ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (ôsma komora)
z 12. novembra 2015 (*)
„Štátna pomoc – Bankový sektor – Reštrukturalizácia HSH Nordbank – Rozhodnutie, ktorým sa pomoc vyhlasuje za zlučiteľnú so spoločným trhom za určitých podmienok – Žaloba o neplatnosť – Neexistencia osobnej dotknutosti – Menšinový akcionár príjemcu pomoci – Pojem iný záujem – Čiastočná neprípustnosť – Kapitálové oslabenie“
Vo veci T‑499/12,
HSH Investment Holdings Coinvest‑C Sàrl, so sídlom v Luxemburgu (Luxembursko),
HSH Investment Holdings FSO Sàrl, so sídlom v Luxemburgu,
v zastúpení: H.‑J. Niemeyer, H. Ehlers a C. Kovács, advokáti,
žalobkyne,
proti
Európskej komisii, v zastúpení: L. Flynn, T. Maxian Rusche a R. Sauer, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
ktorej predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie 2012/477/EÚ z 20. septembra 2011 o štátnej pomoci SA.29338 [C 29/09 (ex N 264/09)] Spolkovej republiky Nemecko v prospech HSH Nordbank AG (Ú. v. EÚ, L 225, 2012, s. 1),
VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora),
v zložení: predseda komory D. Gratsias, sudcovia M. Kӑnčeva a C. Wetter (spravodajca),
tajomník: K. Andová, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 22. apríla 2015,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 HSH Nordbank AG vznikla 2. júna 2003 fúziou Hamburgische Landesbank a Landesbank Schleswig‑Holstein. So svojimi dcérskymi spoločnosťami (ďalej len „skupina HSH“) predstavuje piatu najväčšiu regionálnu nemeckú banku.
2 HSH Nordbank a skupina HSH rovnako ako mnohé finančné inštitúcie znášali dôsledky krízy, ktorá vznikla v roku 2007 (nazývaná kríza „nízkej výnosnosti“) a vyhrotila sa v septembri 2008 bankrotom banky Lehman Brothers, takže HSH Nordbank požiadala osobitný nemecký fond na stabilizáciu finančného trhu (Sonderfonds Finanzmarktstabilisierung; ďalej len „osobitný fond“) o záruky likvidity v sume 30 miliárd eur.
3 Potom, čo Spolkový úrad pre dozor nad finančnými službami (Bundesanstalt für Finanzdienstleistungsaufsicht) vydal stanovisko, že udelenie takejto záruky by ťažko mohlo byť v súlade s nemeckým zákonom o požiadavkách v oblasti vlastného kapitálu, Spolková republika Nemecko 30. apríla 2009 oznámila Komisii Európskych spoločenstiev udelenie dvoch opatrení pomoci, a to po prvé rekapitalizácie vo výške 3 miliárd eur (ďalej len „rekapitalizácia“), emitovaním akcií HSH Nordbank a úplným upísaním týchto akcií verejnoprávnym podnikom HSH Finanzfonds, vytvoreným a kontrolovaným spolkovými krajinami Hamburg a Šlezvicko‑Holštajnsko, ktoré by tieto vlastnili v rovnakej výške a po druhé záruky nazývanej „druhá strata“ vo výške 10 miliárd eur (ďalej len „záručný rámec“), určenej na ochranu HSH Nordbank proti stratám, ktoré by mohli vplývať na jej portfólio znehodnotených akcií a na posilnenie pomeru vlastného kapitálu banky. Tranža „prvej straty“ zostávala na ťarchu samotnej HSH Nordbank.
4 Rozhodnutím z 29. mája 2009 týkajúcim sa štátnej pomoci N 264/09 (Ú. v. EÚ C 179, s. 1), Komisia povolila rekapitalizáciu a záručný rámec na obdobie šiestich mesiacov ako opatrenia na záchranu skupiny HSH podľa článku 87 ods. 3 písm. b) ES a vyzvala Spolkovú republiku Nemecko, aby jej predložila plán reštrukturalizácie v lehote troch mesiacov.
5 Vyššie uvedené dve spolkové krajiny poskytli predmetné opatrenia pomoci HSH Nordbank v máji a júni 2009. Z dôvodu rekapitalizácie osobitný fond poskytol HSH Nordbank časť záruky na likviditu, ktorú požadovala, do výšky 17 miliárd eur (ďalej len „záruka likvidity“).
6 Dňa 1. septembra 2009 Spolková republika Nemecko predložila plán reštrukturalizácie skupiny HSH Komisii.
7 Komisia 22. októbra 2009 začala konanie podľa článku 88 ods. 2 ES týkajúce sa rekapitalizácie a záručného rámca. Dotknutí účastníci konania boli vyzvaní na predloženie pripomienok v lehote 15 dní od uverejnenia rozhodnutia Komisie v Úradnom vestníku Európskej únie 21. novembra 2009 (Ú. v. EÚ C 281, s. 42). V tomto rámci investičné fondy spravované americkou spoločnosťou JC Flowers & Co. LLC, medzi nimi aj žalobkyne, HSH Investment Holdings Coinvest‑C Sàrl a HSH Investment Holdings FSO Sàrl, žiadali 3. decembra 2009 o dodatočnú lehotu na predloženie ich pripomienok, ktorá im bola poskytnutá. Uvedené pripomienky boli Komisii doručené 17. decembra 2009 po tom, čo sa 2. decembra 2009 uskutočnilo stretnutie medzi Komisiou a všetkými uvedenými účastníkmi konania, vrátane JC Flowers & Co., zastupujúcej žalobkyne.
8 Investičné fondy spravované JC Flowers & Co., ktoré vlastnili celkovo 25,67 % kapitálu HSH Nordbank pred rekapitalizáciou, po jej rekapitalizácii vlastnia iba 9,19 %, keďže sa na nej dobrovoľne nepodieľali.
9 S cieľom zohľadniť dodatočné informácie týkajúce sa konceptu reštrukturalizácie zamýšľanej v danom prípade, ktoré boli predložené medzi októbrom 2009 a júnom 2011, Spolková republika Nemecko predložila 11. júla 2011 zmenený plán reštrukturalizácie.
10 Svojím rozhodnutím 2012/477/EÚ z 20. septembra 2011 o štátnej pomoci SA.29338 [C 29/09 (ex N 264/09)] Spolkovej republiky Nemecko v prospech HSH Nordbank AG (Ú. v. EÚ 2012, L 225, s. 1, ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) Komisia konštatovala, že rekapitalizácia, záručný rámec a záruka likvidity predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, ale že táto pomoc je zlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ Spolková republika Nemecko dodrží záväzky, ktoré na seba prevzala, uvedené v prílohách I a III napadnutého rozhodnutia a podmienky, ktoré jej boli uložené, uvedené v prílohe II predmetného rozhodnutia.
11 Podľa znenia bodu 1.11 prílohy II napadnutého rozhodnutia s názvom „Jednorazová platba a zvýšenie kapitálu“ HSH Finanzfonds a HSH Nordbank musia zmeniť zmluvu o poskytnutí záručného rámca uzatvorenú 2. júna 2009, resp. doplniť ju o ďalšie dokumenty tak, „aby sa doložil nárok HSH Finanzfonds… voči HSH [Nordbank] na jednorazovú platbu v nominálnej hodnote 500 mil. EUR“ (ďalej len „jednorazová platba“). Jednorazová platba predstavuje úhradu sumy 500 miliónov eur zo strany HSH Nordbank v prospech HSH Finanzfonds, pričom táto suma sa má následne použiť, ako to vyplýva zo znenia predmetného bodu 1.11 prílohy II napadnutého rozhodnutia, na „zvýšenie vecného kapitálu“ HSH Nordbank. Bod 1.13 tej istej prílohy spresňuje, že zvýšenie kapitálu v prospech HSH Finanzfonds predstavujúce vyššie uvedenú sumu má prebehnúť „s vylúčením práva menšinových akcionárov na nákup [upisovanie – neoficiálny preklad]“ alebo, ak by sa malo realizovať vo forme kombinovaného zvýšenia vecného/hotovostného kapitálu, s právom všetkých akcionárov na nákup [upisovanie – neoficiálny preklad], ale s podmienkou vylúčenia HSH Finanzfonds z navyšovania kapitálu v hotovosti.
12 Bod 3 tej istej prílohy nazvaný „Zákaz vyplácania dividend“ uvádza, že „až do účtovného roku 2012 (vrátane účtovného roku, ktorý končí 31. decembra 2014), HSH [Nordbank] nebude vyplácať žiadne dividendy“.
13 Okrem toho bod 4 uvedenej prílohy nazvaný „Ochrana rezerv“ stanovuje, že „v období od 1. januára 2015 do 31. decembra 2016 sa môžu vyplácať dividendy len do výšky 50 % ročného prebytku uplynulého účtovného roka“ a „len vtedy, pokiaľ [výplata dividend] ani zo strednodobého hľadiska neohrozuje dodržiavanie predpisov o vybavení úverových inštitúcií vlastnými prostriedkami podľa dohody Bazilej III“.
Konanie a návrhy účastníkov konania
14 Žalobkyne návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 13. novembra 2012 podala túto žalobu.
15 Dňa 1. februára 2013 predložila Komisia vyjadrenie k žalobe.
16 Replika žalobkýň bola doručená do kancelárie Všeobecného súdu 15. apríla 2013. Duplika bola doručená do kancelárie Všeobecného súdu 11. júna 2013.
17 V nadväznosti na čiastočnú obmenu Všeobecného súdu, pri ktorej bol sudca spravodajca pridelený k ôsmej komore, bola z tohto dôvodu táto vec pridelená ôsmej komore.
18 Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.
19 Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu ako neprípustnú,
– subsidiárne zamietol piaty žalobný dôvod, časť 2, B.I žaloby a výhrady časti 2, B.II žaloby ako neprípustné,
– subsidiárne v druhom rade zamietol žalobu ako nedôvodnú,
– zaviazal žalobkyne na náhradu trov konania.
20 Komisia pristúpila k späťvzatiu dvoch ďalších návrhov, ktoré predložila tiež subsidiárne, čo sa poznamenalo v zápisnici z pojednávania, ktoré sa konalo 22. apríla 2015.
Právny stav
O prípustnosti
21 Žalobkyne uvádzajú, že sú oprávnené podať túto žalobu, keďže napadnuté rozhodnutie sa ich priamo a osobne týka, v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ v ich postavení akcionára HSH Nordbank. Uvádzajú, že judikatúra priznáva akcionárom, výlučným alebo nie, právo podať žalobu na súd Európskej únie. Dodávajú, že sa aktívne zúčastňovali správneho konania, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia.
22 Komisia spochybňuje tvrdenia žalobkýň a uvádza najmä, avšak bez toho, aby formálne vzniesla námietku neprípustnosti podľa článku 130 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, že ich žaloba je neprípustná.
23 Najprv treba pripomenúť, že ako to vyplýva z judikatúry, za absencie záujmu na konaní, netreba skúmať, či je žalobca priamo a osobne dotknutý v zmysle ustanovenia článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ (rozsudok z 18. decembra 2003, Olivieri/Komisia a EMEA, T‑326/99, Zb., EU:T:2003:351, bod 66, a uznesenie z 15. mája 2013, Post Invest Europe/Komisia, T‑413/12, EU:T:2013:246, bod 17).
24 Záujem na konaní totiž predstavuje základnú a prvoradú podmienku akéhokoľvek obrátenia sa na súd. Žaloba o neplatnosť podaná fyzickou alebo právnickou osobou je prípustná len v prípade, že žalobca má záujem na zrušení napadnutého aktu. Záujem na konaní zo strany jedného žalobcu predpokladá, že zrušenie napadnutého aktu by samo osebe mohlo mať právne následky, takže výsledkom žaloby by mohol byť prospech pre účastníka konania, ktorý ju podal, a že tento odôvodní vzniknutý a aktuálny záujem na zrušení uvedeného aktu (rozsudok z 19. júna 2009, Socratec/Komisia, T‑269/03, EU:T:2009:211, bod 36, a uznesenie Post Invest Europe/Komisia, už citovaný v bode 23 vyššie, EU:T:2013:246, bod 22).
25 Podľa judikatúry prináleží žalobcovi, aby predložil dôkaz svojho záujmu na konaní (uznesenie z 31. júla 1989, S./Komisia, C‑206/89 R, Zb., EU:C:1989:333, bod 8, a rozsudok zo 14. apríla 2005, Sniace/Komisia, T‑141/03, Zb., EU:T:2005:129, bod 31). Žalobca musí najmä preukázať existenciu osobného záujmu na dosiahnutí zrušenia napadnutého aktu. Takýto právny záujem musí byť skutočný a posudzuje sa podľa dňa, keď bola žaloba podaná (rozsudky Sniace/Komisia, už citovaný, EU:T:2005:129, bod 25, a z 20. septembra 2007, Salvat père & fils a i./Komisia, T‑136/05, Zb., EU:T:2007:295, bod 34).
26 Ak podá neprivilegovaný žalobca žalobu o neplatnosť proti aktu, ktorý mu nie je určený, požiadavka, aby sa záväzné právne účinky napadnutého opatrenia dotkli záujmov žalobcu tak, že podstatným spôsobom zmenia jeho právne postavenie, sa potom prekrýva s podmienkami stanovenými v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ (rozsudky z 13. októbra 2011, Deutsche Post a Nemecko/Komisia, C‑463/10 P a C‑475/10 P, Zb., EU:C:2011:656, bod 38, a zo 16. októbra 2014, Alro/Komisia, T‑517/12, Zb., EU:T:2014:890, bod 25).
27 Preto na účely posúdenia, či napadnuté rozhodnutie môžu žalobcovia napadnúť žalobou, treba preskúmať, či toto rozhodnutie je aktom, ktorý voči nim vyvoláva záväzné právne účinky (pozri v tomto zmysle rozsudky Deutsche Post a Nemecko/Komisia, už citovaný v bode 26 vyššie, EU:C:2011:656, bod 40 a Alro/Komisia, už citovaný v bode 26 vyššie, EU:T:2014:890, bod 26).
28 V nadväznosti na to treba pripomenúť, že konanie v oblasti štátnej pomoci je vzhľadom na svoju všeobecnú štruktúru konaním začatým proti členskému štátu zodpovednému za poskytnutie pomoci (rozsudok z 24. marca 2011, Freistaat Sachsen a Land Sachsen‑Anhalt/Komisia, T‑443/08 a T‑455/08, Zb., EU:T:2011:117, bod 50, a uznesenie z 19. februára 2013, Provincie Groningen a i./Komisia, T‑15/12 a T‑16/12, EU:T:2013:74, bod 41).
29 V dôsledku toho, ak žalobu o neplatnosť smerujúcu proti rozhodnutiu, ktorým sa konštatuje existencia štátnej pomoci, nepodáva dotknutý členský štát, ale fyzická alebo právnická osoba, táto žaloba je prípustná v rozsahu, v akom ide o individuálnu pomoc a nie schému pomoci, iba pokiaľ je táto osoba osobne a priamo dotknutá napadnutým aktom v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ.
30 Podľa ustálenej judikatúry môžu iné osoby ako tie, ktorým je rozhodnutie určené, tvrdiť, že sa ich rozhodnutie osobne týka, iba vtedy, keď sú ním dotknuté na základe určitých osobitných vlastností alebo na základe okolnosti, ktorá ich charakterizuje vo vzťahu k akejkoľvek inej osobe a tým ich individualizuje obdobným spôsobom ako osobu, ktorej je rozhodnutie určené (rozsudky z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia, 25/62, Zb., EU:C:1963:17, s. 197, a zo 17. júla 2014, Westfälisch‑Lippischer Sparkassen‑ und Giroverband/Komisia, T‑457/09, Zb., EU:T:2014:683, bod 80).
31 Nakoniec treba pripomenúť, že ak osoba, ktorá vlastní časť základného imania podniku, nemôže uplatniť iný záujem na konaní, než záujem na konaní tohto podniku dotknutého aktom Únie, môže brániť svoje záujmy dotknuté týmto aktom len ako spoločník daného podniku, ktorý má právo podať žalobu (rozsudok z 20. júna 2000, Euromin/Rada, T‑597/97, Zb., EU:T:2000:157, bod 50; uznesenie z 27. marca 2012, European Goldfields/Komisia, T‑261/11, EU:T:2012:157, bod 21; uznesenie Post Invest Europe/Komisia, už citované v bode 23 vyššie, EU:T:2013:246, bod 24 a rozsudok Westfälisch‑Lippischer Sparkassen und Giroverband/Komisia, už citovaný v bode 30 vyššie, EU:T:2014:683, bod 112).
32 V tejto súvislosti treba poznamenať, že samotná skutočnosť, že Komisia vo svojom rozhodnutí vyhlásila pomoc za zlučiteľnú s vnútorným trhom a že uvedené rozhodnutie teda v zásade príjemcu pomoci nepoškodzuje (pozri v tomto zmysle rozsudok Freistaat Sachsen a Land Sachsen‑Anhalt/Komisia, už citovaný v bode 28 vyššie, EU:T:2011:117, bod 52), nezbavuje súd Únie povinnosti preskúmať, či posúdenie Komisie vyvoláva záväzné právne účinky, ktoré môžu ovplyvniť záujmy príjemcu pomoci (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. januára 2002, Nuove Industrie Molisane/Komisia, T‑212/00, Zb., EU:T:2002:21, bod 38; rozsudok Salvat père & fils a i./Komisia, už citovaný v bode 25 vyššie, EU:T:2007:295, bod 36, a uznesenie Provincie Groningen a i./Komisia, už citované v bode 28 vyššie, EU:T:2013:74, bod 32).
33 Okrem toho podľa judikatúry takýto žalobca môže byť osobne dotknutý na základe jeho aktívnej účasti v konaní, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia, len ak sú predmetom sporu osobitné situácie, v ktorých žalobca zastával postavenie vyjednávača, ktoré bolo jasne vymedzené a úzko spojené s predmetom samotného rozhodnutia, čo ho stavalo do takej skutkovej situácie, ktorá ho individualizovala vo vzťahu k akejkoľvek inej osobe (pozri v tomto zmysle uznesenie z 9. septembra 2013, Banco Bilbao Vizcaya Argentaria/Komisia, T‑429/11, EU:T:2013:488, bod 26 a citovanú judikatúru).
34 Vo svetle týchto zásad treba určiť, či a prípadne v akom rozsahu je žaloba prípustná, keďže bolo spresnené, že je nepochybné, že žalobkyne sú napadnutým rozhodnutím osobne dotknuté, čo navyše medzi účastníkmi konania ani nebolo sporné.
35 V prejednávanej veci treba pripomenúť, že napadnuté rozhodnutie obsahuje článok 1, ktorým Komisia v odseku 1 konštatovala, že rekapitalizácia, záručný rámec a záruka likvidity sú štátnou pomocou a v odseku 2 rozhodla, že tieto tri druhy pomoci sú zlučiteľné s vnútorným trhom. Článok 2 uvedeného rozhodnutia stanovuje, že pôvodný plán reštrukturalizácie predložený 1. septembra 2009, ktorý bol naposledy zmenený a doplnený oznámením Spolkovej republiky Nemecko z 11. júla 2011 vrátane povinností uvedených v prílohe II toho istého rozhodnutia, sa bude týmto členským štátom realizovať v súlade s vopred stanoveným časovým plánom. Táto príloha, ako to bolo uvedené v bodoch 11 až 13 vyššie, stanovuje ako podmienky zlučiteľnosti predmetnej pomoci s vnútorným trhom na jednej strane jednorazovú platbu a na druhej strane zákaz, neskôr obmedzenie vyplácania dividend.
36 Žalobkyne uvádzajú žalobné návrhy, ktoré obsahujú dve časti. V druhej časti žaloby navrhujú zrušiť napadnuté rozhodnutie v celom jeho rozsahu a na podporu svojich návrhov uvádzajú päť žalobných dôvodov. V prvej časti žaloby navrhujú zrušiť napadnuté rozhodnutie čiastočne v rozsahu, v akom im ním Komisia uložila povinnosti ako menšinovým akcionárom. V tejto súvislosti uvádzajú osem žalobných dôvodov.
37 Je potrebné preskúmať prípustnosť žaloby v rozsahu, v akom obsahuje návrhy smerujúce k zrušeniu napadnutého rozhodnutia v celom jeho rozsahu.
38 Na úvod je po prvé potrebné zdôrazniť, že žalobu podal nie príjemca pomoci, ale jeho dvaja menšinoví akcionári. Po druhé napadnutým rozhodnutím Komisia konštatovala, že tieto opatrenia sú zlučiteľné s vnútorným trhom, s výhradou dodržania určitých podmienok, medzi nimi jednorazová platba a zákaz, neskôr obmedzenie vyplácania dividend. Po tretie povinnosti vyplývajúce z týchto podmienok sú, vzhľadom na znenie výroku napadnutého rozhodnutia a jeho prílohu II uvedeného rozhodnutia, uložené Spolkovej republike Nemecko ako adresátovi toho istého rozhodnutia, ako aj HSH Nordbank a HSH Finanzfonds ako právnickým osobám, ktorým sú predmetné podmienky stanovené.
39 Ako prvé teda treba skúmať, či sa žalobkyne ako menšinoví akcionári môžu vzhľadom na podstatu napadnutého rozhodnutia dovolávať za uplatnenia judikatúry pripomenutej v bode 31 vyššie záujmu na konaní, ktorý by bol iný než záujem samotného HSH Nordbank na konaní.
40 Hneď na úvod je potrebné poznamenať, že pokiaľ ide o článok 1 napadnutého rozhodnutia, ktorým boli predmetné opatrenia pomoci Komisiou považované za zlučiteľné s vnútorným trhom, záujem žalobkýň sa prekrýva so záujmom HSH Nordbank.
41 Na začiatok totiž treba pripomenúť, že bez záchranných opatrení, ktorými bola rekapitalizácia, záručný rámec a záruka likvidity, by HSH Nordbank veľmi pravdepodobne zbankrotovala a jej menšinoví akcionári by pri prevode ich majetkovej účasti za nízku, či minimálnu cenu v rámci konkurzného konania stratili svoje investície na základnom imaní HSH Nordbank. Pre potvrdenie tohto tvrdenia postačuje odkázať na účtovné údaje uvedené v tabuľke 1 napadnutého rozhodnutia, ktoré ukazujú, že HSH Nordbank dosiahla v roku 2008 stratu 3 miliardy 195 miliónov eur (jej zostávajúci vlastný majetok dosahoval podľa správy o činnosti za ten istý rok o niečo viac než 2 miliardy eur) a 838 miliónov eur v roku 2009. Kumulovaný deficit HSH Nordbank dosahoval k 31. decembru 2009 sumu 1 miliardu 851 miliónov eur.
42 V nadväznosti na to, nezúčastniac sa na rekapitalizácii, hoci z právneho hľadiska to mali možnosť urobiť (pozri odôvodnenia 255 a 256 napadnutého rozhodnutia), žalobkyne napriek tomu mali prospech z predmetnej záchrany, bez toho, aby v prvom momente znášali iné dôsledky než zníženie ich kapitálovej účasti vzhľadom na uvedenú rekapitalizáciu. Ich záujem sa teda v prejednávanej veci jasne zhodoval so záujmom spoločnosti, a to získať predmetnú štátnu pomoc na umožnenie zachovania ďalšej existencie spoločnosti.
43 Nakoniec, ak by predmetné opatrenia pomoci boli považované za nezlučiteľné s vnútorným trhom, Spolková republika Nemecko by bola povinná pristúpiť k ich vymáhaniu od HSH Nordbank, čo by sa v pomere k ich podielu na jej základnom imaní odrazilo na ekonomickej situácii žalobkýň.
44 Treba teda konštatovať, že v rozsahu, v akom sa ich žaloba týka článku 1 napadnutého rozhodnutia, žalobkyne nepreukázali existenciu záujmu na konaní, ktorý by bol iný ako záujem HSH Nordbank, za predpokladu, že by samotná HSH Nordbank mala záujem napadnúť toto ustanovenie. Nemožno ich teda považovať za osobne dotknutých v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ.
45 Po druhé treba skúmať, či žalobkyne, ako to tvrdia, spĺňajú toto posledné uvedené kritérium z dôvodu ich účasti na správnom konaní. V tejto súvislosti treba poznamenať, že hoci je pravda, že žalobkyne sa podobne ako všetky investičné fondy spravované JC Flowers & Co. zúčastnili na správnom konaní, nezúčastnili sa ho v postavení vyjednávača v zmysle judikatúry citovanej v bode 33 vyššie, alebo v postavení priamych príjemcov pomoci, ktorej sa týkali konzultácie, ale len ako obyčajní dotknutí účastníci. V dôsledku toho v prejednávanej veci účasť žalobkýň na uvedenom konaní nepostačuje na to, aby boli považované za osobne dotknuté v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ.
46 Preto žalobkyne nepreukázali, že mali záujem žiadať zrušenie článku 1 napadnutého rozhodnutia a žaloba je preto neprípustná v jej druhej časti, ktorou žiadajú zrušiť uvedené rozhodnutie v celom rozsahu.
47 Okrem toho je potrebné preskúmať prípustnosť žaloby v jej prvej časti, ktorá sa týka návrhov na čiastočné zrušenie napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom Komisia uložila žalobkyniam ako menšinovým akcionárom povinnosti.
48 Ako bolo pripomenuté v bode 38 vyššie, znenie výroku napadnutého rozhodnutia a jeho prílohy II uvedeného rozhodnutia sa žalobkýň nijako netýka. Uvádzajú sa tam iba ako právnické osoby odlišné od dotknutého členského štátu, HSH Nordbank, príjemcu predmetných opatrení pomoci a HSH Finanzfonds, väčšinového akcionára HSH Nordbank. Prípustnosť žaloby v rozsahu, v akom je jej predmetom návrh na zrušenie podmienok uložených HSH Nordbank, a to ako to uvádzajú žalobkyne, po prvé jednorazovej platby, po druhé zákazu vyplácania dividend a po tretie obmedzenia vyplácania dividend, teda predpokladá, že žalobkyne preukážu iný záujem na konaní než záujem HSH Nordbank, čo predpokladá, že uvedené podmienky vytvárajú voči nim záväzné právne účinky.
49 S cieľom určiť prípadnú existenciu takého záujmu treba uplatniť kritériá uvedené v rozsudku Westfälisch‑Lippischer Sparkassen ‑ und Giroverband/Komisia, už citovanom v bode 30 vyššie (EU:T:2014:683).
50 V tomto rozsudku Všeobecný súd rozhodol, že žalobca, menšinový akcionár spoločnosti, ktorá bola príjemcom štátnej pomoci považovanej za zlučiteľnú s vnútorným trhom podľa článku 87 ods. 3 písm. c) ES, je čiastočne oprávnený spochybňovať zákonnosť rozhodnutia Komisie v rozsahu, v akom Komisia uložila akcionárom predať spoločnosť nezávislej tretej osobe, čo pre nich znamenalo, ako to uviedol Všeobecný súd, „v záväzných lehotách vzdať sa svojho vlastníckeho práva“ k uvedenej spoločnosti (rozsudok Westfälisch‑Lippischer Sparkassen ‑ und Giroverband/Komisia, už citovaný v bode 30 vyššie, EU:T:2014:683, bod 116).
51 Uviedol naopak, „že práva vlastníka nemeckej akciovej spoločnosti, ktoré sa netýkajú rozhodovania, sú obmedzené jednak na rozdelenie zisku spoločnosti a jednak na získanie prípadného podielu na likvidačnom zostatku v prípade likvidácie podniku“, keďže s postavením akcionára nie sú spojené práva „k aktívam podniku“ (rozsudok Westfälisch‑Lippischer Sparkassen ‑ und Giroverband/Komisia, už citovaný v bode 30 vyššie, EU:T:2014:683, bod 118).
52 Keďže HSH Nordbank je akciovou spoločnosťou zriadenou podľa nemeckého práva, zásady vyvodené Všeobecným súdom a pripomenuté v bodoch 50 a 51 vyššie možno prebrať na tento prípad.
53 Pokiaľ ide o jednorazovú platbu, treba spresniť, že k nej došlo na základe uplatnenia článku 2 napadnutého rozhodnutia, podľa znenia ktorého „Nemecko zabezpečí, že pôvodný plán reštrukturalizácie… vrátane zoznamu záväzkov uvedeného v prílohách I a III a povinností uvedených v prílohe II, sa bude realizovať v plnom súlade s časovým plánom uvedeným v zozname záväzkov a povinností“.
54 Zo spojených ustanovení bodov 1.11 a 1.13 prílohy II napadnutého rozhodnutia uvedených v bode 11 vyššie vyplýva, že jednorazová platba je v skutočnosti zložitá operácia, ktorá sa neobmedzuje na jediný aspekt týkajúci sa zaplatenia v úzkom zmysle slova. Táto operácia zahŕňa tri rozdielne aspekty.
55 Po prvé HSH Nordbank vykoná platbu 500 miliónov eur v prospech HSH Finanzfonds, čo predstavuje zníženie aktív prvej spoločnosti a zvýšenie aktív druhej spoločnosti. Po druhé táto suma sa súčasne použije zo strany HSH Finanzfonds na nadobudnutie nových akcií HSH Nordbank, a tým na zvýšenie jeho podielu na základnom imaní tejto spoločnosti. Po tretie toto zvýšenie kapitálu výlučne v prospech HSH Finanzfonds mechanicky zníži podiel, ktorý vlastnia iní akcionári, medzi nimi žalobkyne.
56 Pokiaľ ide o prvý aspekt treba zdôrazniť, že ako sa uvádza v bode 51 vyššie, rozsudok Westfälisch‑Lippischer Sparkassen‑ und Giroverband/Komisia, už citovaný v bode 30 vyššie (EU:T:2014:683, bod 118) výslovne uvádza, že „podľa nemeckého práva s postavením akcionára nie sú spojené práva k aktívam podniku“. Konkrétnejšie otázky týkajúce sa zníženia bilančnej sumy sa vzťahujú na obchodnú činnosť dotknutej spoločnosti a na predaj alebo likvidáciu jej majetku. Táto spoločnosť by teda sama mohla uviesť akékoľvek tvrdenie týkajúce sa spochybnenia opatrení prijatých na tento účel Komisiou (pozri v tomto zmysle rozsudok Westfälisch‑Lippischer Sparkassen‑ und Giroverband/Komisia, už citovaný v bode 30 vyššie, EU:T:2014:683, bod 117). Podmienky týkajúce sa zníženia celkovej bilančnej sumy akciovej spoločnosti podľa nemeckého práva nemôžu ovplyvniť žiadne právo jej akcionárov (pozri v tomto zmysle rozsudok Westfälisch‑Lippischer Sparkassen‑ und Giroverband/Komisia, už citovaný v bode 30 vyššie, EU:T:2014:683, bod 118). Z tohto vyplýva, že pokiaľ ide o platbu v úzkom zmysle slova, žalobkyne sa nemôžu dovolávať záujmu, ktorý by bol iný ako záujem HSH Nordbank.
57 Pokiaľ ide o druhý aspekt, výrok napadnutého rozhodnutia uvádza možnosť buď jednoduchého použitia 500 miliónov eur na zvýšenie vecného kapitálu HSH Nordbank v prospech HSH Finanzfonds, alebo využitie na tento účel kombinovaného zvýšenia kapitálu v hotovostnej forme zo strany menšinových akcionárov. Napriek všetkému, podľa znenia bodu 1.13 prílohy II tohto rozhodnutia, HSH Finanzfonds a HSH Nordbank „majú výhradné právo výberu formy zvýšenia kapitálu, ktorá garantuje rýchlejšiu realizáciu a zápis do obchodného registra“. Z týchto spojených ustanovení vyplýva, že Komisia napadnutým rozhodnutím spoločnosti, ktorá je príjemcom pomoci, a jej väčšinovému akcionárovi umožnila obmedziť prípadne vlastnícke právo menšinových akcionárov tým, že im uložila zákaz nadobúdať nové akcie v rozpore s obvyklým fungovaním akciovej spoločnosti. Alternatíva, ktorá bola v praxi zvolená, je alternatíva s vylúčením menšinových akcionárov, medzi nimi žalobkýň. Treba teda konštatovať, že tento zákaz, hoci potenciálny, porušuje vlastnícke právo žalobcov (rozsudok Westfälisch‑Lippischer Sparkassen und Giroverband/Komisia, už citovaný v bode 30 vyššie, EU:T:2014:683, bod 116) v rozsahu, v akom vytvára možnú prekážku výkonu uvedeného práva, keďže menšinovým akcionárom je zakázaná možnosť zachovania ich podielu na základnom imaní HSH Nordbank. Uvedený zákaz tiež v značnom rozsahu obmedzuje obchodno‑spoločenské práva akcionára, keďže jeho rozhodovacia schopnosť je obmedzená nie pôsobením voľného trhu, ale účinkom napadnutého rozhodnutia, ktoré v tomto bode vytvára pre menšinových akcionárov, medzi ktorých patria žalobkyne, právne účinky (pozri v tomto zmysle rozsudok Alro/Komisia, už citovaný v bode 26 vyššie, EU:T:2014:890, bod 26).
58 Pokiaľ ide o tretí aspekt treba uviesť, že použitie časti pokladnice HSH Nordbank na jej rekapitalizáciu vo výlučný prospech HSH Finanzfonds poškodzuje práva žalobkýň ako akcionárov nielen, ako to bolo uvedené v bode 57 vyššie, z dôvodu menšej váhy žalobkýň v rozhodujúcich orgánoch HSH Nordbank, ale tiež z dôvodu skutočnosti, že vo vzťahu k určenému objemu peňazí (časť zisku, ktorý by mohol byť vyplatený vo forme dividend), ich odmena bude nižšia z dôvodu zníženia nominálnej hodnoty každej akcie.
59 Nakoniec teda treba prijať záver, že žalobkyne preukázali existenciu osobného záujmu na konaní, iného než záujem HSH Nordbank, pokiaľ ide o druhý a tretí aspekt sporu uvedený v bodoch 57 a 58 vyššie (pozri v tomto zmysle rozsudok Westfälisch‑Lippischer Sparkassen und Giroverband/Komisia, už citovaný v bode 30 vyššie, EU:T:2014:683, bod 120), keďže jednorazová platba zostáva pre spoločnosť neutrálna, pretože výdavok 500 miliónov eur z pokladnice bol súčasne kompenzovaný zvýšením základného imania o 500 miliónov eur.
60 Žaloba je teda prípustná v rozsahu, v akom sú žalobkyne priamo a osobne dotknuté napadnutým rozhodnutím, v ktorom Komisia stanovila podmienku zvýšenia základného imania HSH Nordbank výlučne v prospech HSH Finanzfonds.
61 Okrem toho, pokiaľ ide o zákaz vyplácania dividend až do 31. decembra 2014 a obmedzenie ich prípadného vyplácania za podmienok pripomenutých v bode 13 vyššie medzi 1. januárom 2015 a 31. decembrom 2016, treba zdôrazniť, že tieto opatrenia majú určite vplyv na rozdelenie zisku spoločnosti v zmysle judikatúry citovanej v bode 51 vyššie. Napriek tomu táto nevyhnutná podmienka nestačí, keďže je potrebné, aby záujem žalobkýň bol ich osobným, teda takpovediac, aby v tejto súvislosti v ich postavení menšinových akcionárov žalobkyne mali záujem na konaní odlišný od záujmu HSH Nordbank.
62 V tejto súvislosti treba na jednej strane uviesť, že spoločnosť môže mať záujem vyplatiť dividendy s cieľom zvýšiť vernosť svojich akcionárov, ako aj odmeniť ich za ich investíciu, a tým môže byť dotknutá opatrením zákazu, neskôr obmedzenia tohto vyplácania a v dôsledku toho môže byť oprávnená napadnúť toto opatrenie. Na druhej strane nevyplatenie dividend je v jej prospech, pretože posilňuje svoj vlastný majetok, čo bol cieľ, ku ktorému smerovala Komisia vo vzťahu k HSH Nordbank. Pokiaľ ide o záujem akcionára, ten sa ukazuje mimoriadne obmedzený. Vo všeobecnosti záujmom akcionára je v krátkej dobe získať, hneď ako je to možné, vrátenie investícií, a teda vyplatenie dividend. V strednodobom a dlhodobom horizonte je záujmom akcionára rozvoj spoločnosti, napríklad preto, aby dosiahol zisk pri predaji svojich akcií a v období krízy, keď sa cieľ rozvoja spoločnosti zdá byť nerealizovateľný, je to zachovanie alebo obnova činnosti spoločnosti.
63 V danom prípade sa záujmy akcionárov, menšinových alebo väčšinových, a záujmy spoločnosti zdajú byť zhodné. Z dôkazov v spise totiž vyplýva, že na umožnenie záchrany HSH Nordbank spoločným záujmom HSH Nordbank a všetkých jej akcionárov bolo posilniť podiel vlastného majetku spoločnosti, takže táto spoločnosť mohla zlepšiť svoj rating a prilákať nových investorov. Žalobkyniam teda nie je možné priznať vlastný záujem na konaní, pokiaľ ide o zákaz, neskôr obmedzenie, vyplácania dividend. Žalobkyne preto nie sú osobne dotknuté napadnutým rozhodnutím v tomto bode.
64 Navyše, ako to správne poznamenáva Komisia, žalobkyne neformulujú uvádzaný žalobný dôvod ani presné tvrdenie na podporu svojich návrhov smerujúcich k zrušeniu uvedeného zákazu a obmedzenia.
65 Z toho vyplýva, že s výhradou, pokiaľ ide o zrušenie podmienky týkajúcej sa zvýšenia základného imania HSH Nordbank vo výlučný prospech HSH Finanzfonds, vo vzťahu ku ktorej žalobkyne preukázali, že sú priamo a osobne dotknuté v zmysle článku 263 ZFEÚ, je žaloba neprípustná. Na jednej strane žalobkyne nie sú osobne dotknuté napadnutým rozhodnutím a navyše na druhej strane, pokiaľ ide o podmienku týkajúcu sa zákazu, neskôr obmedzenia vyplácania dividend, žaloba neobsahuje spresnenia požadované článkom 44 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu z 2. mája 1991.
O veci samej
O „všeobecných“ žalobných dôvodoch prvej časti žaloby
66 Z ôsmich žalobných dôvodov, ktoré uvádzajú žalobkyne v prvej časti svojej žaloby a ktoré možno považovať za prípustné, treba najprv preskúmať žalobné dôvody, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „všeobecné“, ale vzhľadom na záver uvedený v bode 65 vyššie, teda iba v rozsahu, v akom sa týkajú jednorazovej platby.
– O porušení povinnosti odôvodnenia
67 V prvom rade sa treba venovať druhému žalobnému dôvodu, ktorým žalobkyne vytýkajú Komisii, že porušila povinnosť odôvodnenia vyplývajúcu z článku 296 druhého odseku ZFEÚ tým, že nevysvetlila, prečo mali žalobkyne získať nepriamu štátnu pomoc a neuviedla, z akých dôvodov mala byť hodnota podniku HSH Nordbank vypočítaná nepresne.
68 Najprv treba krátko uviesť prečo možno žalobkyne považovať za nepriamych príjemcov štátnej pomoci. V prejednávanej veci menšinoví akcionári HSH Nordbank prostredníctvom tejto právnickej osoby, ktorej akcionármi sú, profitovali z opatrení pomoci, ktoré táto právnická osoba priamo a menovite prijala, najmä z rekapitalizácie, a to bez toho, aby sa podieľali na uvedenej rekapitalizácii, na rozdiel od hlavných akcionárov HSH Nordbank. Komisia prijala záver (pozri najmä odôvodnenia 245 a 275 napadnutého rozhodnutia), že k takej nepriamej pomoci by došlo, pokiaľ by sa nepoužili podmienky stanovené v prílohe II napadnutého rozhodnutia určené na to, aby sa priama pomoc (ktorá jediná bola predmetom konania vo veci formálneho zisťovania), stala zlučiteľnou s vnútorným trhom.
69 Treba poznamenať, že prvá časť tohto žalobného dôvodu, ktorou sa Komisii vytýka, že nevysvetlila, prečo sa mali žalobkyne považovať za príjemcov nepriamej štátnej pomoci, je nedôvodná. V rozpore s tým, čo uvádzajú žalobkyne, Komisia v odôvodneniach 247 až 262 napadnutého rozhodnutia uviedla, prečo za absencie nového rozdelenia bremena medzi akcionármi existovala taká nepriama pomoc a z akých dôvodov zastávala názor, že treba zamietnuť námietky Spolkovej republiky Nemecko a tretích účastníkov.
70 V odôvodnení 247 napadnutého rozhodnutia sa uvádza, že „výhoda nepriamo poskytnutá menšinovým akcionárom vznikla tým, že verejní vlastníci sa zriekli dodatočných podielov v HSH [Nordbank], ktoré by dostali, ak by sa správne stanovila cena nových podielov“ a že „medzi pomocou HSH [Nordbank] poskytnutou zo štátnych prostriedkov a výhodou pre menšinových akcionárov existuje príčinná súvislosť“. V odôvodnení 248 napadnutého rozhodnutia Komisia spresňuje, že v rozpore s tým, čo sa uvádza vo vyššie uvedených námietkach, výhoda pre menšinových akcionárov pochádza od štátu, pretože pri prijatí rozhodnutia o rekapitalizácii, počte akcií a ich cene na valnom zhromaždení akcionárov „boli verejní vlastníci zastúpení ako podieloví vlastníci a konali vo funkcii verejných inštitúcií“.
71 Odôvodnenia 249 až 253 napadnutého rozhodnutia boli venované preukázaniu skutočnosti, že príliš obmedzené zníženie základného imania po rekapitalizácii predstavovalo, ak nebolo napravené, pomoc.
72 Komisia tiež zastávala názor, že porovnanie s jedným z jej skorších rozhodnutí v oblasti rozdelenia bremena medzi akcionármi je irelevantné (odôvodnenie 254 napadnutého rozhodnutia) a uviedla, že finančné príspevky poskytnuté menšinovými akcionármi, keďže boli poskytnuté pred opatreniami pomoci a najmä pred rekapitalizáciou, nemôžu mať vplyv na zákonnosť korekcií, ktoré treba prijať vo vzťahu k uvedeným opatreniam (odôvodnenia 255 a 256 napadnutého rozhodnutia).
73 V odôvodnení 262 napadnutého rozhodnutia teda prijala záver o existencii „potenciáln[ej] výhod[y], ktorú získali menšinoví akcionári“ a preto „nevyhnutnos[ti] primeraného rozdelenia bremena“. Z toho teda jasne vyplýva, že žalobný dôvod založený na absencii odôvodnenia nie je vo svojej prvej časti odôvodnený.
74 Okrem toho, pokiaľ ide o druhú časť, z preskúmania napadnutého rozhodnutia vyplýva, že jej tiež nie je potrebné vyhovieť. Ako totiž bolo uvedené v bode 71 vyššie, otázka hodnoty HSH Nordbank a v nadväznosti na to jednotkovej ceny akcií, z ktorých sa skladá jej základné imanie, je predmetom odôvodnení 249 až 253 uvedeného rozhodnutia. Zdôrazňuje sa tam, že analýza Spolkovej republiky Nemecko a verejných akcionárov HSH Nordbank, vychádzajúca z ocenenia vykonaného renomovanou audítorskou spoločnosťou (ďalej len „hodnotiaca správa“), obsahovala viacero nedostatkov (odôvodnenie 250 napadnutého rozhodnutia), a to skutočnosť, že uvedené hodnotenie vychádzalo z obchodného plánu, ktorý nezohľadňoval potrebu „splniť zákonné požiadavky na kapitál [stanovené predpismi v oblasti bankovej kontroly – neoficiálny preklad]“ (odôvodnenie 251 napadnutého rozhodnutia), a teda rozsiahlo reštrukturalizovať HSH Nordbank.
75 Komisia najmä poznamenáva, že predpoklad normalizácie trhov v roku 2011 uvedený v tomto obchodnom pláne nemožno „hodnotiť ako konzervatívny“ (to isté odôvodnenie). Zdôrazňuje tiež (odôvodnenie 252 napadnutého rozhodnutia), že Spolková republika Nemecko a verejní akcionári HSH Nordbank nezohľadnili výhrady, ktoré vyjadrili samotní autori hodnotiacej správy, najmä skutočnosť, že zníženie ratingu HSH Nordbank z A na BBB+ s negatívnym výhľadom „sa neodrazilo v pláne financovania, z ktorého oceňovanie vychádzalo, a preto sa nezohľadnilo pri výpočte indikatívnej hodnoty“ tejto spoločnosti. Okrem toho návrat k hodnoteniu A v roku 2013 vychádzalo podľa Komisie z nesprávneho predpokladu. Komisia v tom istom odôvodnení dodáva, že uvedená správa zdôrazňuje potrebu integrovať reštrukturalizácie, ktorých predpísanie sa neopomenulo v rámci konania o preskúmaní pomoci. Nakoniec uzatvára, že hodnota podniku sa vypočítala v hodnotiacej správe nesprávne, považujúc za ako nespornú skutočnosť, že záruka bola zavedená (odôvodnenie 253 napadnutého rozhodnutia), hoci bolo práve predmetom konania o preskúmaní pomoci, či predmetné opatrenia predstavujú štátnu pomoc a v prípade kladnej odpovede, či sú zlučiteľné s vnútorným trhom a za akých podmienok.
76 Z už uvedeného vyplýva, že druhú časť druhého žalobného dôvodu je potrebné zamietnuť ako nedôvodnú a na základe toho je potrebné tento odvolací dôvod zamietnuť ako celok.
77 Po druhé Všeobecný súd považuje za vhodné pokračovať preskúmaním ďalšieho žalobného dôvodu založeného na porušení podstatných formálnych náležitostí, a to existencii procesnej vady vyplývajúcej z nesprávneho ukončenia konania vo veci formálneho zisťovania.
– O porušení článku 7 ods. 1 nariadenia (ES) č. 659/1999 a zásady právnej istoty vyplývajúcom z nesprávneho ukončenia konania vo veci formálneho zisťovania
78 Žalobkyne uvádzajú, že článok 7 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku [108 ZFEÚ] (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) a zásada právnej istoty boli porušené z dôvodu nesprávneho ukončenia konania vo veci formálneho zisťovania, keďže Komisia neprijala žiadne z rozhodnutí vymenovaných v uvedenom článku 7 ods. 1 na ukončenie predmetného konania týkajúceho sa prípadnej nezákonnej pomoci, ktorú využili menšinoví akcionári. Uvádzajú, že hoci je prípustné, aby Komisia ponechala konanie vo veci formálneho zisťovania neukončené, uvedená inštitúcia musí napriek tomu v zmysle zásady právnej istoty uviesť, pre ktoré opatrenia ukončuje toto konanie, k čomu v prípade spornej nepriamej pomoci nedošlo.
79 Na úvod treba pripomenúť, že článok 7 ods. 1 nariadenia č. 659/1999 odkazuje na článok 7 ods. 2 až 5 uvedeného nariadenia, ktorý uvádza štyri druhy rozhodnutí: rozhodnutie, ktorým sa konštatuje, že predmetné opatrenie nepredstavuje pomoc (ods. 2), rozhodnutie, ktorým sa uznáva, prípadne po úprave zo strany daného členského štátu, že predmetná pomoc je zlučiteľná so spoločným trhom („kladné rozhodnutie“ definované v odseku 3), rozhodnutie, ktorým Komisia pripojí ku kladnému rozhodnutiu podmienky umožňujúce jej uznať pomoc za zlučiteľnú so spoločným trhom a povinnosti umožňujúce jej kontrolovať dodržiavanie rozhodnutia („podmienečné rozhodnutie“ uvedené v odseku 4) a nakoniec rozhodnutie, ktorým Komisia rozhodne, že pomoc nie je zlučiteľná so spoločným trhom („záporné rozhodnutie“ uvedené v odseku 5). Žalobkyne správne uvádzajú, že konanie vo veci formálneho zisťovania sa musí ukončiť jedným z týchto štyroch typov rozhodnutia.
80 Mylne však uvádzajú, že tak nie je v prípade nepriamej pomoci eventuálne poskytnutej menšinovým akcionárom a konkrétne že výrok napadnutého rozhodnutia v tomto bode mlčí. Je totiž nesporné, že napadnuté rozhodnutie je podmienečným rozhodnutím v zmysle článku 7 ods. 4 nariadenia č. 659/1999, pretože štátna pomoc poskytnutá HSH Nordbank sa považuje za zlučiteľnú s vnútorným trhom iba pod podmienkou, že sa prijmú korekcie, pokiaľ ide o rozdelenie bremena medzi akcionármi, s cieľom posilniť príspevok menšinových akcionárov. Komisia teda nemusela rozhodnúť o existencii nepriamej štátnej pomoci schválenej v prospech menšinových akcionárov, pretože jednorazová platba bola prijatá práve s cieľom, aby k jej vzniku nedošlo.
81 Komisia tiež neporušila článok 7 ods. 1 nariadenia č. 659/1999 a ani zásadu právnej istoty, keď sa vo výroku napadnutého rozhodnutia nevyslovila k existencii nepriamej pomoci v prospech menšinových akcionárov, medzi nimi žalobkýň, pretože s cieľom predchádzania vzniku takej možnosti boli uložené podmienky spresnené v bodoch 11 až 13 vyššie. Toto odôvodnenie neodporuje v ničom tvrdeniu uvedenému v odôvodnení 73 a bodu 5 rozhodnutia o začatí konania vo veci formálneho zisťovania uvádzanému v bode 7 vyššie, keďže toto malo za cieľ len umožniť Komisii overiť, či uvedená nepriama pomoc mohla vzniknúť, k čomu by podľa tejto inštitúcie došlo bez podmienok stanovených v napadnutom rozhodnutí.
82 Z toho vyplýva, že tento žalobný dôvod treba zamietnuť ako nedôvodný.
– O žalobných dôvodoch založených po prvé na absencii samostatnej pomoci v prospech menšinových akcionárov, v nadväznosti na to na nesprávnom posúdení skutkového stavu pri posúdení prípadnej výhody im udelenej a nakoniec na nezohľadnení predchádzajúcich plnení poskytnutých žalobkyňami v rámci rozdelenia bremena
83 Prvý, tretí a štvrtý žalobný dôvod bude potrebné skúmať spoločne, keďže všetky tri sa týkajú posúdenia odôvodneného preukázania Komisie týkajúceho sa existencie prípadnej nepriamej pomoci v prospech menšinových akcionárov, medzi nimi žalobkýň. Tieto žalobné dôvody predstavujú, pokiaľ ide o meritum veci, protiváhu žalobného dôvodu týkajúceho sa absencie odôvodnenia, preskúmanie ktorého umožnilo určiť, že Komisia právne dostatočne uviedla dôvody týkajúce sa všetkých týchto otázok. Teraz preto ide o dôvodnosť pozície Komisie v tomto ohľade.
84 Pokiaľ ide po prvé o výhradu založenú na tom, že údajná nepriama pomoc nepredstavuje samostatnú pomoc, žalobkyne sa odvolávajú na judikatúru vychádzajúcu z rozsudkov z 13. júna 2002, Holandsko/Komisia (C‑382/99, Zb., EU:C:2002:363, bod 62 a nasl.) a z 20. novembra 2003, GEMO (C‑126/01, Zb., EU:C:2003:622, bod 28 a nasl.), s cieľom tvrdiť, že nepriama pomoc môže existovať, iba ak je ekonomická výhoda prenesená pôvodným príjemcom (v danom prípade HSH Nordbank) na iných príjemcov (menšinových akcionárov v konkrétnom prípade). Zastávajú názor, že táto judikatúra je v tomto prípade neuplatniteľná, pretože ekonomická výhoda, ktorú ako menšinoví akcionári získali prestavuje „iba obyčajný hospodársky odraz pomoci poskytnutej HSH Nordbank“.
85 Táto výhrada naráža na dve námietky, ktoré prispievajú k jej zamietnutiu. Po prvé, ako to bolo uvedené v rámci preskúmania žalobného dôvodu týkajúceho sa absencie odôvodnenia, Komisia nezamýšľala preukázať existenciu nepriamej pomoci ako takej, ale to, že táto prípadná pomoc by vznikla, ak by k pomoci poskytnutej HSH Nordbank neboli prijaté korektívne opatrenia. Najpodstatnejšia z úvah žalobkýň je teda nepresná. Po druhé, za predpokladu, že by Komisia mala v úmysle preukázať existenciu pomoci v prospech menšinových akcionárov ako takej, je potrebné poznamenať, že judikatúra citovaná žalobkyňami nemôže vylúčiť hypotézu čiastočného prevodu výhody poskytnutej pôvodnému príjemcovi.
86 Prvú výhradu treba teda zamietnuť.
87 Po druhé, pokiaľ ide o namietané nesprávne posúdenie priznania výhody v prospech menšinových akcionárov, žalobkyne uvádzajú, že hodnotiaca správa bola v rozpore s tým, čo uvádza Komisia, založená na uznávaných metódach. Konkrétne spochybňujú, že by v danom prípade bolo potrebné pristúpiť ku „konzervatívnemu“ hodnoteniu a zastávajú názor, že táto zásadná pozícia Komisie vychádza zo zjavne nesprávneho posúdenia. Zdôrazňujú, že Všeobecnému súdu prislúcha, hlavne v prípade zložitých ekonomických posúdení, preskúmať uvádzané dôkazy, ich hodnovernosť a súlad, ako aj otázku, či môžu odôvodňovať závery, ktoré z nich vyvodzuje Komisia. Žalobkyne zastávajú názor, že hodnotiaca správa ukazovala objektívnu hodnotu podniku a teda neutrálnu; uvádzajú, že budúce neisté posúdenia nemožno zohľadniť spôsobom, ktorý jednostranne znevýhodňuje záujmy jednej zo strán, čo bol prípad viac konzervatívnej prognózy.
88 Okrem iného podľa žalobkýň:
– vychádzať z myšlienky normalizácie celkového rámca ekonomických podmienok od roku 2011 bolo v čase hodnotenia realistické,
– zohľadniť iné reštrukturalizačné opatrenia než opatrenia, ktorých predmetom už HSH Nordbank bol, nebolo objektívne odôvodnené a bolo by bez vplyvu na výsledok, pretože účasti a portfóliá slúžiace na určenie hodnoty podniku boli posudzované vzhľadom na ich trhovú hodnotu a zníženie hodnoty podniku požadované Komisiou by zodpovedalo skutočnosti len v prípade predaja pod trhovú hodnotu,
– bolo tiež objektívne odôvodnené nezobrať do úvahy zníženie ratingu HSH Nordbank ratingovou agentúrou, keďže uvedené zníženie nemá vplyv na posúdenie hodnoty podniku,
– zohľadniť záručný rámec bolo objektívne odôvodnené,
– zníženie ceny emisií obyčajných akcií pri rekapitalizácii nebolo objektívne odôvodnené.
89 Tu treba pripomenúť do akého rámca zapadajú tvrdenia žalobkýň. Ako to vyplýva z bodu 32 vyjadrenia k žalobe, pri rekapitalizácii bola emisná cena nových akcií stanovená na 19 eur za kus na základe hodnotiacej správy, podľa ktorej sa hodnota podniku pohybovala od 2,01 do 2,94 miliardy eur, teda cena akcie kolísala od 19,1 do 27,8 eura. Stanovená cena je teda iba o málo nižšia než dolná hranica odhadu rozpätia uvádzaného v hodnotiacej správe. Komisia však zastávala názor, že dokonca táto suma 19 eur za akciu bola „jednoznačne príliš vysoká“ (odôvodnenie 253 napadnutého rozhodnutia a bod 32 vyjadrenia k žalobe).
90 Žalobkyne z dôvodov uvedených v bodoch 87 a 88 vyššie zastávajú názor, že posúdenie hodnoty podniku HSH Nordbank, a v dôsledku toho jednotkovej ceny za akcie, z ktorých sa skladá jej základné imanie, sú v súlade s právom.
91 Treba sa vyjadriť ku každému z piatich argumentov uvedených v bode 88 vyššie, so spresnením, že skutkové okolnosti ako také nie sú spochybňované.
92 Pokiaľ ide po prvé o nesprávnosť a nekonzervatívnosť predpokladu o normalizácii trhu od roku 2011, treba najprv poznamenať, že Komisia správne v bode 38 vyjadrenia k žalobe pripomína, že nemôže byť nijako viazaná normami, ktoré uplatňujú audítorské spoločnosti pri vypracovaní ich správ. Ďalej v rozpore s tým, čo uvádzajú žalobkyne, tieto normy majú za cieľ predchádzať rizikám a obmedziť ich, a teda uplatniť obozretnosť, čo Komisia v napadnutom rozhodnutí správne pripomenula. Nakoniec tento predpoklad skutočne možno pri stanovení ceny akcií považovať za nekonzervatívny, pretože na jednej strane z hodnotiacej správy vyplýva, že miera rastu očakávaná v rokoch 2009 a 2010 zodpovedala prudkému poklesu (2009), následne miernemu zotaveniu (2010), čo neumožňuje prijať záver o návrate k obvyklému ekonomickému rastu v roku 2011 a, na druhej strane, tá istá správa neobsahuje tvrdenie alebo odôvodnenie, ktoré by mohlo potvrdiť tento predpoklad, pretože sa obmedzuje na to, že uvádza, že obchodný plán predvídal takýto návrat. Prvé tvrdenie žalobkýň teda treba zamietnuť.
93 Pokiaľ ide po druhé o nezohľadnenie reštrukturalizačných opatrení a kompenzácie pri výpočte ceny emisií nových akcií, treba konštatovať, že prislúcha nemeckým orgánom pri prijatí opatrenia pomoci aké predstavuje rekapitalizácia, aby predvídali preskúmanie Komisie na základe právnej úpravy o štátnej pomoci. Hoci je pravda, že niektoré opatrenia reštrukturalizácie boli navrhované v hodnotiacej správe, bolo to s cieľom umožniť HSH Nordbank splniť požiadavky samotnej nemeckej právnej úpravy, najmä vzhľadom na očakávanú intervenciu osobitného fondu. Komisia okrem toho správne v odôvodnení 252 napadnutého rozhodnutia zdôraznila, že samotná hodnotiaca správa poukazovala na potrebu očakávať dodatočné reštrukturalizačné a kompenzačné opatrenia, aj keď bez vyvodzovania dôsledkov pri určení jednotkovej ceny akcií HSH Nordbank.
94 V dôsledku toho jej menšinoví akcionári, medzi nimi žalobkyne, nemôžu zo znenia uvedenej správy vyvodzovať argumenty a fortiori na to, aby tvrdili, že nemohli očakávať uplatnenie právnych predpisov, ktoré im boli dobre známe a ktoré obozretné a informované hospodárske subjekty, akými mali byť v súvislosti s opatreniami spôsobilými ovplyvniť ich záujmy, mali zohľadniť (pozri v tomto zmysle rozsudky z 21. júla 2011, Alcoa Trasformazioni/Komisia, C‑194/09 P, Zb., EU:C:2011:497, bod 71, a zo 16. októbra 2014, Eurallumina/Komisia, T‑308/11, EU:T:2014:894, bod 59).
95 Žalobkyne tiež mylne tvrdia, že zohľadnenie reštrukturalizácií a kompenzácií nemohlo ovplyvniť určenie hodnoty podniku HSH Nordbank za absencie predaja pod trhovú cenu. Ako totiž správne tvrdí Komisia, jej štúdia, z ktorej vychádzajú žalobkyne, uvádzaná v prílohe A 3 žaloby, vychádza z postulátu, že predajca si zachováva možnosť nepredať, čo je možnosť, ktorá je zo samotnej svojej povahy vylúčená v prípade modifikovaného reštrukturalizačného plánu predloženého Spolkovou republikou Nemecko, pretože ten obsahoval povinnosť predať určité portfóliá a oblasti činností v stanovenej lehote. Rovnako nemožno tvrdiť, že zastavenie zo strany HSH Nordbank jej nových činností nemalo vplyv na hodnotu podniku, pretože toto zastavenie malo za dôsledok mechanizmus postupného znižovania rezerv v závislosti od splatnosti aktív, z ktorých sa skladali dotknuté portfóliá uvedených činností. Tvrdenie žalobkýň týkajúce sa absencie vplyvu takého zastavenia by bolo relevantné len v prípade dostatočnej rentability uvedených aktív na pokrytie ich vlastných nákladov financovania alebo nahradenia týchto aktivít inými, novými a dostatočne rentabilnými. Žalobkyne vôbec neuviedli, že by takéto podmienky boli splnené. Druhé tvrdenie žalobkýň sa teda takisto musí zamietnuť.
96 Pokiaľ ide po tretie o nezohľadnenie zníženia ratingu HSH Nordbank zo strany agentúry, treba ako nepresné zamietnuť tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého takéto zníženie musí zostať bez vplyvu na určenie hodnoty podniku HSH Nordbank. Naopak treba pripomenúť, že tieto ratingy majú za cieľ a častokrát za dôsledok odraziť presnejšie hodnotu podniku a stály vývoj tejto hodnoty.
97 Vzhľadom na to nezohľadniť zníženie ratingu by mohlo byť z ekonomického hľadiska objektívne odôvodnené, ak by dotknutý podnik disponoval údajmi spochybňujúcimi dôvody uvedeného zníženia, napríklad inými opačnými ratingmi agentúr. V danom prípade ide o takýto príklad, keď žalobkyne odkazujú na zachovanie ratingu A dvomi inými agentúrami. Zo skutočností uvedených v odôvodnení 31 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že prvá agentúra znížila rating HSH Nordbank v máji 2009, pričom ďalšie dve agentúry urobili to isté až neskôr v máji a júli 2010. Všetky tieto ratingy mala Komisia k dispozícii, pretože rekapitalizácia a záručný rámec boli poskytnuté v máji a júni 2009 a konanie vo veci formálneho zisťovania bolo začaté 22. októbra 2009. Komisia odôvodňuje svoju analýzu skutočnosťou, že samotné zníženie ratingu vo všeobecnosti postačuje na zdraženie nákladov na úver pre dotknutý podnik. Na pojednávaní spresnila, že počas krízy nízkej výnosnosti niekoľkí zostávajúci investori boli skutočne citliví na zníženie ratingu, hoci poplach spustila iba jediná agentúra. Podľa Komisie prvé zaujatie pesimistického stanoviska na burze malo teda z tohto hľadiska mimoriadnu dôležitosť.
98 Bez toho, aby sa minimalizovala dôležitosť tohto tvrdenia, treba ho napriek tomu zamietnuť. Relatívna dôvera, ktorú mali v prejednávanej veci trhy najmenej do mája 2010, v životaschopnosť podniku vyplývala zo zachovania ratingu uvedeného podniku viacerými agentúrami (v danom prípade dvomi z troch „veľkých“ agentúr). Komisia teda mylne uvádzala stratu ratingu „A“, ktorý bol nahradený ratingom „BBB+“ na podporu svojho odôvodnenia, ktoré viedlo k záveru, že hodnota podniku HSH Nordbank bola nadhodnotená.
99 Treba preskúmať ostatné tvrdenia žalobkýň predtým, ako sa určí dopad tejto nesprávnej analýzy na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
100 Po štvrté, pokiaľ ide o považovanie záručného rámca za poskytnutý a vykonaný, hoci Komisia sa mala vysloviť k otázke, či tento predstavoval štátnu pomoc a prípadne, či táto pomoc bola zlučiteľná s vnútorným trhom, žalobkyne nemôžu tvrdiť, že s týmto opatrením bolo potrebné pri určení ekonomickej hodnoty podniku počítať vopred, keďže HSH Nordbank „boli už známe detaily týkajúce sa záručného rámca, ako náklady, suma a trvanie“. Okolnosť, že obsah týchto opatrení už bol známy a že táto spoločnosť ich oznámila svojim rokovacím partnerom, aby ich ubezpečila o svojej ekonomickej životaschopnosti, neumožňuje nijako predpokladať, že Komisia považovala tieto opatrenia za štátnu pomoc zlučiteľnú s vnútorným trhom, napokon ako je to v tomto prípade, s výhradou dodržania určitých podmienok. Inak povedané, hoci na predmetné opatrenia bolo možné prihliadať ako na záruku ekonomického prežitia HSH Nordbank, napriek tomu to nepredstavovalo relevantný právny základ pre ich zahrnutie ako jedného z parametrov pri určení ekonomickej hodnoty podniku pred uznaním zákonnosti uvedených opatrení vo vzťahu k právu Únie. Pripustiť opačný postulát by zbavilo konanie uplatňované vo veci štátnej pomoci samotnej jeho podstaty a jeho dôvodu existencie.
101 Za irelevantné treba tiež považovať tvrdenie, podľa ktorého Komisia nemohla zároveň odmietnuť zobrať do úvahy záručný rámec a požadovať, aby sa zohľadnili očakávané opatrenia reštrukturalizácie a kompenzácie. Tu treba zdôrazniť, že uvedené opatrenia, ako prevod portfólií alebo odvetví činnosti, boli v každom prípade požadované trhmi a bankami po prijatí zásadného rozhodnutia o prežití podniku na zvýšenie jeho rentability. V tomto kontexte, ako to správne pripomenula Komisia v duplike, hodnotiaca správa mala za cieľ určiť hodnotu HSH Nordbank bez pomoci, aby na tomto základe bola stanovená cena emisie akcií určených práve na financovanie opatrení pomoci. Bolo teda obvyklé, že HSH Nordbank zobrala pri určení hodnoty podniku do úvahy záväzky spojené s konaniami, ktoré obozretný a informovaný hospodársky subjekt musel očakávať. Nie je to tak v prípade opatrení pomoci, ktoré sú predmetom napadnutého rozhodnutia, ktoré nezodpovedajú zložkám hodnoty podniku na trhu, ale predstavujú mimoriadne výhody určené na vyhnutie sa bankrotu tohto podniku a umožnenie jeho konečného ozdravenia. Z judikatúry tiež vyplýva, že podľa oznámenia Komisie, nazvaného „Uplatnenie pravidiel štátnej pomoci na opatrenia prijaté v prospech finančných inštitúcií v súvislosti so súčasnou globálnou finančnou krízou“ (Ú. v. EÚ C 270, 2008, s. 8), sa musí priznanie záruky štátom považovať za naliehavé opatrenie, a preto musí byť nutne dočasné, pričom takáto záruka musí byť tiež spojená s opatreniami na reštrukturalizáciu alebo likvidáciu príjemcu (rozsudok z 5. marca 2015, Banco Privado Português a Massa Insolvente do Banco Privado Português, C‑667/13, Zb., EU:C:2015:151, bod 70). Okrem toho nič neumožňuje tvrdiť, že tieto opatrenia boli Komisiou považované za legálne, teda za nepredstavujúce štátnu pomoc, alebo za štátnu pomoc zlučiteľnú s vnútorným trhom. Navyše zlučiteľnosť tejto pomoci bola uznaná iba podmienečne, takže žalobkyne spochybňujú samotné tieto podmienky. Treba teda nanovo uviesť, že hoci bolo logické a užitočné, aby HSH Nordbank uvádzala voči svojim obchodným partnerom a bankám svoju finančnú situáciu po poskytnutí záruky, nemohla byť povinná zohľadňovať túto záruku na určenie hodnoty nových akcií emitovaných v rámci rekapitalizácie bez toho, aby mechanicky nadhodnocovala uvedenú hodnotu.
102 Štvrté tvrdenie žalobkýň teda nemožno prijať.
103 Pokiaľ ide po piate a nakoniec o neodôvodnené zníženie emisnej ceny nových akcií, žalobkyne zachádzajú až tak ďaleko, že tvrdia, že táto cena bola v skutočnosti príliš nízka, keď vychádzajú z priemernej ceny za akciu vo výške 23,50 eura vyplývajúcej z hodnotiacej správy. Keďže toto posledné tvrdenie treba v praxi analyzovať ako záver štyroch predchádzajúcich tvrdení, treba konštatovať, že vzhľadom na všetky dôvody uvádzané Komisiou, s výnimkou dôvodu týkajúceho sa zníženia ratingu jedinou z troch najvýznamnejších agentúr, táto inštitúcia zohľadnila všetky relevantné údaje a nedopustila sa zjavne nesprávneho posúdenia, keď konštatovala, že hodnota 19 eur za akciu bola príliš vysoká a mala byť kompenzovaná novým rozdelením bremena medzi akcionármi.
104 Druhá výhrada žalobkýň sa teda takisto musí zamietnuť.
105 Po tretie, pokiaľ ide o žalobný dôvod založený na nezohľadnení predchádzajúcich plnení poskytnutých žalobkyňami v rámci rozdelenia bremena treba ho zamietnuť ako neúčinný. V tomto konaní je totiž sporné iba napadnuté rozhodnutie (čo vylučuje konanie akcionárov HSH Nordbank pred tým, ako sa rozhodli pre intervenciu nemeckých orgánov v rámci záchranných opatrení) a nie v tom, že uznáva, že predmetné opatrenia predstavujú štátnu pomoc, ale v tom, že ukladá menšinovým akcionárom HSH Nordbank niekoľko podmienok spočívajúcich v novom rozdelení bremena medzi akcionármi s cieľom urobiť predmetnú pomoc zlučiteľnou s vnútorným trhom. Skutočnosť, že žalobkyne intervenovali, rovnako ako všetci ostatní akcionári, pred rekapitalizáciou teda nemôže mať vplyv na posúdenie zákonnosti uvedených podmienok. Pre úplnosť treba rovnako ako to urobila Komisia uviesť, že keď sa v roku 2008 rozhodlo o zvýšení základného imania, akcionári HSH Nordbank počítali so skutočnosťou, že ich investícia sa oplatí. Domnievali sa, že to bolo výhodné východisko z finančnej krízy a informovali teda Komisiu, že konali v súlade so zásadou trhovo konajúceho investora, s čím Komisia súhlasila (pozri odôvodnenie 25 napadnutého rozhodnutia). V dôsledku toho, ak by sa aj považoval tento žalobný dôvod za účinný, bolo by potrebné ho zamietnuť ako nedôvodný.
– O porušení zásady proporcionality v súvislosti s novým rozdelením bremena
106 Siedmym žalobným dôvodom prvej časti svojej žaloby žalobkyne uvádzajú, že došlo k porušeniu zásady proporcionality tým, že Komisia na jednej strane opomenula overiť, či bola táto zásada dodržaná vo vzťahu k novému rozdeleniu bremena vyplývajúcemu z napadnutého rozhodnutia a, na druhej strane, skutočne porušila túto zásadu, keď im uložila jednorazovú platbu.
107 Na úvod treba poznamenať, že prvá časť žalobného dôvodu nie je skutkovo odôvodnená.
108 Komisia pred odôvodnením uloženia povinností menšinovým akcionárom uvádza, že „zmenený plán reštrukturalizácie obsahuje doplnkové opatrenia, ktoré výrazne zlepšujú zapojenie menšinových akcionárov do rozdelenia bremena“ (odôvodnenie 258 napadnutého rozhodnutia), že „príspevok k rozdeleniu bremena sa zvýši… najmä prostredníctvom doplnkových opatrení…, ktoré sa týkajú odmeny za pokrytie rizík“ (odôvodnenie 259 napadnutého rozhodnutia) a že „zapojenie menšinových akcionárov do rozdelenia bremena sa ďalej zlepší obmedzením odmeny za kapitálové nástroje“ (odôvodnenie 260 napadnutého rozhodnutia). Okrem toho pripomína, že napriek tomu vzhľadom na cieľ, ktorým je „zapojenie menšinových akcionárov do rozdelenia bremena“ (odôvodnenie 261 napadnutého rozhodnutia), predmetné opatrenia pomoci by sa museli vyhlásiť za nezlučiteľné s vnútorným trhom, pokiaľ by nebolo možné prijať nové ustanovenia zlepšujúce zapojenie menšinových akcionárov na rozdelení bremena. Komisia v odôvodnení 262 napadnutého rozhodnutia výslovne zdôrazňuje, že zákaz vyplácania dividend by sa mal „obmedziť, aby sa zachovala primeranosť“. V odôvodnení 263 napadnutého rozhodnutia hľadá, podľa jej vlastných slov „primeraný vlastný príspevok a primeranú účasť… na rozdelení bremena“, čo implicitne ale nevyhnutne vyjadruje skutočnosť, že Komisia zohľadnila pri prijatí napadnutého rozhodnutia zásadu proporcionality. Nie je teda správne tvrdiť, že táto inštitúcia opomenula skúmať, či táto zásada bola dodržaná.
109 Druhá časť žalobného dôvodu sa musí tiež zamietnuť z nasledovných dôvodov.
110 Komisia vo svojich písomných podaniach, ako aj na pojednávaní namietala, že žalobkyne neboli oprávnené spochybňovať opatrenia, ktoré ich v podstate stavali do výhodnejšej pozície, než je pozícia, ktorá by vyplývala z neschválenia pomoci. Keďže však záujem žalobkýň na konaní za podmienok uvedených v bodoch 56 až 60 vyššie bol preukázaný, preskúmanie zákonnosti podmienok stanovených Komisiou – a najmä preskúmanie dodržania zásady proporcionality Komisiou – musí súd Únie vykonať v závislosti jednak od žalobných dôvodov uvádzaných žalobkyňami a posúdených ako prípustné a účinné a jednak v závislosti od dôvodov týkajúcich sa verejného poriadku.
111 Pokiaľ ide o meritum veci, zdá sa, že v rozpore s tým, čo nepriamo uvádzajú žalobkyne, túto zásadu v danom prípade Komisia dodržala. Komisia neopomenula ani vyčísliť, v akom rozsahu sa menšinoví akcionári dostatočne nepodieľali na rozdelení bremena, ani určiť, aká suma bremena akcionárov vyplývala z jednorazovej platby v podobe akcií.
112 V tejto súvislosti, ako to je správne uvedené vo vyjadrení k žalobe, treba poznamenať, že kvantifikácia nedostatočnej účasti menšinových akcionárov na rozdelení bremena vyplýva jasne zo spojeného znenia odôvodnení 40 a 253 napadnutého rozhodnutia, a teda pokiaľ ide o rozdiel medzi jednotkovou cenou 19 eur za akciu, ktorá bola v danom prípade skutočne stanovená a cenou korigovanou Komisiou (9,1 eura, teda 13,6 eura po odpočítaní výhody zo záručného rámca, mínus 4,5 eura vzhľadom na úvahy uvedené v odôvodnení 40 napadnutého rozhodnutia, týkajúce sa zníženia emisnej ceny nových akcií o 10 % dividendy nevyplatenej počas obdobia 2009 – 2012). Pokiaľ ide o hodnotu jednorazovej platby vo forme akcií, odôvodnenie 196 napadnutého rozhodnutia uvádza žalobkyniam potrebné spresnenia.
113 Je teda nepochybné, že Komisia dodržala zásadu proporcionality.
O „osobitných“ žalobných dôvodoch prvej časti žaloby
114 Ako druhé v poradí treba preskúmať žalobné dôvody, ktoré možno považovať za „osobitné“, ale tu iba v rozsahu, v akom sa môžu týkať jednorazovej platby.
115 V tejto súvislosti šiesty žalobný dôvod založený na tom, že Komisia porušila článok 7 ods. 4 nariadenia č. 659/1999 a svoje oznámenie o zaobchádzaní so znehodnotenými aktívami v bankovom sektore Spoločenstva (Ú. v. EÚ C 72, 2009, s. 1), keď k napadnutému rozhodnutiu pripojila podmienky a povinnosti, ktoré nesúviseli s reštrukturalizáciou HSH Nordbank, ale predstavovali skryté podmienečné povolenie nepriamej pomoci, v skutočnosti smeruje len proti jednorazovej platbe. V tejto súvislosti treba pripomenúť určité úvahy.
116 Jednorazová platba je predmetom odôvodnení 245 až 259 napadnutého rozhodnutia s nadpisom „Zapojenie menšinových akcionárov do rozdelenia bremena“. Komisia tam opakuje skutočnosti, ktoré sa už uvádzali v rozhodnutí o začatí konania vo veci formálneho zisťovania (odôvodnenie 245 napadnutého rozhodnutia), pred tým, ako vyvrátila tvrdenia Spolkovej republiky Nemecko a ostatných dotknutých účastníkov konania (t. j. Zväzu sporiteľní Šlezvicka‑Holštajnska a spoločností, ktorým JC Flowers & Co. poskytovalo poradenstvo, medzi nimi žalobkyniam).
117 Podľa Komisie akcie v držbe menšinových akcionárov, ktorí sa nezúčastnili rekapitalizácie, boli nedostatočne kapitálovo oslabené, inými slovami ich jednotková cena bola príliš vysoká, pre absencii adekvátneho rozdelenia bremena v rámci záchrany HSH Nordbank, ktoré by umožňovalo považovať opatrenia pomoci za pomoc zlučiteľnú s vnútorným trhom. Komisia tiež konštatovala, že nepriama výhoda, ktorá z toho vyplynula pre menšinových akcionárov, by sa za absencie podmienok uvedených v napadnutom rozhodnutí sama osebe mohla považovať za štátnu pomoc, pretože pokiaľ by cena akcií bola stanovená správne, verejní akcionári (a to spolkové krajiny Hamburg a Šlezvicko‑Holštajnsko) by získali dodatočný podiel na základnom imaní HSH Nordbank, ktorého sa zriekli (odôvodnenia 247 a 248 napadnutého rozhodnutia).
118 Komisia tiež odmietla tvrdenia Spolkovej republiky Nemecko a menšinových akcionárov týkajúce sa správnosti pôvodného ohodnotenia ceny a počtu akcií. Podľa týchto účastníkov predmetné parametre stanovené na základe hodnotiacej správy boli správne, zatiaľ čo Komisia zastáva názor, že opomenutie určitých aspektov v tejto správe viedlo k nadhodnoteniu ceny za akciu pri rekapitalizácii (odôvodnenia 249 a 250 napadnutého rozhodnutia). Konkrétnejšie Komisia vyjadruje svoj nesúhlas s dvomi predpokladmi, ktoré sa uvádzajú v hodnotiacej správe na stanovenie jednotkovej ceny akcií (odôvodnenia 251 a 252 napadnutého rozhodnutia), a to predpoklad normalizácie trhu v roku 2011 a predpoklad znovuzískania hodnotenia A od ratingových agentúr (v roku 2009 HSH Nordbank znížili rating na hodnotenie BBB+ s negatívnym výhľadom), ktoré považuje za neprimerane optimistické.
119 Vyvodzuje z toho potrebu korekcie prostredníctvom jednorazovej platby s cieľom dosiahnuť požadovanú mieru zníženia podielu menšinových akcionárov na základnom imaní HSH Nordbank (odôvodnenia 259 napadnutého rozhodnutia).
120 Žalobkyne v rámci ich šiesteho žalobného dôvodu uvádzajú, že jednorazová platba, v rozsahu v akom ju znášajú menšinoví akcionári, medzi ktorých patria, nepredstavuje príspevok HSH Nordbank k vráteniu zložky pomoci, ktorá sa v tejto podobe podľa odôvodnenia 209 napadnutého rozhodnutia považuje za nezlučiteľnú s vnútorným trhom. Zastávajú názor, že prijaté opatrenia neobsahujú spätný peňažný tok poskytovateľovi pomoci.
121 Komisia po prvé pripomína, že HSH Finanzfonds „plní dvojitú úlohu akcionára… HSH Nordbank na jednej strane a poskytovateľa pomoci na strane druhej“. V tomto kontexte v rámci jednorazovej platby bolo 500 miliónov eur zaplatených v prospech HSH Finanzfonds zo strany HSH Nordbank, pričom táto suma bola súčasne odpočítaná od aktív HSH Nordbank. Uvedená suma bola vyplatená v podobe akcií, keď bolo v primeranom pomere vykonané zvýšenie základného imania. Skutočnosťou však zostáva, že po tejto operácii sa aktíva HSH Finanzfonds zvýšili o 500 miliónov eur a že HSH Nordbank sa o rovnakú sumu znížili aktíva (pred tým, ako sa znovu započítala do jej základného imania), pričom všetkým akcionárom sa hodnota za akciu ich podielu na uvedenom základnom imaní znížila.
122 Hoci je pravda, že takým spôsobom Komisia dosiahla, že kapitál investovaný menšinovými akcionármi, medzi nimi žalobkyňami, znášal časť straty, aby sa umožnilo nové rozdelenie bremena medzi menšinovými akcionármi a väčšinovým akcionárom HSH Finanzfonds, žalobkyne nemôžu tvrdiť, že toto rozdelenie bolo nespravodlivé, ako to bolo posúdené v bode 113 vyššie. Navyše v rozpore s tvrdeniami žalobkýň jednorazová platba vytvára účinky voči všetkým akcionárom a nie iba voči osobitnej kategórii akcionárov, hoci okolnosť, že väčšinový akcionár, ktorý ako taký prispieva tiež k redistribúcii 500 miliónov eur z titulu hodnoty akcií, ktoré už vlastnil, je tiež príjemcom nových emitovaných akcií, môže vytvárať dojem rozdielneho zaobchádzania. Ide však iba o deformované vnímanie jednorazovej platby, pretože HSH Finanzfonds získal nové akcie iba vo svojom postavení poskytovateľa pomoci penalizovaného nadhodnotením ceny podniku a nie v postavení akcionára. Ako to správne zdôrazňuje Komisia, na dosiahnutie tejto opätovnej rovnováhy bolo možné použiť nový verejnoprávny subjekt, ktorý by nebol akcionárom, ale len príjemcom majetku a asistoval by pri rovnakom rozdelení bremena medzi akcionárov v prospech poskytovateľa pomoci, zastúpeného týmto subjektom.
123 Treba teda konštatovať, že jednorazová platba, hoci mala za ekonomický dôsledok zníženie hodnoty podielu menšinových akcionárov na základnom imaní HSH Nordbank, je napriek tomu právne odôvodnená tým, že ich zaväzuje k primeranému úsiliu schválenému verejnými akcionármi na rekapitalizácii, takže menšinoví akcionári nepriamo nevyužívajú pomoc a predmetné opatrenia možno vyhlásiť za zlučiteľné s vnútorným trhom.
124 Šiesty žalobný dôvod prvej časti žaloby teda treba zamietnuť.
125 V rámci ôsmeho žalobného dôvodu prvej časti žaloby žalobcovia uvádzajú tri rozhodnutia Komisie.
126 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry skoršia rozhodovacia prax Komisie sa nemôže dotknúť platnosti neskoršieho rozhodnutia, ktoré sa môže posúdiť iba z hľadiska objektívnych pravidiel Zmluvy (rozsudky z 20. mája 2010, Todaro Nunziatina & C., C‑138/09, Zb., EU:C:2010:291, bod 21, a Eurallumina/Komisia, už citovaný v bode 94 vyššie, EU:T:2014:894, bod 80).
127 Pre úplnosť treba uviesť nasledujúce skutočnosti.
128 Pokiaľ ide o porovnanie s rozhodnutím Komisie zo 7. mája 2009, žalobkyne poukazujú na skutočnosť, že skupina Generali, ktorá sa nezúčastňovala na zvýšení základného imania, tiež nebola povinná znášať bremeno „s výnimkou prípadného pozastavenia dividend počas dvoch účtovných období“. Z toho treba vyvodzovať záver, že toto prvé porovnanie sa teda v skutočnosti týka iba dôvodnosti jednorazovej platby. Pretože táto odôvodnenosť bola preukázaná pri skúmaní šiesteho žalobného dôvodu, takéto porovnanie k ničomu nevedie.
129 Druhé porovnanie je vykonané podľa rovnakého implicitného postulátu, keď žalobkyne tvrdia, že v tejto veci, v ktorej sa určití akcionári nezúčastňovali na zvýšení základného imania, tlačové komuniké Komisie „neumožňovalo zistiť, či sa [uvedení] akcionári zúčast[ňovali] na rozdelení bremena obyčajným zákazom dividend alebo uložením dodatočných povinností“.
130 V rámci tretieho porovnania žalobkyne pripomínajú, že Komisia zastávala názor, že vo veci, ktorej sa týkalo rozhodnutie Komisie z 9. decembra 2011, súvisiace so štátnou pomocou SA.31883 (ex N 516/10), „bavorské sporiteľne znáša[li] dodatočné bremeno, keďže nezískali každoročnú odmenu za ich pasívnu účasť a že sa ma[li] vzdať výplaty dividend z dôvodu ich zákazu“ a tvrdia, že toto bremeno „nie je porovnateľné s bremenom, ktoré musia znášať menšinoví akcionári HSH Nordbank z dôvodu jednorazovej platby a obmedzenia dividend“.
131 Opäť to nie je nezákonnosť zákazu, neskôr obmedzenia vyplácania dividend, čo sa ako také spochybňuje, pričom toto spochybňovanie je v každom prípade neprípustné, ako sa to konštatovalo v bode 65 vyššie, ale je to ich pridanie k bremenu, ktoré predstavuje jednorazová platba. V dôsledku toho z rovnakých dôvodov ako sú dôvody týkajúce sa prvého porovnania, druhé a tretie porovnanie nemôžu uspieť. V každom prípade žalobkyne nepreukázali, že toto pridanie obsahuje akékoľvek zjavne nesprávne posúdenie, ani že porušuje zásadu proporcionality, keďže uvedená zásada bola v prejednávanej veci dodržaná, ako to vyplýva zo záveru uvedeného v bode 113 vyššie.
132 V dôsledku toho treba ôsmy žalobný dôvod prvej časti žaloby zamietnuť.
133 V súhrne žalobkyne nepreukázali, že jednorazová platba, ktorej jediným účelom bolo, ako to správne zdôrazňuje Komisia, urobiť pomoc zlučiteľnou s vnútorným trhom, predstavovala neprimeranú podmienku alebo podmienku odporujúcu zásade rovnosti zaobchádzania.
134 V dôsledku toho treba žalobu zamietnuť ako čiastočne neprípustnú a čiastočne nedôvodnú.
O trovách
135 Keďže Komisia navrhla uložiť žalobkyniam náhradu trov konania a žalobkyne nemali vo svojich dôvodoch úspech, je opodstatnené uložiť im povinnosť nahradiť trovy konania podľa článku 134 ods. 1 rokovacieho poriadku.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora),
rozhodol a vyhlásil:
1. Žaloba sa zamieta.
2. HSH Investment Holdings Coinvest‑C Sàrl a HSH Investment Holdings FSO Sàrl sú povinné nahradiť trovy konania.
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 12. novembra 2015.
Podpisy