Language of document : ECLI:EU:T:2006:374

Vec T‑303/02

Westfalen Gassen Nederland BV

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Hospodárska súťaž – Kartely – Holandský trh s priemyselnými a medicínskymi plynmi – Určenie cien – Dôkaz o účasti na karteli – Dôkaz o dištancovaní sa – Zásady zákazu diskriminácie a proporcionality – Výpočet pokút“

Abstrakt rozsudku

1.      Hospodárska súťaž – Kartely – Narušenie hospodárskej súťaže – Kritériá posúdenia

(Článok 81 ods. 1 ES)

2.      Hospodárska súťaž – Kartely – Účasť podniku na protisúťažnej iniciatíve

(Článok 81 ods. 1 ES)

3.      Hospodárska súťaž – Kartely – Dôkaz

(Článok 81 ods. 1 ES)

4.      Hospodárska súťaž – Kartely – Zosúladený postup – Pojem

(Článok 81 ods. 1 ES)

5.      Hospodárska súťaž – Kartely – Zosúladený postup – Pojem

(Článok 81 ods. 1 ES)

6.      Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Dĺžka trvania porušenia

(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2)

7.      Hospodárska súťaž – Pokuty – Posúdenie v závislosti od individuálneho správania podniku

(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2)

8.      Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie

(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2)

9.      Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie

(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 96/C 207/04; oznámenie Komisie 98/C 9/03)

10.    Konanie – Lehota na predloženie dôkazov

[Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa, článok 44 ods. 1 písm. e), článok 48 ods. 1 a článok 66 ods. 2]

1.      Na účely uplatnenia článku 81 ods. 1 ES stačí, aby dohoda mala za cieľ obmedziť, vylúčiť alebo skresliť hospodársku súťaž bez ohľadu na jej konkrétne účinky. Preto v prípade dohôd uzavretých počas stretnutí konkurenčných podnikov nastane porušenie tohto ustanovenia vtedy, ak stretnutia majú uvedený cieľ, a teda smerujú k umelému ovplyvňovaniu fungovania trhu.

(pozri bod 75)

2.      Na po právnej stránke dostatočné preukázanie účasti podniku na karteli stačí, ak Komisia dokáže, že dotknutý podnik sa zúčastnil na stretnutiach, počas ktorých boli uzatvorené dohody protisúťažného charakteru, bez toho, aby ich zjavným spôsobom odmietol. Ak je účasť na takých stretnutiach dokázaná, podniku prináleží predostrieť skutočnosti potvrdzujúce, že jeho účasť na daných stretnutiach nemala protisúťažný charakter, a preukázať, že oznámil svojim konkurentom, že sa zúčastnil na týchto stretnutiach z iných dôvodov ako oni.

Dôvodom tejto právnej zásady je skutočnosť, že podnik svojou účasťou na takomto stretnutí bez toho, aby sa verejne dištancoval od jeho obsahu, umožnil ostatným účastníkom domnievať sa, že súhlasí s jeho výsledkom a že sa mu podriadi.

Pojem verejného dištancovania sa ako zložka zbavenia zodpovednosti musí byť sám osebe vykladaný zužujúco.

Mlčanie subjektu vo vzťahu ku konkrétnej otázke týkajúcej sa cenovej politiky na stretnutí, na ktorom dochádza k nedovolenému zosúladeniu, nemožno v tejto súvislosti zamieňať s vyjadrením nemenného a jasného nesúhlasu. Práve naopak tiché schválenie nezákonnej iniciatívy, bez verejného dištancovania sa od jej obsahu alebo bez jej oznámenia úradom, vedie k podpore pokračovania v porušovaní a sťažuje jeho odhalenie. Takáto podpora predstavuje pasívny spôsob účasti na porušení, a teda je spôsobilá založiť zodpovednosť podniku.

(pozri bod 76, 77, 103, 124)

3.      Keďže zákaz zúčastňovať sa na protisúťažných postupoch a dohodách, ako aj sankcie, ktoré môžu byť porušiteľom uložené, je všeobecne známy, je bežné, že činnosti, ktoré sú obsahom týchto postupov a dohôd, sa uskutočňujú ilegálne, že stretnutia sa uskutočňujú tajne, najčastejšie v treťom štáte, a že dokumentácia vzťahujúca sa na ne je obmedzená na minimum. Ak aj Komisia objaví dôkazy výslovne preukazujúce nezákonný vzťah medzi hospodárskymi subjektmi, akými sú zápisnice zo stretnutia, tieto sú obyčajne len zlomkovité a nesúrodé do tej miery, že je často nutné rekonštruovať niektoré detaily prostredníctvom dedukcií.

Vo väčšine prípadov sa existencia protisúťažného postupu alebo dohody musí vyvodiť z určitého množstva zhôd okolností a znakov, ktoré posudzované ako celok môžu v prípade neexistencie iného koherentného vysvetlenia predstavovať dôkaz porušenia pravidiel hospodárskej súťaže.

(pozri body 106, 107)

4.      Pojem „zosúladený postup“ predstavuje formu koordinácie medzi podnikmi, ktoré bez toho, aby dospeli k uskutočneniu dohody v pravom slova zmysle, vedome nahrádzajú riziká hospodárskej súťaže praktickou spoluprácou medzi sebou. Kritériá koordinácie a spolupráce zďaleka nevyžadujú vyhotovenie skutočného „plánu“, ale je potrebné ich chápať vo svetle koncepcie vlastnej ustanoveniam Zmluvy týkajúcim sa hospodárskej súťaže, podľa ktorej si každý hospodársky subjekt musí sám určiť politiku, ktorú zamýšľa uskutočňovať na spoločnom trhu. Ak aj táto požiadavka samostatnosti nevylučuje právo hospodárskych subjektov rozumne sa prispôsobiť zistenému alebo očakávanému správaniu svojich konkurentov, nepochybne je v príkrom rozpore s akýmkoľvek nadviazaním priameho alebo nepriameho kontaktu medzi takýmito subjektmi, ktorý by mal za cieľ alebo následok buď ovplyvniť správanie súčasného alebo potenciálneho konkurenta na trhu, alebo oboznámenie takéhoto konkurenta s vlastným správaním na trhu, o ktorom bolo rozhodnuté alebo ktoré sa predpokladá.

(pozri bod 121)

5.      Ako vyplýva zo samotného znenia článku 81 ods. 1 ES, pojem zosúladený postup znamená okrem zosúladenia medzi podnikmi aj správanie na trhu, ktoré je dôsledkom tohto zosúladenia, a existenciu príčinnej súvislosti medzi týmito dvoma skutočnosťami. Pokiaľ nie je preukázaný opak, čo prináleží dotknutému hospodárskemu subjektu, platí domnienka, že podniky zúčastňujúce sa na zosúladení, ktoré ostávajú činné na trhu, zohľadňujú pri stanovovaní svojho správania na trhu informácie, ktoré si vymenili so svojimi konkurentmi.

(pozri bod 132)

6.      Na vypočítanie dĺžky trvania porušenia, ktorého cieľ obmedzuje hospodársku súťaž, stačí len určiť obdobie, počas ktorého táto dohoda existovala, teda obdobie, ktoré uplynulo medzi dňom jej podpísania a dňom, ku ktorému bola ukončená.

(pozri bod 138)

7.      Ak podnik svojím správaním porušil článok 81 ods.1 ES, nemôže sa vyhnúť akejkoľvek sankcii z dôvodu, že inému hospodárskemu subjektu nebola uložená pokuta, aj keď súd Spoločenstva nepojednáva o situácii takéhoto hospodárskeho subjektu.

(pozri bod 141)

8.      Pri stanovení sumy každej pokuty uloženej za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže Spoločenstva disponuje Komisia voľnou úvahou a nie je na tento účel povinná použiť presný matematický vzorec. Jej úvaha sa však musí uskutočniť v súlade s právom Spoločenstva, ktoré nezahŕňa len ustanovenia Zmluvy, ale aj všeobecné právne zásady.

V tomto ohľade je zásada rovnosti zaobchádzania porušená iba vtedy, ak sa s porovnateľnými situáciami zaobchádza rozdielne, alebo ak sa s rozdielnymi situáciami zaobchádza rovnako, ak takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené.

Posúdenie primeranosti uloženej pokuty vo vzťahu k závažnosti a dĺžke trvania porušenia, čo sú kritériá uvedené v článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17, spadá do neobmedzenej právomoci zverenej Súdu prvého stupňa podľa článku 17 rovnakého nariadenia.

(pozri body 151 – 153)

9.      Komisia nie je pri určovaní výšky pokút v závislosti od závažnosti a dĺžky trvania daného porušenia povinná zaistiť v prípade, ak sú pokuty uložené viacerým podnikom zúčastneným na tom istom porušení, aby ňou vypočítané konečné sumy pokút udelených podnikom odrážali všetky rozdiely medzi podnikmi, pokiaľ ide o ich celkový alebo relevantný obrat.

V tomto ohľade článok 15 ods. 2 nariadenia č. 17 nevyžaduje ani to, aby v prípade, ak sa ukladajú pokuty viacerým podnikom zapojeným do toho istého porušenia, suma pokuty, ktorá je uložená podniku malej alebo strednej veľkosti, nebola v percentách obratu vyššia ako výška pokút uložených väčším podnikom. Z tohto ustanovenia totiž vyplýva, že tak pri podnikoch malej alebo strednej veľkosti, ako aj pri veľkých podnikoch sa pri stanovení sumy pokuty posudzuje závažnosť a dĺžka trvania porušenia. Pokiaľ Komisia uloží podnikom zapojeným do toho istého porušenia pokuty, ktoré sú pre každý z nich zdôvodnené v pomere k závažnosti a dĺžke trvania porušenia, nemožno jej vytýkať, že pre niektoré z nich je suma pokuty v pomere k obratu vyššia ako pre iné podniky.

Posúdenia dĺžky porušenia, priťažujúcich alebo poľahčujúcich okolností a stupňa spolupráce podniku zapojeného do kartelu Komisiou závisia od individuálneho správania predmetného podniku a nie od jeho podielu na trhu alebo od jeho obratu.

Za týchto podmienok nepredstavuje konečná suma pokuty a priori vhodný prvok na určenie prípadnej neprimeranosti pokuty s ohľadom na význam podnikov zapojených do kartelu.

Naopak, východisková suma pokuty môže predstavovať relevantný údaj na posúdenie prípadnej neprimeranosti pokuty s ohľadom na význam účastníkov kartelu.

(pozri body 173, 174, 176 – 178)

10.    Podľa článku 44 ods. 1 písm. e) Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa a článku 48 ods. 1 tohto poriadku musí žaloba obsahovať, ak treba, označenie dôkazov, ktorými navrhovateľ preukazuje svoje tvrdenia, a účastníci konania môžu tak v replike, ako aj v duplike navrhnúť vykonanie ďalších dôkazov na podporu svojich tvrdení pod podmienkou, že odôvodnia svoje omeškanie s takýmto návrhom. Preto sa na dôkaz opaku a doplnenie návrhov na vykonanie dôkazov v nadväznosti na dôkaz opaku druhého účastníka konania predložený v jeho vyjadrení k žalobe nevzťahuje pravidlo o preklúzii uvedené v článku 48 ods. 1 rokovacieho poriadku. Toto ustanovenie sa totiž týka len návrhov na vykonanie nových dôkazov a je potrebné ho chápať vo vzťahu k článku 66 ods. 2 tohto poriadku, ktorý výslovne stanovuje, že právo na vykonanie dôkazu opaku a právo navrhnúť doplnenie vykonaného dokazovania ním nie sú dotknuté.

(pozri bod 189)