Vec T‑192/08
Transnational Company „Kazchrome“ AO
a ENRC Marketing AG
proti
Rade Európskej únie
„Dumping – Dovoz ferosilícia s pôvodom v Bývalej juhoslovanskej republike Macedónsko, Číne, Egypte, Kazachstane a Rusku – Príčinná súvislosť – Záujem Spoločenstva – Nespolupráca – Dostupné údaje – Trhovohospodárske zaobchádzanie – Právo na obhajobu – Povinnosť odôvodnenia“
Abstrakt rozsudku
1. Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Ujma – Preukázanie príčinnej súvislosti – Kritériá
(Nariadenie Rady č. 384/96, článok 3 ods. 6 a 7, a nariadenie Rady č. 1225/2009, článok 3 ods. 6 a 7)
2. Medzinárodné dohody – Dohoda o založení Svetovej obchodnej organizácie – GATT z roku 1994 – Priamy účinok – Neexistencia – Nemožnosť odvolať sa na dohody WTO na účely namietania zákonnosti aktu Spoločenstva – Výnimky – Akt Spoločenstva smerujúci k zabezpečeniu ich vykonania alebo výslovne a presne na ne odkazujúci
(Článok 230 ES; Všeobecná dohoda o clách a obchode z roku 1994)
3. Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Ujma – Voľná úvaha inštitúcií – Súdne preskúmanie – Hranice
(Nariadenie Rady č. 384/96, článok 3, a nariadenie Rady č. 1225/2009, článok 3)
4. Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Ujma – Preukázanie príčinnej súvislosti – Povinnosti inštitúcií
(Nariadenie Rady č. 384/96, článok 3 ods. 7, a nariadenie Rady č. 1225/2009, článok 3 ods. 7)
5. Právo Únie – Zásady – Právo na obhajobu – Dodržiavanie v rámci správnych konaní – Antidumping
6. Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Ujma – Preukázanie príčinnej súvislosti – Povinnosti inštitúcií
(Nariadenie Rady č. 38 4/96, článok 3 ods. 7, nariadenie Rady č. 172/2008 a nariadenie Rady č. 1225/2009, článok 3 ods. 7)
7. Konanie – Návrh na začatie konania – Formálne náležitosti – Určenie predmetu konania – Zhrnutie dôvodov, na ktorých je návrh založený – Všeobecný odkaz na iné dokumenty, aj keď sú priložené k návrhu – Neprípustnosť
[Štatút Súdneho dvora, článok 21 prvý odsek a článok 53 prvý odsek; Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 44 ods. 1 písm. c)]
8. Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Posúdenie záujmu Spoločenstva – Zohľadnenie informácií týkajúcich sa obdobia nasledujúceho po prešetrovaní – Prípustnosť
(Nariadenie Rady č. 384/96, článok 6 ods. 1 a článok 21 ods. 1, a nariadenie Rady č. 1225/2009, článok 6 ods. 1 a článok 21 ods. 1)
9. Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Posúdenie záujmu Spoločenstva – Voľná úvaha inštitúcií – Skutočnosti, ktoré treba zohľadniť
(Nariadenie Rady č. 384/96, článok 21 ods. 1, a nariadenie Rady č. 1225/2009, článok 21 ods. 1)
10. Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah – Nariadenie, ktorým sa ukladajú antidumpingové clá
(Článok 253 ES)
11. Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Priebeh prešetrovania – Dostupné údaje – Možnosť použitia v prípade zrušenia overovania na mieste
(Nariadenie Rady č. 384/96, článok 18 ods. 1 a 3, a nariadenie Rady č. 1225/2009, článok 18 ods. 1 a 3)
12. Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Rozsah povinnosti Komisie overiť správnosť informácií poskytnutých dotknutými osobami – Informácie poskytnuté v rámci priznania trhovohospodárskeho zaobchádzania – Zahrnutie
[Nariadenie Rady č. 384/96, článok 2 ods. 7 písm. b), článok 6 ods. 8, článok 16 ods. 1, a nariadenie Rady č. 1225/2009, článok 2 ods. 7 písm. b), článok 6 ods. 8 a článok 16 ods. 1]
13. Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Posúdenie záujmu Spoločenstva – Porušenie práva na obhajobu – Neexistencia vplyvu na zákonnosť nariadenia, ktorým sa ukladá konečné clo – Podmienky
(Nariadenie Rady č. 384/96, článok 3 ods. 7, a nariadenie Rady č. 1225/2009, článok 3 ods. 7)
1. Z článku 3 ods. 6 základného antidumpingového nariadenia č. 384/96 (teraz článok 3 ods. 6 nariadenia č. 1225/2009) vyplýva, že inštitúcie musia preukázať, že dumpingové dovozy spôsobujú výrobnému odvetviu Spoločenstva značnú ujmu vzhľadom na ich objem a cenu (analýza pripísania). Ďalej z článku 3 ods. 7 toho istého základného nariadenia (teraz článok 3 ods. 7 nariadenia č. 1225/2009) vyplýva, že inštitúcie musia jednak skúmať všetky iné známe faktory, ktoré spôsobujú ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva v rovnakom čase ako dumpingové dovozy, a jednak zabezpečiť, aby ujma spôsobená týmito inými faktormi nebola pripísaná uvedeným dovozom (analýza nepripísania).
Cieľom týchto ustanovení je zabezpečiť, aby inštitúcie oddeľovali a odlišovali škodlivé účinky dumpingových dovozov od škodlivých účinkov iných faktorov.
Na tento účel je za určitých okolností nevyhnutná spoločná analýza týchto faktorov. O takýto prípad ide najmä vtedy, ak inštitúcie na základe individuálnej analýzy dospejú k záveru, že každý z týchto iných faktorov má negatívny účinok na situáciu výrobného odvetvia Spoločenstva, pričom však tento vplyv nemožno považovať za významný.
Analýza existencie príčinnej súvislosti sa nemusí nevyhnutne uskutočňovať na úrovni výrobného odvetvia Spoločenstva ako celku, takže sa nemusí zohľadniť všetka ujma spôsobená jednému z výrobcov Spoločenstva na základe iného faktora než dumpingových dovozov. Inštitúcie totiž musia jednak preskúmať všetky ostatné známe faktory, ktoré spôsobujú ujmu výrobnému odvetviu Spoločenstva v rovnakom čase ako dumpingové dovozy, a jednak zabezpečiť, aby ujma spôsobená týmito inými faktormi nebola pripísaná uvedeným dovozom. Článok 3 ods. 7 základného nariadenia nespresňuje, či toto preskúmanie musí zohľadniť len ujmu spôsobenú výrobnému odvetviu Spoločenstva ako celku inými faktormi. V dôsledku toho je možné, že za určitých okolností sa ujma spôsobená individuálne jednému výrobcovi Spoločenstva iným faktorom než dumpingovými dovozmi musí zohľadniť, pokiaľ prispela k ujme, ktorá bola zistená v prípade výrobného odvetvia Spoločenstva ako celku. Táto možnosť však neznamená, že inštitúcie sú povinné systematicky analyzovať individuálnu situáciu každého výrobcu Spoločenstva.
(pozri body 30, 31, 37, 41 – 45, 88, 180, 194, 195, 209)
2. Dohody Svetovej obchodnej organizácie (WTO) vzhľadom na svoju povahu a štruktúru v zásade nepatria medzi normy, na ktoré súd Únie prihliada pri skúmaní zákonnosti aktov inštitúcií Únie podľa článku 230 prvého odseku ES. V každom prípade má však súd Únie právomoc preskúmať zákonnosť dotknutého aktu Únie s ohľadom na pravidlá WTO za predpokladu, že Únia chcela vykonať konkrétny záväzok v rámci WTO, alebo v prípade, že akt Únie výslovne odkazuje na konkrétne ustanovenia dohôd WTO. To je prípad základného antidumpingového nariadenia č. 384/96, ktorého cieľom je v čo najväčšej miere prebrať do práva Únie pravidlá obsiahnuté v antidumpingovej dohode z roku 1994. Navyše, hoci výklady antidumpingovej dohody prijaté orgánom na urovnávanie sporov WTO nie sú pre Všeobecný súd záväzné pri jeho posúdení platnosti vykonávacieho nariadenia, nič nebráni tomu, aby sa Všeobecný súd o ne oprel, pokiaľ ide o uskutočnenie výkladu určitého ustanovenia základného nariadenia.
(pozri body 32, 33, 36)
3. Otázka, či výrobnému odvetviu Spoločenstva vznikla ujma a či je táto ujma pripísateľná dumpingovému alebo subvencovanému dovozu, ako aj otázka, či iné známe faktory prispeli k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva, predpokladá ohodnotenie zložitých hospodárskych otázok, na ktoré majú inštitúcie širokú voľnú úvahu. Z toho vyplýva, že preskúmanie posúdenia inštitúcií vykonané súdom Únie musí byť obmedzené na overenie dodržania procesných pravidiel, vecnej správnosti skutkových zistení uvedených na vykonanie napádaného výberu, neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia skutkového stavu alebo neexistencie zneužitia právomoci.
(pozri body 51, 90, 164)
4. Nemožno tvrdiť, že založenie analýzy príčinnej súvislosti medzi dumpingovými dovozmi a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Spoločenstva na teoretickej nominálnej využiteľnosti, a nie na skutočnej využiteľnosti, nevyhnutne porušuje pravidlo nepripísania zodpovednosti. Hoci totiž presmerovanie výrobných prostriedkov na iný trh musí viesť k úprave údajov týkajúcich sa výrobných kapacít, uvedené údaje nemusia odzrkadľovať všetky dočasné odstávky výrobných zariadení. Za týchto okolností inštitúcie naopak musia zabezpečiť dodržiavanie povinností uvedených v článku 3 ods. 7 základného antidumpingového nariadenia č. 384/96 (teraz článok 3 ods. 7 nariadenia č. 1225/2009) a uskutočniť analýzu nepripísania v riadnej a náležitej forme, v rámci ktorej sa musí oddeliť a odlíšiť ujma prípadne spôsobená týmito dočasnými zastaveniami výroby od ujmy spôsobenej dumpingovými dovozmi.
(pozri body 105, 109)
5. Požiadavky vyplývajúce z rešpektovania práv na obhajobu je potrebné dodržiavať nielen v rámci konaní, ktoré môžu viesť k uloženiu sankcií, ale aj v prešetrovaniach, ktoré predchádzajú prijatiu antidumpingových nariadení, ktoré sa môžu dotknutých podnikov priamo a osobne týkať a mať pre ne nepriaznivé dôsledky. Osobitne musí byť dotknutým podnikom v priebehu správneho konania umožnené vyjadriť svoje stanovisko k existencii a relevantnosti uvádzaných skutočností a okolností a k dôkazom uvádzaným Komisiou na podporu svojho tvrdenia o existencii dumpingových praktík a ujmy, ktorá z nich vyplýva.
Pokiaľ ide o nekoherenciu a anomálie hlavných skutočností a základných úvah, na základe ktorých sa zamýšľa zavedenie dočasných antidumpingových ciel, dotknutý účastník konania si nemôže zamieňať nedodržanie svojho práva na obhajobu s existenciou vecných chýb, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť nariadenia, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo. Táto okolnosť totiž vôbec nepreukazuje, že Komisia porušila uvedené právo. V každom prípade rešpektovanie práva na obhajobu od inštitúcií nevyžaduje, aby odpovedali na každé tvrdenie predložené vyvážajúcim výrobcom v priebehu konania, ale len aby dotknutým účastníkom konania poskytli možnosť účinne brániť svoje záujmy.
(pozri body 110, 319, 321, 326, 327, 332)
6. Inštitúcie porušujú článok 3 ods. 7 základného antidumpingového nariadenia č. 384/96 (teraz článok 3 ods. 7 nariadenia č. 1225/2009), keď neoddelia a neodlíšia účinky významných investícií uskutočnených výrobným odvetvím Spoločenstva počas obdobia prešetrovania od účinkov dumpingových dovozov. Rovnako to platí aj v situácii, keď inštitúcie neposúdia vplyv nedostatku ziskovosti niektorých výrobcov Spoločenstva na výrobné odvetvie Spoločenstva ako celok.
Takéto porušenie však odôvodňuje zrušenie vykonávacieho nariadenia, akým je nariadenie č. 172/2008, len v prípade, že je spôsobilé spochybniť jeho zákonnosť tým, že spôsobí neplatnosť celej analýzy inštitúcií týkajúcu sa príčinnej súvislosti. Nie je to tak vtedy, keď uvedené investície významne neprispeli k ujme utrpenej výrobným odvetvím Spoločenstva počas obdobia prešetrovania.
(pozri body 116, 119, 120, 180 – 182, 211)
7. Podľa článku 21 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora, ktorý sa uplatňuje aj na Všeobecný súd na základe článku 53 prvého odseku tohto štatútu a podľa článku 44 ods. 1 písm. c) a d) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, musí každá žaloba obsahovať uvedenie predmetu sporu, návrhov žalobcu a zhrnutie dôvodov, na ktorých je založená. Toto uvedenie musí byť dostatočne jasné a presné na to, aby umožnilo žalovanému pripraviť si obhajobu a Všeobecnému súdu rozhodnúť o žalobe. Na účely zabezpečenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti je na prípustnosť žaloby potrebné, aby z textu samotnej žaloby vyplývali podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa zakladá, prinajmenšom stručne, ale súvislým a pochopiteľným spôsobom. Ak môže byť obsah žaloby podporený a v konkrétnych bodoch doplnený odkazom na výňatky listín, všeobecný odkaz na iné písomnosti, hoci tvoria jej prílohu, nemôže nahradiť nedostatok základných skutočností právnej argumentácie, ktoré predstavujú náležitosti žaloby.
(pozri bod 212)
8. Článok 6 ods. 1 základného antdumpingového nariadenia č. 384/96 (teraz článok 6 ods. 1 nariadenia č. 1225/2009) sa neuplatňuje na zistenie existencie záujmu Spoločenstva, ako je upravený v článku 21 ods. 1 toho istého základného nariadenia (teraz článok 21 ods. 1 nariadenia č. 1225/2009), čo znamená, že údaje týkajúce sa obdobia nasledujúceho po období prešetrovania sa v rámci tohto zistenia môžu zohľadniť. Stanovenie obdobia prešetrovania a zákaz zohľadniť skutočnosti, ktoré nastali po tomto období, totiž slúžia na zaručenie toho, aby boli výsledky prešetrovania reprezentatívne a spoľahlivé. Obdobie prešetrovania stanovené v uvedenom článku 6 ods. 1 má za cieľ zabezpečiť, aby dôkazy, na základe ktorých sa určuje dumping a ujma, neboli ovplyvňované správaním dotknutých výrobcov po začatí antidumpingového konania, a teda aby konečné clo uložené v dôsledku konania bolo spôsobilé účinne zabrániť ujme vyplývajúcej z dumpingu.
Okrem toho článok 21 uvedeného základného nariadenia na jednej strane neobsahuje nijaké časové obmedzenie, pokiaľ ide o údaje, ktoré môžu inštitúcie zohľadniť na účely zistenia existencie záujmu Spoločenstva. Na druhej strane si zistenie záujmu Spoločenstva vyžaduje hodnotenie možných dôsledkov jednak uplatnenia a jednak neuplatnenia predpokladaných opatrení v záujme výrobného odvetvia Spoločenstva a v iných dotknutých záujmoch. Toto hodnotenie predpokladá prognózu založenú na hypotézach týkajúcich sa budúcich udalostí, ktorú obsahuje posúdenie komplexných hospodárskych situácií. Toto posúdenie podlieha širokej miere voľnej úvahy Komisie, a teda preskúmaniu súdu Únie obmedzenému na overenie dodržania procesných pravidiel, vecnej správnosti skutkových zistení uvedených na vykonanie napádaného výberu, neexistencie zjavne nesprávneho posúdenia skutkového stavu a neexistencie zneužitia právomoci.
(pozri body 221 – 224, 227)
9. Hodnotenie záujmu Spoločenstva v zmysle článku 21 ods. 1 základného antidumpingového nariadenia č. 384/96 (teraz článok 21 ods. 1 nariadenia č. 1225/2009) vyžaduje zváženie záujmov rôznych dotknutých strán a všeobecného záujmu. Komisia pri hodnotení záujmu Spoločenstva disponuje širokou mierou voľnej úvahy, ktorá sa uplatňuje v jednotlivých prípadoch v závislosti od všetkých relevantných okolností. Skoršie rozhodnutie, v ktorom sa dospelo k neexistencii nápravnej povahy v minulosti uložených antidumpingových opatrení na dovozy identického výrobku s pôvodom v tých istých krajinách, ako sú krajiny dotknuté prešetrovaním, môže byť relevantné pri uplatnení článku 21 ods. 1 základného nariadenia, ak prispieva k preukázaniu, že prijatie antidumpingových opatrení nie je vo všeobecnom záujme.
(pozri body 240, 241)
10. V odôvodnení vyžadovanom článkom 253 ES musia byť jasne a jednoznačne uvedené úvahy orgánu Únie, ktorý prijal predmetný akt, aby sa dotknuté osoby mohli oboznámiť s dôvodmi prijatia opatrenia a v prípade potreby brániť svoje práva a aby mohol súd Únie vykonať svoje preskúmanie. Na druhej strane však inštitúcie nie sú povinné odpovedať v odôvodnení dočasného alebo konečného nariadenia týkajúceho sa antidumpingového cla na všetky skutkové a právne otázky uvádzané dotknutými osobami v priebehu správneho konania. Keďže Komisia pristúpila k jasnej a jednoznačnej analýze dôsledkov antidumpingových opatrení pre dotknutých užívateľov a keďže Rada uskutočnila síce stručnejšie, avšak nemenej jasné preskúmanie dopadu zavedenia antidumpingových ciel na uvedených užívateľov, inštitúciám nemožno vytýkať nijaké porušenie povinnosti odôvodnenia.
(pozri body 256, 257)
11. V oblasti prešetrovaní vykonávaných v antidumpingovom konaní zrušenie overovania na mieste dotknutým účastníkom konania sa nemôže skúmať s ohľadom na odsek 3 článku 18 základného antidumpingového nariadenia č. 384/96 (teraz odsek 3 článku 18 nariadenia č. 1225/2009), ale s ohľadom na jeho odsek 1 (teraz odsek 1 článku 18 nariadenia č. 1225/2009). Hoci totiž na jednej strane zrušenie overovania na mieste nepatrí pod posledné tri prípady v zmysle článku 18 ods. 1 tohto nariadenia, musí sa považovať, pokiaľ nedôjde k prípadu vis maior, za odmietnutie prístupu k informáciám, ktoré Komisia považuje za nevyhnutné, v zmysle prvého prípadu opísaného v tomto ustanovení. Na druhej strane článok 18 ods. 3 uvedeného základného nariadenia nemožno použiť na účely obchádzania povinnosti vyhovieť overovaniu na mieste, pokiaľ takéto overovanie služby Komisie považujú za nevyhnutné. Je pravda, že podľa tohto ustanovenia možno použitie dostupných údajov v prípade informácií, ktoré nie sú vo všetkých ohľadoch ideálne, odmietnuť len v prípade, že dotknutý účastník konania konal v rámci svojich najlepších možností. V prípade, že účastník konania odmietne vyhovieť overovaniu na mieste, však nemožno jeho konanie považovať za takýto druh konania.
Čo sa týka cieľa článku 18 ods. 1 základného nariadenia, vzhľadom na to, že toto nariadenie nedáva Komisii právomoc prešetrovania, ktorá by jej umožnila donútiť výrobcov alebo vývozcov, ktorých sa sťažnosť týka, aby sa zúčastnili na prešetrovaní alebo predložili informácie, sú Rada i Komisia pri získavaní potrebných informácií v stanovených lehotách odkázané na dobrovoľnú spoluprácu dotknutých účastníkov konania. Odmietnutie vyhovieť overovaniu na mieste odporuje cieľu lojálnej a dôslednej spolupráce, ktorého rešpektovanie sa snaží zaručiť článok 18 ods. 1 uvedeného základného nariadenia.
Napokon z analýzy štruktúry toho istého základného nariadenia vyplýva jednak, že prináleží inštitúciám, aby rozhodli, či sa na účely overenia informácií poskytnutých dotknutým účastníkom konania domnievajú, že je nevyhnutné potvrdiť tieto informácie prostredníctvom overovania na mieste v priestoroch tohto účastníka konania, a jednak, že za predpokladu, že dotknutý účastník konania bráni overeniu ním poskytnutých údajov na mieste, dôjde k uplatneniu článku 18 uvedeného základného nariadenia a možno použiť dostupné údaje.
(pozri body 270 – 276)
12. Keďže článok 6 ods. 8 základného antidumpingového nariadenia č. 384/96 (teraz článok 6 ods. 8 nariadenia č. 1225/2009) neobsahuje žiadne obmedzenie rozsahu povinnosti overiť údaje, z ktorých vychádzajú závery inštitúcií, takáto povinnosť sa vzťahuje aj na informácie poskytnuté dotknutým účastníkom konania v rámci žiadosti o priznanie trhovohospodárskeho zaobchádzania. Navyše článok 16 ods. 1 toho istého základného nariadenia (teraz článok 16 ods. 1 nariadenia č. 1225/2009) neobsahuje nijaké obmedzenie možnosti uskutočniť overenia v priestoroch dotknutých účastníkov konania, pokiaľ to Komisia považuje za potrebné v závislosti od informácií, ktoré sa Komisia snaží overiť. Z toho vyplýva, že článok 16 ods. 1 základného nariadenia Komisii umožňuje, aby uskutočnila overovanie v priestoroch vyvážajúceho výrobcu na účely posúdenia jeho žiadosti o priznanie trhovohospodárskeho zaobchádzania a ubezpečenia sa o správnosti informácií, ktoré sú v nej poskytnuté, pokiaľ to považuje za nevyhnutné.
Preto skutočnosť, že článok 2 ods. 7 písm. b) základného antidumpingového nariadenia č. 384/96 (teraz článok 2 ods. 7 nariadenia č. 1225/2009) nevyžaduje, aby sa overovanie na mieste uskutočnilo v priestoroch vyvážajúceho výrobcu, ktorý požiadal o priznanie trhovohospodárskeho zaobchádzania, neznamená, že k takémuto overovaniu na mieste nemôže dôjsť. Rovnako sa nemožno ani domnievať, že uskutočnenie overovania na mieste v rámci posudzovania žiadosti o poskytnutie tohto postavenia predstavuje ďalšiu podmienku nad rámec článku 2 ods. 7 písm. b) uvedeného základného nariadenia.
(pozri body 294 – 296)
13. V antidumpingovom konaní inštitúcie nie sú povinné žiadať od výrobcov Spoločenstva, aby poskytli vysvetlenia tendencií ich hospodárskej situácie, keďže uvedeným výrobcom neprináleží, aby uskutočnili analýzu nepripísania zodpovednosti podľa článku 3 ods. 7 základného antidumpingového nariadenia č. 384/96 (teraz článok 3 ods. 7 nariadenia č. 1225/2009). Takúto analýzu inštitúcie naopak musia uskutočniť na účely dočasných a konečných rozhodnutí. Navyše aj za predpokladu, že zásada dodržania práva na obhajobu vyžaduje, aby boli vyrábajúci vývozcovia informovaní o hlavných skutočnostiach a základných úvahách, na základe ktorých sa zamýšľa zavedenie dočasných ciel, nerešpektovanie týchto práv samo osebe nemôže mať za následok neplatnosť nariadenia, ktorým sa ukladajú konečné clá, pokiaľ sa v priebehu procesu prijímania takéhoto nariadenia napravilo pochybenie, ku ktorému došlo pri prijímaní nariadenia, ktorým sa ukladajú dočasné clá.
(pozri body 314, 319)