ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (štvrtá komora)
z 15. januára 2013 (*)
„Ochranná známka Spoločenstva – Námietkové konanie – Prihláška slovnej ochrannej známky Spoločenstva BELLRAM – Skoršia národná slovná a skoršie národné obrazové ochranné známky RAM a Ram – Relatívny dôvod zamietnutia – Pravdepodobnosť zámeny – Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009 – Právo byť vypočutý – Článok 63 ods. 2 a články 75 a 76 nariadenia č. 207/2009 – Lehota na podanie námietky“
Vo veci T‑237/11,
Lidl Stiftung & Co. KG, so sídlom v Neckarsulme (Nemecko), v zastúpení: T. Träger, advokát,
žalobca,
proti
Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), v zastúpení: K. Klüpfel a D. Walicka, splnomocnené zástupkyne,
žalovanému,
ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom:
Lactimilk, SA, so sídlom v Madride (Španielsko), v zastúpení: P. Casamitjana Lleonart, advokát,
ktorej predmetom je žaloba podaná proti rozhodnutiu štvrtého odvolacieho senátu ÚHVT z 1. marca 2011 (vec R 1154/2009‑4) týkajúcemu sa námietkového konania medzi Lactimilk, SA, a Lidl Stiftung & Co. KG,
VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora),
v zložení: predsedníčka komory I. Pelikánová, sudcovia K. Jürimäe (spravodajkyňa) a M. van der Woude,
tajomník: S. Spyropoulos, referentka,
so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Všeobecného súdu 4. mája 2011,
so zreteľom na vyjadrenie ÚHVT k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 7. októbra 2011,
so zreteľom na vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 22. septembra 2011,
so zreteľom na repliku podanú do kancelárie Všeobecného súdu 3. januára 2012,
so zreteľom na dupliku ÚHVT podanú do kancelárie Všeobecného súdu 7. marca 2012,
po pojednávaní z 10. júla 2012,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Žalobca Lidl Stiftung & Co. KG podal 15. mája 2006 na Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) prihlášku ochrannej známky Spoločenstva podľa nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146) v znení zmien a doplnení [nahradeného nariadením Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, s. 1)].
2 Prihláška ochrannej známky bola podaná na zápis slovného označenia BELLRAM.
3 Výrobky uvedené v prihláške patria do triedy 29 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a zodpovedajú tovarom „syry“.
4 Prihláška ochrannej známky Spoločenstva bola zverejnená vo Vestníku ochranných známok Spoločenstva č. 42/2006 zo 16. októbra 2006.
5 Dňa 9. januára 2007 vedľajší účastník konania Lactimilk, SA, podal na základe článku 42 nariadenia č. 40/94 (teraz článok 41 nariadenia č. 207/2009) námietku proti zápisu prihlasovanej ochrannej známky pre všetky tovary triedy 29 uvedené v bode 3 vyššie.
6 Námietka bola založená na existencii týchto skorších španielskych ochranných známok:
– žlto-modrá obrazová ochranná známka zapísaná pod číslom 2414439 (ďalej len „prvá skoršia obrazová ochranná známka“), zobrazená nižšie:
– obrazová ochranná známka zapísaná pod číslom 98550 (ďalej len „druhá skoršia obrazová ochranná známka“), zobrazená nižšie:
– slovná ochranná známka RAM zapísaná pod číslom 151890 (ďalej len „skoršia slovná ochranná známka“).
7 Prvá skoršia obrazová ochranná známka bola zapísaná pre tovary patriace do triedy 29 v zmysle Niceskej dohody, zodpovedajúce tomuto opisu: „mäso, ryby, hydina a divina; mäsové výťažky; konzervované, sušené a varené ovocie, zelenina, mäso a ryby; želatíny, kompóty; vajcia; jedlé oleje a tuky; hotové jedlá zložené z mäsa, rýb, zeleniny a najmä mlieko a mliečne výrobky, jogurt, syr, maslo, margarín a čerstvá smotana (mliečne výrobky)“.
8 Druhá skoršia obrazová ochranná známka bola zapísaná pre tovary patriace do triedy 29 v zmysle Niceskej dohody, zodpovedajúce tomuto opisu: „všetky typy masla, čerstvé mlieko, kondenzované mlieko a sušené mlieko, syr, maslo, jogurt, kefír a iné výrobky získané z mlieka“.
9 Skoršia slovná ochranná známka bola pôvodne zapísaná pre tovary patriace do triedy 29 v zmysle Niceskej dohody, zodpovedajúce tomuto opisu: „čerstvé mlieko, kondenzované mlieko a sušené mlieko, syr, maslo, jogurt, kefír a iné výrobky získané z mlieka“. Tento zoznam tovarov bol neskôr doplnený zoznamom tovarov zodpovedajúcich tomuto opisu: „potravinové výrobky živočíšneho pôvodu; jedlé oleje a tuky; strukoviny a iná zelenina upravené na priamu konzumáciu alebo konzervovanie; želatíny a marmelády, mäso, hydina a divina; vajcia; omáčky do šalátov; mliečne nápoje, v ktorých je mlieko základnou zložkou, s výslovným vylúčením rýb a konzervovaných morských výrobkov“.
10 Námietka bola založená na všetkých tovaroch chránených troma skoršími ochrannými známkami.
11 Dôvodom uvádzaným na podporu námietky bol dôvod uvedený v článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 40/94 [teraz článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009].
12 Dňa 31. augusta 2009 námietkové oddelenie vyhovelo námietke vedľajšieho účastníka konania, pričom sa venovalo výlučne porovnaniu prihlasovanej ochrannej známky s prvou skoršou obrazovou ochrannou známkou. Pokiaľ ide najprv o porovnanie tovarov, na ktoré sa vzťahujú uvedené ochranné známky, usúdilo, že sú zhodné. Ďalej, pokiaľ ide o porovnanie označení, na jednej strane uviedlo, že medzi nimi existuje priemerný stupeň vizuálnej a fonetickej podobnosti. Okrem toho uviedlo, že žiadne z týchto dvoch označení nemá v španielčine osobitný koncepčný význam. Napokon vzhľadom na priemernú rozlišovaciu spôsobilosť prvej skoršej obrazovej ochrannej známky rozhodlo, že existuje pravdepodobnosť zámeny. Ďalej usúdilo, že vzhľadom na existujúcu pravdepodobnosť zámeny medzi prihlasovanou ochrannou známkou a prvou skoršou obrazovou ochrannou známkou nie je potrebné, aby sa venovalo porovnávaniu prihlasovanej ochrannej známky na jednej strane a druhej skoršej obrazovej ochrannej známky a skoršej slovnej ochrannej známky na druhej strane.
13 Dňa 1. októbra 2009 podal žalobca proti rozhodnutiu námietkového oddelenia odvolanie na ÚHVT na základe článkov 58 až 64 nariadenia č. 207/2009.
14 Rozhodnutím z 1. marca 2011 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) štvrtý odvolací senát ÚHVT zamietol odvolanie proti rozhodnutiu námietkového oddelenia. Najmä na jednej strane usúdil, že keďže vedľajší účastník konania predložil len dôkaz zápisu skoršej slovnej ochrannej známky, pravdepodobnosť zámeny je možné skúmať len z hľadiska uvedenej ochrannej známky s vylúčením dvoch skorších obrazových ochranných známok (pozri body 13 až 20 napadnutého rozhodnutia). Na druhej strane v rámci skúmania pravdepodobnosti zámeny medzi prihlasovanou ochrannou známkou a skoršou slovnou ochrannou známkou odvolací senát najprv usúdil, že dôkaz skutočného používania skoršej slovnej ochrannej známky bol predložený, len pokiaľ ide o „mlieko, smotanu a mliečne nápoje, v ktorých je mlieko prevažujúcou zložkou“, takže túto ochrannú známku bolo možné považovať za zapísanú len pre tieto tovary (pozri body 23 až 29 napadnutého rozhodnutia). Ďalej usúdil, že existuje podobnosť medzi „mliekom, smotanou a mliečnymi nápojmi, v ktorých je mlieko prevažujúcou zložkou“, chránenými skoršou slovnou ochrannou známkou, a tovarmi „syry“, na ktoré sa vzťahovala prihlasovaná ochranná známka (pozri bod 30 uvedeného rozhodnutia). Okrem toho usúdil, že predmetné označenia sú podobné (pozri body 31 až 35 uvedeného rozhodnutia) a že sa preukázalo, že skoršia slovná ochranná známka nadobudla svojím intenzívnym používaním zvýšenú rozlišovaciu spôsobilosť (pozri body 37 až 39 uvedeného rozhodnutia). Vzhľadom na tieto zistenia odvolací senát dospel k záveru, že medzi prihlasovanou ochrannou známkou a skoršou slovnou ochrannou známkou existuje pravdepodobnosť zámeny, a to ak by sa aj malo usúdiť, že skoršia slovná ochranná známka má len priemernú rozlišovaciu spôsobilosť (pozri body 36 až 40 uvedeného rozhodnutie).
Návrhy účastníkov konania
15 Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– zaviazal ÚHVT na náhradu trov konania.
16 ÚHVT a vedľajší účastník konania navrhujú, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.
Právny stav
17 Žalobca uvádza päť žalobných dôvodov založených po prvé na porušení práva žalobcu byť vypočutý a na porušení diskrečnej právomoci odvolacieho senátu, po druhé na nesprávnom posúdení odvolacím senátom týkajúcom sa tovarov označených skoršou slovnou ochrannou známkou, ktoré sa mali brať do úvahy v rámci skúmania pravdepodobnosti zámeny, po tretie nesprávnych posúdení spojených s dôkazom skutočného používania skoršej slovnej ochrannej známky, po štvrté nesprávneho posúdenia týkajúceho sa rozlišovacej spôsobilosti skoršej slovnej ochrannej známky a po piate nesprávnych posúdení pravdepodobnosti zámeny medzi dvoma predmetnými označeniami.
18 ÚHVT a vedľajší účastník konania popierajú dôvodnosť všetkých týchto žalobných dôvodov.
O prvom dôvode založenom na porušení práva žalobcu byť vypočutý a na porušení diskrečnej právomoci odvolacieho senátu
19 Žalobca v rámci prvého žalobného dôvodu v podstate uvádza dve hlavné výhrady. Na jednej strane podľa neho odvolací senát porušil jeho právo byť vypočutý vyplývajúce z článku 63 ods. 2 a článkov 75 a 76 nariadenia č. 207/2009. Na druhej strane odvolací senát porušil svoju vlastnú diskrečnú právomoc, ako vyplýva z článku 4 ods. 2 a článku 10 nariadenia Komisie (ES) č. 216/96 z 5. februára 1996, ktorým sa ustanovuje rokovací poriadok odvolacích senátov Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (Ú. v. ES L 28, s. 11; Mim. vyd. 17/001, s. 221), zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES) č. 2082/2004 zo 6. decembra 2004 (Ú. v. EÚ L 360, s. 8), v spojení s článkom 63 ods. 2 a článkami 75 a 76 nariadenia č. 207/2009, ktoré upravujú právo byť vypočutý. Žalobca totiž tvrdí, že odvolací senát ho mal v rámci konania, ktoré na ňom prebiehalo, vyzvať na predloženie pripomienok k skoršej slovnej ochrannej známke, keďže námietkové oddelenie vykonalo len porovnanie prihlasovanej ochrannej známky s prvou skoršou obrazovou ochrannou známkou.
20 ÚHVT a vedľajší účastník konania namietajú proti argumentácii žalobcu.
21 V prvom rade, pokiaľ ide o výhradu žalobcu, podľa ktorej odvolací senát porušil jeho právo byť vypočutý, je vhodné najprv uviesť, že článok 63 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 stanovuje, že „pri preskúmavaní odvolania odvolací senát vyzve účastníkov konania tak často, ako to bude potrebné, aby predložili pripomienky v lehote určenej odvolacím senátom k oznámeniam ostatných účastníkov konania alebo k tým, ktoré vydá samotný odvolací senát“.
22 Navyše článok 75 nariadenia č. 207/2009 stanovuje:
„V rozhodnutiach [ÚHVT] sú uvedené dôvody, z ktorých sa vychádzalo. Vychádza sa z dôvodov alebo dôkazov, ku ktorým mali príslušní účastníci konania možnosť predložiť svoje pripomienky.“
23 Podľa ustálenej judikatúry článok 75 nariadenia č. 207/2009 upravuje všeobecnú zásadu ochrany práva na obranu v rámci práva ochranných známok Spoločenstva [pozri analogicky rozsudok Súdu prvého stupňa z 25. marca 2009, Anheuser‑Busch/ÚHVT – Budějovický Budvar (BUDWEISER), T‑191/07, Zb. s. II‑691, body 33 a 34 a tam citovanú judikatúru]. Pokiaľ článok 63 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 a článok 76 toho istého nariadenia stanovujú právo účastníkov konania byť vypočutý v súvislosti s pripomienkami, skutkovými okolnosťami a dôkazmi predloženými odvolaciemu senátu, tieto dva články tiež upravujú všeobecnú zásadu ochrany práva na obranu v práve ochranných známok Spoločenstva.
24 Na základe tejto všeobecnej zásady práva Únie, upravenej aj v článku 41 ods. 2 písm. a) Charty základných práv Európskej únie (Ú. v. EÚ C 83, 2010, s. 389), sa musí adresátom rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktoré významnou mierou ovplyvňujú ich záujmy, umožniť, aby mohli účinne vyjadriť svoje stanovisko (pozri rozsudok BUDWEISER, už citovaný v bode 23 vyššie, bod 34 a tam citovanú judikatúru).
25 Ďalej podľa ustálenej judikatúry z článku 64 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 vyplýva, že po preskúmaní prípustnosti odvolania odvolací senát rozhodne o odvolaní, pričom pri takomto postupe môže najmä „vykonávať… právomoci… oddelenia zodpovedného za rozhodnutie [oddelenia, ktoré vydalo napadnuté rozhodnutie – neoficiálny preklad]“, teda môže sám rozhodnúť o námietke tým, že ju zamietne alebo ju vyhlási za dôvodnú, pričom tak potvrdí či zruší rozhodnutie prijaté na prvom stupni na ÚHVT. Z tohto ustanovenia teda vyplýva, že odvolací senát má z dôvodu odvolania, ktoré naň bolo podané, pristúpiť k novému úplnému preskúmaniu dôvodnosti námietky tak z právneho, ako aj zo skutkového hľadiska (pozri rozsudok BUDWEISER, už citovaný v bode 23 vyššie, bod 43 a tam citovanú judikatúru).
26 Okrem toho článok 76 nariadenia č. 207/2009 stanovuje:
„1. V konaniach pred úradom [ÚHVT] preskúma skutočnosti ex offo; v konaniach týkajúcich sa relatívnych dôvodov zamietnutia zápisu sa však úrad pri svojom skúmaní obmedzí na dôvody, dôkazy a návrhy predložené účastníkmi konania.
2. [ÚHVT] nemusí zobrať do úvahy skutočnosti ani dôkazy, ktoré účastníci konania nepredložili včas.“
27 V tejto veci treba po prvé konštatovať, že z ustanovení, ktoré uvádza žalobca, ani z judikatúry nevyplýva, že odvolací senát je povinný vyzvať účastníkov konania na predloženie pripomienok k existencii pravdepodobnosti zámeny medzi prihlasovanou ochrannou známkou a niektorou zo skorších ochranných známok, pokiaľ tak ako v tejto veci odvolací senát založí svoje skúmanie pravdepodobnosti zámeny na skoršej ochrannej známke, ktorú námietkové oddelenie nezohľadnilo, ale ktorá bola platne uvádzaná na podporu uvedenej námietky. V tejto súvislosti žalobca nepopiera, že vedľajší účastník konania v oznámení o námietke z 9. januára 2007 na podporu tejto námietky uviedol najmä skoršiu slovnú ochrannú známku, ani že v dôvodoch odôvodňujúcich oznámenie o námietke podané 19. júna 2007 vedľajší účastník konania výslovne poukazoval na pravdepodobnosť zámeny medzi prihlasovanou ochrannou známkou a najmä skoršou slovnou ochrannou známkou.
28 Po druhé treba konštatovať, že žalobca tak pred námietkovým oddelením, ako aj pred odvolacím senátom mohol účinne uplatniť svoje tvrdenia týkajúce sa neexistencie pravdepodobnosti zámeny medzi prihlasovanou ochrannou známkou a najmä skoršou slovnou ochrannou známkou, ale že sa rozhodol, že pred odvolacím senátom nerozvinie svoje tvrdenia týkajúce sa tejto skoršej slovnej ochrannej známky. Je totiž nesporné, že listom z 22. decembra 2009 žalobca v rámci svojho odvolania proti rozhodnutiu námietkového oddelenia predložil tvrdenia smerujúce k popretiu existencie pravdepodobnosti zámeny medzi prihlasovanou ochrannou známkou a výhradne prvou skoršou obrazovou ochrannou známkou, nie medzi prihlasovanou ochrannou známkou a skoršou slovnou ochrannou známkou. Keďže námietka bola založená najmä na skoršej slovnej ochrannej známke a odvolací senát mal v súlade s článkom 64 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 právomoc vykonať skúmanie pravdepodobnosti zámeny len medzi touto skoršou ochrannou známkou a prihlasovanou ochrannou známkou, v súlade s článkom 76 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 prináležalo žalobcovi, aby v rámci odvolania pred odvolacím senátom predložil svoje pripomienky týkajúce sa skoršej slovnej ochrannej známky, pokiaľ si želal, aby na ne odvolací senát v napadnutom rozhodnutí odpovedal. Žalobca teda nemôže platne tvrdiť, že nemohol predpokladať, že odvolací senát založí svoje skúmanie pravdepodobnosti zámeny na skoršej slovnej ochrannej známke.
29 Z posúdení vyjadrených v bodoch 27 a 28 vyššie vyplýva, že odvolací senát neporušil právo žalobcu byť vypočutý tým, že ho výslovne nevyzval na predloženie pripomienok k skoršej slovnej ochrannej známke.
30 Ďalej, keďže žalobca v rámci svojho odvolania proti rozhodnutiu námietkového oddelenia nepredložil tvrdenia týkajúce sa pravdepodobnosti zámeny medzi prihlasovanou ochrannou známkou a skoršou slovnou ochrannou známkou, nemôže oprávnene kritizovať skutočnosť, že odvolací senát v napadnutom rozhodnutí výslovne neodpovedal na tieto tvrdenia. Odvolací senát má síce vykonať nové úplné skúmanie dôvodnosti námietky, z článku 76 nariadenia č. 207/2009, ktorého obsah je pripomenutý v bode 26 vyššie, však vyplýva, že je povinný skúmať len dôvody a tvrdenia, ktoré mu boli predložené. Ak by to bolo inak, viedlo by to odvolací senát k tomu, aby sa vyjadril k dôvodom a tvrdeniam, ktorých sa žalobca nechcel v tomto štádiu konania dovolávať.
31 Z predchádzajúcich zistení (body 27 až 30 vyššie) vyplýva, že prvá výhrada žalobcu sa musí zamietnuť ako nedôvodná.
32 V druhom rade, pokiaľ ide o výhradu žalobcu, podľa ktorej odvolací senát porušil svoju diskrečnú právomoc, keďže bol povinný oznámiť žalobcovi svoj úmysel nahradiť v rámci skúmania pravdepodobnosti zámeny prvú skoršiu obrazovú ochrannú známku skoršou slovnou ochrannou známkou, je vhodné v súvislosti s právnymi normami, ktorých porušenia sa žalobca dovoláva a ktoré sú uvedené v bode 19 vyššie, konštatovať, že článok 4 ods. 2 nariadenia č. 216/96 stanovuje:
„Spravodajca [v každom odvolacom senáte ÚHVT] predbežne preštuduje odvolanie. Pod vedením predsedu senátu môže vypracovať oznámenia pre strany. Oznámenia podpíše spravodajca v mene senátu.“
33 Na druhej strane článok 10 nariadenia č. 216/96 stanovuje, že „ak senát považuje za vhodné informovať strany vzhľadom na možné posúdenie podstatných alebo právnych záležitostí, vykoná to takým spôsobom, aby tieto informácie nemohli byť chápané, že senát je akýmkoľvek spôsobom nimi viazaný“.
34 Treba teda konštatovať, že na rozdiel od tvrdenia žalobcu obe ustanovenia nariadenia č. 216/96, ktoré sú uvedené v bodoch 32 a 33 vyššie a o ktorých žalobca tvrdí, že ich treba vnímať v spojení s článkom 63 ods. 2 a článkami 75 a 76 nariadenia č. 207/2009 upravujúcimi právo byť vypočutý, neukladajú odvolaciemu senátu žiadnu povinnosť informovať účastníkov konania o svojom úmysle zohľadniť v rámci skúmania pravdepodobnosti zámeny jednu alebo všetky skoršie ochranné známky, ktoré boli predmetom námietky.
35 Preto treba zamietnuť druhú výhradu žalobcu a prvý žalobný dôvod ako celok ako nedôvodné.
O druhom dôvode založenom na nesprávnom posúdení týkajúcom sa tovarov označených skoršou slovnou ochrannou známkou, ktoré sa mali brať do úvahy v rámci skúmania pravdepodobnosti zámeny
36 Žalobca v podstate tvrdí, že odvolací senát porušil článok 41 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 v spojení s pravidlom 15 ods. 2 písm. f) nariadenia Komisie (ES) č. 2868/95 z 13. decembra 1995, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 40/94 (Ú. v. ES L 303, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 189), zmeneného a doplneného nariadením Komisie (ES) č. 1041/2005 z 29. júna 2005 (Ú. v. EÚ L 172, s. 4). V tejto súvislosti v podstate poukazuje na to, že odvolací senát mal v bode 29 napadnutého rozhodnutia zohľadniť len „čerstvé mlieko, kondenzované mlieko a sušené mlieko, syr, maslo, jogurt, kefír a iné výrobky získané z mlieka“, označené skoršou slovnou ochrannou známkou, keďže len tieto tovary boli identifikované v oznámení o námietke podanom v stanovenej zákonnej lehote troch mesiacov od uverejnenia prihlášky ochrannej známky Spoločenstva.
37 ÚHVT a vedľajší účastník konania namietajú proti argumentácii žalobcu.
38 Najprv je potrebné uviesť hlavné pravidlá týkajúce sa podania námietky, následne určiť presný rozsah námietky podanej vedľajším účastníkom konania a napokon určiť, či mal odvolací senát v tejto veci v rámci skúmania pravdepodobnosti zámeny medzi predmetnými ochrannými známkami právo zohľadniť všetky tovary označené skoršou slovnou ochrannou známkou alebo či mal zohľadniť len časť z nich.
39 V prvom rade je najprv vhodné uviesť, že na základe článku 41 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 sa „v lehote troch mesiacov od zverejnenia prihlášky ochrannej známky Spoločenstva môžu podať námietky proti zápisu ochrannej známky z dôvodov, pre ktoré ju nemožno zapísať podľa článku 8 [toho istého nariadenia]“.
40 Ďalej je článok 41 ods. 3 nariadenia č. 207/2009 formulovaný takto:
„Námietky sa musia podať v písomnej podobe a musia sa v nich uviesť dôvody… V lehote určenej [ÚHVT] môže namietateľ predložiť na jej podporu skutočnosti, dôkazy a pripomienky.“
41 Navyše pravidlo 15 ods. 2 nariadenia č. 2868/95 stanovuje:
„Oznámenie o námietke obsahuje:
…
b) jednoznačnú identifikáciu staršej známky alebo staršieho práva, voči ktorému/ktorej sa namieta, najmä:
i) ak sa pri podávaní námietok vychádzalo zo staršej známky podľa článku 8 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia [č. 207/2009]…, uvedenie čísla spisu alebo čísla zápisu staršej známky, údaj o tom, či je staršia známka zapísaná alebo či je prihlásená na zápis, ako aj uvedenie členských štátov, prípadne Beneluxu, v ktorých alebo pre ktoré je staršia známka chránená, alebo prípadne údaj, že ide o ochrannú známku Spoločenstva;
…
f) tovary a služby, voči ktorým sa namieta;
…“
42 Okrem toho pravidlo 17 ods. 4 nariadenia č. 2868/95 stanovuje:
„Ak podanie námietok nie je v súlade s inými ustanoveniami pravidla 15 [nariadenia č. 2868/95, ÚHVT] o tom informuje namietajúcu stranu a vyzve ju, aby odstránila zistené nedostatky v lehote do dvoch mesiacov. Ak pred uplynutím lehoty nedostatky nie sú odstránené, [ÚHVT] zamietne námietky ako neprípustné.“
43 Ďalej podľa pravidla 18 ods. 1 nariadenia č. 2868/95 „ak sú podľa pravidla 17 [uvedeného nariadenia] námietky prípustné, [ÚHVT] pošle stranám oznámenie o tom, že námietkové konanie sa bude považovať za začaté po uplynutí dvoch mesiacov od prijatia tohto oznámenia“.
44 Napokon pravidlo 19 nariadenia č. 2868/95 týkajúce sa „faktov, dôkazov a argumentov na podporu námietok“ stanovuje:
„1. [ÚHVT] poskytne namietajúcej strane príležitosť predložiť fakty, dôkazy a argumenty na podporu svojich námietok, alebo doplniť akékoľvek fakty, dôkazy a argumenty, ktoré už boli predložené podľa pravidla 15 ods. 3 v lehote, ktorú určil a ktorá je najmenej 2 mesiace a začína sa dňom začatia námietkového konania v súlade s pravidlom 18 ods. 1 [toho istého nariadenia].
2. V lehote uvedenej v odseku 1 namietajúca strana predloží aj dôkaz existencie, platnosti a rozsahu ochrany svojej staršej známky [alebo svojho skoršieho práva ‑ neoficiálny preklad], ako aj dôkaz svojej oprávnenosti podať námietky. Namietajúca strana predloží najmä tento dôkaz:
a) ak sa námietky zakladajú na ochrannej známke, ktorá nie je ochrannou známkou Spoločenstva, ako dôkaz o jej udelení alebo zapísaní sa predloží:
…
ii) ak je ochranná známka zapísaná, kópiu príslušného potvrdenia o zápise a podľa potreby posledného potvrdenia o obnovení, v ktorom je uvedené, že lehota ochrany ochrannej značky je dlhšia ako lehota uvedená v odseku 1, a všetky jej predĺženia alebo rovnocenné dokumenty vydané úradom, ktorý ochrannú známku zapísal;
…“
45 V druhom rade je vhodné určiť rozsah námietky podanej v danej veci vedľajším účastníkom konania.
46 Po prvé je nesporné, že v oznámení o námietke podanom 9. januára 2007 vedľajší účastník konania uviedol, že jeho námietka je založená na „všetkých tovaroch a službách chránených [skoršou slovnou ochrannou známkou]“.
47 Po druhé vedľajší účastník konania na podporu oznámenia o námietke podaného 9. januára 2007 poskytol potvrdenie (ďalej len „prvé potvrdenie“) Oficina Española de Patentes y Marcas (španielsky úrad pre patenty a ochranné známky) s dátumom 4. júna 2004, kde sa uvádza, že skoršia slovná ochranná známka bola prihlásená 30. marca 1944 pre tovary triedy 29 zodpovedajúce tomuto popisu: „Čerstvé mlieko, kondenzované mlieko a sušené mlieko, syr, maslo, jogurt, kefír a iné výrobky získané z mlieka“.
48 Po tretie z listu z 19. februára 2007, ktorý ÚHVT adresoval vedľajšiemu účastníkovi konania, vyplýva, že ÚHVT ho vyzval, aby v lehote štyroch mesiacov – do 20. júna 2007 – poskytol alebo doplnil všetky skutkové okolnosti, dôkazy a tvrdenia na podporu svojej námietky a dokázal existenciu a platnosť skorších ochranných známok, na ktorých spočívala jeho námietka.
49 Po štvrté, listom z 18. júna 2007 zaslaným na ÚHVT ako odpoveď na list spomenutý v bode 48 vyššie vedľajší účastník konania poskytol ÚHVT fotokópiu potvrdenia zápisu skoršej slovnej ochrannej známky. Toto potvrdenie (ďalej len „druhé potvrdenie“) Oficina Española de Patentes y Marcas s dátumom 28. marca 2007 uvádza, že táto ochranná známka, ktorá bola zapísaná 30. marca 1944, sa vzťahuje na tovary triedy 29 zodpovedajúce tomuto opisu: „čerstvé mlieko, kondenzované mlieko a sušené mlieko, syr, maslo, jogurt, kefír a iné výrobky získané z mlieka“. Spresňuje tiež, že od 8. septembra 1995 je zápis rozšírený na tovary zodpovedajúce tomuto opisu: „potravinové výrobky živočíšneho pôvodu; jedlé oleje a tuky; strukoviny a iná zelenina upravené na priamu konzumáciu alebo konzervovanie; želatíny a marmelády, mäso, hydina a divina; vajcia; omáčky do šalátov; mliečne nápoje, v ktorých je mlieko prevažujúcou zložkou, s výslovným vylúčením rýb a konzervovaných morských výrobkov“.
50 Zo zistení uvedených v bodoch 46 až 49 vyššie teda vyplýva, že vedľajší účastník konania najprv podal svoju námietku v lehote troch mesiacov od uverejnenia prihlášky prihlasovanej ochrannej známky vo Vestníku ochranných známok Spoločenstva. Ďalej toto oznámenie o námietke síce uvádzalo, že námietka je založená na „všetkých tovaroch“ chránených skoršou slovnou ochrannou známkou, ale prvé potvrdenie vymenúvalo len časť tovarov chránených uvedenou ochrannou známkou. Napokon vedľajší účastník konania v lehote, ktorú stanovil ÚHVT na doplnenie jeho námietky, poskytol druhé potvrdenie, ktoré vymenúvalo všetky tovary chránené uvedenou ochrannou známkou.
51 V treťom rade s prihliadnutím na jednej strane na pravidlá uvedené v bodoch 39 až 44 vyššie a na druhej strane na zistenia uvedené v bode 50 vyššie treba uviesť, že odvolací senát sa nedopustil žiadneho nesprávneho posúdenia tým, že v rámci skúmania pravdepodobnosti zámeny zohľadnil všetky tovary, na ktoré sa vzťahovala skoršia slovná ochranná známka.
52 Po prvé je v súlade s článkom 41 ods. 1 nariadenia č. 207/2009, že vedľajší účastník konania podal svoju námietku 9. januára 2007, čiže v lehote troch mesiacov od uverejnenia prihlášky prihlasovanej ochrannej známky vo Vestníku ochranných známok Spoločenstva zo 16. októbra 2006 (pozri bod 4 vyššie), pričom výslovne uviedol skoršiu slovnú ochrannú známku.
53 Po druhé na jednej strane tiež z oznámenia o námietke vedľajšieho účastníka konania vyplýva, že v súlade s pravidlom 15 ods. 2 písm. b) bodu i) nariadenia č. 2868/95 jednoznačne identifikoval skoršiu slovnú ochrannú známku ako jednu z ochranných známok, na ktorých založil svoju námietku. Na druhej strane je v súlade s pravidlom 15 ods. 2 písm. f) nariadenia č. 2868/95, že uviedol, že v rámci námietky sa mali zohľadniť „všetky tovary“, na ktoré sa vzťahovala skoršia slovná ochranná známka. Je síce poľutovaniahodné, že na rozdiel od tvrdenia vedľajšieho účastníka konania a ako preukazuje spis ÚHVT, pripojil prvé potvrdenie, ktoré označovalo len časť tovarov chránených skoršou slovnou ochrannou známkou, pravdou však zostáva, že to nemení konštatovanie, že z oznámenia o námietke výslovne vyplýva, že na podporu svojej námietky uviedol všetky tovary chránené uvedenou ochrannou známkou.
54 Po tretie vzhľadom na protirečenie existujúce medzi na jednej strane oznámením o námietke, ktoré uvádzalo, že uvedená námietka je založená na všetkých tovaroch, na ktoré sa vzťahovala skoršia slovná ochranná známka, a na druhej strane prvým potvrdením, ktoré dokumentovalo len časť uvedených tovarov, ÚHVT v súlade s pravidlom 19 ods. 1 a pravidlom 19 ods. 2 písm. a) bodom i) nariadenia č. 2868/95 vyzval vedľajšieho účastníka konania, aby mu poskytol iné potvrdenie preukazujúce existenciu skoršej slovnej ochrannej známky a rozsah ochrany uvedenej ochrannej známky, čo vedľajší účastník konania vykonal poskytnutím druhého potvrdenia, ktoré taxatívne vymenovalo všetky tovary a služby, o ktorých vedľajší účastník konania uviedol, že na nich chce založiť svoju námietku.
55 Preto na rozdiel od tvrdenia žalobcu vedľajší účastník konania nerozšíril protiprávne rozsah námietky po uplynutí lehoty troch mesiacov, ale platne doplnil svoju námietku poskytnutím druhého potvrdenia, ktoré preukázalo presný zoznam všetkých tovarov, na ktoré sa vzťahovala skoršia slovná ochranná známka.
56 Za týchto podmienok treba zamietnuť druhý žalobný dôvod ako nedôvodný.
O treťom dôvode založenom na nesprávnych posúdeniach spojených s dôkazom skutočného používania skoršej slovnej ochrannej známky
57 Žalobca tvrdí, že odvolací senát sa dopustil nesprávnych posúdení spojených s dôkazom skutočného používania skoršej slovnej ochrannej známky, a že tým porušil článok 15 a článok 42 ods. 2 a 3 nariadenia č. 207/2009.
58 ÚHVT a vedľajší účastník konania namietajú proti argumentácii žalobcu.
59 Na úvod je vhodné pripomenúť, že ako vyplýva z odôvodnenia 10 nariadenia č. 207/2009, ochrana skoršej ochrannej známky je opodstatnená, len pokiaľ sa táto ochranná známka skutočne používala. V súlade s týmto ustanovením článok 42 ods. 2 a 3 nariadenia č. 207/2009 stanovuje, že prihlasovateľ ochrannej známky Spoločenstva môže vyžadovať dôkaz, že skoršia ochranná známka sa na území, na ktorom je chránená, skutočne používala v období piatich rokov pred dňom zverejnenia prihlášky ochrannej známky, ktorá bola predmetom námietky.
60 Ďalej na základe pravidla 22 ods. 3 nariadenia č. 2868/95 dôkaz skutočného používania musí pozostávať z informácií o mieste, čase, rozsahu a charaktere používania skoršej ochrannej známky.
61 Okrem toho na základe uplatnenia článku 15 ods. 1 písm. a) v spojení s článkom 42 ods. 2 a 3 nariadenia č. 207/2009 dôkaz o skutočnom používaní skoršej národnej ochrannej známky alebo ochrannej známky Spoločenstva, ktorá je základom námietky proti prihláške ochrannej známky Spoločenstva, zahŕňa aj dôkaz o používaní skoršej ochrannej známky v takej podobe, ktorá sa vyznačuje prvkami nemeniacimi rozlišovaciu spôsobilosť tejto ochrannej známky v podobe, v akej bola zapísaná [pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 8. decembra 2005, Castellblanch/ÚHVT – Champagne Roederer (CRISTAL CASTELLBLANCH), T‑29/04, Zb. s. II‑5309, bod 30 a tam citovanú judikatúru].
62 Všeobecný súd považuje za vhodné skúmať dve výhrady žalobcu tak, že začne druhou výhradou.
63 V prvom rade žalobca v rámci svojej druhej výhrady tvrdí, že dôkazy skutočného používania, ktoré vedľajší účastník konania poskytol ÚHVT, sa týkali skorších obrazových ochranných známok uvedených v bode 6 vyššie, najmä prvej skoršej obrazovej ochrannej známky, a nie skoršej slovnej ochrannej známky. V tejto súvislosti žalobca tvrdí, že v súlade s rozsudkom Súdneho dvora z 13. septembra 2007, Il Ponte Finanziaria/ÚHVT (C‑234/06 P, Zb. s. I‑7333), nemôže vedľajší účastník konania preukázať skutočné používanie skoršej slovnej ochrannej známky tak, že sa oprie o dokumenty predstavujúce prvú skoršiu obrazovú ochrannú známku.
64 Odvolací senát v napadnutom rozhodnutí v podstate na jednej strane v bode 26 tohto rozhodnutia uviedol, že vedľajší účastník konania poskytol faktúry, každú vo výške niekoľko tisíc eur, ktoré zaslal španielskym supermarketom v relevantnom období od októbra 2001 do októbra 2006, a že na týchto faktúrach sa nachádzal slovný prvok RAM tak v záhlaví, ako aj v riadkoch identifikujúcich povahu predávaných tovarov, čiže mlieka, smotany a mliečnych nápojov, a ich množstvo a cenu. Na druhej strane odvolací senát v bode 27 tohto rozhodnutia okrem iného uviedol, že skoršia slovná ochranná známka sa nachádzala aj na rôznych dokumentoch poskytnutých vedľajším účastníkom konania, ako sú reklamné fotografie a obaly určitých tovarov, na ktoré sa vzťahovala uvedená ochranná známka.
65 Ďalej v súvislosti s faktúrami opísanými v predchádzajúcom bode odvolací senát uviedol, že v súlade s článkom 15 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009 skutočnosť, že skoršia slovná ochranná známka bola vytlačená modrou farbou a na žltom polkruhu, nemenila jej rozlišovaciu spôsobilosť, keďže šlo o základné grafické prvky, ktoré sa v obchode bežne používajú.
66 V tejto veci treba konštatovať, že na jednej strane, ako odvolací senát správne uviedol v bodoch 26 a 27 napadnutého rozhodnutia, veľmi veľký počet faktúr poskytnutých vedľajším účastníkom konania, v ktorých sú predávané tovary osobitne identifikované skoršou slovnou ochrannou známkou, pokrýva celé relevantné obdobie piatich rokov predchádzajúce zverejneniu prihlášky prihlasovanej ochrannej známky, čo žalobca nepopiera. Na druhej strane sú tieto faktúry doplnené viacerými fotografiami reklám a obalov, na ktorých je uvedená nielen prvá skoršia obrazová ochranná známka, ale aj skoršia slovná ochranná známka.
67 Za týchto podmienok treba konštatovať, že dokumenty spomenuté v bode 66 vyššie umožňovali odvolaciemu senátu správne určiť, že skoršia slovná ochranná známka sa skutočne používala.
68 Pokiaľ žalobca tvrdí, že odvolací senát sa v podstate v súlade s ustálenou judikatúrou nemohol platne oprieť o dokumenty preukazujúce skutočné používanie prvej skoršej obrazovej ochrannej známky na to, aby mohol určiť, že sa skutočne používala skoršia slovná ochranná známka, a to z dôvodu neexistencie významných rozdielov medzi týmito dvoma ochrannými známkami, takéto tvrdenie treba zamietnuť ako irelevantné. Ak by sa totiž aj malo usúdiť, že odvolací senát sa v rámci skúmania skutočného používania skoršej slovnej ochrannej známky dopustil nesprávneho posúdenia, keď dospel ku konštatovaniu uvedenému v bode 65 vyššie, nemalo by to vplyv na záver uvedený v predchádzajúcom bode, že dôkazy používania skoršej slovnej ochrannej známky beztak postačovali na určenie toho, že používanie uvedenej ochrannej známky boli skutočné.
69 V druhom rade žalobca v rámci svojej prvej výhrady tvrdí, že dôkaz skutočného používania skoršej slovnej ochrannej známky bol predložený, len pokiaľ ide o „ultravysoko zohriate mlieko a konzervované mliečne nápoje“. Podľa žalobcu teda odvolací senát v bude 29 napadnutého rozhodnutia nesprávne usúdil, že vedľajší účastník konania predložil dôkaz skutočného používania skoršej slovnej ochrannej známky, pokiaľ ide o „mlieko, smotanu, mliečne nápoje, v ktorých je mlieko základnou zložkou“, s vylúčením iných tovarov označených skoršou slovnou ochrannou známkou.
70 Z tohto hľadiska je vhodné uviesť, že faktúry a fotokópie reklám a obalov, ktoré sú opísané v bode 64 vyššie, dokumentujú práve predaj rôznych typov mlieka, ako sú plnotučné mlieko, polotučné mlieko a nízkotučné mlieko, ako aj smotany a mliečnych nápojov, akými sú čokoládové mliečne nápoje.
71 Po prvé, hoci, ako v podstate poukazuje žalobca, žiadny z dokumentov poskytnutých vedľajším účastníkom konania nepreukazuje, že skoršia slovná ochranná známka sa používala pre kategóriu tovarov označených ako „čerstvé mlieko“, zostáva pravdou, ako poukazuje ÚHVT, že špecifikácia „čerstvé mlieko“, pokiaľ ide o skoršiu slovnú ochrannú známku, sa má chápať tak, že odkazuje na tekuté mlieko, keďže tento typ mlieka dopĺňa zoznam iných typov mlieka, ktorými sú „kondenzované mlieko“ a „sušené mlieko“, a ktoré sú chránené uvedenou ochrannou známkou. Ďalej treba konštatovať, že žalobca nepredložil dôkaz, že „čerstvé mlieko“ predstavuje kategóriu mlieka, ktoré nemôže byť plnotučným mliekom, polotučným mliekom a nízkotučným mliekom. Napokon a v každom prípade, ako správne poukazuje vedľajší účastník konania, plnotučné mlieko, polotučné mlieko a nízkotučné mlieko patria do kategórie „mliečnych nápojov, v ktorých je mlieko základnou zložkou“, ktoré v podstate zodpovedajú „mliekam“, do ktorých sa pridávajú iné zložky. Tvrdenia žalobcu, podľa ktorých vedľajší účastník konania nepredložil dôkaz používania skoršej slovnej ochrannej známky pre „mlieko“ alebo „čerstvé mlieko“, teda treba zamietnuť ako nedôvodné.
72 Po druhé, pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, podľa ktorého vedľajší účastník konania predložil obmedzený počet dôkazov o používaní skoršej slovnej ochrannej známky pre „smotanu“, pričom v oznámení o námietke neuviedol, že uvedený tovar zodpovedá „výrobkom získaným z mlieka“, treba na jednej strane uviesť, že faktúry poskytnuté vedľajším účastníkom konania, na ktoré sa odkazuje v bode 64 vyššie, dokumentujú viacero predajov „smotany“ v dotknutom období. Na druhej strane žalobca nepopiera, že „smotana“ zodpovedá „výrobkom získaným z mlieka“. Za týchto podmienok treba tvrdenie žalobcu v tejto súvislosti zamietnuť ako nedôvodné.
73 Po tretie, pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že „mliečne nápoje, v ktorých je mlieko prevažujúcou zložkou“, nebolo možné zohľadniť, keďže neboli súčasťou námietky, toto tvrdenie treba zamietnuť ako nedôvodné. Na jednej strane, ako bolo konštatované v bodoch 51 až 55 vyššie, totiž vedľajší účastník konania na podporu svojej námietky platne uviedol všetky tovary chránené uvedenou ochrannou známkou vrátane „mliečnych nápojov, v ktorých je mlieko prevažujúcou zložkou“. Na druhej strane je dôležité uviesť, že žalobca nepopiera, že vedľajší účastník konania predložil dôkaz skutočného používania skoršej slovnej ochrannej známky vo vzťahu k týmto tovarom.
74 Za týchto podmienok treba prvú výhradu žalobcu zamietnuť ako nedôvodnú a tretí žalobný dôvod sa musí zamietnuť ako z časti nedôvodný a sčasti neúčinný.
O štvrtom žalobnom dôvode založenom na nesprávnom posúdení týkajúcom sa rozlišovacej spôsobilosti skoršej slovnej ochrannej známky a o piatom žalobnom dôvode založenom na nesprávnych posúdeniach pri porovnaní predmetných označení
75 V rámci štvrtého žalobného dôvodu žalobca tvrdí, že odvolací senát porušil článok 76 nariadenia č. 207/2009, ako aj pravidlo 19 ods. 1 a 3 a pravidlo 50 ods. 1 nariadenia č. 2868/95. V podstate usudzuje, že odvolací senát neprávom zohľadnil zvýšenú rozlišovaciu spôsobilosť skoršej slovnej ochrannej známky, hoci vedľajší účastník konania v stanovených lehotách v tejto súvislosti nepredložil ani tvrdenia, ani dôkazy.
76 V rámci piateho žalobného dôvodu žalobca tvrdí, že odvolací senát porušil článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009. V tejto súvislosti usudzuje, že medzi prihlasovanou ochrannou známkou a skoršou slovnou ochrannou známkou neexistuje pravdepodobnosť zámeny. Predovšetkým medzi mliekom a syrom existuje len veľmi vzdialená podobnosť. Navyše predmetné označenia nie sú podobné najmä vzhľadom na to, že v prihlasovanej ochrannej známke sa prízvuk nekladie na druhú slabiku. Ďalej odvolací senát nemal zohľadniť zvýšenú rozlišovaciu spôsobilosť, a to najmä z dôvodu, že jeho skúmanie bolo obmedzené rozsahom námietky tak, ako ho určil vedľajší účastník konania. Napokon odvolací senát nesprávne posúdil existenciu pravdepodobnosti zámeny medzi predmetnými ochrannými známkami najmä z dôvodu, že označenie BELLRAM sa skladá len z jedného slova, a z dôvodu novej povahy pojmu „bellram“.
77 ÚHVT a vedľajší účastník konania namietajú proti týmto dvom žalobným dôvodom.
78 Na úvod treba pripomenúť, že hoci je pri posudzovaní pravdepodobnosti zámeny nutné zohľadniť rozlišovaciu spôsobilosť skoršej ochrannej známky, na ktorej je založená námietka, ide len o jeden z viacerých prvkov, ktoré pri tomto posudzovaní zohrávajú úlohu [pozri v tomto zmysle rozsudok Všeobecného súdu z 31. januára 2012, Spar/ÚHVT – Spa Group Europe (SPA GROUP), T‑378/09, neuverejnený v Zbierke, bod 22 a tam citovanú judikatúru]. Z tohto dôvodu je vhodné skúmať tvrdenia žalobcu predložené v rámci štvrtého žalobného dôvodu naraz s tvrdeniami, ktoré žalobca predložil v rámci piateho žalobného dôvodu, ktorým v podstate tvrdí, že medzi prihlasovanou ochrannou známkou a skoršou slovnou ochrannou známkou neexistuje pravdepodobnosť zámeny.
79 Podľa článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 sa na základe námietky majiteľa skoršej ochrannej známky ochranná známka, o ktorej zápis sa žiada, nezapíše, ak pre jej zhodnosť alebo podobnosť so skoršou ochrannou známkou a zhodnosť alebo podobnosť tovarov alebo služieb, na ktoré sa vzťahujú tieto dve ochranné známky, existuje pravdepodobnosť zámeny zo strany verejnosti, pokiaľ ide o územie, na ktorom je skoršia ochranná známka chránená. Pravdepodobnosť zámeny zahŕňa aj pravdepodobnosť asociácie so skoršou ochrannou známkou.
80 Podľa ustálenej judikatúry predstavuje pravdepodobnosť zámeny pravdepodobnosť, že sa verejnosť môže domnievať, že predmetné tovary alebo služby pochádzajú od jedného podniku alebo od podnikov, ktoré sú ekonomicky prepojené. Z tej istej judikatúry vyplýva, že pravdepodobnosť zámeny sa má posudzovať celkovo podľa toho, ako príslušná skupina verejnosti vníma označenia a predmetné tovary alebo služby, a so zohľadnením všetkých rozhodujúcich okolností prejednávanej veci, najmä vzájomnej závislosti medzi podobnosťou označení a podobnosťou označených tovarov a služieb [pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 9. júla 2003, Laboratorios RTB/ÚHVT – Giorgio Beverly Hills (GIORGIO BEVERLY HILLS), T‑162/01, Zb. s. II‑2821, body 30 až 33 a tam citovanú judikatúru].
81 Na účely uplatnenia článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 sa pri pravdepodobnosti zámeny predpokladá, že existuje súčasne zhodnosť alebo podobnosť kolidujúcich ochranných známok, ako aj zhodnosť alebo podobnosť tovarov alebo služieb, ktoré označujú. Ide o kumulatívne podmienky [pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 22. januára 2009, Commercy/ÚHVT – easyGroup IP Licensing (easyHotel), T‑316/07, Zb. s. II‑43, bod 42 a tam citovanú judikatúru].
82 Podľa judikatúry je v rámci celkového posúdenia pravdepodobnosti zámeny potrebné zobrať do úvahy priemerného spotrebiteľa dotknutej kategórie tovarov, bežne informovaného a primerane pozorného a obozretného. Je rovnako potrebné zobrať do úvahy skutočnosť, že úroveň pozornosti priemerného spotrebiteľa sa môže meniť v závislosti od kategórie predmetných tovarov alebo služieb [pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 13. februára 2007, Mundipharma/ÚHVT – Altana Pharma (RESPICUR), T‑256/04, Zb. s. II‑449, bod 42 a tam citovanú judikatúru].
83 Napokon pokiaľ ide o zohľadnenie rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky v rámci skúmania celkového posúdenia pravdepodobnosti zámeny, je vhodné uviesť, že dokonca aj v prípade skoršej ochrannej známky s nízkou rozlišovaciu spôsobilosťou môže existovať pravdepodobnosť zámeny, a to najmä z dôvodu podobnosti označení a predmetných tovarov alebo služieb (pozri v tomto zmysle rozsudok SPA GROUP, už citovaný v bode 78 vyššie, bod 22 a tam citovanú judikatúru).
84 V tejto veci je dôležité hneď na úvod uviesť, že pravdepodobnosť zámeny medzi predmetnými ochrannými známkami sa musí posúdiť z hľadiska priemerného španielskeho spotrebiteľa. Ako totiž správne uviedol odvolací senát v bode 22 napadnutého rozhodnutia, a žalobca to nepopiera, na jednej strane sú predmetné tovary určené konečným spotrebiteľom, ktorí sú súčasťou širokej verejnosti, a na druhej strane bola skoršia slovná ochranná známka zapísaná v Španielsku.
O porovnaní tovarov, na ktoré sa vzťahujú predmetné ochranné známky
85 Žalobca popiera posúdenie odvolacieho senátu uvedené v bode 30 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorého „mlieko, smotana, mliečne nápoje, v ktorých je mlieko prevažujúcou zložkou“, na ktoré sa vzťahuje skoršia slovná ochranná známka, sú vysoko podobné „syrom“, na ktoré sa vzťahuje prihlasovaná ochranná známka. Podľa neho medzi tovarmi, na ktoré sa vzťahujú predmetné ochranné známky, neexistuje podobnosť alebo je táto podobnosť vzdialená.
86 Podľa ustálenej judikatúry je pri posudzovaní podobnosti medzi predmetnými tovarmi alebo službami potrebné zohľadniť všetky rozhodujúce okolnosti, ktorými sa vzťah medzi tovarmi alebo službami vyznačuje. Tieto okolnosti zahŕňajú predovšetkým ich povahu, určenie, používanie, ako aj konkurenčný alebo doplňujúci charakter. Rovnako možno zohľadniť aj ďalšie okolnosti, ako sú distribučné kanály dotknutých tovarov [pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 11. júla 2007, El Corte Inglés/ÚHVT – Bolaños Sabri (PiraÑAM diseño original Juan Bolaños), T‑443/05, Zb. s. II‑2579, bod 37 a tam citovanú judikatúru].
87 V tejto veci je po prvé potrebné konštatovať, že ako správne uviedol odvolací senát v bode 30 napadnutého rozhodnutia, „syry“, označené prihlasovanou ochrannou známkou, sú potravinovými výrobkami vyrábanými v celom rozsahu alebo takmer v celom rozsahu z „mlieka“, pričom tento tovar je súčasťou tovarov, na ktoré sa vzťahuje prihlasovaná ochranná známka. Preto na rozdiel od tvrdenia žalobcu tovary, na ktoré sa vzťahujú uvedené označenia, nie sú veľmi odlišné svojou povahou, ale naopak vykazujú určitú podobnosť. Túto podobnosť potvrdzuje skutočnosť, že ako správne tvrdil ÚHVT, „mlieko“ a „syry“ môžu byť vnímané ako konkurenčné alebo zameniteľné tovary zo strany spotrebiteľa, ktorý si želá mať potravinový režim bohatý na vápnik. Tvrdenia žalobcu, podľa ktorých majú predmetné tovary rôzne potravinové účely a rôznu chuť, toto konštatovanie neoslabujú.
88 Po druhé, ak by sa aj preukázalo, že ako tvrdí žalobca, významní španielski výrobcovia syra nevyrábajú mlieko, neumožnilo by to vylúčiť, že ako správne poukazuje ÚHVT, môže byť táto okolnosť priemernému španielskemu spotrebiteľovi neznáma. Tento spotrebiteľ totiž môže veriť, že syry a mlieko pochádzajú z rovnakých podnikov, a to vzhľadom na skutočnosť, že syry sa vyrábajú v celom rozsahu alebo takmer v celom rozsahu z mlieka.
89 Po tretie žalobca nepopiera, že ako zdôrazňuje ÚHVT, predmetné tovary majú rovnaký distribučný okruh, a to najmä supermarkety, a že ako uvádza odvolací senát v bode 30 napadnutého rozhodnutia, predávajú sa v rovnakých oddeleniach mliečnych výrobkov uvedených supermarketov.
90 Vzhľadom na úvahy uvedené v bodoch 87 až 89 vyššie treba konštatovať, že odvolací senát sa nedopustil žiadneho nesprávneho posúdenia, keď usúdil, že predmetné tovary sú vysoko podobné. Argumentáciu žalobcu v tejto súvislosti teda treba zamietnuť ako nedôvodnú.
O porovnaní predmetných označení
91 Žalobca tvrdí, že medzi predmetnými označeniami buď neexistuje podobnosť, alebo medzi nimi existuje len malá podobnosť.
92 Podľa ustálenej judikatúry sa má celkové posúdenie pravdepodobnosti zámeny vo vzťahu k vizuálnej, fonetickej alebo ku koncepčnej podobnosti kolidujúcich označení zakladať na celkovom dojme, ktorý tieto označenia vytvárajú, pričom sa najmä zohľadnia ich rozlišovacie a dominantné prvky. Rozhodujúcu úlohu pri celkovom posúdení tejto pravdepodobnosti zohráva to, ako ochranné známky vníma priemerný spotrebiteľ daných výrobkov alebo služieb. Z tohto hľadiska priemerný spotrebiteľ zvyčajne vníma ochrannú známku ako celok a neskúma jej jednotlivé detaily (pozri rozsudok Súdneho dvora z 12. júna 2007, ÚHVT/Shaker, C‑334/05 P, Zb. s. I‑4529, bod 35 a tam citovanú judikatúru).
93 V prvom rade z vizuálneho hľadiska odvolací senát v bode 33 napadnutého rozhodnutia usúdil, že predmetné označenia posudzované ako celok sú podobné. Z tohto hľadiska v podstate uvádza, že hoci majú tieto dve kolidujúce označenia rôznu dĺžku kvôli prvým štyrom písmenám prihlasovanej ochrannej známky – „b“, „e“, „l“ a „l“ –, nemení to nič na tom, že hoci je táto prihlasovaná ochranná známka vnímaná ako celok, je málo pravdepodobné, že spotrebitelia prehliadnu skutočnosť, že obe ochranné známky majú spoločné tri písmená „r“, „a“ a „m“, ktoré predstavujú približne polovicu prihlasovaného označenia.
94 Žalobca namieta proti tomuto posúdeniu tvrdením, že je veľmi málo pravdepodobné, že spotrebitelia si budú uvedomovať zhodu posledných troch písmen „r“, „a“ a „m“ v prihlasovanej ochrannej známke a v skoršej slovnej ochrannej známke, keďže ako vyplýva z ustálenej judikatúry, ochranné známky zložené z jediného slova sú vnímané ako celok a nie ako zložené z jednotlivých prvkov.
95 V tejto veci je vhodné konštatovať, že medzi prihlasovanou ochrannou známkou a skoršou slovnou ochrannou známkou existujú vizuálne rozdiely vyplývajúce zo skutočnosti, že prihlasovaná ochranná známka obsahuje sedem písmen, zatiaľ čo skoršia slovná ochranná známka ich obsahuje len tri, a že prvé štyri písmená prihlasovanej ochrannej známky sú odlišné od písmen, z ktorých sa skladá skoršia slovná ochranná známka. Tieto rozdielne prvky však nepostačujú na to, aby sa u príslušného spotrebiteľa vylúčil dojem, že tieto ochranné známky posudzované celkovo sú z vizuálneho hľadiska podobné vzhľadom na ich prvky podobnosti. Po prvé, ako uviedol odvolací senát, skutočnosť, že jedna z dvoch slabík tvoriacich prihlasovanú ochrannú známku je zhodná s jedinou slabikou tvoriacou skoršiu slovnú ochrannú známku, vytvára dojem podobnosti medzi uvedenými ochrannými známkami. Po druhé, na rozdiel od tvrdenia žalobcu skutočnosť, že prihlasovaná ochranná známka je vnímaná ako celok, nespochybňuje existujúcu podobnosť medzi predmetnými ochrannými známkami, a to z dôvodu, že skoršia slovná ochranná známka je úplne obsiahnutá v prihlasovanej ochrannej známke. Po tretie na rozdiel od tvrdenia žalobcu táto podobnosť nie je oslabená skutočnosťou, že slabika „ram“ spoločná pre obe ochranné známky predstavuje až druhú slabiku prihlasovanej ochrannej známky, hoci z ustálenej judikatúry vyplýva, že spotrebitelia obvykle pripisujú väčšiu dôležitosť začiatku označení. Pojem „ram“ tvoriaci skoršiu slovnú ochrannú známku a pojem „bellram“ tvoriaci prihlasovanú ochrannú známku, ktoré majú, v tomto poradí, dĺžku tri a sedem písmen, sú totiž v oboch prípadoch krátkymi označeniami. Za týchto podmienok je zhoda medzi predmetnými dvoma ochrannými známkami vzhľadom na slabiku „ram“ spôsobilá pritiahnuť a celkom osobitne udržať pozornosť príslušného spotrebiteľa.
96 Preto na jednej strane treba tvrdenia žalobcu v tejto súvislosti zamietnuť ako nedôvodné a na druhej strane podobne ako odvolací senát konštatovať, že prihlasovaná ochranná známka a skoršia slovná ochranná známka posudzované ako celok vykazujú podobnosť z vizuálneho hľadiska.
97 V druhom rade z fonetického hľadiska odvolací senát v bode 34 napadnutého rozhodnutia usúdil, že predmetné ochranné známky posudzované ako celok sú podobné. Na jednej strane sa prihlasovaná ochranná známky vyslovuje ako dve slabiky. Na druhej strane podľa pravidiel španielskej výslovnosti sa prízvuk nachádza na druhej slabike, ktorá je zhodná s jedinou slabikou tvoriacou skoršiu slovnú ochrannú známku. Navyše táto druhá slabika začína písmenom „r“, ktoré má v španielčine veľmi silný a výrazný zvuk.
98 Žalobca popiera toto posúdenie odvolacieho senátu. Vzhľadom na pravidlá výslovnosti v španielčine je mylné domnievať sa, že prízvuk slova nutne pripadá na poslednú slabiku. Z tohto hľadiska prízvučná výslovnosť závisí od prízvučnosti a určité viacslabičné slová nemajú žiadnu prízvučnosť. Okrem toho hláska „r“ nie je zvučná.
99 Predovšetkým treba podobne, ako poukazuje odvolací senát, uviesť, že prihlasovaná ochranná známka zahŕňa o slabiku viac ako slabika tvoriaca skoršiu slovnú ochrannú známku a že prvá z týchto dvoch slabík tvoriacich prihlasovanú ochrannú známku je odlišná od slabiky tvoriacej skoršiu slovnú ochrannú známku. Tieto prvky odlišnosti však nepostačujú na to, aby sa u príslušného spotrebiteľa vylúčil dojem, že tieto ochranné známky posudzované ako celok sú z fonetického hľadiska podobné vzhľadom na prvky ich podobnosti. Po prvé sú totiž uvedené ochranné známky zložené z jednej zhodnej slabiky, ktorá na jednej strane predstavuje jediný slovný prvok tvoriaci skoršiu slovnú ochrannú známku, a na druhej strane je jednou z dvoch slabík tvoriacich prihlasovanú ochrannú známku. Po druhé aj za predpokladu, že by bolo potrebné usúdiť, že odvolací senát sa dopustil nesprávneho posúdenia, keď usúdil, že v španielčine je prízvuk v zásade na druhej slabike, treba konštatovať, že žalobca nepreukázal, že v tomto prípade je prízvuk skôr na prvej ako na druhej slabike tak, že by výslovnosť prvej slabiky znížila význam druhej. Za týchto podmienok treba usúdiť, že príslušný spotrebiteľ bude môcť významne vnímať fonetickú podobnosť medzi kolidujúcimi ochrannými známkami vzhľadom na zhodnosť slabiky „ram“ v kolidujúcich ochranných známkach. Po tretie, ak aj možno v zásade usúdiť, že spotrebiteľ obvykle pripisuje väčšiu dôležitosť začiatočnej časti slov, v tomto prípade to tak nie je. Na jednej strane, ako bolo konštatované v bode 95 vyššie, vzhľadom na skutočnosť, že predmetné ochranné známky sú krátkymi označeniami, zhoda slabiky „ram“ v predmetných ochranných známkach je spôsobilá pritiahnuť a celkom osobitne udržať pozornosť príslušného spotrebiteľa, keď sa vysloví. Na druhej strane a v každom prípade, ak aj spoluhláska „r“ nie je v zásade v španielčine zvučná, ako tvrdí žalobca, nemení to nič na tom, že ide o silnú a výraznú spoluhlásku, ktorá je spôsobilá zdôrazniť fonetický význam druhej slabiky prihlasovanej ochrannej známky.
100 Za týchto podmienok treba na jednej strane zamietnuť tvrdenia žalobcu v tejto súvislosti ako nedôvodné a na druhej strane konštatovať, že medzi prihlasovanou ochrannou známkou a skoršou slovnou ochrannou známkou, posudzovanými ako celok, existuje fonetická podobnosť.
101 V treťom rade z koncepčného hľadiska odvolací senát v bode 35 napadnutého rozhodnutia určil, že koncepčné porovnanie predmetných označení nemohlo ovplyvniť posúdenie ich podobnosti. Treba potvrdiť toto konštatovanie, pričom žalobca ho nepopiera, keďže ako správne uviedol odvolací senát, žiadne z predmetných dvoch označení vnímaných ako celok nemá význam.
102 Vzhľadom na konštatovania uvedené v bodoch 96, 100 a 101 vyššie treba konštatovať, že predmetné označenia posudzované ako celok sú podobné vzhľadom na ich vizuálnu a fonetickú podobnosť, ako uviedol odvolací senát v bode 40 napadnutého rozhodnutia, a ďalej vzhľadom na skutočnosť, že absencia ich významu nemôže ovplyvniť posúdenie ich podobnosti. Tvrdenia žalobcu v tejto súvislosti teda musia byť zamietnuté ako nedôvodné.
O pravdepodobnosti zámeny
103 Odvolací senát najprv v bodoch 37 až 39 napadnutého rozhodnutia usúdil, že skoršia slovná ochranná známka má zvýšenú rozlišovaciu spôsobilosť vzhľadom na dôkazy intenzívneho používania ochrannej známky predložené vedľajším účastníkom konania. Ďalej v bode 40 napadnutého rozhodnutia usúdil, že vzhľadom na zvýšenú rozlišovaciu spôsobilosť skoršej slovnej ochrannej známky, na vizuálnu a fonetickú podobnosť medzi označeniami a na vysokú podobnosť tovarov existuje pravdepodobnosť zámeny. Napokon v bode 40 napadnutého rozhodnutia spresnil, že medzi predmetnými označeniami existuje pravdepodobnosť zámeny, ak má aj skoršia slovná ochranná známka len priemernú rozlišovaciu spôsobilosť.
104 Žalobca namieta proti takémuto posúdeniu, pričom v rámci štvrtého a piateho žalobného dôvodu po prvé tvrdí, že odvolací senát nemohol zohľadniť posilnenú rozlišovaciu spôsobilosť skoršej slovnej ochrannej známky, keďže vedľajší účastník konania v tejto súvislosti nepredložil v stanovených lehotách tvrdenia. Po druhé odvolací senát údajne nesprávne posúdil existenciu pravdepodobnosti zámeny medzi predmetnými ochrannými známkami najmä z dôvodu, že označenie BELLRAM sa skladá len z jedného slova a z dôvodu jednotnej a novej povahy pojmu „bellram“.
105 V tejto veci vzhľadom na to, že príslušná skupina verejnosti je zložená z priemerných konečných spotrebiteľov (pozri bod 84 vyššie), na to, že predmetné tovary sú vysoko podobné (pozri bod 90 vyššie), a na to, že predmetné označenia sú podobné (pozri bod 102 vyššie), treba konštatovať, že ako odvolací senát uviedol v bode 40 napadnutého rozhodnutia, existuje pravdepodobnosť zámeny medzi predmetnými ochrannými známkami, a to bez ohľadu na to, či má skoršia slovná ochranná známka vysokú, alebo slabú rozlišovaciu spôsobilosť.
106 Za týchto podmienok, ak by sa aj mohlo usúdiť, že odvolací senát sa dopustil nesprávneho posúdenia rozlišovacej spôsobilosti skoršej slovnej ochrannej známky, nemenilo by to konštatovanie, že správne určil existenciu pravdepodobnosti zámeny medzi predmetnými ochrannými známkami.
107 Iné tvrdenia žalobcu nie sú spôsobilé vyvrátiť záver uvedený v bode 106 vyššie.
108 Po prvé, keďže žalobca tvrdí, že prvok „ram“ si zachováva svoje samostatné rozlišovacie postavenie v prihlasovanej ochrannej známke, treba konštatovať, že toto tvrdenie, ktoré žalobca uviedol aj v rámci porovnávania predmetných označení, sa musí zamietnuť z dôvodov uvedených v bodoch 95 a 99 vyššie.
109 Po druhé, pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že z judikatúry Všeobecného súdu vyplýva, že tento súd vo veciach týkajúcich sa iných ochranných známok ako predmetné ochranné známky usúdil, že existencia jedinej spoločnej slabiky nestačí na vytvorenie pravdepodobnosti zámeny, toto tvrdenie treba zamietnuť ako nedôvodné. Konštatovanie v danej veci, že existencia jedinej slabiky spoločnej pre obe kolidujúce ochranné známky nestačí na vytvorenie pravdepodobnosti zámeny, je totiž spojené so skutkovými okolnosťami danej veci a nemôže vyvrátiť posúdenie, podľa ktorého sa v tejto veci odvolací senát v napadnutom rozhodnutí nedopustil nesprávneho posúdenia vzhľadom na konštatovania uvedené v bode 102 vyššie.
110 Preto sa štvrtý žalobný dôvod musí zamietnuť ako neúčinný a piaty žalobný dôvod ako sčasti neúčinný a sčasti nedôvodný.
111 Keďže treba zamietnuť všetky žalobné dôvody, ktoré žalobca predložil, je potrebné zamietnuť žalobu ako celok.
O trovách
112 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku Všeobecného súdu účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobca nemal vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ho na náhradu trov konania v súlade s návrhmi ÚHVT a vedľajšieho účastníka konania.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Lidl Stiftung & Co. KG je povinný nahradiť trovy konania.
Pelikánová | Jürimäe | Van der Woude |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 15. januára 2013.
Podpisy
Obsah
Okolnosti predchádzajúce sporu
Návrhy účastníkov konania
Právny stav
O prvom dôvode založenom na porušení práva žalobcu byť vypočutý a na porušení diskrečnej právomoci odvolacieho senátu
O druhom dôvode založenom na nesprávnom posúdení týkajúcom sa tovarov označených skoršou slovnou ochrannou známkou, ktoré sa mali brať do úvahy v rámci skúmania pravdepodobnosti zámeny
O treťom dôvode založenom na nesprávnych posúdeniach spojených s dôkazom skutočného používania skoršej slovnej ochrannej známky
O štvrtom žalobnom dôvode založenom na nesprávnom posúdení týkajúcom sa rozlišovacej spôsobilosti skoršej slovnej ochrannej známky a o piatom žalobnom dôvode založenom na nesprávnych posúdeniach pri porovnaní predmetných označení
O porovnaní tovarov, na ktoré sa vzťahujú predmetné ochranné známky
O porovnaní predmetných označení
O pravdepodobnosti zámeny
O trovách