Vec C‑212/18
Prato Nevoso Termo Energy Srl
proti
Provincia di Cuneo
a
ARPA Piemonte
(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunale amministrativo regionale per il Piemonte)
Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 24. októbra 2019
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Životné prostredie – Smernica 2008/98/ES – Odpady – Chemicky spracované odpadové rastlinné oleje – Článok 6 ods. 1 a 4 – Koniec stavu odpadu – Smernica 2009/28/ES – Podpora využívania energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov – Článok 13 – Vnútroštátne postupy schvaľovania a vydávania osvedčení a povolení, ktoré sa uplatňujú vo vzťahu k zariadeniam na výrobu elektriny a tepla alebo chladu z obnoviteľných zdrojov energie – Používanie biokvapaliny ako palivového zdroja elektrárne“
1. Životné prostredie – Odpady – Smernica 2008/98 – Koniec stavu odpadu – Osobitné kritériá – Chýbajúca definícia na úrovni Únie – Určenie vnútroštátnym aktom – Prípustnosť – Možnosť držiteľa odpadu požadovať konštatovanie konca stavu odpadu zo strany príslušného orgánu alebo súdu – Neexistencia
(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98, článok 6)
(pozri body 32 – 38)
2. Životné prostredie – Podpora využívania energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov – Smernica 2009/28 – Vnútroštátne postupy schvaľovania a vydávania osvedčení a povolení, ktoré sa uplatňujú vo vzťahu k zariadeniam na výrobu elektriny a tepla alebo chladu z obnoviteľných zdrojov energie – Pojem – Postup prijatia kritérií ukončenia stavu odpadu v zmysle smernice 2008/98 – Vylúčenie
(Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98, článok 6 ods. 1 a 4, a 2009/28, článok 13 ods. 1)
(pozri bod 40)
3. Životné prostredie – Odpady – Smernica 2008/98 – Koniec stavu odpadu – Osobitné kritériá – Chýbajúca definícia na úrovni Únie – Určenie vnútroštátnym aktom – Podmienky – Látka alebo predmet, ktorý bol predmetom recyklácie alebo inej činnosti zhodnocovania – Použitie, ktoré nepovedie k celkovým nepriaznivým vplyvom na životné prostredie alebo zdravie ľudí – Miera voľnej úvahy členských štátov – Zásada obozretnosti
(Článok 191 ods. 2 ZFEÚ; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98, článok 6 ods. 1)
(pozri body 41 – 59)
Zhrnutie
Talianska právna úprava týkajúca sa povoľovania biokvapalín ako palív pre elektrárne je v súlade s právom Únie
Súdny dvor vo svojom rozsudku z 24. októbra 2019, Prato Nevoso Termo Energy (C‑212/18), potvrdil, že talianska právna úprava upravujúca povolenie používania biokvapalín získaných spracovaním odpadových rastlinných olejov ako palivového zdroja elektrárne v zásade nie je v rozpore ani so smernicou 2008/98(1) o odpadoch, ani so smernicou 2009/28(2) o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie.
V prejednávanej veci Prato Nevoso Termo Energy Srl (ďalej len „spoločnosť Prato Nevoso“), ktorá prevádzkuje elektráreň a tepláreň, žiadala provinciu Cuneo (Taliansko) o povolenie nahradiť metán ako palivový zdroj jej elektrárne a teplárne za biokvapalinu, v danom prípade rastlinný olej získaný zberom a chemickým spracovaním použitých odpadových potravinárskych rastlinných olejov. Príslušný vnútroštátny orgán zamietol túto žiadosť v súlade s uplatniteľnou talianskou právnou úpravou z dôvodu, že vyššie opísaný rastlinný olej nie je uvedený na vnútroštátnom zozname, ktorý obsahuje kategórie palív pochádzajúcich z biomasy, ktoré môžu byť používané v zariadení vypúšťajúcom emisie do atmosféry bez toho, aby sa riadili pravidlami v oblasti energetického zhodnotenia odpadov. Talianska právna úprava teda má za účinok, že biokvapalina pochádzajúca z chemického spracovania odpadových potravinárskych olejov sa musí považovať za odpad, a nie za palivo. Vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o žalobe podanej spoločnosťou Prato Nevoso proti tomuto rozhodnutiu o zamietnutí, položil prejudiciálnu otázku, či je takáto vnútroštátna právna úprava zlučiteľná s ustanoveniami vyššie uvedených smerníc.
Súdny dvor, opierajúc sa najmä o rozsudok Tallinna Vesi(3) z 28. marca 2019, konštatoval, že smernica 2008/98 o odpadoch v zásade nebráni tomu, aby členský štát podriadil používanie biokvapaliny pochádzajúcej z odpadu ako paliva právnej úprave v oblasti energetického zhodnotenia odpadov z dôvodu, že nepatrí do žiadnej z kategórií uvedených vo vnútroštátnom zozname palív povolených v zariadeniach vypúšťajúcich emisie do atmosféry. Podľa Súdneho dvora toto konštatovanie nie je vyvrátené ustanoveniami týkajúcimi sa vnútroštátnych postupov pri udeľovaní povolení stanovených smernicou 2009/28 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie, keďže tieto postupy sa netýkajú regulačných postupov prijatia kritérií pre ukončenie stavu odpadu.
Súdny dvor však uviedol, že v takom prípade je potrebné preskúmať, či vnútroštátne orgány mohli bez toho, aby sa dopustili zjavne nesprávneho posúdenia, dospieť k záveru, že predmetnú biokvapalinu treba považovať za odpad. Súdny dvor s odkazom na ciele smernice 2008/98, ako aj na svoju možnosť poskytnúť vnútroštátnemu súdu akýkoľvek užitočný údaj na účely rozhodnutia sporu, ktorý mu bol predložený, pripomenul, že článok 6 ods. 1 smernice 2008/98 stanovuje, že určité odpady prestávajú byť odpadmi, keď boli predmetom činnosti zhodnocovania alebo recyklácie, a spĺňajú osobitné kritériá, ktoré určia členské štáty pri dodržaní viacerých podmienok, medzi ktoré patrí „absencia celkových nepriaznivých vplyvov na životné prostredie alebo zdravie ľudí“. Vzhľadom na tvrdenia uvádzané talianskou vládou Súdny dvor uviedol, že existencia určitého stupňa vedeckej neistoty týkajúcej sa environmentálnych rizík súvisiacich s ukončením stavu odpadu pri určitej látke, ako je predmetná biokvapalina, môže členský štát viesť k tomu, aby rozhodol, že táto látka nebude uvedená na zozname palív povolených v zariadení vypúšťajúcom emisie do atmosféry. V súlade so zásadou obozretnosti zakotvenou v článku 191 ods. 2 ZFEÚ, ak po preskúmaní najlepších dostupných vedeckých údajov pretrváva neistota v súvislosti s otázkou, či používanie látky získanej zo zhodnocovania odpadu za presne vymedzených okolností nemá žiadny možný škodlivý účinok na životné prostredie a zdravie ľudí, členský štát sa musí zdržať stanovenia kritérií pre ukončenie stavu odpadu pri tejto látke, alebo možnosti prijať individuálne rozhodnutie konštatujúce toto ukončenie.