Vec T‑183/07

Poľská republika

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Životné prostredie – Smernica 2003/87/ES – Systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov – Národný alokačný plán emisných kvót pre Poľsko na roky 2008 až 2012 – Lehota troch mesiacov – Právomoci členských štátov a Komisie – Rovnosť zaobchádzania – Povinnosť odôvodnenia – Článok 9 ods. 1 a 3 a článok 11 ods. 2 smernice 2003/87“

Abstrakt rozsudku

1.      Životné prostredie – Znečistenie ovzdušia – Smernica 2003/87 – Národný alokačný plán emisných kvót skleníkových plynov (NAP)

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87, článok 9 ods. 3)

2.      Životné prostredie – Znečistenie ovzdušia – Smernica 2003/87 – Národný alokačný plán emisných kvót skleníkových plynov (NAP)

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87, článok 9 ods. 3)

3.      Životné prostredie – Znečistenie ovzdušia – Smernica 2003/87 – Národný alokačný plán emisných kvót skleníkových plynov (NAP)

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87, článok 9 ods. 3)

4.      Životné prostredie – Znečistenie ovzdušia – Smernica 2003/87 – Národný alokačný plán emisných kvót skleníkových plynov (NAP)

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87, článok 9 ods. 1 a 3 a článok 11 ods. 2)

5.      Životné prostredie – Znečistenie ovzdušia – Smernica 2003/87 – Národný alokačný plán emisných kvót skleníkových plynov (NAP)

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87)

6.      Životné prostredie – Znečistenie ovzdušia – Smernica 2003/87 – Národný alokačný plán emisných kvót skleníkových plynov (NAP)

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87, článok 9 ods. 3)

7.      Životné prostredie – Znečistenie ovzdušia – Smernica 2003/87 – Národný alokačný plán emisných kvót skleníkových plynov (NAP)

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87, článok 9 ods. 3 a článok 11 ods. 2)

8.      Životné prostredie – Znečistenie ovzdušia – Smernica 2003/87 – Národný alokačný plán emisných kvót skleníkových plynov (NAP)

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87, články 9, 10 a článok 11 ods. 2 a 3)

1.      Právomoc Komisie kontrolovať a zamietnuť národný alokačný plán emisných kvót skleníkových plynov (NAP), ktorý členský štát oznámil v súlade s článkom 9 ods. 3 smernice 2003/87 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, je značne ohraničená, a to tak vecnými, ako aj časovými obmedzeniami. Na jednej strane je táto kontrola obmedzená na to, že Komisia skúma zlučiteľnosť NAP s kritériami prílohy III a s ustanoveniami článku 10 smernice, a na druhej strane musí byť vykonaná v trojmesačnej lehote od oznámenia uvedeného NAP členským štátom.

Pokiaľ ide o časové obmedzenia, článok 9 ods. 3 smernice stanovuje len jednu lehotu troch mesiacov, v ktorej sa môže Komisia vyjadriť k NAP. Niet dôvodu predpokladať, že trojmesačná lehota, ktorú má Komisia k dispozícii na jeho zamietnutie, nemôže začať plynúť, ak bol oznámený neúplný NAP. Členský štát totiž nemôže prostredníctvom oznámenia neúplného NAP donekonečna odďaľovať prijatie rozhodnutia Komisie podľa článku 9 ods. 3 uvedenej smernice.

(pozri body 35, 36)

2.      Ak neexistuje všeobecná povoľovacia právomoc Komisie v pravom slova zmysle vo vzťahu k oznámenému národnému alokačnému plánu emisných kvót skleníkových plynov (NAP), nevznesenie výhrad Komisiou do uplynutia lehoty troch mesiacov, ktorá je stanovená v článku 9 ods. 3 smernice 2003/87 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, nemôže zakladať žiadnu právnu domnienku povolenia NAP.

Predbežná kontrola uskutočnená podľa uvedeného článku 9 ods. 3 totiž nevedie nevyhnutne k rozhodnutiu o povolení. Komisia môže zasiahnuť len v rozsahu, v akom považuje za nevyhnutné vzniesť výhrady k niektorým aspektom oznámeného NAP a prijať rozhodnutie o zamietnutí v prípade, že členský štát odmietne zmeniť svoj NAP. V opačnom prípade sa oznámený NAP stáva konečným a vzťahuje sa naň domnienka zákonnosti, ktorá umožňuje ukončiť dočasný zákaz vykonávania NAP členským štátom.

(pozri body 41, 42)

3.      Komisia môže pred uplynutím lehoty troch mesiacov, ktorá je stanovená v článku 9 ods. 3 smernice 2003/87 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, konať nielen tak, že najprv vznesie výhrady alebo položí otázky v súvislosti s niektorými aspektmi oznámeného národného alokačného plánu emisných kvót skleníkových plynov (NAP), ale v prípade, že členský štát odmietne zmeniť svoj NAP, aj tak, že následne prijme rozhodnutie o zamietnutí oznámeného NAP. Zatiaľ čo prijatie zamietavého rozhodnutia má za následok prerušenie plynutia lehoty troch mesiacov, v prípade, ak Komisia vznesie výhrady alebo položí otázky v súvislosti s niektorými aspektmi oznámeného NAP, sa plynutie lehoty troch mesiacov pozastavuje.

(pozri bod 43)

4.      Smernica 2003/87 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve na účely vykonania tohto systému jasne a výslovne stanovuje v článku 9 ods. 1 a 3 a v článku 11 ods. 2 rozdelenie právomocí medzi členské štáty a Komisiu, pokiaľ ide o vypracovanie, kontrolu a vykonanie národných alokačných plánov emisných kvót skleníkových plynov (NAP).

Pokiaľ ide o právomoci členských štátov, z uvedených ustanovení jednoznačne vyplýva, že členské štáty majú výlučnú právomoc po prvé na vypracovanie NAP a stanovenie celkového množstva kvót, ktoré navrhujú prideliť na dotknuté obdobie, a spôsobu, ktorým ich zamýšľajú prideľovať, a po druhé na rozhodnutie o celkovom množstve kvót, ktoré pridelia na každé päťročné obdobie, a začatie postupu individuálneho prideľovania týchto kvót. Výkon týchto výlučných právomocí členských štátov však musí byť podľa článku 9 ods. 1 druhej vety uvedenej smernice založený na objektívnych a transparentných kritériách, ako sú kritériá uvedené v prílohe III tejto smernice. Takisto článok 9 ods. 3 druhá veta smernice stanovuje, že ak Komisia NAP alebo ktorýkoľvek z jeho aspektov zamietne, členský štát prijme rozhodnutie podľa článku 11 ods. 2 tejto smernice len v prípade, ak sú ním navrhované zmeny prijaté Komisiou.

Smernica 2003/87 však jasne a presne neurčuje formu a prostriedky na dosiahnutie výsledku, ktorý stanovuje. Členské štáty teda disponujú určitou mierou voľnosti pri prebratí uvedenej smernice, a tak pri voľbe opatrení, ktoré považujú v osobitnom kontexte vnútroštátneho energetického trhu za najvhodnejšie na dosiahnutie cieľa stanoveného touto smernicou.

(pozri body 84 – 88)

5.      Ak by Komisia mohla v rámci uplatňovania systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve, ktorý zaviedla smernica 2003/87, prijať rovnakú metódu posudzovania národných alokačných plánov emisných kvót skleníkových plynov (NAP) pre všetky členské štáty, znamenalo by to priznať jej nielen skutočnú zjednocovaciu právomoc v rámci uplatňovania systému obchodovania s kvótami, ale aj hlavnú úlohu pri vypracovávaní NAP. Normotvorca v smernici pritom Komisii v rámci jej právomoci kontrolovať NAP nepriznal ani takúto zjednocovaciu právomoc, ani takúto hlavnú úlohu.

Uplatnenie zásady rovnosti zaobchádzania so všetkými členskými štátmi totiž nemôže viesť k zmene rozdelenia právomocí medzi členské štáty a Komisiu, ako je stanovené v smernici 2003/87, v súlade so zásadou subsidiarity, o ktorej sa predpokladá, že bola pri prijímaní smernice dodržaná.

(pozri body 104, 106)

6.      Rozhodnutie týkajúce sa národného alokačného plánu emisných kvót skleníkových plynov (NAP), prijaté Komisiou na základe ustanovení článku 9 ods. 3 smernice 2003/87 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, v ktorom sa dospelo k záveru o porušení niekoľkých kritérií prílohy III uvedenej smernice, pričom Komisia sa rozhodla nahradiť údaje uvedené v NAP svojimi vlastnými údajmi bez toho, aby nejakým spôsobom skontrolovala zlučiteľnosť údajov uvedených v NAP s kritériami stanovenými v smernici, nerešpektuje rozdelenie právomocí medzi členské štáty a Komisiu, ako je vymedzené v smernici.

Metóda kontroly NAP použitá Komisiou, ktorá spočíva v porovnaní údajov uvedených v NAP s údajmi získanými na základe svojej vlastnej metódy posudzovania, vedie v praxi k tomu, že Komisii umožňuje, aby sama vypracovala, a to úplne samostatným spôsobom, svoj vlastný referenčný NAP a neposudzovala súlad oznámených NAP na základe kritérií stanovených v smernici, ale v prvom rade na základe údajov a výsledkov získaných pomocou svojej vlastnej metódy.

(pozri body 107, 108, 110)

7.      Prerokovanie s verejnosťou, ktoré je stanovené v článku 11 ods. 2 smernice 2003/87 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve pred prijatím konečného rozhodnutia podľa tohto ustanovenia, by sa stalo bezpredmetným a pripomienky verejnosti by boli čisto teoretické, ak by sa zmeny národného alokačného plánu emisných kvót skleníkových plynov (NAP), ktoré môžu byť navrhnuté po rozhodnutí Komisie podľa článku 9 ods. 3 uvedenej smernice, obmedzili len na zmeny zamýšľané Komisiou.

Členské štáty totiž môžu bez toho, aby boli nevyhnutne viazané odporúčaniami uvedenými Komisiou v rozhodnutí prijatom na základe uvedeného článku 9 ods. 3, nielen opravovať a aktualizovať svoj NAP po prijatí takéhoto rozhodnutia, ale tiež pristúpiť k jeho zmenám po prijatí svojho rozhodnutia o individuálnom pridelení. Navyše vzhľadom na znenie smernice, ako aj všeobecnú štruktúru a ciele systému, ktorý vytvára, musí Komisia neustále dohliadať na to, aby NAP zohľadňovali najpresnejšie, a teda najčerstvejšie údaje a informácie tak, aby pri zachovaní účinného systému emisných kvót skleníkových plynov čo najmenej poškodzovali hospodársky rozvoj a zamestnanosť.

(pozri body 116 – 118)

8.      Komisia tým, že vo výroku rozhodnutia týkajúceho sa národného alokačného plánu emisných kvót skleníkových plynov (NAP), ktoré bolo prijaté na základe ustanovení článku 9 ods. 3 smernice 2003/87 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve, stanovila maximálnu úroveň celkového množstva kvót, ktoré možno prideliť, pri ktorej prekročení by bol NAP považovaný za nezlučiteľný so smernicou, prekračuje právomoci, ktoré sú jej zverené na základe uvedených ustanovení.

V súlade s článkom 11 ods. 2 a 3 tejto smernice totiž prináleží každému členskému štátu a nie Komisii, aby na základe NAP vypracovaného podľa článku 9 a v súlade s článkom 10 uvedenej smernice rozhodol o celkovom množstve kvót, ktoré pridelí na dané obdobie, začal postup prideľovania týchto kvót prevádzkovateľom každého zariadenia a rozhodoval o prideľovaní uvedených kvót.

(pozri body 123, 126, 131)