Vec T‑360/13

Verein zur Wahrung von Einsatz und Nutzung von Chromtrioxid und anderen Chrom‑VI‑Verbindungen in der Oberflächentechnik eV (VECCO) a i.

proti

Európskej komisii

„REACH – Zahrnutie oxidu chrómového do zoznamu látok podliehajúcich autorizácii – Použitia alebo kategórie použitia vyňaté z požiadavky na autorizáciu – Pojem ‚existujúce osobitné právne predpisy Spoločenstva ukladajúce minimálne požiadavky týkajúce sa ochrany zdravia ľudí alebo životného prostredia pre používanie látky‘ – Zjavne nesprávne posúdenie – Proporcionalita – Právo na obhajobu – Zásada riadnej správy vecí verejných“

Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (piata komora) z 25. septembra 2015

1.      Súdne konanie – Vedľajšie účastníctvo – Návrh, ktorý neobsahuje iba návrhy podporujúce jedného z účastníkov konania – Neprípustnosť

[Štatút Súdneho dvora Európskej únie, článok 40 štvrtý odsek a článok 53 prvý odsek; Rokovací poriadok Všeobecného súdu (2015), článok 142 ods. 1]

2.      Aproximácia právnych predpisov – Registrácia, hodnotenie a autorizácia chemických látok – Nariadenie REACH – Použitia alebo kategórie použitia vyňaté z požiadavky na autorizáciu – Podmienky – Existencia osobitných právnych predpisov Spoločenstva ukladajúcich minimálne požiadavky týkajúce sa ochrany zdravia ľudí alebo životného prostredia pre používanie dotknutých látok – Pojem

(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1907/2006, článok 57 a článok 58 ods. 2 a príloha XIV; smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/37, 2010/75 a 2012/18; smernica Rady 98/24)

3.      Súdne konanie – Návrh na začatie konania – Formálne náležitosti – Zhrnutie dôvodov, na ktorých je návrh založený – Právne dôvody neuvedené v žalobe – Všeobecný odkaz na iné dokumenty priložené k návrhu – Neprípustnosť

[Štatút Súdneho dvora Európskej únie, článok 21; Rokovací poriadok Všeobecného súdu (2015), článok 76 písm. d)]

4.      Aproximácia právnych predpisov – Registrácia, hodnotenie a autorizácia chemických látok – Nariadenie REACH – Použitia alebo kategórie použitia vyňaté z požiadavky na autorizáciu – Podmienky – Kumulatívna povaha

(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1907/2006, článok 58 ods. 2)

5.      Aproximácia právnych predpisov – Registrácia, hodnotenie a autorizácia chemických látok – Nariadenie REACH – Použitia alebo kategórie použitia vyňaté z požiadavky na autorizáciu – Podmienky – Zamietnutie žiadosti o udelenie výnimky v prípade nesplnenia niektorej z podmienok – Porušenie zásady proporcionality – Neexistencia

(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1907/2006, článok 58 ods. 2)

6.      Súdne konanie – Vedľajšie účastníctvo – Návrh, ktorý podporuje alebo odmieta návrhy niektorého z účastníkov konania – Návrh obsahujúci doplňujúce tvrdenia meniace predmet sporu – Neprípustnosť týchto tvrdení

[Štatút Súdneho dvora Európskej únie, článok 40 štvrtý odsek a článok 53 prvý odsek; Rokovací poriadok Všeobecného súdu (2015), článok 142 ods. 1]

7.      Súdne konanie – Dôkaz – Dôkazy, ktoré strany nepredložili – Zaobstarávanie prináležiace súdu Únie – Vylúčenie

[Rokovací poriadok Všeobecného súdu (2015), článok 76 písm. f) a článok 81 písm. e)]

8.      Aproximácia právnych predpisov – Registrácia, hodnotenie a autorizácia chemických látok – Nariadenie REACH – Látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy – Postup zahrnutia látok do prílohy XIV – Verejná konzultácia – Právo osôb na prístup k dokumentom, ktoré boli dané k dispozícii Európskej chemickej agentúre alebo Komisii – Neexistencia

(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006, článok 58 ods. 4 a príloha XIV)

9.      Súdne konanie – Ústna časť konania – Opätovné otvorenie – Podmienky

[Rokovací poriadok Všeobecného súdu (2015), článok 113 ods. 2 písm. c)]

1.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 21)

2.      V rámci prvej podmienky stanovenej v článku 58 ods. 2 nariadenia č. 1907/2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) pre výnimku z požiadavky na autorizáciu použitia alebo kategórie použitia, ktorou je existencia osobitných právnych predpisov Spoločenstva ukladajúcich minimálne požiadavky týkajúce sa ochrany zdravia ľudí alebo životného prostredia pre používanie dotknutých látok, treba konštatovať, že právny predpis Spoločenstva v zmysle tohto ustanovenia je právnou normou, ktorú prijal subjekt v rámci Únie a ktorej cieľom je vyvolať záväzné účinky. Z toho vyplýva, že normy zahrnuté do viacerých vnútroštátnych právnych predpisov, ako aj dobrovoľné postupy, nemôžu spĺňať prvú podmienku stanovenú v tomto ustanovení. Pokiaľ ide o oznámenie Komisie, ktoré obsahuje informácie týkajúce sa vyhodnotenia rizík látok a stratégií ich znižovania, obsah tohto oznámenia je nezáväzný a nevysvetľuje žiadne iné ustanovenie, a nemožno ho teda považovať za právny predpis Spoločenstva.

Okrem toho, pokiaľ ide o pojem minimálna požiadavka, tento pojem sa musí chápať v tom zmysle, že na jednej strane predstavuje minimálny štandard v záujme pracovníkov alebo ostatných dotknutých osôb, a na druhej strane umožňuje prijať alebo uložiť ešte prísnejšie opatrenia na vnútroštátnej úrovni v rámci právnych predpisov, ktoré sú prísnejšie ako právne predpisy, ktorými sa na úrovni Únie ukladajú minimálne požiadavky. Samotná skutočnosť, že sa vyžadujú limitné hodnoty ohrozenia pri práci, teda neimplikuje uplatňovanie maximálnej požiadavky, ale predstavuje minimálnu požiadavku, aká je možná v zmysle článku 58 ods. 2 nariadenia č. 1907/2006.

Za týchto okolností vzhľadom na to, že smernica 98/24 o ochrane zdravia a bezpečnosti pracovníkov pred rizikami súvisiacimi s chemickými faktormi pri práci neodkazuje na konkrétnu látku, ako je to v prípade uvedených látok, ktoré sú obsahom prílohy I uvedenej smernice, nemožno ju považovať ani za osobitnú, pretože sa uplatňuje všeobecným spôsobom na všetky chemické látky, ani za právny predpis, ktorý ukladá minimálne požiadavky, pretože stanovuje len všeobecný rámec povinností zamestnávateľov, ktorí vystavujú svojich zamestnancov rizikám vyplývajúcim z používania chemických látok. Keďže ani smernica 2004/37 o ochrane pracovníkov pred rizikami z vystavenia účinkom karcinogénov alebo mutagénov pri práci neodkazuje na žiadnu inú látku okrem benzénu, monoméru vinyl chloridu alebo prachu z tvrdého dreva, nemožno ju považovať ani za osobitnú, ani za právny predpis, ktorý ukladá minimálne požiadavky, pokiaľ ide o oxid chrómový.

Tak je to aj, pokiaľ ide o smernicu 2012/18 o kontrole nebezpečenstiev závažných havárií s prítomnosťou nebezpečných látok, ktorá sa nevzťahuje ani na konkrétne používanie nebezpečných látok v rámci bežných priemyselných činností samotného podniku, ani na ochranu ľudských jedincov pred príliš vysokou expozíciou nebezpečným látkam na pracovisku. Rovnako hoci sa smernica 2010/75 o priemyselných emisiách môže bez akýchkoľvek pochybností všeobecným spôsobom uplatňovať na priemyselné emisie pochádzajúce z používania oxidu chrómového, táto smernica neobsahuje žiadne osobitné ustanovenie týkajúce sa tejto látky.

(pozri body 31, 33, 34, 40, 44, 45, 47, 59, 62, 63)

3.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 55)

4.      Pokiaľ ide o druhú podmienku stanovenú článkom 58 ods. 2 nariadenia č. 1907/2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) pre získanie výnimky z požiadavky na autorizáciu použitia alebo kategórie použitia, a to riadne kontrolované riziko na základe existujúcich osobitných právnych predpisov Spoločenstva, treba konštatovať, že keďže uvedenú výnimku možno udeliť len vtedy, ak sú splnené všetky podmienky stanovené v tomto ustanovení, a keďže prvá podmienka týkajúca sa existencie osobitných právnych predpisov Spoločenstva ukladajúcich minimálne požiadavky týkajúce sa ochrany zdravia ľudí alebo životného prostredia pre používanie látky nie je splnená, uvedenú druhú podmienku nie je potrebné preskúmavať. Navyše vzhľadom na výraz „compte tenu“ uvedený vo francúzskej verzii uvedeného ustanovenia a výrazy použité v iných jazykových verziách tohto ustanovenia, kontrola rizika musí byť založená na uvedených existujúcich osobitných právnych predpisoch Spoločenstva. Pri neexistencii takýchto právnych predpisov je nemožné, aby nejaká kontrola rizika, aj keby bola preukázaná, mohla z takýchto právnych predpisov vyplývať, čo je už samo osebe dostatočným dôvodom na konštatovanie, že druhá podmienka nie je v prejednávanej veci splnená.

(pozri bod 64)

5.      Keďže Komisii neprináleží miera voľnej úvahy, pokiaľ ide o udelenie výnimky z požiadavky na autorizáciu na základe článku 58 ods. 2 nariadenia č. 1907/2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH), pretože neboli splnené všetky podmienky stanovené uvedeným článkom, nemohla sa dopustiť ani porušenia zásady proporcionality tým, že tento článok uplatňovala tak, ako jej to tento článok ukladá. Keďže teda Komisia musela prijať rozhodnutie o neudelení výnimky, nemohla z tohto dôvodu porušiť zásadu proporcionality.

(pozri bod 73)

6.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 75)

7.      Všeobecnému súdu však neprináleží, aby zaobstarával dôkazy, ktoré strany nepredložili.

(pozri bod 75)

8.      Verejná konzultácia upravená článkom 58 ods. 4 nariadenia č. 1907/2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) nedáva dotknutým osobám konkrétne procesné práva, ako je právo na prístup k dokumentom, ktoré boli dané k dispozícii Európskej chemickej agentúre (ECHA) alebo Komisii v rámci postupu zahrnutia látok do prílohy XIV tohto nariadenia. Uvedený článok stanovuje len právo predložiť pripomienky. Tento záver nemôže byť spochybnený ani zásadou dodržiavania práva na obhajobu v každom konaní vedenom proti osobe, keďže postup týkajúci sa zahrnutia látky do prílohy XIV nariadenia č. 1907/2006 nemožno považovať za konanie vedené proti uvedeným účastníkom. Navyše skutočnosť, že článok 58 uvedeného nariadenia stanovuje verejnú konzultáciu, nemá vplyv na skutočnosť, že ani ECHA, ani Komisia nie sú podľa tohto článku povinné vypočuť osobu, ktorá by mohla byť nariadením meniacim a dopĺňajúcim prílohu XIV dotknutá. Napokon pokiaľ ide o nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, je potrebné konštatovať, že toto nariadenie nemôže meniť rozsah článku 58 ods. 4 nariadenia č. 1907/2006, a teda nemôže vytvárať procesné práva, aké toto nariadenie č. 1907/2006 neupravuje.

(pozri body 81, 82)

9.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 88)