ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (veľká komora)
z 20. mája 2008 (*)
„Sociálne zabezpečenie – Rodinné prídavky – Pozastavenie nároku na dávky – Článok 13 ods. 2 písm. a) nariadenia (EHS) č. 1408/71 – Článok 10 nariadenia (EHS) č. 574/72 – Uplatniteľná právna úprava – Priznanie dávok v členskom štáte bydliska, ktorý nie je príslušným štátom“
Vo veci C‑352/06,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím Finanzgericht Köln (Nemecko) z 10. augusta 2006 a doručený Súdnemu dvoru 25. augusta 2006, ktorý súvisí s konaním:
Brigitte Bosmann
proti
Bundesagentur für Arbeit – Familienkasse Aachen,
SÚDNY DVOR (veľká komora),
v zložení: predseda V. Skouris, predsedovia komôr P. Jann, C. W. A. Timmermans, A. Rosas, K. Lenaerts, A. Tizzano, sudcovia K. Schiemann (spravodajca), A. Borg Barthet, M. Ilešič, J. Malenovský a J. Klučka,
generálny advokát: J. Mazák,
tajomník: R. Grass,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– pani Bosmann, v zastúpení: H. Knops, Rechtsanwalt,
– nemecká vláda, v zastúpení: M. Lumma a C. Schulze‑Bahr, splnomocnení zástupcovia,
– španielska vláda, v zastúpení: F. Díez Moreno, splnomocnený zástupca,
– Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: V. Kreuschitz a I. Kaufmann‑Bühler, splnomocnení zástupcovia,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 29. novembra 2007,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Predmetom návrhu na začatie prejudiciálneho konania je výklad článku 13 ods. 2 písm. a) nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva, ako aj článku 10 nariadenia Rady (EHS) č. 574/72 z 21. marca 1972, ktorým sa stanovuje postup na vykonávanie nariadenia (EHS) č. 1408/71, v znení zmenenom, doplnenom a aktualizovanom nariadením Rady (ES) č. 118/97 z 2. decembra 1996 (Ú. v. ES L 28, 1997, s. 1; Mim. vyd. 05/003, s. 3), zmenené a doplnené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 647/2005 z 13. apríla 2005 (Ú. v. EÚ L 117, s. 1, ďalej len „nariadenie č. 1408/71“ a „nariadenie č. 574/72“).
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi pani Bosmann a Bundesagentur für Arbeit – Familienkasse Aachen (Spolkový úrad práce – Fond rodinných prídavkov Aachen, ďalej len „Bundesagentur“) z dôvodu odmietnutia priznania prídavku na deti v Nemecku.
Právny rámec
Právna úprava Spoločenstva
Nariadenie č. 1408/71
3 Prvé a štvrté odôvodnenie nariadenia č. 1408/71 znejú takto:
„keďže ustanovenia o koordinácii vnútroštátnych právnych predpisov sociálneho zabezpečenia patria do rámca voľného pohybu pracovníkov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi členských štátov a musia sa podieľať na zlepšovaní ich životnej úrovne a podmienok zamestnanosti;
…
keďže je nutné v rámci tejto koordinácie zaručiť rovnaké zaobchádzanie podľa rôznych právnych predpisov rôznych členských štátov pracovníkom žijúcim v členských štátoch a na nich závislým osobám a pozostalým v spoločenstve“.
4 Ôsme až desiate odôvodnenie tohto nariadenia stanovuje:
„keďže na zamestnancov a samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré sa pohybujú v rámci spoločenstva, sa má vzťahovať systém sociálneho zabezpečenia iba jedného členského štátu, aby sa predišlo prekrývaniu uplatňovaných právnych predpisov rôznych členských štátov a komplikáciám, ktoré by mohli z tohto plynúť;
keďže situácie, keď osoba podlieha právnym predpisom dvoch členských štátov súčasne, ako výnimka zo všeobecného pravidla, majú byť čo najviac obmedzené v počte aj v rozsahu;
keďže hľadisko zaručenia rovnakého zaobchádzania so všetkými pracovníkmi, ktorí sú zamestnaní na území členského štátu, tak účinne ako je to možné, je vhodné za právne predpisy, ktoré sa majú uplatňovať, určiť právne predpisy toho členského štátu, v ktorom je osoba v zamestnaneckom vzťahu alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť“.
5 Článok 13 nariadenia č. 1408/71 nazvaný „Všeobecné pravidlá“ stanovuje:
„1. Pokiaľ v článkoch 14c a 14f nie je ustanovené inak, osoby, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, podliehajú právnym predpisom len jedného členského štátu. Tieto právne predpisy sa určia v súlade s ustanoveniami tejto hlavy.
2. Pokiaľ články 14 až 17 neustanovujú inak:
a) na pracovníka zamestnaného na území jedného členského štátu sa vzťahujú právne predpisy tohto štátu dokonca aj vtedy, ak má bydlisko na území iného členského štátu alebo ak sa sídlo alebo miesto podnikania podniku alebo fyzickej osoby, ktorá ho zamestnáva, nachádza na území iného členského štátu;
…“
6 Podľa článku 73 tohto nariadenia nazvaného „Zamestnanci alebo samostatne zárobkovo činné osoby, ktorých rodinní príslušníci majú bydlisko v inom členskom štáte, ako je príslušný členský štát“:
„Zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá podlieha právnym predpisom členského štátu, má nárok ohľadom svojich rodinných príslušníkov, ktorí majú bydlisko na území iného členského štátu, na rodinné dávky, ktoré sú ustanovené [dávky stanovené – neoficiálny preklad] právnymi predpismi prvého štátu, ako keby mali bydlisko v tomto štáte, podľa ustanovení prílohy VI [pokiaľ ustanovenia prílohy VI nestanovujú inak – neoficiálny preklad].“
Nariadenie č. 574/72
7 Článok 10 ods. 1 nariadenia č. 574/72 nazvaný „Pravidlá uplatniteľné v prípade súbehu nárokov na rodinné prídavky pre zamestnancov alebo samostatne zárobkovo činné osoby“ stanovuje:
„1. a) Nárok na dávky alebo rodinné prídavky splatné podľa právnych predpisov členského štátu, podľa ktorých nadobudnutie nároku na tieto dávky alebo prídavky nepodlieha podmienkam poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, sa pozastaví, ak sú počas rovnakého obdobia dávky splatné tomu istému rodinnému príslušníkovi len podľa vnútroštátnych právnych predpisov druhého členského štátu alebo pri uplatňovaní článku 73, 74, 77 alebo 78 nariadenia [č. 1408/71], a to do výšky týchto dávok.
b) Ak je však zárobková činnosť vykonávaná na území prvého členského štátu:
i) v prípade dávok splatných buď len podľa vnútroštátnych právnych predpisov druhého členského štátu, alebo podľa článku 73 alebo 74 nariadenia [č. 1408/71] osobe, ktorá má nárok na rodinné dávky, alebo osobe, ktorej majú byť tieto prídavky vyplatené, nárok na rodinné dávky splatné buď len podľa vnútroštátnych právnych predpisov tohto druhého členského štátu, alebo podľa týchto článkov sa pozastaví do výšky rodinných prídavkov poskytovaných podľa právnych predpisov členského štátu, na území ktorého má rodinný príslušník bydlisko. Náklady na dávky vyplácané členským štátom, na území ktorého má rodinný príslušník bydlisko, znáša tento členský štát;
…“
Vnútroštátna právna úprava
8 § 62 ods. 1 bod 1 zákona o dani z príjmu (Einkommensteuergesetz) stanovuje:
„Na deti v zmysle § 63 má nárok na prídavok na deti podľa tohto zákona ten, kto má v tuzemsku trvalý pobyt alebo sa tu obvykle zdržiava.“
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
9 Pani Bosmann, ktorá je belgickou štátnou príslušníčkou žijúcou v Nemecku, je matkou samoživiteľkou svojich dvoch detí narodených v rokoch 1983 a 1985. Obe deti tiež žijú v Nemecku, kde toho času študujú.
10 Pani Bosmann má v podstate nárok na nemecký prídavok na deti podľa § 62 zákona o dani z príjmu, ktorý jej sprvu Bundesagentur priznal. Dňa 1. septembra 2005 však pani Bosmann začala vykonávať zamestnanie v Holandsku, v dôsledku čoho Bundesagentur uznesením z 18. októbra 2005 s účinnosťou od októbra 2005 prídavok na jej deti zrušil. Bundesagentur vyložil príslušné ustanovenia práva Spoločenstva v tom zmysle, že pani Bosmann podlieha len predpisom štátu, v ktorom je zamestnaná, ktorým je Holandské kráľovstvo, takže Spolkovú republiku Nemecko nemožno naďalej považovať za príslušný štát, ktorý je povinný poskytovať uvedený prídavok.
11 Pani Bosmann nepoberá v Holandsku zodpovedajúci prídavok na deti, pretože podľa holandskej právnej úpravy nie je tento prídavok poskytovaný na deti od dovŕšenia 18. roku života.
12 Vnútroštátny súd uvádza, že nebolo upresnené, či sa pani Bosmann vracia do Nemecka každý pracovný deň, alebo len na víkendy a sviatky.
13 Za týchto okolností Finanzgericht Köln rozhodol prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Má sa článok 13 ods. 2 písm. a) nariadenia… č. 1408/71… vykladať reštriktívne tak, že neodporuje nároku matky samoživiteľky na prídavok na deti v štáte bydliska (Spolková republika Nemecko), ktorá v štáte výkonu zamestnania (Holandské kráľovstvo) z dôvodu veku svojich detí prídavok na deti nepoberá?
2. V prípade zápornej odpovede na prvú otázku:
Má sa článok 10 nariadenia… č. 574/72… vykladať reštriktívne tak, že neodporuje nároku matky samoživiteľky na prídavok na deti v štáte bydliska (Spolková republika Nemecko), ktorá v štáte výkonu zamestnania (Holandské kráľovstvo) z dôvodu veku svojich detí prídavok na deti nepoberá?
3. V prípade zápornej odpovede na prvú a druhú otázku:
Vyplýva nárok zamestnanej matky samoživiteľky na použitie priaznivejšej právnej úpravy štátu jej bydliska v súvislosti s poskytnutím prídavku na deti priamo zo Zmluvy o ES alebo zo všeobecných právnych zásad?
4. Závisí zodpovedanie týchto otázok od toho, či sa zamestnanec vracia pravidelne každý deň v pracovnom týždni do miesta bydliska?“
O prejudiciálnych otázkach
O prvej otázke
14 Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či sa má článok 13 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1408/71 vykladať tak, že umožňuje, aby zamestnanec, ktorý sa nachádza v situácii pani Bosmann, ktorý patrí do pôsobnosti nariadenia č. 1408/71 a na ktorého sa vzťahuje systém sociálneho zabezpečenia členského štátu, v ktorom vykonáva zamestnanie, v danom prípade Holandského kráľovstva, poberal prídavok na deti v členskom štáte, v ktorom má bydlisko, v danom prípade v Spolkovej republike Nemecko, ak je zistené, že takýto prídavok nie je možné poskytnúť v príslušnom členskom štáte z dôvodu veku jeho detí.
15 Pred odpoveďou na túto otázku treba pripomenúť všeobecné pravidlá, na základe ktorých je podľa nariadenia č. 1408/71 určená právna úprava uplatniteľná na zamestnancov, ktorí sa pohybujú v rámci Spoločenstva.
16 Ustanovenia hlavy II nariadenia č. 1408/71, ktoré určujú právnu úpravu uplatniteľnú na zamestnancov, ktorí sa pohybujú v rámci Spoločenstva, sa snažia zabezpečiť, aby sa na dotknuté osoby vzťahoval systém sociálneho zabezpečenia iba jedného členského štátu, aby sa tak zabránilo súbehu uplatniteľných vnútroštátnych právnych úprav a komplikáciám, ktoré z neho môžu vyplynúť. Táto zásada je vyjadrená v článku 13 ods. 1 nariadenia č. 1408/71, ktorý stanovuje, že pracovník, na ktorého sa vzťahuje toto nariadenie, podlieha právnym predpisom len jedného členského štátu (pozri rozsudok z 12. júna 1986, Ten Holder, 302/84, Zb. s. 1821, body 19 a 20).
17 Podľa článku 13 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1408/71 sa na pracovníka zamestnaného na území jedného členského štátu vzťahujú právne predpisy tohto štátu dokonca aj vtedy, ak má bydlisko na území iného členského štátu. Určenie právnej úpravy členského štátu ako právnej úpravy uplatniteľnej na pracovníka podľa tohto ustanovenia znamená, že sa na neho vzťahuje len právna úprava tohto členského štátu (pozri rozsudok Ten Holder, už citovaný, bod 23).
18 Pokiaľ ide o špecifický kontext rodinných dávok, podľa článku 73 nariadenia č. 1408/71 pracovník, ktorý podlieha právnym predpisom členského štátu, má nárok, pokiaľ ide o jeho rodinných príslušníkov, ktorí majú bydlisko na území iného členského štátu, na rodinné dávky stanovené právnou úpravou prvého štátu, ako keby mali bydlisko v tomto štáte.
19 Z tohto dôvodu, tak ako aj správne konštatoval vnútroštátny súd, sa na situáciu pani Bosmann v zásade uplatňuje právna úprava členského štátu jej zamestnania, teda holandská právna úprava.
20 Právo uplatniteľné na postavenie pracovníka, ktorý sa nachádza v jednej zo situácií uvedených v hlave II nariadenia č. 1408/71, sa preto určuje podľa uvedených ustanovení, avšak uplatnenie ustanovení iného právneho poriadku nie je vždy vylúčené (pozri rozsudok z 20. januára 2005, Laurin Effing, C‑302/02, Zb. s. I‑553, bod 39).
21 Podľa Komisie Európskych spoločenstiev v situácii, akou je situácia pani Bosmann, je na základe článku 10 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 574/72 možné neuplatniť ustanovenia právneho poriadku členského štátu zamestnania, ktorý je podľa článku 13 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1408/71 určený ako príslušný štát tak, aby mohla byť uplatnená právna úprava členského štátu, v ktorom má dotknutá osoba bydlisko. Existencia väzby na dva členské štáty – štát bydliska a štát zamestnania – tak umožňuje najmä kumulovať nároky na dávky. Podľa článku 10 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 574/72 by teda vzhľadom na neexistenciu porovnateľného nároku na prídavok na deti v štáte zamestnania mal byť tento prídavok poskytnutý v plnej výške členským štátom bydliska, v danom prípade Spolkovou republikou Nemecko. Na podporu tohto záveru uvádza Komisia rozsudok Súdneho dvora z 9. decembra 1992, McMenamin (C‑119/91, Zb. s. I‑6393). V rovnakom zmysle odkazuje vnútroštátny súd na rozsudok zo 7. júna 2005, Dodl a Oberhollenzer (C‑543/03, Zb. s. I‑5049).
22 V tejto súvislosti však treba uviesť, že veci, v ktorých boli vydané už citované rozsudky, boli rozhodnuté na základe článku 10 ods. 1 písm. b) bodu i) nariadenia č. 574/72, ktorý sa vzťahuje na situácie, keď je zamestnanie vykonávané tiež v členskom štáte bydliska. Tak ako uviedol generálny advokát v bodoch 51 a 52 svojich návrhov prednesených v už citovaných rozsudkoch McMenamin a Dodl a Oberhollenzer, impulzom pre takýto prípad zmeny prednosti v prospech právomoci štátu bydliska bola skutočnosť, že zárobková činnosť bola vykonávaná v členskom štáte bydliska manželom osoby, ktorá bola oprávnená podľa článku 73 nariadenia č. 1408/71.
23 Z rozhodnutia vnútroštátneho súdu však vyplýva, že pani Bosmann sa v takejto situácii nenachádza.
24 Ďalej pokiaľ ide o článok 10 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 574/72, zo znenia tohto článku vyplýva, že sa týka prípadov súbehu nárokov na rodinné dávky, ku ktorým dochádza, keď majú byť tieto dávky vyplatené v členskom štáte bydliska daného dieťaťa, nezávisle od podmienok poistenia alebo zamestnania, a súčasne podľa článku 73 nariadenia č. 1408/71 aj v členskom štáte zamestnania.
25 Ako uviedla nemecká vláda a vnútroštátny súd, okolnosti prejednávanej veci nepoukazujú na „súbeh“ rodinných dávok tohto typu, lebo nárok na prídavok na deti je v členskom štáte zamestnania podľa právnej úpravy tohto štátu vylúčený vzhľadom na vek detí žalobkyne vo veci samej.
26 Keďže zmenu prednosti v prospech uplatnenia právnej úpravy členského štátu bydliska nie je možné založiť na osobitných kolíznych normách stanovených v nariadení č. 574/72, treba uviesť, že situácia pani Bosmann sa riadi všeobecným pravidlom určenia uplatniteľnej právnej úpravy stanoveným v článku 13 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1408/71.
27 Z toho vyplýva, že právo Spoločenstva neukladá povinnosť príslušným nemeckým orgánom priznať pani Bosmann predmetnú rodinnú dávku.
28 Možnosť takéhoto priznania však nemožno vylúčiť, a to tým skôr, že na základe spisu predloženého Súdnemu dvoru sa zdá, že podľa nemeckej právnej úpravy môže mať pani Bosmann nárok na prídavok na deti už len na základe toho, že má bydlisko v Nemecku, a vnútroštátnemu súdu prináleží, aby túto skutočnosť overil.
29 V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že ustanovenia nariadenia č. 1408/71 treba vykladať s ohľadom na článok 42 ES, ktorý smeruje k zjednodušeniu voľného pohybu pracovníkov a vyplýva z neho najmä to, že migrujúci pracovníci nesmú prísť o svoje nároky na dávky sociálneho zabezpečenia ani utrpieť zníženie sumy týchto dávok z dôvodu, že využili právo na voľný pohyb, ktoré im priznáva Zmluva (pozri rozsudok z 9. novembra 2006, Nemec, C‑205/05, Zb. s. I‑10745, body 37 a 38).
30 V rovnakom duchu prvé odôvodnenie preambuly nariadenia č. 1408/71 uvádza, že ustanovenia o koordinácii vnútroštátnych právnych predpisov sociálneho zabezpečenia, ktoré toto nariadenie obsahuje, patria do rámca voľného pohybu pracovníkov a musia sa podieľať na zlepšovaní ich životnej úrovne a podmienok zamestnanosti.
31 Na základe uvedeného treba konštatovať, že za okolností, akými sú okolnosti vo veci samej, nemožno zbaviť členský štát bydliska možnosti priznať prídavok na deti osobám s bydliskom na jeho území. Hoci sa podľa článku 13 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1408/71 na osobu, ktorá je zamestnaná na území jedného členského štátu vzťahujú právne predpisy tohto štátu aj ak má bydlisko na území iného členského štátu, neznamená to, že toto nariadenie bráni členskému štátu bydliska priznať na základe svojej vnútroštátnej právnej úpravy tejto osobe prídavok na deti.
32 Už citovaný rozsudok Ten Holder, na ktorý sa vo svojich písomných pripomienkach odvoláva nemecká vláda, ako aj rozsudok z 10. júla 1986, Luijten (60/85, Zb. s. 2365), uvedený vnútroštátnym súdom, nespochybňujú uvedený výklad nariadenia č. 1408/71. Už citovaný rozsudok Ten Holder sa týkal odmietnutia priznania dávky orgánmi príslušného členského štátu a Súdny dvor v tomto kontexte rozhodol, že určenie na základe nariadenia č. 1408/71 právnej úpravy členského štátu ako právnej úpravy uplatniteľnej na pracovníka znamená, že sa naň vzťahuje iba táto právna úprava (rozsudok Ten Holder, už citovaný, bod 23). Rovnakú zásadu Súdny dvor odvodil v už citovanom rozsudku Luijten, pokiaľ ide o riziko súbežného uplatnenia právnej úpravy členského štátu zamestnania a členského štátu bydliska, na základe ktorej majú poistení nárok na rodinné dávky. Preto uvedené rozsudky vzhľadom na ich špecifický kontext, ktorý je odlišný od kontextu vo veci samej, nemôžu slúžiť ako základ pre vylúčenie toho, aby členský štát, ktorý nie je príslušný a ktorý neviaže nárok na rodinnú dávku na podmienky zamestnania alebo poistenia, mohol priznať takúto dávku osobe s bydliskom na jeho území, pokiaľ možnosť takéhoto priznania skutočne vyplýva z jeho právnej úpravy.
33 Vzhľadom na uvedené úvahy treba na prvú otázku odpovedať tak, že článok 13 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1408/71 nebráni tomu, aby migrujúci pracovník, na ktorého sa uplatňuje systém sociálneho zabezpečenia členského štátu zamestnania, dostával podľa vnútroštátnej právnej úpravy členského štátu bydliska rodinné dávky v tomto poslednom uvedenom členskom štáte.
O druhej a tretej otázke
34 Vzhľadom na odpoveď na prvú otázku netreba odpovedať na druhú a tretiu otázku.
O štvrtej otázke
35 Vnútroštátny súd sa ďalej pýta, či zodpovedanie prvej až tretej otázky závisí od toho, či sa pani Bosmann vracia každý deň v pracovnom týždni do miesta bydliska v Nemecku.
36 Ako v podstate vyplýva z odpovede na prvú otázku, článok 13 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1408/71 nebráni tomu, aby migrujúci pracovník, ktorý sa nachádza v rovnakej situácii ako pani Bosmann, dostával rodinné dávky v členskom štáte bydliska, pokiaľ podľa vnútroštátnej právnej úpravy tohto členského štátu spĺňa podmienky na priznanie týchto dávok. Pokiaľ je, tak ako vyplýva z rozhodnutia vnútroštátneho súdu, nárok pani Bosmann na prídavok na deti v Nemecku viazaný na podmienku bydliska na území tohto štátu, teda na podmienku, ktorú ako sa zdá spĺňa, prináleží vnútroštátnemu súdu určiť, či je skutočnosť, že sa pani Bosmann každý deň vracia do miesta bydliska v Nemecku, relevantná na účely posúdenia toho, či podľa nemeckých právnych predpisov v tomto štáte „býva“.
37 V dôsledku toho treba na štvrtú otázku odpovedať, že vnútroštátnemu súdu prináleží určiť, či je skutočnosť, že sa pracovník nachádzajúci sa v situácii žalobkyne v konaní vo veci samej vracia každý pracovný deň do miesta bydliska v dotknutom členskom štáte, relevantná na účely posúdenia toho, či takýto pracovník spĺňa podmienky na priznanie predmetnej rodinnej dávky v tomto štáte podľa jeho právnej úpravy.
O trovách
38 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol takto:
1. Článok 13 ods. 2 písm. a) nariadenia Rady č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva, v znení zmenenom, doplnenom a aktualizovanom nariadením Rady (ES) č. 118/97 z 2. decembra 1996, zmeneným a doplneným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 647/2005 z 13. apríla 2005, nebráni tomu, aby migrujúci pracovník, na ktorého sa uplatňuje systém sociálneho zabezpečenia členského štátu zamestnania, dostával podľa vnútroštátnej právnej úpravy členského štátu bydliska rodinné dávky v tomto poslednom uvedenom členskom štáte.
2. Vnútroštátnemu súdu prináleží určiť, či je skutočnosť, že sa pracovník nachádzajúci sa v situácii žalobkyne v konaní vo veci samej vracia každý pracovný deň do miesta bydliska v dotknutom členskom štáte, relevantná na účely posúdenia toho, či takýto pracovník spĺňa podmienky na priznanie predmetnej rodinnej dávky v tomto štáte podľa jeho právnej úpravy.
Podpisy