Vec T‑189/06
Arkema France SA
proti
Európskej komisii
„Hospodárska súťaž – Kartely – Peroxid vodíka a perboritan sodný – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 81 ES – Pripísateľnosť protiprávneho správania – Povinnosť odôvodnenia – Rovnosť zaobchádzania – Zásada riadnej správy vecí verejných – Pokuty – Oznámenie o spolupráci“
Abstrakt rozsudku
1. Hospodárska súťaž – Pravidlá Únie – Porušenia – Pripísanie – Materská spoločnosť a dcérske spoločnosti – Hospodárska jednotka – Kritériá posúdenia – Domnienka rozhodujúceho vplyvu uplatňovaného materskou spoločnosťou na dcérske spoločnosti, ktoré sú v 100 % vlastníctve materskej spoločnosti
(Články 81 ES a 82 ES; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2)
2. Hospodárska súťaž – Pravidlá Únie – Porušenia – Pripísanie – Materská spoločnosť a dcérske spoločnosti – Hospodárska jednotka – Kritériá posúdenia – Domnienka rozhodujúceho vplyvu uplatňovaného materskou spoločnosťou na dcérske spoločnosti, ktoré sú v 100 % vlastníctve materskej spoločnosti
(Články 81 ES a 82 ES; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2)
3. Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah – Rozhodnutie o uplatnení pravidiel hospodárskej súťaže – Rozhodnutie, ktoré je určené viacerým osobám
(Články 81 ES, 82 ES a 253 ES)
4. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Odstrašujúci charakter – Zohľadnenie veľkosti a celkového obratu sankcionovaného podniku – Relevantnosť – Uplatnenie násobiteľa na východiskovú sumu
(Článok 81 ES; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A)
5. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie, prijaté po iných odsudzujúcich rozhodnutiach zohľadňujúcich okolnosť opakovaného porušenia – Porušenie zásady ne bis in idem – Neexistencia
(Článok 81 ES; nariadenie Rady č. 1/2003)
6. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Neuloženie alebo zníženie pokuty výmenou za spoluprácu obvineného podniku
[Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 18 a článok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 2002/C 45/03, bod 21 a bod 23 písm. b)]
7. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Neuloženie alebo zníženie pokuty výmenou za spoluprácu obvineného podniku
[Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 18 a článok 23 ods. 2; oznámenie Komisie 2002/C 45/03, bod 21 a bod 23 písm. b)]
8. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Zohľadnenie spolupráce obvineného podniku s Komisiou nad rámec stanovený oznámením o spolupráci – Podmienky – Hranice
(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23; oznámenie Komisie 96/C 207/04, oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 3, a oznámenie Komisie 2002/C 45/03)
1. Správanie dcérskej spoločnosti možno pripísať materskej spoločnosti najmä vtedy, keď dcérska spoločnosť napriek tomu, že má vlastnú právnu subjektivitu, neurčuje svoje správanie na trhu nezávisle, ale v podstatnej časti plní pokyny, ktoré jej dáva materská spoločnosť, berúc do úvahy najmä hospodárske, organizačné a právne väzby medzi týmito dvoma právnymi subjektmi. Je to tak preto, lebo v takej situácii sú materská a dcérska spoločnosť súčasťou tej istej hospodárskej jednotky, a preto tvoria jeden podnik v zmysle článku 81 ES, čo Komisii umožňuje adresovať rozhodnutie o uložení pokuty materskej spoločnosti bez toho, aby bolo potrebné preukázať jej osobnú účasť na porušení.
V osobitnom prípade, keď materská spoločnosť vlastní 100 % základného imania svojej dcérskej spoločnosti, ktorá sa dopustila porušenia pravidiel Únie v oblasti hospodárskej súťaže, jednak táto materská spoločnosť môže uplatňovať rozhodujúci vplyv na správanie tejto dcérskej spoločnosti a jednak existuje vyvrátiteľná domnienka, že uvedená materská spoločnosť skutočne uplatňuje rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spoločnosti. Za týchto okolností stačí na to, aby sa bolo možné domnievať, že materská spoločnosť vykonáva rozhodujúci vplyv na obchodnú politiku dcérskej spoločnosti, ak Komisia preukáže, že materská spoločnosť vlastní celé základné imanie tejto dcérskej spoločnosti. Následne môže Komisia považovať materskú spoločnosť za solidárne zodpovednú za zaplatenie pokuty, ktorá bola uložená dcérskej spoločnosti, ibaže by táto materská spoločnosť, ktorej prináleží vyvrátenie tejto domnienky, predložila dostatočné dôkazy, ktoré preukazujú, že jej dcérska spoločnosť sa na trhu správa nezávisle.
Vlastnícka štruktúra dcérskej spoločnosti predstavuje dostatočné kritérium na uplatnenie uvedenej domnienky bez toho, aby bola Komisia povinná uviesť doplňujúce dôkazy týkajúce sa skutočného uplatňovania vplyvu materskej spoločnosti. Na tomto závere nič nemení skutočnosť, že takéto doplňujúce dôkazy bolo možné nájsť v iných veciach.
Keď ovládanie celého alebo takmer celého základného imania dcérskej spoločnosti bolo posúdené ako postačujúce na uplatnenie uvedenej domnienky voči všetkým osobám, ktorým bolo určené rozhodnutie, ktorým sa ukladá pokuta za porušenie práva hospodárskej súťaže, a v prípade neexistencie tvrdenia, ktoré by vyvracalo túto domnienku, skutočnosť, že vo vzťahu k niektorým spoločnostiam, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie určené, Komisia uviedla doplňujúce nepriame dôkazy, a to buď na potvrdenie záveru, ktorý už náležite vyplýval z kontroly nad celým základným imaním dcérskej spoločnosti, alebo ako reakcia na tvrdenia, ktoré uviedli dotknuté podniky, nemôže znamenať, že Komisiou použité zásady neboli v prípade všetkých spoločností, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie určené, rovnaké a že bola porušená rovnosť zaobchádzania.
(pozri body 31 – 34, 46, 47, 52, 53, 59)
2. Keď Komisia uplatňuje domnienku uplatňovania rozhodujúceho vplyvu, aby pripísala materskej spoločnosti protiprávne správanie jej dcérskej spoločnosti, musí uvedená materská spoločnosť predložiť dostatočné dôkazy, ktoré preukazujú, že dcérska spoločnosť sa na trhu správa samostatne.
V tejto súvislosti je potrebné vziať do úvahy všetky relevantné okolnosti týkajúce sa hospodárskych, organizačných a právnych väzieb medzi touto dcérskou spoločnosťou a materskou spoločnosťou, ktoré môžu byť v jednotlivých prípadoch odlišné. Toto posúdenie sa najmä nemá obmedzovať len na okolnosti súvisiace s obchodnou politikou dcérskej spoločnosti v prísnom zmysle slova, ako je distribučná alebo cenová stratégia. Predmetnú domnienku najmä nemožno vyvrátiť iba preukázaním toho, že dcérska spoločnosť riadi tieto konkrétne aspekty svojej obchodnej politiky bez toho, aby v tejto súvislosti dostávala pokyny.
Okolnosť, že materská spoločnosť je neprevádzkový holding nestačí sama osebe na vylúčenie toho, že uplatňovala rozhodujúci vplyv na svoju dcérsku spoločnosť najmä tým, že koordinovala finančné investície v rámci skupiny. V kontexte skupiny spoločností je totiž holding spoločnosťou, ktorej poslaním je preskupovať majetkové účasti v rôznych spoločnostiach a ktorej úlohou je zabezpečiť jednotu ich riadenia.
Navyše v skupine spoločností je rozdelenie úloh bežným javom, ktorý nestačí na vyvrátenie domnienky rozhodujúceho vplyvu.
Pokiaľ ide o neexistenciu systému informovania medzi materskou spoločnosťou a jej dcérskou spoločnosťou, skutočnosť, že dcérska spoločnosť nikdy nezaviedla v prospech svojej materskej spoločnosti špecifickú informačnú politiku týkajúcu sa dotknutého trhu, nemôže stačiť na preukázanie jej samostatnosti vzhľadom na to, že samostatnosť dcérskej spoločnosti sa neposudzuje len vzhľadom na aspekty prevádzkového riadenia podniku.
(pozri body 67 – 69, 74, 76, 78)
3. Odôvodnenie vyžadované článkom 253 ES musí byť prispôsobené povahe dotknutého aktu a musia v ňom byť jasne a jednoznačne uvedené úvahy inštitúcie, ktorá akt prijala, aby sa dotknuté osoby mohli oboznámiť s dôvodmi prijatia opatrenia a aby mohol príslušný súd vykonať svoje preskúmanie. Nevyžaduje sa, aby v odôvodnení boli presne uvedené všetky relevantné právne a skutkové okolnosti, keďže otázku, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky článku 253 ES, treba posúdiť nielen so zreteľom na jeho znenie, ale aj na jeho kontext, ako aj všetky právne pravidlá upravujúce príslušnú oblasť.
Keď je rozhodnutie podľa článku 81 ES určené viacerým subjektom a vyvoláva otázku pripísateľnosti porušenia, musí obsahovať dostatočné odôvodnenie vo vzťahu ku každému zo subjektov, ktorým je určené, najmä vo vzťahu k tým spomedzi nich, ktoré podľa tohto rozhodnutia musia niesť zodpovednosť za toto porušenie. Také rozhodnutie teda musí vo vzťahu k materskej spoločnosti považovanej za solidárne zodpovednú za porušenie obsahovať podrobné uvedenie dôvodov, ktoré môžu odôvodniť pripísateľnosť porušenia tejto spoločnosti.
Keď Komisia vychádza z domnienky, že materská spoločnosť uplatňuje rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spoločnosti, a dotknuté spoločnosti počas správneho konania predložili dôkazy, ktoré mali vyvrátiť túto domnienku, rozhodnutie musí obsahovať dostatočné uvedenie dôvodov odôvodňujúcich stanovisko Komisie, podľa ktorého tieto dôkazy nepostačovali na vyvrátenie uvedenej domnienky. Komisia však predsa len nie je povinná zaujať stanovisko ku všetkým tvrdeniam, ktoré zúčastnené osoby v konaní pred ňou uviedli. V dôsledku toho jej nemožno vytýkať, že konkrétne neodpovedala na každé tvrdenie, ktoré uviedol podnik. Celková odpoveď totiž podľa okolností prejednávanej veci môže stačiť na to, aby podnik mohol účinne obhajovať svoje práva a aby Všeobecný súd mohol vykonať svoje preskúmanie.
(pozri body 89 – 91, 96)
4. Komisia má určitú mieru voľnej úvahy pri stanovovaní výšky pokút, aby mohla usmerňovať správanie podnikov v zmysle dodržiavania pravidiel hospodárskej súťaže. Pri určovaní výšky pokuty musí Komisia dbať na jej odstrašujúci účinok a v tejto súvislosti môže zohľadniť najmä veľkosť a hospodársku silu predmetného podniku.
Potreba zabezpečiť dostatočne odstrašujúci účinok pokuty si vyžaduje, aby bola výška pokuty prispôsobená tak, aby sa najmä s ohľadom na finančnú spôsobilosť dotknutého podniku nestala zanedbateľnou alebo naopak neprimeranou, v súlade s požiadavkami vychádzajúcimi na jednej strane z nutnosti zabezpečiť účinnosť pokuty a na druhej strane z dodržiavania zásady proporcionality.
Najmä možnosť dotknutého podniku ľahšie zhromaždiť prostriedky nevyhnutné na zaplatenie svojej pokuty môže v záujme jej dostatočne odstrašujúceho účinku odôvodniť použitie násobiteľa. V tejto súvislosti Komisia nie je povinná preukázať súvislosť medzi využívaním zdrojov dotknutého podniku a predmetným porušením, ale môže zákonným spôsobom zohľadniť celkovú veľkosť podniku. Pokiaľ zvýšenie uplatnené Komisiou zákonným spôsobom vychádza z veľkosti dotknutého podniku, pričom zdroje využívané v rámci porušenia nepredstavujú relevantné kritérium, jeho uplatnenie nemôže predstavovať porušenie zásady rovnosti zaobchádzania iba preto, lebo nie je založené na rozlíšení podnikov, ktoré sa dopustili protiprávneho konania, podľa uvedeného kritéria. Navyše zvýšenie nemožno považovať za neprimerané vo vzťahu k cieľu odstrašenia, keď je jednoznačne odôvodnené vzhľadom na veľkosť dotknutého podniku, ktorú potvrdzuje jeho mimoriadne vysoký celosvetový obrat.
(pozri body 113 – 115, 117 – 120)
5. Uplatnenie zásady ne bis in idem podlieha trojitej podmienke totožnosti skutkového stavu, porušovateľa a chráneného právneho záujmu. Táto zásada teda zakazuje sankcionovať tú istú osobu viac ako jedenkrát za to isté protiprávne správanie s cieľom chrániť ten istý právny záujem. Vzhľadom na to, že cieľom zohľadnenia predchádzajúcich porušení zo strany Komisie v rozhodnutí nie je znova sankcionovať tieto porušenia, ale len sankcionovať dotknutý podnik za jeho účasť na karteli uvedenom v tomto rozhodnutí s prihliadnutím na jeho opakované protiprávne správanie, skutočnosť, že Komisia už zohľadnila tie isté porušenia v predchádzajúcich rozhodnutiach, nemá za následok porušenie zásady ne bis in idem.
(pozri body 127, 128)
6. Z bodov 21 a 23 oznámenia o oslobodení od pokút a znížení pokút v prípadoch kartelov vyplýva, že na splnenie podmienok na zníženie pokuty musí podnik poskytnúť Komisii dôkazy, ktoré majú významnú pridanú hodnotu vo vzťahu k dôkazom, ktoré Komisia už má k dispozícii.
Okrem toho na účely uplatnenia pásiem zníženia pokuty stanovených v bode 23 písm. b) uvedeného oznámenia o spolupráci musí Komisia stanoviť okamih, v ktorom podnik túto podmienku splnil.
Tento výklad potvrdzuje štruktúra systému vytvoreného predmetným oznámením, ktorý stanovuje tri rozdielne pásma zníženia pre „prvý“, „druhý“ a „ostatné“ podniky, ktoré splnili predmetnú podmienku, z čoho teda vyplýva, že Komisia určí presný okamih, v ktorom dotknutý podnik splnil podmienky na zníženie pokuty, porovnaním predložených dôkazov s dôkazmi, ktoré v čase podania žiadosti už mala k dispozícii. Komisia oprávnene vychádza jednak z tohto chronologického kritéria a jednak z miery pridanej hodnoty informácií poskytnutých podnikmi, keď v súlade s podmienkou stanovenou v bode 21 uvedeného oznámenia skúma, či predložené dôkazy majú významnú pridanú hodnotu vo vzťahu k dôkazom, ktoré už mala k dispozícii v čase podania jednotlivých žiadostí.
Tento prístup, ktorý zohľadňuje tak časový, ako aj kvalitatívny aspekt poskytnutých informácií a ktorý zvýhodňuje podnik, ktorý ako prvý splnil podmienky na priznanie zníženia pokuty, zodpovedá cieľom uvedeného oznámenia, keďže podnecuje podniky, ktoré chcú spolupracovať, aby spolupracovali čo najskôr počas vyšetrovania tým, že vo svojej prvej žiadosti predložia všetky dôkazy, ktoré majú k dispozícii. Tento prístup tým, že podnecuje k prekročeniu hranice významnej pridanej hodnoty už v prvej žiadosti, najmä umožňuje vylúčiť, aby podnik, ktorý podá žiadosť o zhovievavosť, rozdelil svoju spoluprácu na viacero častí počas celého konania. Navyše vzhľadom na to, že oznámenie o spolupráci je založené na prístupe, ktorý si vyžaduje určenie presného chronologického poradia podania žiadostí, v súlade s cieľmi transparentnosti a právnej istoty, jeho uplatňovanie sa nemôže líšiť v závislosti od toho, či je časový odstup medzi žiadosťami dlhý alebo krátky.
(pozri body 146 – 148, 153 – 155)
7. Hoci Komisia v rámci posudzovania spolupráce poskytnutej účastníkmi kartelu nemôže porušiť zásadu rovnosti zaobchádzania, pri posudzovaní kvality a užitočnosti spolupráce poskytnutej konkrétnym podnikom má veľkú mieru voľnej úvahy. Preto možno Komisii vytknúť iba zjavne nesprávne posúdenie.
(pozri bod 168)
8. Pokiaľ ide o porušenia, ktoré patria do pôsobnosti oznámenia o oslobodení od pokút a znížení pokút v prípadoch kartelov, dotknutý subjekt v zásade nemôže oprávnene vytýkať Komisii, že nevzala do úvahy stupeň jeho spolupráce ako poľahčujúcu okolnosť mimo právneho rámca oznámenia o spolupráci. Keď teda Komisia vzala do úvahy spoluprácu podniku tým, že znížila pokutu na základe oznámenia o spolupráci, Komisii nemožno oprávnene vytýkať, že neuplatnila dodatočné zníženie pokuty uloženej tomuto podniku mimo pôsobnosti uvedeného oznámenia.
(pozri body 178, 179)