ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (deviata komora)
z 18. novembra 2015 (*)
„Ochranná známka Spoločenstva – Konanie o vyhlásenie neplatnosti – Slovná ochranná známka Spoločenstva VIGOR – Skoršia obrazová ochranná známka Spoločenstva a skoršia medzinárodná obrazová ochranná známka VIGAR – Prípustnosť dôkazov o používaní predložených na CD‑ROM‑e – Zohľadnenie dodatočných dôkazov predložených po uplynutí stanovenej lehoty – Riadne používanie skorších ochranných známok – Článok 15 a článok 57 ods. 2 nariadenia (ES) č. 207/2009 – Podoba, ktorá sa líši v prvkoch, ktoré nemenia rozlišovaciu spôsobilosť“
Vo veci T‑361/13,
Menelaus BV, so sídlom v Amsterdame (Holandsko), v zastúpení: A. von Mühlendahl a H. Hartwig, advokáti,
žalobkyňa,
proti
Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), v zastúpení: A. Folliard‑Monguiral, splnomocnený zástupca,
žalovanému,
ďalší účastníci konania pred odvolacím senátom ÚHVT a vedľajší účastníci v konaní pred Všeobecným súdom:
Vicente Garcia Mahiques a Felipe Garcia Mahiques, bydliskom v Jesus Pobre (Španielsko), v zastúpení: E. Pérez Crespo,
ktorej predmetom je žaloba podaná proti rozhodnutiu druhého odvolacieho senátu ÚHVT z 23. apríla 2013 (vec R 88/2012‑2) vo veci konania o vyhlásenie neplatnosti medzi Vicente Garcia Mahiques a Felipe Garcia Mahiques na jednej strane a Menelaus BV na druhej strane,
VŠEOBECNÝ SÚD (deviata komora),
v zložení: predseda komory G. Berardis, sudcovia O. Czúcz (spravodajca) a A. Popescu,
tajomník: J. Weychert, referentka,
so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Všeobecného súdu 9. júla 2013,
so zreteľom na vyjadrenie ÚHVT k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 25. októbra 2013,
so zreteľom na vyjadrenie vedľajších účastníkov konania k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 8. novembra 2013,
so zreteľom na písomné otázky Všeobecného súdu účastníkom konania a na odpovede na tieto otázky podané do kancelárie Všeobecného súdu 10. a 11. decembra 2014,
po pojednávaní z 21. januára 2015,
vyhlásil tento
Rozsudok(1)
[omissis]
Návrhy účastníkov konania
12 Žalobkyňa v podstate navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– zamietol odvolanie vedľajších účastníkov konania proti rozhodnutiu zrušovacieho oddelenia,
– zaviazal ÚHVT a vedľajších účastníkov konania na náhradu trov konania vrátane trov konania, ktoré jej vznikli pred odvolacím senátom.
13 ÚHVT a vedľajší účastníci konania v podstate navrhujú, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.
Právny stav
[omissis]
O prvom žalobnom dôvode v podstate založenom na porušení procesných predpisov týkajúcich sa predloženia dôkazu o používaní
16 Žalobkyňa v podstate tvrdí, že používanie dvoch CD‑ROM‑ov na účely predloženia dôkazov na zrušovacie oddelenie a jedného dodatočného CD‑ROM‑mu na odvolací senát nie je v súlade s pravidlom 22 ods. 4 nariadenia Komisie (ES) č. 2868/95 z 13. decembra 1995, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 40/94 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 303, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 189), v znení zmien a doplnení chápané v spojení s pravidlami 79 a 79a uvedeného nariadenia. Ide teda o neprípustné dôkazy, ako predtým usúdil iný odvolací senát ÚHVT v inej veci.
17 ÚHVT podporovaný vedľajšími účastníkmi konania v podstate tvrdí, že jednak spôsoby dokazovania a dôkazné prostriedky riadneho používania ochrannej známky nie sú obmedzené a že jednak procesné pravidlá v prejednávanej veci nevylučujú takéto predloženie.
18 V tejto súvislosti vyplýva z odôvodnenia 10 nariadenia č. 207/2009, že podľa normotvorcu neexistuje žiadne opodstatnenie chrániť skoršie ochranné známky s výnimkou prípadov, keď sa ochranné známky skutočne používajú. V súlade s týmto odôvodnením ustanovuje článok 57 ods. 2 a 3 uvedeného nariadenia, že majiteľ ochrannej známky Spoločenstva môže požadovať dôkaz o tom, že skoršia ochranná známka bola riadne používaná na území, na ktorom je chránená v období piatich rokov pred podaním návrhu na vyhlásenie neplatnosti, ako aj podľa okolností v období piatich rokov pred uverejnením prihlášky ochrannej známky Spoločenstva.
19 Z bodov 6 a 20 napadnutého rozhodnutia vyplýva, že v odpovedi na návrh žalobkyne preukázať riadne používanie skorších ochranných známok predložili vedľajší účastníci konania na zrušovacie oddelenie dva CD‑ROM‑y obsahujúce najmä fotografie, faktúry, katalógy a snímky internetovej stránky. Keďže sa však zrušovacie oddelenie domnievalo, že riadne používanie sa musí preukázať kumulatívnym spôsobom počas oboch období upravených v článku 57 ods. 2 nariadenia č. 207/2009, teda v prejednávanom prípade počas obdobia od 12. decembra 2000 do 11. decembra 2005 vrátane (päť rokov pred uverejnením prihlášky ochrannej známky Spoločenstva, ďalej len „prvé obdobie“) a počas obdobia od 23. decembra 2005 do 22. decembra 2010 vrátane (päť rokov pred predložením návrhu na vyhlásenie neplatnosti, ďalej len „druhé obdobie“), a že žiadny dôkaz nebol predložený, pokiaľ ide o prvé obdobie, takže návrh na vyhlásenie neplatnosti sa musel zamietnuť, vedľajší účastníci konania predložili v rámci odvolacieho konania pred odvolacím senátom nové CD‑ROM‑y obsahujúce okrem iných dokumentov viaceré faktúry týkajúce sa rokov 2001 až 2010, ako je to spresnené v bode 40 napadnutého rozhodnutia.
20 Odvolací senát zohľadnil všetky predložené dôkazy. Ako sa uvádza v bode 22 napadnutého rozhodnutia, odvolací senát zamietol tvrdenie žalobkyne kritizujúce skutočnosť, že dôkazy boli predložené na CD‑ROM‑e, založené na odôvodnení, že to extrémne skomplikuje ich preskúmanie, pričom v podstate usúdil, že uvedené tvrdenie nepostačuje na spochybnenie dôkaznej hodnoty obsahu predmetného CD‑ROM‑u.
21 V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že v odpovedi na písomnú otázku Všeobecného súdu a na pojednávaní ÚHVT potvrdil, že proti tomuto žalobnému dôvodu nebude naďalej uplatňovať námietku neprípustnosti uvedenú vo vyjadrení k žalobe, podľa ktorej sa žalobkyňa nemôže domáhať prvýkrát na Všeobecnom súde nevhodného charakteru predloženia dôkazov formou CD‑ROM‑u.
22 V každom prípade Všeobecný súd spresnil, že sa domnieva, že žalobný dôvod je prípustný. Odvolací senát uplatnil pravidlá konania v predmetnom prípade pripustením preskúmania dôkazov predložených na CD‑ROM‑e, a preto táto otázka je súčasťou sporu vedeného pred ním. Žalobkyňa môže predložiť tento žalobný dôvod prvýkrát pred Všeobecným súdom, keďže jeho preskúmanie nie je v rozpore s článkom 135 ods. 4 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu z 2. mája 1991, podľa ktorého písomné vyjadrenia účastníkov konania nemôžu zmeniť predmet konania pred odvolacím súdom.
23 V podstate pravidlo 22 nariadenia č. 2868/95, uplatniteľné v konaní o vyhlásenie neplatnosti, ako tiež vyplýva z pravidla 40 ods. 6 uvedeného nariadenia, uvádza vo svojom odseku 4, že „dôkaz sa poskytne v súlade s pravidlami 79 a 79a a v zásade sa obmedzí na predloženie podporných dokumentov a dôkazov, ako sú obaly, štítky, cenníky, katalógy, faktúry, fotografie, inzercia a písomné vyjadrenia“.
24 Z tohto ustanovenia vyplýva, že zoznam dôkazných prostriedkov (obaly, katalógy, faktúry atď.), ktoré obsahuje, nie je taxatívny vzhľadom na formuláciu, že „sa v zásade obmedzí“ na uvedený zoznam príkladov.
25 Okrem toho judikatúra potvrdzuje, že spôsoby dokazovania a dôkazné prostriedky týkajúce sa riadneho používania ochrannej známky nie sú obmedzené [rozsudok z 15. septembra 2011, centrotherm Clean Solutions/ÚHVT – Centrotherm Systemtechnik (CENTROTHERM), T‑427/09, Zb., EU:T:2011:480, bod 46]. Z uvedeného rozsudku vyplýva, že Všeobecný súd chcel v odpovedi na tvrdenie žalobkyne v tejto veci poukazujúce na komplikované zbieranie typických dôkazov, ako sú napríklad fotografie alebo reklamy, so zohľadnením špecifickosti trhu a obchodnej klientely v podstate pripomenúť, že dôkazy o používaní ochrannej známky boli rôzne.
26 Nad rámec tejto naposledy uvedenej veci je však jasné, že dôkazy, ako je napríklad audiovizuálny materiál ako reklamy v rámci televízneho a rozhlasového vysielania, nie sú vylúčené. Tie sú všeobecne dostupné na digitálnych nosičoch, ako je CD‑ROM alebo kľúč USB, a nemôžu sa predložiť na báze papiera alebo v súbore s preskenovanou verziou takého dokumentu.
27 O inú situáciu ide v prípade dôkazov napadnutých v prejednávanom prípade, ako sú faktúry alebo katalógy (pozri bod 19 vyššie), ktoré mohli byť predložené na báze papiera alebo formou súboru obsahujúceho oskenované dokumenty, ale boli uložené na CD‑ROM‑e na účely predloženia.
28 Aj keď zásady uvádzané v bodoch 23 až 26 vyššie nepochybne nebránia dôkazom vo forme CD‑ROM‑u, prejednávaná otázka sa týka predovšetkým spôsobov predkladania dôkazov na ÚHVT.
29 Ustanovenia nariadenia č. 2868/95, ktoré sa osobitne týkajú zaslania oznámení na ÚHVT a ktorých sa žalobkyňa domáha, nebránia zaslaniu dôkazov na CD‑ROM‑e v rozpore s tým, čo tvrdí.
30 V tejto súvislosti z pravidla 22 ods. 4 nariadenia č. 2868/95, už citovaného v bode 23 vyššie, vyplýva, že poskytovanie dôkazov sa uskutočňuje v súlade s pravidlami 79 a 79a uvedeného nariadenia.
31 Pravidlo 79 nariadenia č. 2868/95 znie:
„Prihlášky ochranných známok spoločenstva, ako aj všetky ostatné žiadosti uvedené v nariadení a všetky ostatné oznámenia adresované [ÚHVT], sa predkladajú nasledovným spôsobom:
a) predložením podpísaného originálu príslušného dokumentu [ÚHVT], napríklad poštou, osobne alebo akýmikoľvek inými prostriedkami;
b) zaslaním dokumentu telefaxom v súlade s pravidlom 80;
…
d) zaslaním obsahu oznámenia elektronickými prostriedkami v súlade s pravidlom 82.“
32 Ako správne spresnil ÚHVT, prejednávaný prípad sa netýka pravidla 79 písm. b) nariadenia č. 2868/95, ktoré sa týka zaslania telefaxom, ani pravidla 79 písm. d) toho istého nariadenia týkajúceho sa zaslania oznámenia elektronickými prostriedkami, keďže CD‑ROM‑y boli v prejednávanom prípade zaslané v prílohe k podpísanému dokumentu zaslanému poštou. Je to pravidlo 79 písm. a) nariadenia č. 2868/95, ktoré upravuje takúto hypotézu bez limitovania typov nosiča umožňujúceho zhromaždiť dôkazy predložené v prílohe k takýmto podaniam.
33 Táto analýza nie je v rozpore s pravidlom 79a nariadenia č. 2868/95, ktoré spresňuje, pokiaľ ide o prílohy k písomnej komunikácii uvedené v pravidle 79 písm. a), že „ak strana v súlade s pravidlom 79 [písm.] a) predloží [ÚHVT] dokument alebo dôkaz, ktorý sa týka viac ako jednej strany konania, tento dokument alebo dôkaz, ako aj všetky jeho prílohy sa predložia v takom počte kópií, koľko je strán zúčastnených konania“. V prejednávanom prípade dodržanie uvedeného pravidla 79a bolo zabezpečené v prejednávanej veci zaslaním dvoch CD‑ROM‑ov na požiadanie ÚHVT, pričom jeden exemplár bol zaslaný žalobkyni.
34 Určite nie je vylúčené, že predloženie dôkazov na CD‑ROM‑e obsahujúcom viaceré elektronické súbory môže skomplikovať realizáciu analýzy takto predložených dôkazov v porovnaní s dôkazmi na báze papiera alebo v súbore, ktorý obsahuje oskenovanú verziu dokumentov umožňujúcu jednoducho ich zhodnú reprodukciu prostredníctvom snímky.
35 V tejto súvislosti je v právomoci účastníkov konania podávajúcich dôkazy o použití na CD‑ROM‑e zabezpečiť, aby ich čitateľnosť nespochybňovala ich dôkaznú hodnotu.
36 V prejednávanej veci žalobkyňa nepoukázala na akýkoľvek zásah do jej práv na obhajobu, ktorý by mohol vzniknúť spôsobom predloženia dôkazov v predmetnej veci. Okrem toho, ako sa odvolací senát správne domnieva (pozri bod 20 vyššie), dôkazná hodnota obsahu CD‑ROM‑u nie je spochybňovaná, keďže dokumenty v elektronickej forme, uložené v elektronických súboroch, ktoré tieto CD‑ROM‑y obsahujú, boli identifikovateľné a čitateľné.
37 Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, ktoré je založené na rozhodnutí štvrtého odvolacieho senátu ÚHVT z 26. októbra 2012 [vec R 1259/2011‑4, Miquel Alimentcio Grup, SA/Aldo GmbH & Co. KG (GOURMET)], v rámci ktorého bol zamietnutý dôkaz o používaní predložený na CD‑ROM‑e pre rozpor s uplatniteľnými ustanoveniami v podstate z dôvodu, že ide o spôsob predloženia, ktorý nie je v týchto ustanoveniach upravený, je potrebné pripomenúť, že Všeobecný súd nie je viazaný rozhodovacou praxou ÚHVT.
38 Okrem toho judikatúra potvrdzuje, že aj keď s ohľadom na zásadu rovnosti zaobchádzania a na zásadu riadnej správy veci verejných je ÚHVT povinný zohľadňovať už prijaté rozhodnutia a s mimoriadnou pozornosťou skúmať otázku, či je, alebo nie je potrebné rozhodnúť v rovnakom zmysle, uplatňovanie týchto zásad musí byť uvedené do súladu s dodržiavaním zásady zákonnosti (pozri analogicky rozsudok z 10. marca 2011, Agencja Wydawnicza Technopol/ÚHVT, C‑51/10 P, Zb., EU:C:2011:139, body 73 až 75).
39 Z analýzy, ktorá bola uvedená vyššie, vyplýva, že prístup odvolacieho senátu v prejednávanej veci je v súlade s uplatniteľným právom, takže žalobkyňa sa nemôže účinne odvolávať na opačné rozhodnutie iného odvolacieho senátu.
40 Z predchádzajúceho vyplýva, že prvý žalobný dôvod sa musí zamietnuť.
[omissis]
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (deviata komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Menelaus BV znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložili Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) a páni Vicente Garcia Mahiques a Felipe Garcia Mahiques.
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 18. novembra 2015.
Podpisy