ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora)
z 24. októbra 2019 (*)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Životné prostredie – Smernica 2008/98/ES – Odpady – Chemicky spracované odpadové rastlinné oleje – Článok 6 ods. 1 a 4 – Koniec stavu odpadu – Smernica 2009/28/ES – Podpora využívania energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov – Článok 13 – Vnútroštátne postupy schvaľovania a vydávania osvedčení a povolení, ktoré sa uplatňujú vo vzťahu k zariadeniam na výrobu elektriny a tepla alebo chladu z obnoviteľných zdrojov energie – Používanie biokvapaliny ako palivového zdroja elektrárne“
Vo veci C‑212/18,
ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Tribunale amministrativo regionale per il Piemonte (Regionálny správny súd pre Piemont, Taliansko) zo 14. februára 2018 a doručený Súdnemu dvoru 26. marca 2018, ktorý súvisí s konaním:
Prato Nevoso Termo Energy Srl
proti
Provincia di Cuneo,
ARPA Piemonte,
za účasti:
Comune di Frabosa Sottana,
SÚDNY DVOR (druhá komora),
v zložení: predseda druhej komory A. Arabadžiev (spravodajca), podpredsedníčka Súdneho dvora R. Silva de Lapuerta, vykonávajúca funkciu sudkyne druhej komory, a sudca C. Vajda,
generálny advokát: H. Saugmandsgaard Øe,
tajomník: R. Schiano, referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 13. februára 2019,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– Prato Nevoso Termo Energy Srl, v zastúpení: A. Blasi a F. Munari, avvocati,
– Provincia di Cuneo, v zastúpení: A. Sciolla a A. Gammaidoni, avvocati,
– talianska vláda, v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci G. Palatiello, avvocato dello Stato,
– holandská vláda, v zastúpení: M. K. Bulterman a M. A. M. de Ree, splnomocnené zástupkyne,
– Európska komisia, v zastúpení: G. Gattinara, F. Thiran a K. Talabér‑Ritz, splnomocnení zástupcovia,
po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 20. júna 2019,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 2008, s. 3), článku 13 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES (Ú. v. EÚ L 140, 2009, s. 16), zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1513 z 9. septembra 2015 (Ú. v. EÚ L 239, 2015, s. 1) (ďalej len „smernica 2009/28“), ako aj zásad proporcionality, transparentnosti a zjednodušenia.
2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou Prato Nevoso Termo Energy Srl (ďalej len „Prato Nevoso“) na jednej strane a Provincia di Cuneo (provincia Cuneo, Taliansko) a spoločnosťou ARPA Piemonte na strane druhej, ktorý sa týka zamietnutia žiadosti tejto spoločnosti nahradiť metán ako palivový zdroj jej teplárne a elektrárne za biokvapalinu získanú chemickým spracovaním odpadových rastlinných olejov.
Právny rámec
Právo Únie
Smernica 2008/98
3 Odôvodnenia 8 a 29 smernice 2008/98 stanovujú:
„(8) Je… potrebné… aby sa posilnili opatrenia, ktoré sa musia prijať v rámci predchádzania vzniku odpadu, aby sa zaviedol prístup, ktorý zohľadní celý životný cyklus výrobkov a materiálov, a nie len odpadovú fázu, a aby sa sústredila pozornosť na zníženie vplyvov vzniku odpadu a nakladania s ním na životné prostredie, čím sa zvýši hospodárska hodnota odpadu. Okrem toho by sa malo podporovať zhodnocovanie odpadu a používanie zhodnotených materiálov s cieľom šetriť prírodné zdroje.…
…
(29) Členské štáty by mali podporovať používanie recyklovaných materiálov… v súlade s odpadovou hierarchiou a s cieľom vytvorenia recyklujúcej spoločnosti a v prípadoch, ak je to možné, by nemali podporovať ukladanie takýchto recyklovaných materiálov na skládky alebo ich spaľovanie.“
4 V zmysle článku 1 uvedenej smernice, nazvaného „Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti“, táto smernica ustanovuje opatrenia na ochranu životného prostredia a zdravia ľudí predchádzaním alebo znižovaním nepriaznivých vplyvov vzniku odpadu a nakladania s ním a znižovaním celkových vplyvov využívania zdrojov a zvyšovaním efektívnosti takéhoto využívania.
5 Článok 3 smernice 2008/98, nazvaný „Vymedzenie pojmov“, znie takto:
„Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
1. ‚odpad‘ je každá látka alebo vec, ktorej sa držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť, alebo je povinný sa jej zbaviť;
…“
6 Článok 4 tejto smernice s názvom „Hierarchia odpadového hospodárstva“ v odseku 1 stanovuje:
„V právnych predpisoch a politikách, ktoré sa týkajú predchádzania vzniku odpadu a nakladania s odpadom, sa ako poradie priorít uplatňuje táto hierarchia odpadového hospodárstva:
a) predchádzanie vzniku;
b) príprava na opätovné použitie;
c) recyklácia;
d) iné zhodnocovanie, napr. energetické zhodnocovanie; a
e) zneškodňovanie.“
7 Podľa článku 6 uvedenej smernice s názvom „Stav konca odpadu [Koniec stavu odpadu – neoficiálny preklad]“:
„1. Niektorý špecifický odpad prestáva byť odpadom v zmysle článku 3 bodu 1, ak prejde činnosťou zhodnocovania vrátane recyklácie a spĺňa osobitné kritériá, ktoré sa vypracujú v súlade s týmito podmienkami:
a) látka alebo vec sa bežne používa na špecifické účely;
b) pre túto látku alebo vec existuje trh alebo je po nej dopyt;
c) látka alebo vec spĺňa technické požiadavky na špecifické účely a spĺňa existujúce právne predpisy a normy uplatniteľné na výrobky; a
d) použitie látky alebo veci nepovedie k celkovým nepriaznivým vplyvom na životné prostredie alebo zdravie ľudí.
Kritéria v potrebných prípadoch zahŕňajú aj limitné hodnoty pre znečisťujúce látky a zohľadnia všetky prípadné nepriaznivé vplyvy látky alebo predmetu na životné prostredie.
2. Opatrenia zamerané na zmenu a doplnenie nepodstatných prvkov tejto smernice jej doplnením, týkajúce sa prijatia kritérií stanovených v odseku 1 a špecifikujúcich druh odpadu, na ktorý sa tieto kritériá uplatňujú, sa prijmú v súlade s regulačným postupom s kontrolou uvedeným v článku 39 ods. 2 Mali by sa zvážiť osobitné kritériá na určenie, kedy odpad prestáva byť odpadom, a to okrem iného aspoň v prípade agregátov, papiera, skla, kovov, pneumatík a textílií.
…
4. Ak neboli podľa postupu stanoveného v odsekoch 1 a 2 určené kritériá na úrovni Spoločenstva, členské štáty môžu v jednotlivých prípadoch rozhodnúť, či určitý odpad prestal byť odpadom, pričom zohľadnia uplatniteľnú judikatúru. …“
Smernica 2009/28
8 Článok 2 smernice 2009/28, nazvaný „Vymedzenie pojmov“, stanovuje:
„…
Uplatňuje sa… toto vymedzenie pojmov:
…
h) ‚biokvapalina‘ je kvapalné palivo na iné energetické účely ako na dopravu, vrátane [výroby – neoficiálny preklad] elektriny, tepla a chladu, vyrobené z biomasy;
…
p) ‚odpad‘ je vymedzený tak, ako je uvedené v článku 3 ods. 1 smernice [2008/98]; látky, ktoré boli zámerne upravené alebo znečistené, aby splnili uvedené vymedzenie, toto vymedzenie nezahŕňa;…“
9 Článok 13 smernice 2009/28, nazvaný „Administratívne postupy a predpisy“, stanovuje:
„1. Členské štáty zabezpečia, aby akékoľvek vnútroštátne predpisy vzťahujúce sa na postupy schvaľovania a vydávania osvedčení a povolení, ktoré sa uplatňujú vo vzťahu k zariadeniam a súvisiacim infraštruktúram prenosových a distribučných sústav na výrobu elektriny a tepla alebo chladu z obnoviteľných zdrojov energie a na procesy premeny biomasy na biopalivá alebo na iné energetické produkty, boli primerané a nevyhnutné.
Členské štáty prijmú najmä vhodné opatrenia na zabezpečenie toho, aby:
a) pokiaľ to umožňujú rozdiely medzi členským štátmi z hľadiska administratívnych štruktúr a organizácie, jasne koordinovali a vymedzili právomoci národných, regionálnych a miestnych správnych orgánov zodpovedných za postupy schvaľovania a vydávania osvedčení a povolení vrátane územného plánovania a stanovili transparentné harmonogramy na rozhodovanie o žiadostiach o územné rozhodnutie a stavebné povolenie;
…
c) správne postupy boli efektívne a rýchle na príslušnom správnom stupni;
d) pravidlá upravujúce schvaľovanie, ako aj vydávanie osvedčení a povolení boli objektívne, transparentné, primerané, nerobili rozdiely medzi žiadateľmi a úplne zohľadňovali špecifiká jednotlivých technológií výroby energie z obnoviteľných zdrojov energie;
…“
Talianske právo
10 Článok 184b decreto legislativo n. 152 – Norme in materia ambientale (legislatívny dekrét č. 152 o environmentálnych predpisoch) z 3. apríla 2006 (riadna príloha ku GURI č. 88, zo 14. apríla 2006) v znení uplatniteľnom na skutkový stav veci samej (ďalej len „legislatívny dekrét č. 152/2006“), nazvaný „Koniec stavu odpadu“ uvádza:
„1. Odpad prestane byť odpadom, ak prešiel činnosťou zhodnocovania vrátane recyklácie a prípravy na účely jeho opätovného použitia a spĺňa osobitné kritériá, ktoré sa majú prijať v súlade s týmito podmienkami:
a) látka alebo vec sa bežne používa na špecifické účely;
b) pre túto látku alebo vec existuje trh alebo je po nej dopyt;
c) látka alebo vec spĺňa technické požiadavky na špecifické účely a spĺňa existujúce právne predpisy a normy uplatniteľné na výrobky; a
d) použitie látky alebo veci nepovedie k celkovým nepriaznivým vplyvom na životné prostredie alebo zdravie ľudí.“
11 Podľa článku 268 tohto dekrétu s názvom „Vymedzenie pojmov“:
„Na účely tejto hlavy sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:
…
eee‑a) palivo: akýkoľvek pevný, kvapalný alebo plynný materiál, ktorý sa podľa prílohy X k piatej časti používa na výrobu energie spaľovaním s výnimkou odpadu;
…“
12 Článok 293 uvedeného dekrétu s názvom „Povolené palivá“ v odseku 1 stanovuje:
„V zariadeniach podľa hlavy I a hlavy II piatej časti, vrátane civilných termálnych zariadení, ktorých výkon je nižší ako prahová hodnota, možno používať výlučne palivá, ktoré sa pre uvedené kategórie zariadení stanovujú v prílohe X k piatej časti, a to za podmienok uvedených v tejto prílohe. Materiály a látky uvedené v prílohe X k piatej časti tohto dekrétu sa nemôžu používať ako palivá v zmysle tejto hlavy, pokiaľ predstavujú odpad v zmysle štvrtej časti tohto dekrétu. Spaľovanie materiálov a látok nezodpovedajúcich prílohe X k piatej časti tohto dekrétu, alebo ktoré sú v každom prípade odpadmi v zmysle štvrtej časti tohto dekrétu, podlieha platnej právnej úprave týkajúcej sa odpadov. …“
13 Príloha X k piatej časti legislatívneho dekrétu č. 152/2006 s názvom „Právna úprava palív“ obsahuje dve časti. Časť II s názvom „Obchodné charakteristiky palív a metódy merania“ je samotná ďalej rozdelená na štyri oddiely z ktorých štvrtý, týkajúci sa charakteristík palivovej biomasy a podmienok používania s nimi spojených, spresňuje toto:
„1. Druh a pôvod
a) rastlinný materiál získavaný z plodín pestovaných na energetické účely;
b) rastlinný materiál získavaný výlučne mechanickým spracovaním, premytím vodou alebo sušením poľnohospodárskych plodín pestovaných na iné ako energetické účely;
…
e) rastlinný materiál získavaný výlučne mechanickým spracovaním, premytím vodou alebo sušením poľnohospodárskych výrobkov;
…“
14 V súlade s článkom 281 ods. 5 tohto dekrétu sa zmeny a aktualizácie príloh k piatej časti uvedeného dekrétu „prijímajú dekrétom, ktorý vydáva minister životného prostredia, ochrany krajiny a mora po dohode s ministrom zdravotníctva, ministrom pre hospodársky rozvoj a v rámci jeho právomoci s ministrom infraštruktúry a dopravy, po získaní stanoviska spoločnej konferencie…“.
15 Článok 2 ods. 1 písm. h) decreto legislativo n. 28 – Attuazione della direttiva 2009/28/CE sulla promozione dell’uso dell’energia da fonti rinnovabili, recante modifica e successiva abrogazione delle direttive 2001/77/CE e 2003/30/CE (legislatívny dekrét č. 28 o prebratí smernice 2009/28/ES o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES) z 3. marca 2011 (riadna príloha GURI č. 71, z 28. marca 2011, ďalej len „dekrét č. 28/2011“), definuje pojem „biokvapalina“ ako „kvapalné palivo na iné energetické účely ako na dopravu, vrátane výroby elektriny, tepla a chladu, vyrobené z biomasy“.
16 Článok 5 ods. 1 dekrétu č. 28/2011 stanovuje:
„Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článkov 6 a 7, na výstavbu a prevádzku zariadení na výrobu elektrickej energie poháňaných z obnoviteľných zdrojov, súvisiace práce a infraštruktúru nevyhnutnú na výstavbu a prevádzku zariadení, ako aj na podstatné zmeny týchto zariadení, je potrebné jednotné schválenie podľa článku 12 legislatívneho dekrétu č. 387 z 29. decembra 2003, zmeneného týmto článkom, v súlade s postupom a podmienkami ustanovenými v legislatívnom dekréte č. 387 z roku 2003 a usmerneniami prijatými na základe odseku 10 toho istého článku 12 a príslušnými ustanoveniami regiónov a autonómnych oblastí“.
17 Podľa článku 1 oddielu 2 časti A ods. 2 prílohy I decreto n. 264 – Regolamento recante criteri indicativi per agevolare la dimostrazione della sussistenza dei requisiti per la qualifica dei residui di produzione come sottoprodotti e non come rifiuti (dekrét č. 264 o orientačných kritériách na uľahčenie preukázania existencie požiadaviek na kvalifikáciu výrobných zvyškov ako vedľajších produktov a nie ako odpadu) z 13. októbra 2016 (GURI č. 38, z 15. februára 2017):
„Na základe právnych predpisov platných v deň nadobudnutia účinnosti tohto dekrétu možno na výrobu energie spaľovaním použiť výlučne zvyškovú biomasu podľa prílohy X k piatej časti [legislatívneho dekrétu č. 152/2006] a podľa článku 2a zákonného dekrétu č. 171 z 3. novembra 2008 bez toho, aby boli dotknuté budúce ustanovenia výslovne upravujúce používanie zvyškovej biomasy ako paliva. V prípade určenia na výrobu energie spaľovaním materiály uvedené v článku 185 [legislatívneho dekrétu č. 152/2006] podliehajú režimu odpadov, ak nie sú uvedené v ustanoveniach uvedených v tomto odseku.“
Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky
18 Prato Nevoso prevádzkuje výrobňu tepla a elektrickej energie.
19 Dňa 8. novembra 2016 Prato Nevoso požiadala provinciu Cuneo na základe článku 5 ods. 1 dekrétu č. 28/2011 o povolenie nahradiť metán ako zdroj paliva jej prevádzkarne za biokvapalinu, v danom prípade rastlinný olej, ktorý vyrába spoločnosť ALSO Srl, pochádzajúci zo zberu a chemického spracovania použitého kuchynského oleja, zvyškov z rafinácie rastlinných olejov a zvyškov z umývania nádrží na ich uskladnenie.
20 ALSO má povolenie uvádzať tento olej na trh ako produkt, ktorý prestal byť v „stave odpadu“ v zmysle článku 184b legislatívneho dekrétu č. 152/2006, na použitie spojené s výrobou bionafty, pod podmienkou, že má fyzikálno‑chemické vlastnosti uvedené v tomto povolení a že v obchodných dokumentoch sa nachádza údaj „produkt zo zhodnocovania odpadu určený na použitie pri výrobe bionafty“.
21 Rozhodnutím z 25. mája 2017 bolo spoločnosti Prato Nevoso odmietnuté vydanie požadovaného povolenia z dôvodu, že spomenutý rastlinný olej nie je uvedený v zozname nachádzajúcom sa v časti II oddiele 4 prílohy X časti V legislatívneho dekrétu č. 152/2006, ktorá uvádza kategórie palív pochádzajúcich z biomasy, ktoré môžu byť používané v zariadení vypúšťajúcom emisie do atmosféry bez toho, aby sa riadili pravidlami v oblasti energetického zhodnotenia odpadov (ďalej len „zoznam povolených palív“). Jedinými rastlinnými olejmi zaradenými do týchto kategórií sú totiž oleje získané z plodín pestovaných na energetické účely alebo vyrobené výlučne mechanickým spracovaním. Provincia Cueno z toho vyvodila záver, že v súlade s článkom 293 ods. 1 tohto legislatívneho dekrétu treba tento rastlinný olej považovať za odpad.
22 Prato Nevoso podala proti tomuto rozhodnutiu žalobu na vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, pričom uvádzala najmä to, že vyššie citované vnútroštátne ustanovenia odporujú článku 6 smernice 2008/98 a článku 13 smernice 2009/28.
23 Vnútroštátny súd uvádza, že zoznam povolených palív môže byť upravený len ministerskou vyhláškou, ktorej postup pri prijímaní nie je koordinovaný so správnym konaním o povolení používania látky pochádzajúcej z biomasy ako paliva, a preto ho nemožno v rámci tohto správneho konania napadnúť.
24 Tento súd dodáva, že žiadosť, ktorú podala Prato Nevoso, bola zamietnutá napriek skutočnosti, že predmetný rastlinný olej spĺňa technickú normu UNI uplatniteľnú na kvapalné biopalivá, že má svoj vlastný trh ako palivo a že v rámci schvaľovacieho konania Prato Nevoso predložila technickú správu, podľa ktorej by environmentálna bilancia nahradenia metánu rastlinným olejom sporným vo veci samej bola v globále pozitívna.
25 Za týchto podmienok Tribunale amministrativo regionale per il Piemonte (Regionálny správny súd pre Piemont, Taliansko) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Bránia článok 6 smernice [2008/98] a v každom prípade zásada proporcionality vnútroštátnej právnej úprave, akú predstavujú ustanovenia článku 293 legislatívneho dekrétu č. 152/2006 a článku 268 písm. eee a) legislatívneho dekrétu č. 152/2006, na základe ktorých sa biokvapalina spĺňajúca príslušné technické požiadavky, po ktorej existuje dopyt s cieľom použiť ju ako palivo na výrobné účely, považuje za odpad, aj v rámci schvaľovacieho konania týkajúceho sa elektrárne na biomasu, a to v prípade, že predmetná biokvapalina nie je zaradená do prílohy X časti II oddielu 4 ods. 1 k časti V legislatívneho dekrétu [č. 152/2006], nezávisle od posúdenia nepriaznivých vplyvov na životné prostredie či od akejkoľvek námietky týkajúcej sa technických charakteristík daného produktu vznesenej v rámci schvaľovacieho konania?
2. Bránia článok 13 smernice [2009/28] a v každom prípade zásady proporcionality, transparentnosti a zjednodušenia vnútroštátnej právnej úprave, akú predstavuje článok 5 legislatívneho dekrétu č. 28/2011, [z dôvodu, že] uvedený vnútroštátny predpis v prípade podania žiadosti o schválenie používať biomasu ako palivo v zariadení vypúšťajúcom emisie do atmosféry nijako nekoordinuje predmetný postup s postupom schvaľovania používania tohto materiálu ako paliva podľa prílohy X k časti V legislatívneho dekrétu č. 152/2006, ani nestanovuje možnosť konkrétneho posúdenia navrhnutého riešenia v rámci jednotného schvaľovacieho konania a s ohľadom na vopred stanovené technické špecifikácie?“
O prejudiciálnych otázkach
26 Na úvod treba uviesť, že zo znenia prejudiciálnych otázok vyplýva, že vnútroštátny súd žiada Súdny dvor o výklad článku 6 smernice 2008/98, článku 13 smernice 2009/28, ako aj „v každom prípade“ zásady proporcionality, transparentnosti a zjednodušenia.
27 Zo znenia dôvodov uvedených vnútroštátnym súdom však vyplýva, že tento súd sa v skutočnosti pýta Súdneho dvora na zlučiteľnosť takej vnútroštátnej právnej úpravy, o akú ide vo veci samej, vzhľadom jednak na článok 6 ods. 1 a 4 smernice 2008/98 a jednak na článok 13 ods. 1 smernice 2009/28.
28 Okrem toho z návrhu na začatie prejudiciálneho konania nevyplýva žiadna skutočnosť, ktorá by umožnila preskúmať túto otázku nezávisle od týchto ustanovení, iba vzhľadom na zásady uvedené v bode 26 tohto rozsudku.
29 Svojimi otázkami, ktoré treba preskúmať spoločne, sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa článok 6 ods. 1 a 4 smernice 2008/98 a článok 13 ods. 1 smernice 2009/28 v ich vzájomnej súvislosti majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej žiadosť o povolenie s cieľom nahradiť metán ako palivový zdroj zariadenia na výrobu elektrickej energie vypúšťajúceho emisie do atmosféry za látku získanú chemickým spracovaním odpadových rastlinných olejov, ako je látka, o ktorú ide vo veci samej, musí byť zamietnutá z dôvodu, že táto látka nie je predmetom zápisu do zoznamu kategórií palív pochádzajúcich z biomasy, ktoré boli povolené na tento účel, a že tento zoznam môže byť upravený len všeobecne platným interným aktom, ktorého postup prijímania nie je koordinovaný so správnym konaním o povolení používania látky pochádzajúcej z biomasy ako paliva.
30 Treba pripomenúť, že článok 3 bod 1 smernice 2008/98 definuje pojem „odpad“ ako každú látku alebo vec, ktorej sa držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť, alebo je povinný sa jej zbaviť.
31 Článok 6 ods. 1 prvý pododsek smernice 2008/98 stanovuje podmienky, ktorým musia zodpovedať osobitné kritériá umožňujúce určiť, ktorý odpad prestane byť odpadom v zmysle článku 3 bodu 1 tejto smernice, ak prejde činnosťou zhodnocovania alebo recyklácie (rozsudok z 28. marca 2019, Tallinna Vesi, C‑60/18, EU:C:2019:264, bod 19).
32 Podľa článku 6 ods. 2 smernice 2008/98 je Komisia poverená prijatím pravidiel na uplatňovanie odseku 1 tohto článku na účely prijatia osobitných kritérií umožňujúcich určiť stav, kedy odpad prestáva byť odpadom (rozsudok z 28. marca 2019, Tallinna Vesi, C‑60/18, EU:C:2019:264, bod 20). Je nesporné, že pokiaľ ide o odpadové rastlinné oleje sporné vo veci samej, takéto pravidlá neboli na úrovni Európskej únie prijaté.
33 Za takých okolností môžu členské štáty, ako vyplýva zo znenia článku 6 ods. 4 smernice 2008/98, v jednotlivých prípadoch rozhodnúť, či niektoré odpady prestali byť odpadmi, pričom sú povinné, ak to požaduje smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/34/ES z 22. júna 1998 o postupe pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov (Ú. v. ES L 204, 1998, s. 37; Mim. vyd. 13/020, s. 337), zmenená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 98/48/ES z 20. júla 1998 (Ú. v. ES L 217, 1998, s. 18; Mim. vyd. 13/021, s. 8), oznámiť Komisii technické normy a predpisy, ktoré boli v tejto súvislosti prijaté (rozsudok z 28. marca 2019, Tallinna Vesi, C‑60/18, EU:C:2019:264, bod 21).
34 V tejto súvislosti treba spresniť, že keďže opatrenia prijaté na základe článku 6 ods. 4 smernice 2008/98, rovnako ako právne predpisy Únie prijaté na základe odseku 2 tohto článku, vedú k stavu, keď odpad prestáva byť odpadom, a teda k ukončeniu ochrany, ktorú právo o odpadoch zaručuje, pokiaľ ide o životné prostredie a zdravie ľudí, musia zabezpečiť dodržiavanie podmienok stanovených v odseku 1 písm. a) až d) uvedeného článku, a najmä vziať do úvahy všetky prípadné nepriaznivé vplyvy látky alebo veci na životné prostredie a ľudské zdravie (rozsudok z 28. marca 2019, Tallinna Vesi, C‑60/18, EU:C:2019:264, bod 23).
35 Ako Súdny dvor rozhodol v bodoch 24 až 27 rozsudku z 28. marca 2019, Tallinna Vesi (C‑60/18, EU:C:2019:264), členský štát môže pri neexistencii harmonizovaných kritérií na úrovni Únie na určenie stavu odpadu, pokiaľ ide o určitý druh odpadov, zastávať názor, že aj keď splnenie týchto stanovených podmienok ukončenia stavu odpadu nie je hneď vylúčené, ich dodržiavanie možno zaručiť len prostredníctvom definovania kritérií v internom všeobecne záväznom akte. Okrem toho členský štát môže pri zohľadnení všetkých relevantných skutočností a najnovšieho stavu vedeckých a technických poznatkov rozhodnúť, že pre niektoré druhy odpadov sa nestanovia ani kritériá, ani možnosť individuálneho rozhodnutia konštatujúceho ukončenie stavu odpadu.
36 Ako to totiž poznamenal generálny advokát v bodoch 46 až 55 svojich návrhov, členské štáty disponujú širokou mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide na jednej strane o stanovenie primeraných procesných podmienok, a na druhej strane, pokiaľ ide o preskúmanie dodržiavania podmienok ukončenia stavu odpadu, ktoré na strane príslušných vnútroštátnych orgánov predpokladá komplexné technické a vedecké hodnotenia.
37 Navyše treba pripomenúť, že podmienky stanovené v článku 6 ods. 1 smernice 2008/98, ktoré musia spĺňať špecifické kritériá umožňujúce určiť, ktorý odpad prestáva byť odpadom v zmysle článku 3 bodu 1 tejto smernice, pokiaľ bol predmetom zhodnocovania alebo recyklácie, samy osebe nemôžu postačovať k priamemu určeniu toho, že niektorý odpad alebo niektoré kategórie odpadov už nemožno považovať za odpad (rozsudok z 28. marca 2019, Tallinna Vesi, C‑60/18, EU:C:2019:264, bod 29 a citovaná judikatúra).
38 V dôsledku toho treba konštatovať, že článok 6 ods. 4 smernice 2008/98 v zásade neumožňuje, aby držiteľ odpadu požiadal o konštatovanie ukončenia stavu odpadu príslušným úradom členského štátu alebo súdom tohto členského štátu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. marca 2019, Tallinna Vesi, C‑60/18, EU:C:2019:264, bod 30).
39 Z vyššie uvedeného vyplýva, že právo Únie v zásade nevylučuje, aby používanie látky pochádzajúcej z odpadu ako paliva v zariadení vypúšťajúcom emisie do atmosféry podliehalo vnútroštátnej právnej úprave v oblasti energetického zhodnocovania odpadu z dôvodu, že táto látka nepatrí do žiadnej z kategórií zapísaných na zozname povolených palív, pričom táto právna úprava stanovuje, že tento zoznam môže byť upravený len všeobecne záväzným aktom, akým je ministerská vyhláška.
40 Toto konštatovanie nie je vyvrátené článkom 13 ods. 1 smernice 2009/28, ktorý členským štátom ukladá zabezpečiť, aby vnútroštátne predpisy vzťahujúce sa na postupy schvaľovania a vydávania osvedčení a povolení, ktoré sa uplatňujú vo vzťahu k zariadeniam, o aké ide vo veci samej, boli primerané, nevyhnutné, koordinované a definované, pretože ako to uviedol generálny advokát v bode 93 svojich návrhov, toto ustanovenie sa netýka regulačných postupov prijatia kritérií pre ukončenie stavu odpadu uvedených v článku 6 ods. 4 smernice 2008/98.
41 V prejednávanej veci má právna úprava sporná vo veci samej vzhľadom na absenciu zápisu predmetných rastlinných olejov na zoznam povolených palív za účinok, že táto látka sa musí považovať za odpad, a nie za palivo.
42 Musí sa dbať na to, aby právna úprava sporná vo veci samej nepredstavovala prekážku uskutočnenia cieľov smernice 2008/98, ako je podpora uplatňovania hierarchie odpadového hospodárstva stanovená v článku 4 tejto smernice alebo zhodnocovanie odpadu a používanie zhodnotených materiálov s cieľom šetriť prírodné zdroje a zaviesť obehové hospodárstvo, ako vyplýva z jej odôvodnení 8 a 29 (pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. marca 2019, Tallinna Vesi, C‑60/18, EU:C:2019:264, bod 27).
43 V tejto súvislosti, ako to poznamenal generálny advokát v bodoch 57 a 61 svojich návrhov, treba overiť, či situácia vo veci samej nevyplýva zo zjavne nesprávneho posúdenia týkajúceho sa nesplnenia podmienok uvedených v článku 6 ods. 1 smernice 2008/98. V prejednávanej veci treba overiť, či členský štát mohol bez toho, aby sa dopustil takého nesprávneho posúdenia, prijať záver, že nebolo preukázané, že používanie rastlinného oleja sporného vo veci samej za takých okolností umožňuje domnievať sa, že podmienky uvedené v tomto ustanovení sú splnené, a najmä, že toto používanie nemá žiadny možný škodlivý účinok na životné prostredie a ľudské zdravie.
44 Vnútroštátnemu súdu, ktorý má ako jediný právomoc zisťovať a posudzovať skutkový stav, prislúcha určiť, či vo veci samej ide o taký prípad, a najmä overiť, že nezapísanie uvedených rastlinných olejov na zoznam povolených palív vyplýva z opodstatneného uplatnenia zásady obozretnosti.
45 V súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora však Súdny dvor môže tomuto súdu poskytnúť všetky užitočné informácie na účely rozhodnutia sporu, ktorý prejednáva (rozsudok z 26. októbra 2017, BB construct, C‑534/16, EU:C:2017:820, bod 25 a citovaná judikatúra).
46 Vzhľadom na to, čo bolo pripomenuté v bode 42 tohto rozsudku, je teda potrebné dbať na to, aby bola aktualizácia zoznamu povolených palív vykonaná tak, aby nebol ohrozený environmentálny cieľ smernice 2008/98, tak ako vyplýva z jej článku 1, ochrana životného prostredia a zdravia ľudí predchádzaním alebo znižovaním nepriaznivých vplyvov vzniku odpadu a nakladania s ním a zvyšovaním efektívnosti nakladania s odpadom a zdrojmi.
47 Zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii vyplýva, že povolenie udelené spoločnosti ALSO stanovuje technické, fyzikálno‑chemické charakteristiky a energetickú výkonnosť, ktoré musia mať látky pochádzajúce z jej činností na to, aby stratili postavenie odpadu, pričom spresňuje, že tieto charakteristiky sú prísne spojené s výrobou bionafty, na ktorú sú tieto látky určené na základe tohto povolenia.
48 Talianska vláda okrem toho tvrdí, že okolnosť, že vo vnútroštátnom právnom poriadku môže byť biokvapalina dotknutá vo veci samej, ktorá je získaná z chemického spracovania odpadových rastlinných olejov, použitá ako zložka na výrobu bionafty, a nie ako palivo v zariadeniach na biomasu, je odôvodnená skutočnosťou, že v prvom prípade neexistuje priame použitie biokvapaliny ako paliva, čo je naopak prípad, ak sa táto kvapalina používa v zariadeniach, ktoré vypúšťajú emisie do atmosféry.
49 Provincia Cuneo a talianska vláda sa v tejto súvislosti odvolávajú na dodržiavanie zásady obozretnosti. Podľa nich všeobecne negatívny dopad používania rastlinného oleja ako paliva v kogeneračnom zariadení na životné prostredie alebo na zdravie ľudí nemožno s primeranou mierou vedeckej istoty vylúčiť.
50 Ako to uviedol generálny advokát v bode 63 svojich návrhov, skutočnosť, že príslušný vnútroštátny orgán konštatuje, že pokiaľ sú splnené určité kritériá, určitý odpad stráca povahu odpadu pre určité použitie, neznamená, že tento odpad prestáva byť odpadom, keď je používaný na iné účely. Nie je totiž vylúčené, že dodržiavanie podmienok stanovených v článku 1, článku 6 ods. 1 a článku 13 smernice 2008/98 závisí od osobitného spracovania a zamýšľaných špecifických použití, čo predpokladá, že toto dodržiavanie sa pri každom z týchto použití overí samostatne.
51 Po druhé zo spisu, ktorý má Súdny dvor k dispozícii, vyplýva, že príslušné vnútroštátne orgány pripustili, že environmentálna bilancia zmeny paliva je kladná, keďže táto zmena mohla viesť k zníženiu emisií spojených so spaľovaním metánu.
52 Treba však uviesť, že okolnosť, že používanie rastlinného oleja by viedlo k zníženiu emisií spojených so spaľovaním metánu, nemôže preukázať, že tento olej môže byť použitý bez ohrozenia ľudského zdravia a bez poškodzovania životného prostredia.
53 To isté platí, aj pokiaľ ide o okolnosť, že rastlinný olej je v súlade s technickou normou UNI uplatniteľnou na kvapalné biopalivá.
54 Tieto okolnosti totiž nemajú vplyv na prípadné environmentálne dopady vyplývajúce zo spaľovania rastlinných olejov, ako sú rastlinné oleje dotknuté vo veci samej, čo sa týka možných emisií iných znečisťujúcich látok spôsobených spaľovaním odpadov.
55 V súlade s článkom 6 ods. 1 písm. d) smernice 2008/98 by sa preto malo preukázať, že používanie látky mimo režimu uplatniteľného na odpad nemá výrazný negatívny environmentálny a sanitárny dopad, ktorý by bol vyšší ako jej použitie v rámci tohto režimu.
56 Talianska vláda tiež tvrdí, že ak sa takéto oleje spaľujú v zariadení tohto typu, chemické reagenty, ktoré obsahujú, sa uvoľňujú do atmosféry v oveľa väčšom pomere, než keď sa spotrebujú ako zložka bionafty. Dostupné vedecké práce nevylučujú, že spaľovanie chemicky spracovaných odpadových rastlinných olejov používaných ako palivo v zariadení vypúšťajúcom emisie do atmosféry prináša riziká pre životné prostredie alebo zdravie ľudí. Tieto riziká sú potenciálne vyššie než riziká, ktoré sa spájajú s používaním tohto typu olejov na výrobu bionafty.
57 Treba konštatovať, že existencia určitého stupňa vedeckej neistoty týkajúcej sa environmentálnych rizík súvisiacich s ukončením stavu odpadu pri určitej látke, ako sú vo veci samej oleje, môže členský štát vzhľadom na zásadu obozretnosti viesť k rozhodnutiu neuvádzať túto látku na zozname povolených palív.
58 Treba totiž zdôrazniť, že ak v súlade so zásadou obozretnosti zakotvenou v článku 191 ods. 2 ZFEÚ po preskúmaní najlepších dostupných vedeckých údajov pretrváva neistota v súvislosti s otázkou, či používanie látky získanej zo zhodnocovania odpadu za presne vymedzených okolností nemá žiadny možný škodlivý účinok na životné prostredie a zdravie ľudí, členský štát sa musí zdržať stanovenia kritérií pre ukončenie stavu odpadu pri tejto látke, alebo možnosti individuálneho rozhodnutia konštatujúceho toto ukončenie.
59 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na otázky položené vnútroštátnym súdom odpovedať tak, že článok 6 ods. 1 a 4 smernice 2008/98 a článok 13 ods. 1 smernice 2009/28 v ich vzájomnej súvislosti sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej žiadosť o povolenie s cieľom nahradiť metán ako palivový zdroj zariadenia na výrobu elektrickej energie vypúšťajúceho emisie do atmosféry za látku získanú chemickým spracovaním odpadových rastlinných olejov musí byť zamietnutá z dôvodu, že táto látka nie je predmetom zápisu do zoznamu kategórií palív pochádzajúcich z biomasy, ktoré boli povolené na tento účel, a že tento zoznam môže byť upravený len ministerskou vyhláškou, ktorej postup prijímania nie je koordinovaný so správnym konaním o povolení používania takej látky ako paliva, ak sa členský štát mohol bez toho, aby sa dopustil zjavne nesprávneho posúdenia domnievať, že nebolo preukázané, že používanie uvedeného rastlinného oleja za takých okolností spĺňalo podmienky stanovené v článku 6 ods. 1 smernice 2008/98 a najmä že nemá nijaký možný škodlivý účinok na životné prostredie a zdravie ľudí. Vnútroštátnemu súdu prináleží overiť, či ide o taký prípad vo veci samej.
O trovách
60 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol takto:
Článok 6 ods. 1 a 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc a článok 13 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES, zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1513 z 9. septembra 2015, v ich vzájomnej súvislosti sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej žiadosť o povolenie s cieľom nahradiť metán ako palivový zdroj zariadenia na výrobu elektrickej energie vypúšťajúceho emisie do atmosféry za látku získanú chemickým spracovaním odpadových rastlinných olejov musí byť zamietnutá z dôvodu, že táto látka nie je predmetom zápisu do zoznamu kategórií palív pochádzajúcich z biomasy, ktoré boli povolené na tento účel, a že tento zoznam môže byť upravený len ministerskou vyhláškou, ktorej postup prijímania nie je koordinovaný so správnym konaním o povolení používania takej látky ako paliva, ak sa členský štát mohol bez toho, aby sa dopustil zjavne nesprávneho posúdenia domnievať, že nebolo preukázané, že používanie uvedeného rastlinného oleja za takých okolností spĺňalo podmienky stanovené v článku 6 ods. 1 smernice 2008/98 a najmä že nemá nijaký možný škodlivý účinok na životné prostredie a zdravie ľudí. Vnútroštátnemu súdu prináleží overiť, či ide o taký prípad vo veci samej.
Podpisy