ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (odvolacia komora)

z 9. decembra 2009

Vec T‑377/08 P

Európska komisia

proti

Gerhardovi Birkhoffovi

„Odvolanie – Verejná služba – Úradníci – Sociálne zabezpečenie – Zdravotné poistenie – Náhrada liečebných nákladov – Zrušenie rozhodnutia na prvom stupni zamietajúceho predbežné povolenie na účely náhrady nákladov na získanie invalidného vozíka – Skreslenie dôkazu“

Predmet: Odvolanie podané proti rozsudku Súdu pre verejnú službu Európskej únie (prvá komora) z 8. júla 2008, Birkhoff/Komisia (F‑76/07, zatiaľ neuverejnený v Zbierke), smerujúce k zrušeniu tohto rozsudku

Rozhodnutie: Rozsudok Súdu pre verejnú službu Európskej únie (prvá komora) z 8. júla 2008, Birkhoff/Komisia (F–76/07, zatiaľ neuverejnený v Zbierke), sa zrušuje. Rozhodnutie úradu pre plnenie nárokov z 8. novembra 2006 sa zrušuje. G. Birkhoff a Európska komisia znášajú vlastné trovy konania vzniknuté na tomto stupni konania. Komisia je povinná nahradiť všetky trovy konania vzniknuté na prvom stupni konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Sociálne zabezpečenie – Zdravotné poistenie – Výdavky súvisiace s chorobou – Náhrada – Zamietnutie – Sťažnosť – Rozhodnutie o zamietnutí – Povinnosť odôvodnenia

(Služobný poriadok úradníkov, článok 90 ods. 2)

2.      Úradníci – Sociálne zabezpečenie – Zdravotné poistenie – Výdavky súvisiace s chorobou – Náhrada – Zamietnutie – Súdne preskúmanie – Hranice

(Služobný poriadok úradníkov, článok 72)

3.      Úradníci – Povinnosť starostlivosti prislúchajúca administratíve – Zohľadnenie záujmov úradníka

(Spoločné pravidlá pre zdravotné poistenie, článok 35 ods. 2)

1.      Odôvodnenie rozhodnutia zamietajúceho sťažnosť by malo byť v súlade s rozhodnutím, proti ktorému je táto sťažnosť podaná.

Ak teda úrad pre plnenie nárokov zamietne na základe nepriaznivého stanoviska povereného lekára náhradu niektorých liečebných výdavkov na základe článku 20 spoločných pravidiel a ak dotknutá osoba podá sťažnosť namietajúcu príliš všeobecnú alebo stručnú povahu dôvodu, na ktorom je toto zamietnutie založené, administratíva môže predložiť podrobnejšie dôvody v priebehu konania pred podaním žaloby s cieľom odpovedať na túto sťažnosť. Takéto osobitné dôvody týkajúce sa individuálneho prípadu, ktoré sa oznámia pred podaním súdnej žaloby, by mali byť v súlade s rozhodnutím o zamietnutí, a musia sa teda považovať za relevantné informácie na účely posúdenia zákonnosti tohto rozhodnutia.

(pozri body 55 a 56)

Odkaz: Súdny dvor, 9. decembra 1993, Parlament/Volger, C‑115/92 P, Zb. s. I‑6549, bod 22; Súdny dvor, 23. septembra 2004, Hectors/Parlament, C‑150/03 P, Zb. s. I‑8691, body 47 až 49; Súd prvého stupňa, 22. marca 1995, Kotzonis/HSV, T‑586/93, Zb. s. II‑665, bod 105; Súd prvého stupňa, 11. marca 1999, Gaspari/Parlament, T‑66/98, Zb. VS s. I‑A‑55, II‑287, body 30 až 33; Súd prvého stupňa, 11. mája 2000, Pipeaux/Parlament, T‑34/99, Zb. VS s. I‑A‑79, II‑337, body 18 a 19; Súd prvého stupňa, 6. júla 2004, Huygens/Komisia, T‑281/01, Zb. VS s. I‑A‑203, II‑903, bod 107

2.      Preskúmanie súdom sa nevzťahuje na lekárske posúdenia v pravom slova zmysle, ktoré musia byť považované za konečné, pokiaľ boli uskutočnené za riadnych podmienok.

Stanoviská povereného lekára a lekárskej rady, ktoré sa zaoberajú jedinou otázkou čisto technickej povahy, a to či vadný invalidný vozík vzhľadom na materiál použitý pri jeho výrobe a príčinu zlomenia jeho operadla mohol byť racionálne opravený, alebo či bolo z bezpečnostných dôvodov odôvodnené financovať nadobudnutie nového invalidného vozíka, nevyjadrujú žiadne lekárske posúdenie v pravom slova zmysle. Judikatúra týkajúca sa obmedzeného súdneho preskúmania lekárskych stanovísk sa preto v takomto prípade neuplatní.

(pozri body 68 – 70)

Odkaz: Súdny dvor, 19. januára 1988, Biedermann/Dvor audítorov, 2/87, Zb. s. 143, bod 8; Súd prvého stupňa, 16. marca 1993, Blackman/Parlament, T‑33/89 a T‑74/89, Zb. s. II‑249, bod 44; Súd prvého stupňa, 12. mája 2004, Hecq/Komisia, T‑191/01, Zb. VS s. I‑A‑147, II‑659, bod 62

3.      Povinnosť starostlivosti prislúchajúca administratíve, ktorá vyjadruje rovnováhu medzi vzájomnými právami a povinnosťami vytvorenú služobným poriadkom vo vzťahoch medzi verejným orgánom a zamestnancami verejnej služby, predovšetkým znamená, že pokiaľ orgán rozhoduje o situácii úradníka, zohľadní nielen záujem služby, ale aj záujem dotknutého úradníka.

Menovací orgán poruší svoju povinnosť starostlivosti, pokiaľ nezohľadní situáciu žalobcu, úradníka na dôchodku, ktorý žiada o náhradu nákladov na výmenu vadného invalidného vozíka svojej dcéry, hoci je tomuto orgánu známe, že žalobca žije v inom členskom štáte ako jeho dcéra a že invalidný vozík bol zakúpený v prvom členskom štáte a opravený v druhom členskom štáte. Táto situácia značne sťažuje úlohu žalobcu, ktorá spočíva v preukázaní príčiny vadnosti invalidného vozíka a v preukázaní skutočnosti, že jeho ochrnutá dcéra potrebuje nový invalidný vozík, aby mohla viesť uspokojivý súkromný a profesijný život.

Za týchto okolností je menovací orgán povinný zaujať aktívnejšiu rolu pri prešetrovaní veci najmä tým, že zváži analogické uplatnenie článku 35 ods. 2 Spoločných pravidiel pre zdravotné poistenie úradníkov Európskych spoločenstiev, podľa ktorého administratíva môže pred rozhodnutím o sťažnosti, pokiaľ je spor lekárskej povahy, požiadať o stanovisko lekára ‑ špecialistu, pričom „výdavky na expertízu sa hradia zo spoločného systému“. Keďže tento spor má technickú povahu, uvedený orgán si má položiť otázku, či z finančného hľadiska je prijateľnejšie hľadať spolu so žalobcom technického znalca na náklady spoločného systému zdravotného poistenia alebo zvážiť náhradu výdavkov na získanie nového invalidného vozíka, prípadne obmedzenú na určitý strop.

(pozri body 87 – 89)

Odkaz: Súdny dvor, 28. mája 1980, Kuhner/Komisia, 33/79 a 75/79, Zb. s. 1677, bod 22; Súdny dvor, 29. júna 1994, Klinke/Súdny dvor, C‑298/93 P, Zb. s. I‑3009, bod 38; Súd prvého stupňa, 27. septembra 2006, Lantzoni/Súdny dvor, T‑156/05, Zb. VS s. I‑A‑2‑189, II‑A‑2‑969, bod 88