, je poverený plnením záväzkov služby vo verejnom záujme v zmysle uvedeného rozsudku. Kvalifikácia určitej služby ako SVHZ totiž vyžaduje, aby bola zodpovednosť za jej správu zverená určitým podnikom.
(pozri body 42, 50 – 54, 57)
4. Pokiaľ ide o uplatnenie pravidiel hospodárskej súťaže, treba rozlišovať medzi prípadom, keď štát koná v rámci výkonu verejnej moci, a prípadom, keď tento štát vykonáva hospodárske činnosti priemyselnej alebo obchodnej povahy spočívajúce v ponúkaní výrobkov alebo služieb na trhu. V tejto súvislosti nie je dôležité, či členský štát koná priamo prostredníctvom orgánu, ktorý je súčasťou štátnej správy, alebo prostredníctvom orgánu, ktorému zveril osobitné alebo výlučné práva.
Existencia alebo neexistencia právnej subjektivity odlišnej od štátu, ktorú vnútroštátne právo priznáva orgánu vykonávajúcemu hospodársku činnosť, nemá navyše vplyv na existenciu finančných vzťahov medzi štátom a týmto orgánom a z tohto dôvodu na možnosť uvedeného orgánu byť príjemcom štátnej pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.
(pozri body 61, 62)
5. V právnej oblasti štátnej pomoci platí, že Komisia môže v rámci kontroly zaradenia, či ide o službu všeobecného hospodárskeho záujmu, odlišovať poskytovanie vysielacej služby od prevádzky vysielacích sietí.
Prenos je nepochybne potrebný na vysielanie. Službu vysielania však treba odlíšiť od služby prevádzky sietí na podporu vysielania. Ide totiž o dve rozdielne činnosti, ktoré vykonávajú rôzne podniky pôsobiace na rôznych trhoch. Zatiaľ čo službu vysielania zabezpečujú vysielatelia, a to konkrétne prevádzkovatelia televízneho vysielania, službu prevádzky sietí na podporu vysielania zabezpečujú prevádzkovatelia platforiem na prenos signálov, a to terestriálnych, satelitných alebo káblových platforiem alebo prostredníctvom širokopásmového pripojenia k internetu.
Okrem toho, protokol č. 29 o systéme verejnoprávneho vysielania v členských štátoch pripojený k Zmluve o EÚ a Zmluve o FEÚ sa síce uplatňuje v odvetví vysielania, konkrétnejšie na financovanie služby vysielania vo verejnom záujme priznané vysielateľom, na financovanie prevádzkovateľov platforiem na prenos signálov sa však uvedený protokol nevzťahuje. Navyše ciele uvedeného protokolu, ktorými sú zabezpečiť demokratické, sociálne a kultúrne potreby spoločnosti a zachovať pluralitu médií, nijako nesúvisia s voľbou technológie vysielania.
(pozri body 65 – 67, 69, 70)
6. Pozri text rozhodnutia.
(pozri bod 71)
7. V oblasti štátnej pomoci zo všeobecnej štruktúry Zmluvy vyplýva, že konanie vymedzené v článku 108 ZFEÚ nemôže nikdy smerovať k výsledku, ktorý by bol v rozpore s osobitnými ustanoveniami Zmluvy. Voľná úvaha členských štátov pri nastavení ich služieb všeobecného hospodárskeho záujmu SVHZ sa nemôže uplatňovať spôsobom, ktorý by viedol k porušeniu zásady rovnosti zaobchádzania, ktorá je v súvislosti so službou prevádzky sietí zaručená najmä prostredníctvom zásady technologickej neutrality.
Ak existujú viaceré prenosové platformy, tak nemožno prijať záver, že jedna z nich je nevyhnutná na prenos vysielacích signálov bez toho, aby bola dodržaná zásada technologickej neutrality. Vnútroštátne orgány tým, že službu prevádzky siete vymedzili ako SVHZ, teda nemusia diskriminovať ostatné platformy. Systém nenarušenej hospodárskej súťaže, ako je stanovený v Zmluve, možno zaručiť len vtedy, keď je medzi jednotlivými hospodárskymi subjektmi zabezpečená rovnosť príležitostí.
Dodržiavanie zásady technologickej neutrality však neznamená, že vymedzenie určitej platformy na prevádzku vysielacích sietí je v každom prípade zjavným pochybením. Ak totiž Komisia nepreskúma podrobne voľbu členského štátu, nemôže dôvodne konštatovať existenciu zjavného pochybenia vnútroštátnych orgánov pri vymedzení určitej platformy pre prevádzku siete. Také pochybenie však nemá dôsledky vtedy, ak prvé kritérium rozsudku Altmark nie je splnené v prípade neexistencie jasného a presného vymedzenia služby prevádzky vysielacích sietí ako služby vo verejnom záujme.
(pozri body 77 – 79)
8. V oblasti štátnej pomoci platí, že s cieľom posúdiť, či je štvrtá podmienka uvedená v rozsudku Altmark v konkrétnom prípade splnená, uvedenie investičných nákladov a opakujúcich sa výdavkov, ktoré boli odhadované v medziinštitucionálnych dohodách uzatvorených medzi samosprávnymi orgánmi autonómnej oblasti členského štátu, nenahrádza analýzu nákladov, ktoré by stredne veľkému podniku, ktorý je dobre riadený a primerane vybavený na to, aby mohol plniť požiadavky služby vo verejnom záujme, vznikli pri plnení týchto záväzkov vzhľadom na súvisiace príjmy, ako aj zisk, ktorý je primeraný na účely plnenia týchto záväzkov.
Navyše samotná skutočnosť, že by určité samosprávne orgány poskytovali službu svojimi vlastnými prostriedkami, nie je zárukou nižších nákladov pre spoločenstvo.
(pozri body 80, 84, 87)
9. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 105, 106, 112)
10. V oblasti prechodu z analógového na digitálne vysielanie bol význam zásady technologickej neutrality zdôraznený Komisiou v bode 2.1.3 oznámenia o digitalizácii z roku 2003. Podmienka technologickej neutrality v zmysle tohto oznámenia stanovuje najmä to, že odpojenie analógového prenosu na danom území možno vykonať len vtedy, keď sú takmer všetky domácnosti príjemcami digitálnych služieb, a že na dosiahnutie tohto cieľa musia byť zohľadnené všetky spôsoby prenosu. Keď Komisia prijíma také akty, ktoré sú v súlade so Zmluvou určené na spresnenie kritérií, ktoré plánuje používať v rámci výkonu svojej voľnej úvahy, vyplýva z toho samoobmedzenie tejto právomoci, pretože je povinná dodržiavať indikatívne pravidlá, ktoré si sama stanovila.
(pozri bod 109)
11. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 116, 119 – 121, 123, 124)
12. Pozri text rozhodnutia.
(pozri bod 129)
13. V oblasti štátnej pomoci sa jednotlivé štátne zásahy na národnej, regionálnej a miestnej úrovni musia posudzovať na základe ich účinkov v tom zmysle, že ak sú navzájom tak úzko prepojené, Komisia ich môže posudzovať ako jedinú schému pomoci, ktorú orgány verejnej moci jedného členského štátu priznali.
Okrem toho v prípade schémy pomoci sa Komisia môže obmedziť na skúmanie povahy predmetnej schémy, aby v odôvodnení rozhodnutia posúdila, či táto schéma je vhodná na účely realizácie jedného z cieľov stanovených v článku 107 ods. 3 ZFEÚ. Komisia tak v rozhodnutí týkajúcom sa takej schémy nie je v každom jednotlivom prípade povinná vykonať analýzu pomoci poskytnutej na základe takej schémy. Individuálnu situáciu každého z dotknutých podnikov je potrebné overiť až vo fáze vymáhania pomoci.
(pozri body 133, 134)
14. Pozri text rozhodnutia.
(pozri body 146 – 150)