Vec C‑417/18
AW a i.
proti
Lietuvos valstybė, zastúpená Lietuvos Respublikos ryšių reguliavimo tarnyba, Bendrasis pagalbos centras a Lietuvos Respublikos vidaus reikalų ministerija
(návrh na začatie prejudiciálneho konania,
ktorý podal Vilniaus apygardos administracinis teismas)
Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 5. septembra 2019
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Smernica 2002/22/ES – Univerzálna služba a práva užívateľov týkajúce sa elektronických komunikačných sietí a služieb – Článok 26 ods. 5 – Jednotné európske číslo tiesňového volania – Poskytnutie informácií o mieste volajúceho“
1. Aproximácia právnych predpisov – Odvetvie telekomunikácií – Univerzálna služba a práva užívateľov – Smernica 2002/22 – Povinnosť dotknutých podnikov bezplatne poskytnúť orgánu spracúvajúcemu tiesňové volania na čísle 112 informácie o polohe volajúceho – Rozsah – Volanie uskutočnené z mobilného telefónu bez SIM karty – Zahrnutie
(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/22, článok 26 ods. 5)
(pozri body 22 – 24, bod 1 výroku)
2. Aproximácia právnych predpisov – Odvetvie telekomunikácií – Univerzálna služba a práva užívateľov – Smernica 2002/22 – Vymedzenie kritérií týkajúcich sa presnosti a spoľahlivosti informácií o polohe volajúceho na jednotné európske číslo tiesňového volania 112 – Miera voľnej úvahy členských štátov – Hranice – Povinnosť zabezpečiť dostatočne spoľahlivé a presné určenie polohy, aby sa umožnilo zasiahnuť tiesňovým službám – Posúdenie vnútroštátnym súdom
(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/22, článok 26 ods. 5)
(pozri body 29 – 34, bod 2 výroku)
3. Právo Európskej únie – Práva priznané jednotlivcom – Porušenie zo strany členského štátu – Povinnosť nahradiť ujmu, ktorá bola spôsobená jednotlivcom – Podmienky – Vnútroštátne právo, ktoré považuje existenciu nepriamej príčinnej súvislosti medzi porušením vnútroštátneho práva a spôsobenou škodou na vznik zodpovednosti členského štátu za dostatočnú – Dostatočnosť takejto nepriamej príčinnej súvislosti medzi porušením práva Únie pripísateľným členskému štátu a škodou, ktorá bola spôsobená jednotlivcom, na vznik zodpovednosti uvedeného členského štátu
(pozri body 38 – 41, bod 3 výroku)
Zhrnutie
Telekomunikačné podniky musia bezplatne poskytnúť orgánu spracúvajúcemu tiesňové volania na čísle 112 informácie umožňujúce určiť polohu volajúceho
Súdny dvor v rozsudku AW a i. (Volanie na 112) (C‑417/18), vyhlásenom 5. septembra 2019, rozhodol, že členské štáty majú, pokiaľ je to technicky možné, povinnosť zabezpečiť, aby telekomunikačné podniky bezplatne poskytovali orgánu spracúvajúcemu tiesňové volania na čísle 112 informácie o polohe volajúceho, vrátane prípadu, ak je volanie uskutočnené z mobilného telefónu bez SIM karty. Tieto informácie musia byť navyše dostatočne spoľahlivé a presné, aby umožnili zásah tiesňových služieb. Súdny dvor napokon spresnil podmienky, ktoré umožňujú vznik zodpovednosti štátu v prípade porušenia práva Únie.
Mladé dievča vo veku 17 rokov bolo unesené na predmestí Panevėžys (Litva), následne znásilnené a upálené zažíva v kufre vozidla. V čase, keď bolo zamknuté v tomto kufri, zavolalo o pomoc na litovské Stredisko tiesňového volania použitím mobilného telefónu na jednotné európske číslo tiesňového volania „112“ približne desaťkrát. Zariadenia Strediska tiesňových volaní však nezobrazovali číslo použitého mobilného telefónu, čo zabránilo zamestnancom tohto strediska určiť polohu dievčaťa. Nebolo možné určiť, či mal mobilný telefón, ktorý použila obeť, SIM kartu, ani to, prečo sa jej číslo Stredisku príjmov tiesňových volaní nezobrazilo.
Príbuzní obete podali žalobu na uloženie povinnosti Litovskej republike nahradiť ich nemajetkovú ujmu. Litovskej republike vytýkali, že nezabezpečila riadne vykonanie článku 26 ods. 5 smernice 2002/22(1), ktorý ukladá členským štátom povinnosť zabezpečiť, aby dotknuté podniky bezplatne poskytovali orgánu spracúvajúcemu tiesňové volania informácie o polohe volajúceho, hneď ako uvedený orgán dané volanie prijme.
Správny súd Vilnius (Litva), ktorý vec prejednával, položil Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku týkajúcu sa rozsahu povinnosti poskytovať informácie o polohe volajúceho na číslo 112.
Súdny dvor v prvom rade spresnil, že povinnosť stanovená v článku 26 ods. 5 smernice 2002/22 sa uplatňuje na členské štáty, pokiaľ je to technicky možné, vrátane prípadu, ak je volanie uskutočnené z mobilného telefónu bez SIM karty.
Súdny dvor ďalej zdôraznil, že článok 26 ods. 5 posledná veta smernice 2002/22 poskytuje členským štátom určitú mieru voľnej úvahy pri vymedzení kritérií týkajúcich sa presnosti a spoľahlivosti informácií o polohe volajúceho na číslo 112. Kritériá, ktoré členské štáty vymedzia, však musia zabezpečiť, pokiaľ je to technicky možné, určenie polohy volajúceho tak spoľahlivo a presne, ako je potrebné na to, aby sa umožnilo tiesňovým službám účinne mu prísť na pomoc. Keďže takéto posúdenie má vysoko technickú povahu a je úzko spojené s osobitosťami vnútroštátnej mobilnej telekomunikačnej siete, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby vykonal toto posúdenie.
Napokon, pokiaľ ide o podmienky, ktoré musia byť splnené pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú porušením práva Únie, Súdny dvor uviedol, že medzi tieto podmienky síce patrí podmienka týkajúca sa existencie priamej príčinnej súvislosti medzi porušením tohto práva a škodou spôsobenou týmto jednotlivcom. Štát však musí napraviť následky spôsobenej škody podľa vnútroštátneho práva upravujúceho zodpovednosť za spôsobenú škodu, pričom podmienky náhrady škody stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch nemôžu byť menej výhodné ako podmienky týkajúce sa obdobných vnútroštátnych prostriedkov nápravy. Z toho vyplýva, že ak sa v súlade s vnútroštátnym právom členského štátu existencia nepriamej príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním vnútroštátnych orgánov a škodou, ktorá bola spôsobená jednotlivcovi, považuje za dostatočnú na vznik zodpovednosti štátu, musí byť takáto nepriama príčinná súvislosť medzi porušením práva Únie pripísateľným tomuto členskému štátu a škodou spôsobenou jednotlivcovi taktiež na základe zásady ekvivalencie považovaná za dostatočnú na vznik zodpovednosti uvedeného členského štátu za toto porušenie práva Únie.