Vec T‑410/03
Hoechst GmbH
proti
Komisii Európskych spoločenstiev
„Hospodárska súťaž – Kartely – Trh so sorbátmi – Rozhodnutie, v ktorom sa konštatuje porušenie článku 81 ES – Stanovovanie výšky pokút – Povinnosť odôvodnenia – Závažnosť a dĺžka trvania porušenia – Priťažujúce okolnosti – Zásada ne bis in idem – Spolupráca počas správneho konania – Prístup k spisu – Dĺžka konania“
Abstrakt rozsudku
1. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Porušenie vyplývajúce z povinnosti Komisie – Dodržiavanie zásad riadnej správy vecí verejných a rovnosti zaobchádzania
(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2 a článok 17; oznámenie Komisie 96/C 207/04)
2. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rešpektovanie práva na obhajobu – Prístup k spisu
(Článok 81 ods. 1 ES; nariadenie Rady č. 17, článok 19 ods. 1 a článok 20)
3. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Ukončenie porušovaní – Právomoc Komisie – Príkazy udelené podnikom
(Nariadenie Rady č. 17, článok 3 ods. 1)
4. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Premlčacia lehota pokút – Výlučné uplatnenie nariadenia č. 2988/74
(Nariadenie Rady č. 2988/74, článok 2 ods. 1 a 3)
5. Hospodárska súťaž – Pokuty – Rozhodnutie, ktorým sa ukladajú pokuty – Povinnosť odôvodnenia – Rozsah
(Článok 253 ES; nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03)
6. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Voľná úvaha Komisie
(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2)
7. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušenia
(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A)
8. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Rozdelenie dotknutých podnikov do kategórií so zhodnou osobitnou východiskovou sumou
(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A)
9. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Odstrašujúci charakter pokuty
(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A štvrtý a piaty odsek)
10. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Dĺžka trvania porušenia
(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 B prvý a tretí odsek)
11. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Závažnosť a dĺžka trvania porušenia
(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, body 1 A a B)
12. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Oznámenie o výhradách – Povinný obsah – Rešpektovanie práva na obhajobu
(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 2)
13. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušenia – Priťažujúce okolnosti – Opakované porušovanie
(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03)
14. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Neuloženie alebo zníženie pokuty výmenou za spoluprácu obvineného podniku
(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2; oznámenia Komisie 96/C 207/04 a 2002/C 45/03)
15. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Zohľadnenie spolupráce obvineného podniku s Komisiou
(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 96/C 207/04, bod B)
16. Hospodárska súťaž – Pokuty – Sankcie Spoločenstva a sankcie uložené v tretej krajine za porušenie vnútroštátneho práva hospodárskej súťaže
[Článok 3 ods. 1 písm. g) ES; nariadenie Rady č. 17, článok 15]
1. V rámci uplatnenia oznámenia o neuložení alebo znížení pokút v prípadoch kartelov [neoficiálny preklad] Komisia porušila zásady riadnej správy vecí verejných a rovnosti zaobchádzania, keď ubezpečila spolupracujúci podnik, že ho varuje, ak by sa ho iné podniky pokúšali predbehnúť v oblasti spolupráce, hoci toto ubezpečenie nebolo potom skutočne splnené.
Zatiaľ čo toto procesné pochybenie nie je dostatočné na zrušenie konečného rozhodnutia Komisie, dôležitosť dodržiavania uvedených zásad touto inštitúciou môže odôvodňovať zníženie výšky pokuty súdom Spoločenstva v prospech podniku, ktorý sa stal obeťou takéhoto pochybenia, v rámci plnej rozhodovacej právomoci tohto súdu.
(pozri body 136, 137, 581, 582)
2. Právo na prístup k spisu ako prejav zásady dodržiavania práva na obhajobu vo veciach hospodárskej súťaže znamená, že Komisia poskytne dotknutému podniku možnosť preskúmať všetky listiny založené vo vyšetrovacom spise, ktoré môžu byť relevantné pre jeho obhajobu. K nim patria doklady v jeho prospech aj neprospech, s výhradou obchodných tajomstiev iných podnikov, interných dokumentov Komisie a iných dôverných informácií.
Komisia sa však nemôže odvolať vo všeobecnosti na dôvernosť, aby tak odôvodnila úplné zamietnutie sprístupnenia dokladov nachádzajúcich sa v spise. Právo podnikov a združení podnikov na ochranu ich obchodného tajomstva musí byť totiž v rovnováhe so zárukou práva na prístup k celému spisu.
V tejto súvislosti skutočnosť, že bol poskytnutý prístup k nedôvernému zneniu dokumentu, ktorý je súčasťou spisu Komisie, ktorého skoro všetky strany sú zakryté a preškrtnuté s uvedenou poznámkou „obchodné tajomstvo“, bez toho, aby bolo poskytnuté nedôverné znenie alebo zhrnutie, ktoré by bolo zrozumiteľnejšie, sa môže javiť ako nesprístupnenie tohto dokumentu.
(pozri body 145, 152, 153)
3. Uplatnenie článku 3 ods. 1 nariadenia č. 17 môže obsahovať zákaz pokračovania v niektorých činnostiach, praktikách alebo situáciách, ktorých protiprávnosť bola konštatovaná, ale tiež zákaz uplatniť podobné správanie v budúcnosti. Takéto povinnosti uložené podnikom však nesmú prekračovať medze toho, čo je primerané a nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného cieľa. Okrem toho sa právomoc Komisie rozhodnúť o príkazoch musí vykonávať v závislosti od povahy konštatovaného porušenia.
Skutočnosť, že podnik, ktorý sa zúčastnil protisúťažných praktík, v čase prijatia rozhodnutia Komisie sankcionujúceho tieto praktiky už nevykonáva nijakú činnosť na dotknutom trhu, alebo že ich ukončil pred prijatím tohto rozhodnutia, neznamená, že Komisia prekročila právomoci, ktoré sú jej zverené v článku 3 ods. 1 nariadenia č. 17, tým, že tomuto podniku uložila príkaz zdržať sa akéhokoľvek protisúťažného úkonu alebo správania, keďže takýto príkaz je svojou povahou preventívny a nezávisí od aktuálnej situácie dotknutého podniku v čase prijatia rozhodnutia.
(pozri body 198 – 200)
4. Hoci prekročenie primeranej lehoty môže za určitých okolností odôvodniť zrušenie rozhodnutia konštatujúceho porušenie pravidiel hospodárskej súťaže, nie je to tak v prípade, keď sa namieta proti výške pokút uložených týmto rozhodnutím, keďže právomoc Komisie ukladať pokuty upravuje nariadenie č. 2988/74 o premlčacej lehote v stíhaní a pri výkone rozhodnutia v oblasti právnej úpravy hospodárskej súťaže, ktoré v tejto súvislosti stanovuje aj premlčaciu lehotu. Toto uvedené nariadenie totiž zaviedlo komplexnú právnu úpravu podrobne upravujúcu lehoty, v ktorých je Komisia oprávnená ukladať pokuty podnikom, ktoré sú predmetom uplatnenia pravidiel hospodárskej súťaže Spoločenstva, bez porušenia základnej požiadavky právnej istoty. Jej článok 2 ods. 3 stanovuje, že k premlčaniu dôjde, okrem prípadov zastavenia plynutia premlčacej lehoty, po desiatich rokoch, ak je premlčanie prerušené podľa článku 2 ods. 1 tohto nariadenia, takže Komisia nemôže pod hrozbou premlčania odkladať donekonečna svoje rozhodnutie týkajúce sa pokút. Vzhľadom na túto právnu úpravu musí byť zamietnutá akákoľvek úvaha týkajúca sa povinnosti Komisie vykonať v primeranej lehote svoju právomoc pri ukladaní pokút.
(pozri body 220, 223, 224)
5. Rozhodnutie Komisie ukladajúce pokuty viacerým podnikom za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže Spoločenstva, pokiaľ ide o zaradenia dotknutých podnikov do rôznych kategórií na účely stanovenia východiskovej sumy pokuty, je dostatočne odôvodnené, ak Komisia uvedie, že ako základ použila podiely na celosvetovom trhu určené na základe údajov o celosvetovom obrate dotknutého výrobku, aj keď z dôvodov dôvernosti tieto obraty neuvádza, ale uvádza iba intervaly podielov na trhu, keďže tieto údaje sú dostatočne zrozumiteľné.
(pozri body 258, 259, 261, 263 – 265)
6. Pri stanovovaní výšky pokuty uloženej za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže Spoločenstva Komisia disponuje voľnou úvahou. Podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 sa výška pokuty stanoví na základe závažnosti porušenia a dĺžky jeho trvania. Navyše uvedená suma je výsledkom viacerých výpočtov vykonaných Komisiou podľa usmernení. Stanovenie uvedenej sumy totiž závisí najmä od rôznych okolností súvisiacich s individuálnym správaním predmetného podniku, akými je existencia priťažujúcich alebo poľahčujúcich okolností.
Z tohto právneho rámca nie je možné vyvodiť, že Komisia musí zabezpečiť primeranosť takto vypočítanej pokuty k celkovej veľkosti trhu dotknutého výrobku v Európskom hospodárskom priestore na konkrétny rok porušenia.
(pozri bod 342)
7. Tri aspekty, ktoré je potrebné zohľadniť pri posúdení závažnosti porušenia podľa usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO, ktorými sú samotná povaha porušenia, skutočný dosah na trh, tam, kde je ho možné merať, a veľkosť relevantného zemepisného trhu, nemajú rovnakú dôležitosť pri celkovom posúdení. Povaha porušenia má prvoradú dôležitosť, najmä pri kvalifikácii porušení považovaných za „veľmi závažné“. V tejto súvislosti z opisu veľmi závažných porušení podľa usmernení vyplýva, že dohody alebo zosúladené postupy, ktoré smerujú predovšetkým k stanoveniu cenových cieľov alebo k rozdeleniu kvót predaja, môžu byť už len na základe ich vlastnej povahy kvalifikované ako „veľmi závažné“ porušenia bez toho, aby bolo nevyhnutné, aby sa takéto správanie vyznačovalo osobitným dosahom.
(pozri body 343, 345)
8. Hoci bolo rozhodnutie Komisie o sankciách určené viacerým podnikom, ktoré sa zúčastnili nezákonného kartelu, vyhotovené vo forme jediného rozhodnutia, musí sa považovať za súbor samostatných rozhodnutí, ktorými sa stanovilo porušenie alebo porušenia každého podniku, ktorému bolo rozhodnutie určené, a ktorým sa mu stanovila pokuta. Komisia teda môže preskúmať situáciu rôznych dotknutých podnikov samostatne a rozdeliť ich do kategórií na účely stanovenia individuálneho prispenia každého podniku k úspešnosti kartelu, hoci počas kartelu tieto podniky postupovali vždy zosúladene.
(pozri body 308, 360, 365)
9. Pri stanovovaní výšky pokuty za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže podľa usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO môže Komisia použiť faktor zvýšenia východiskovej sumy, ktorého cieľom je zohľadniť veľkosť a celkové zdroje podniku.
Na jednej strane totiž potreba zabezpečiť dostatočne odstrašujúci účinok vyžaduje, aby pokuta bola upravená tak, aby mala požadovaný dosah na podnik, ktorému je uložená, a to tak, aby sa nestala zanedbateľnou alebo naopak neprimerane vysokou, predovšetkým s ohľadom na finančné schopnosti dotknutého podniku v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi jednak z potreby zabezpečiť efektívnosť pokuty a jednak dodržiavania zásady proporcionality. Komisia môže zohľadniť skutočnosť, že vzhľadom na svoj obrovský celkový obrat v porovnaní s obratom ostatných členov kartelu dotknutý podnik ľahšie zhromaždí prostriedky potrebné na zaplatenie svojej pokuty, čo z pohľadu jej dostatočného odstrašujúceho účinku odôvodňuje použitie násobiteľa. V rámci toho, aby sa správne dosiahol odstrašujúci cieľ a súčasne dodržala zásada proporcionality, musia sa uvedené zdroje posúdiť ku dňu uloženia pokuty. V tejto súvislosti je z tých istých dôvodov potrebné poznamenať, že v rámci článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 je maximálna výška pokuty, ktorá je stanovená na 10 % obratu dotknutého podniku, určovaná podľa obratu dosiahnutého v priebehu obchodného roka predchádzajúceho prijatiu rozhodnutia.
Na druhej strane môže Komisia zohľadniť to, že veľké podniky majú obyčajne právnické a ekonomické znalosti a infraštruktúru, ktorá im umožní ľahšie rozpoznať, či ich konanie predstavuje porušenie pravidiel. Táto skutočnosť trestá viac veľké podniky, o ktorých predpokladá, že majú vedomosti a dostatočné štrukturálne zdroje, ktoré im umožnia ľahšie rozpoznať, že ich konanie predstavuje porušenie pravidiel, a byť si vedomé dôsledkov, ktoré môžu byť s takýmto konaním spojené. V tomto prípade obrat, na ktorého základe Komisia stanovila veľkosť dotknutých podnikov, a teda ich schopnosť rozpoznať povahu a dôsledky ich konania, sa musí vzťahovať na ich situáciu v čase porušenia.
Koeficient zvýšenia východiskovej sumy pokuty o 100 %, ktorého cieľom je zohľadniť veľkosť a celkové zdroje dotknutého podniku, neprekračuje hranice stanovené v článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a v usmerneniach.
(pozri body 374, 379, 382, 387)
10. Hoci je pravda, že bod 1 B tretí odsek usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO zdôrazňuje, pokiaľ ide o dlhodobé porušovanie pravidiel hospodárskej súťaže, „riziko oveľa vyššej“ východiskovej sumy pokuty, na základe použitia tohto výrazu však nie je možné sa domnievať, že by zvýšenie za porušenie trvajúce dlhšie ako desať rokov prekračujúce 100 % bolo v rozpore so spôsobom stanovenia pokút upraveným usmerneniami alebo že by prekračovalo hranice stanovené týmito usmerneniami alebo stanovené článkom 15 ods. 2 nariadenia č. 17. Hoci totiž bod 1 B prvý odsek tretia zarážka usmernení nestanovuje automatické zvýšenie o 10 % za každý rok dlhodobého porušenia, ponecháva v tejto súvislosti Komisii určitú mieru voľnej úvahy, ktorá môže stanoviť takéto zvýšenie bez toho, aby porušila zásadu proporcionality.
(pozri body 395, 396)
11. Aj za predpokladu, že niektoré typy kartelov, ako sú kartely o cenách a množstvách predaja, sú typické dlhodobými porušeniami, treba vždy na základe článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 rozlišovať medzi dĺžkou ich skutočného fungovania a ich závažnosťou vyplývajúcou z ich vlastnej povahy. Takže zvýšenie pre dĺžku porušenia nezohľadňuje druhýkrát závažnosť porušenia.
(pozri body 397, 398)
12. V rámci správneho konania v oblasti hospodárskej súťaže Komisia nedodržiava právo na obhajobu podniku, ak proti nemu uplatňuje priťažujúcu okolnosť na základe skutkových okolností, ktoré, hoci boli uvedené v rôznych bodoch jej oznámenia o výhradách, neboli ako celok dostatočne presné, čo sa týka ich dosahu a kvalifikácie, takže až v štádiu rozhodnutia boli tieto skutočnosti spojené do jednej časti a zreteľne sa objavila výhrada.
(pozri body 424, 431, 433)
13. Usmernenia k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO sa vzťahujú na opakované porušovanie „toho istého typu“ tým istým podnikom. Za týchto podmienok, v okamihu, keď sa podnik dopustí porušenia toho istého typu, hoci aj v inom sektore hospodárstva, Komisia môže zohľadniť priťažujúcu okolnosť.
V tejto súvislosti Komisia nemôže konštatovať opakované porušovanie podniku a odkázať pritom na skoršie rozhodnutie sankcionujúce tento podnik za porušenie rovnakého typu, ak bolo toto rozhodnutie zrušené súdom Spoločenstva pred prijatím rozhodnutia, ktorým sa konštatovalo opakované porušovanie. Článok 231 ES totiž stanovuje, že ak je žaloba o neplatnosť opodstatnená, súd vyhlási napadnutý akt za neplatný.
Naopak Komisia sa môže odvolať na skoršie rozhodnutie sankcionujúce tento podnik za porušenie rovnakého typu, ktoré je ale predmetom žaloby o neplatnosť prejednávanej súdom Spoločenstva, ak nebolo požiadané o odklad výkonu rozhodnutia. Takéto rozhodnutie je totiž v súlade s článkom 256 prvým odsekom ES vykonateľné, pretože ukladá peňažný záväzok osobám iným než sú štáty, a to bez ohľadu na žalobu o neplatnosť, pretože podľa článku 242 ES nemá žaloba podaná na súd Spoločenstva odkladný účinok.
Ak sa Komisia pri konštatovaní opakovaného porušovania odvolávala na viaceré skoršie rozhodnutia sankcionujúce dotknutý podnik, z ktorých jedno bolo zrušené pred prijatím rozhodnutia konštatujúceho opakované porušovanie, pochybenie, ktorého sa tak dopustila, nespochybňuje ani posúdenie, že išlo o opakované porušovanie, ktoré sa dostatočne opiera o iné skoršie rozhodnutia, ani výšku použitého zvýšenia, ak nič nenasvedčuje, že konštatovanie Komisie, že opakované porušovanie vyplýva z viacerých predchádzajúcich, viedlo k zvýšeniu sumy pokuty za priťažujúcu okolnosť výraznejšiemu, ako by bolo zvýšenie v prípade, ak by sa zistilo jediné predchádzajúce porušenie.
(pozri body 465, 466, 468 – 470, 474)
14. Ak sa spolupráca podnikov dotknutých konaním o karteloch s Komisiou začala pred prijatím oznámenia z roku 2002 o oslobodení od pokút a znížení pokút v prípadoch kartelov a ak sa tieto podniky odvolávali na predchádzajúcu komunikáciu o neuložení alebo znížení pokút v prípadoch kartelov [neoficiálny preklad] z roku 1996, je toto neskôr uvedené opatrenie jediné uplatniteľné, ak aj Komisia rozhodla s konečnou platnosťou až po prijatí oznámenia o spolupráci z roku 2002, a ak rozhodla predovšetkým o otázke, ktorý podnik by mohol prípadne byť oslobodený od pokút. Hoci je totiž pravda, že za tohto predpokladu účinky úkonov spolupráce nastali po prijatí oznámenia o spolupráci z roku 2002, toto neskoršie pravidlo sa uplatní na budúce účinky situácie, ku ktorej došlo, keď bolo účinné staré pravidlo, ak neexistujú prechodné ustanovenia. Bod 28 oznámenia o spolupráci z roku 2002 však jasne stanovuje, že sa uplatní až od 14. februára 2002 pre všetky veci, v ktorých sa nijaký podnik neodvolával na oznámenie o spolupráci z roku 1996.
Tento záver nemôže byť navyše spochybnený odvolaním sa na zásadu najpriaznivejšieho ustanovenia. Bez toho, aby bolo potrebné určiť, či sa takáto zásada môže uplatniť na oznámenia Komisie o spolupráci, nie je totiž možné kvalifikovať oznámenie o spolupráci z roku 2002 ako celkovo priaznivejšie ako oznámenie o spolupráci z roku 1996, ktoré bolo zmenené a doplnené vo viacerých bodoch na úrovni hmotných aj procesných pravidiel, pričom niektoré zmeny a doplnenia boli výhodnejšie pre dotknuté podniky a iné zmeny a doplnenia nie.
Nakoniec je potrebné upustiť od analogického uplatnenia oznámenia o spolupráci z roku 2002, pretože táto situácia sa líši od prípadov, v ktorých sa oznámenie o spolupráci z roku 1996 mohlo analogicky uplatniť na prípady, ktoré začali pred prijatím uvedeného oznámenia, ktoré však nepodliehali žiadnemu právnemu pravidlu.
(pozri body 507 – 511)
15. Neuloženie alebo zníženie pokuty podľa bodu B oznámenia o neuložení alebo znížení pokút v prípadoch kartelov [neoficiálny preklad] z roku 1996 vyžaduje najmä to, aby dotknutý podnik ako prvý poskytol rozhodujúce skutočnosti preukazujúce existencie kartelu. Hoci v tejto súvislosti tieto skutočnosti nemusia byť nevyhnutne samy osebe dostatočné na dokázanie existencie kartelu, musia byť minimálne rozhodujúce pre tento účel. Musí teda ísť nielen o orientačný zdroj pre vyšetrovania, ktoré má viesť Komisia, ale o dôkazy, ktoré možno priamo použiť ako hlavný dôkazný podklad rozhodnutia konštatujúceho porušenie. Tieto dôkazy možno poskytnúť aj ústne.
Komisia má určitú mieru voľnej úvahy pri posúdení otázky, či pre uľahčenie jej úlohy pri konštatovaní existencie porušenia a jeho ukončenie daná spolupráca bola „rozhodujúca“, pričom len zjavné prekročenie tejto miery voľnej úvahy môže súd Spoločenstva považovať za protiprávne.
Komisia sa nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia, ak považovala podnik, ktorý poskytol na stretnutí podrobný opis činností a fungovania kartelu opierajúci sa o písomné dôkazy relevantné na preukázanie jeho existencie, za prvý v zmysle bodu B oznámenia o spolupráci z roku 1996, zatiaľ čo iný podnik na predchádzajúcom stretnutí predložil menej detailný opis kartelu, neopísal správne jeho predmet a fungovanie a nepodporil ho nijakými písomnými dôkazmi.
(pozri body 552 – 555, 568, 569)
16. Uplatnenie zásady ne bis in idem podlieha trojitej podmienke totožnosti skutkových okolností, porušovateľa a chráneného právneho záujmu. Táto zásada teda zakazuje sankcionovať tú istú osobu viac ako jedenkrát za to isté nezákonné správanie, aby sa chránili tie isté právne záujmy.
V oblasti sankcií za porušenie pravidiel Spoločenstva sa táto zásada neuplatní v situáciách, v ktorých dochádza k intervencii právnych poriadkov a orgánov hospodárskej súťaže tretích štátov v rámci ich vlastnej právomoci.
V prípade celosvetového kartelu, sankcionovaného orgánmi hospodárskej súťaže tretieho štátu aj Komisiou, sa teda táto zásada nemôže uplatniť, hoci dotknuté skutkové okolnosti v oboch prípadoch majú svoj pôvod v tom istom súbore dohôd, pretože chránené právne záujmy sú rôzne. Cieľom činnosti Komisie je totiž ochrana voľnej hospodárskej súťaže na spoločnom trhu, ktorá je podľa článku 3 ods. 1 písm. g) ES základnou úlohou Spoločenstva, zatiaľ čo keby sa konanie začaté orgánmi tretieho štátu týkalo uplatňovania alebo účinkov kartelu inde ako na jeho území, a osobitne v Európskom hospodárskom priestore, zjavne by to zasahovalo do územnej právomoci Komisie.
Z rovnakých dôvodov úvahy o spravodlivosti, smerujúce k zníženiu uloženej pokuty o sankciu uloženú orgánmi tretieho štátu, nemôžu byť prijaté.
(pozri body 600 – 605)