Vec T‑469/07

Philips Lighting Poland S.A.

a

Philips Lighting BV

proti

Rade Európskej únie

„Dumping – Dovoz integrovaných elektronických kompaktných žiariviek (CFL‑i) s pôvodom v Číne, Vietname, Pakistane a na Filipínach – Uplynutie platnosti antidumpingových opatrení – Preskúmanie – Článok 4 ods. 1, článok 5 ods. 4 a článok 9 ods. 1 nariadenia (ES) č. 384/96 [teraz článok 4 ods. 1, článok 5 ods. 4 a článok 9 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1225/2009] – Pojem výrobné odvetvie Spoločenstva – Určenie ujmy – Povinnosť odôvodnenia“

Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (piata komora) z 11. júla 2013

1.      Žaloba o neplatnosť – Prípustnosť – Zamietnutie žaloby vo veci samej bez toho, aby sa rozhodlo o prípustnosti – Voľná úvaha súdu Únie

2.      Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Konanie o preskúmaní – Zisťovanie v preskúmaní – Rozhodnutie ukončiť konanie – Povinnosť Komisie ukončiť konanie po tom, čo sa úroveň podpory podnetu zníži pod minimálny prah 50 % celkovej výroby Spoločenstva – Absencia

(Nariadenie Rady č. 384/96, článok 5 ods. 4, článok 9 ods. 1 a článok 11 ods. 5, a nariadenie Rady č. 1225/2009, článok 5 ods. 4, článok 9 ods. 1 a článok 11 ods. 5)

3.      Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Ujma – Pojem výrobné odvetvie Spoločenstva – Voľná úvaha Komisie – Definícia výrobného odvetvia Spoločenstva podporujúceho podnet alebo žiadosť počas konania o preskúmaní – Spoločná výroba výrobcov predstavujúca podstatnú časť – Odkaz na minimálny prah 25 % – Prípustnosť

(Nariadenie Rady č. 384/96, článok 4 ods. 1, článok 5 ods. 4 a článok 9 ods. 1, a nariadenie Rady č. 1225/2009, článok 4 ods. 1, článok 5 ods. 4 a článok 9 ods. 1)

4.      Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah – Nariadenia zavádzajúce antidumpingové clá

(Článok 296 ZFEÚ)

1.      Súd Únie je oprávnený podľa okolností každého prípadu posúdiť, či riadny výkon spravodlivosti odôvodňuje zamietnutie žaloby vo veci samej bez toho, aby sa predtým rozhodlo o prípustnosti.

(pozri bod 61)

2.      Článok 5 ods. 4 základného antidumpingového nariadenia č. 384/96 (teraz článok 5 ods. 4 nariadenia č. 1225/2009) neobsahuje žiadnu povinnosť Komisie skončiť prebiehajúce antidumpingové konanie, ak sa úroveň podpory podnetu zníži pod minimálny prah 25 % výroby v rámci Spoločenstva. Toto ustanovenie sa totiž týka len úrovne podpory sťažnosti nevyhnutnej na to, aby Komisia mohla začať konanie. Navyše v súlade s článkom 9 ods. 1 uvedeného nariadenia (teraz článok 9 ods. 1 nariadenia č. 1225/2009) Komisia nemá povinnosť ukončiť konanie v prípade vzatia podnetu späť. Musí to a fortiori platiť aj v prípade jednoduchého zníženia stupňa jeho podpory. Keďže sa článok 5 ods. 4 a článok 9 ods. 1 základného nariadenia uplatňuje na konania o preskúmaní na základe článku 11 ods. 5 tohto nariadenia (teraz článok 11 ods. 5 nariadenia č. 1225/2009), čo ostatne účastníci konania nespochybnili, platia zásady vysvetlené vyššie takisto v tomto prípade, keď úroveň podpory žiadosti o preskúmanie poklesla pod minimálny prah 50 % výroby Spoločenstva počas zisťovania v preskúmaní. Z toho vyplýva, že inštitúcie boli plne oprávnené pokračovať v konaní o preskúmaní napriek tomu, že bolo možné, že minimálny prah 50 % uvedený v článku 5 ods. 4 základného nariadenia už nebol dosiahnutý.

Navyše článok 9 ods. 1 základného nariadenia totiž výslovne ukladá inštitúciám z čisto formálneho hľadiska povinnosť zohľadniť záujem Únie iba v prípade, ak po vzatí podnetu späť zamýšľajú konanie ukončiť.

(pozri body 84 ‑ 87)

3.      Článok 4 ods. 1 základného antidumpingového nariadenia č. 384/96 (teraz článok 4 ods. 1 nariadenia č. 1225/2009) okrem iného definuje výrobné odvetvie Spoločenstva ako „výrobcov podobných výrobkov v rámci Spoločenstva ako celku“ alebo ako „tých z nich, ktorých spoločná výroba výrobkov predstavuje podstatnú časť tak, ako je vymedzené článkom 5 ods. 4 tohto nariadenia (teraz článok 5 ods. 4 nariadenia č. 1225/2009) z celkovej výroby týchto podobných výrobkov v rámci Spoločenstva“, pričom v oboch prípadoch môžu byť výrobcovia, ktorí sa nachádzajú v situáciách upravených v článku 4 ods. 1 písm. a) toho istého nariadenia, vylúčení z výroby Spoločenstva. Inštitúcie majú širokú diskrečnú právomoc pri voľbe medzi oboma možnosťami.

Navyše výrobné odvetvie Spoločenstva, ktoré je použité na účely určenia ujmy, nemusí nutne pozostávať z tých istých výrobcov Spoločenstva, akými sú tí, ktorí tvorili výrobné odvetvie Spoločenstva a ktoré bolo zohľadnené na preukázanie toho, či pôvodný podnet alebo žiadosť o preskúmanie mali dostatočnú podporu podľa článku 5 ods. 4 základného nariadenia. Na jednej strane môže totiž v druhom prípade výrobné odvetvie Spoločenstva podľa znenia tohto dotknutého ustanovenia zahŕňať iba výrobcov Spoločenstva, ktorí podporujú podnet alebo žiadosť, zatiaľ čo v prvom prípade môže zahŕňať všetkých výrobcov v rámci Spoločenstva nezávisle od toho, či podnet alebo žiadosť podporili, alebo nie. Na druhej strane treba mať na pamäti, že definovanie výrobného odvetvia Spoločenstva na účely určenia ujmy je úkonom, ktorý vykonávajú inštitúcie po začatí konania.

Ak však počas konania výrobca Spoločenstva, ktorý pôvodne podporoval podnet alebo žiadosť o preskúmanie, túto podporu stiahne alebo nespolupracuje s Komisiou, taký výrobca nebude zahrnutý do výrobného odvetvia Spoločenstva na účely určenia ujmy v prípade, že sa inštitúcie rozhodnú definovať toto výrobné odvetvie na základe druhej možnosti stanovenej článkom 4 ods. 1 základného nariadenia.

V prípadoch, na ktoré sa explicitne alebo implicitne vzťahuje článok 9 ods. 1 základného nariadenia (teraz článok 9 ods. 1 nariadenia č. 1225/2009), sa vychádzajúc z definície predpokladá, že už nie je dosiahnutý minimálny prah 50 % upravený článkom 5 ods. 4 tohto nariadenia. Pokiaľ sa inštitúcie pri výkone svojej širokej diskrečnej právomoci rozhodnú definovať výrobné odvetvie Spoločenstva na základe druhej možnosti upravenej v článku 4 ods. 1 základného nariadenia, môže byť všeobecný odkaz na článok 5 ods. 4 tohto nariadenia, uvedený v tomto ustanovení, týkajúci sa pojmu „podstatná časť… z celkovej výroby Spoločenstva“, vykladaný iba v tom zmysle, že ide o odkaz na minimálny prah 25 % a nie na 50 %. Takéto riešenie je jediným možným riešením o to viac, že cieľom požiadavky, podľa ktorej musí výrobné odvetvie Spoločenstva predstavovať podstatnú časť celkovej výroby Spoločenstva, je zabezpečiť, aby celková výroba výrobcov zahrnutých do tohto výrobného odvetvia bola dostatočne reprezentatívna.

(pozri body 92 – 95)

4.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 105 – 107, 109, 111 – 113)