ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (odvolacia komora)
z 24. novembra 2010
Vec T‑9/09 P
Luigi Marcuccio
proti
Európskej komisii
„Odvolanie – Verejná služba – Úradníci – Zamietnutie žaloby v prvostupňovom konaní ako zjavne neprípustnej – Žiadosť o vrátenie osobného majetku – Oznámenie rozhodnutia o zamietnutí sťažnosti v inom jazyku, ako je jazyk sťažnosti – Oneskorená žaloba – Chýbajúca odpoveď na návrhy predložené v prvostupňovom konaní“
Predmet: Odvolanie podané proti uzneseniu Súdu pre verejnú službu Európskej únie (prvá komora) zo 4. novembra 2008, Marcuccio/Komisia (F‑133/06, Zb. VS s. I‑A‑1‑343 a II‑A‑1‑1883), smerujúce k zrušeniu tohto uznesenia
Rozhodnutie: Uznesenie Súdu pre verejnú službu Európskej únie (prvá komora) zo 4. novembra 2008, Marcuccio/Komisia (F‑133/06, Zb. VS s. I‑A‑1‑343 a II‑A‑1‑1883), sa zrušuje v rozsahu, v akom nebolo rozhodnuté o návrhu na vyhlásenie ničotnosti napadnutého rozhodnutia napadnutého v prvostupňovom konaní. Odvolanie sa v zostávajúcej časti zamieta. Žaloba sa zamieta v rozsahu, v akom sa týkala vyhlásenia ničotnosti sporného rozhodnutia. Luigi Marcuccio znáša svoje vlastné trovy konania, ako aj trovy konania Európskej komisie v rámci tohto konania. Trovy konania spojené s prvostupňovým konaním, ktoré viedlo k uzneseniu Marcuccio/Komisia, už citovanému, sa budú znášať podľa pravidiel určených v bode 2 jeho výroku.
Abstrakt
1. Konanie – Odôvodnenie rozsudkov – Rozsah – Povinnosť vyjadriť sa ku každému údajnému porušeniu práva
(Štatút Súdneho dvora, článok 36 a príloha I článok 7 ods. 1)
2. Akty inštitúcií – Prezumpcia platnosti – Ničotný právny akt – Pojem
(Článok 288 ZFEÚ)
3. Úradníci – Žaloba – Žaloba o náhradu škody – Pôvod – Pracovný pomer – Právny základ
(Článok 270 ZFEÚ; Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)
4. Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah
(Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 76)
5. Odvolanie – Dôvody – Preskúmanie posúdenia dôkazov, ktoré vykonal Súd pre verejnú službu, Všeobecným súdom – Vylúčenie okrem prípadov skreslenia
(Štatút Súdneho dvora, príloha I článok 11)
6. Konanie – Lehota na podanie žaloby
(Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 39 ods. 1 a článok 100 ods. 1 a 3)
7. Odvolanie – Dôvody – Dôvod smerujúci proti rozhodnutiu Súdu pre verejnú službu o trovách konania – Neprípustnosť v prípade zamietnutia ostatných dôvodov
(Štatút Súdneho dvora, príloha I článok 11 ods. 2)
1. Aj keď povinnosť Súdu pre verejnú službu odôvodniť svoje rozhodnutia neznamená, že zahŕňa aj jeho povinnosť detailne odpovedať na každé tvrdenie uvádzané účastníkom konania, najmä pokiaľ nie je dostatočne jasné a presné a nespočíva na podrobných dôkazných materiáloch, má povinnosť prinajmenšom preskúmať všetky pred ním uvedené údajné porušenia práva.
(pozri bod 30)
Odkaz: Súd prvého stupňa, 19. novembra 2009, Michail/Komisia, T‑50/08 P, Zb. VS s. I‑B‑1‑127 a II‑B‑1‑775, bod 42 a citovaná judikatúra
2. Akty inštitúcií Únie v zásade požívajú prezumpciu zákonnosti, a preto majú právne účinky aj v prípade, že sú postihnuté nejakou vadou, dovtedy, kým neboli zrušené alebo odvolané. Výnimkou z tohto pravidla sú však akty postihnuté vadou, ktorej závažnosť je taká evidentná, že nemôže byť právnym poriadkom Únie tolerovaná a musia sa považovať za akty, ktoré nemajú žiadny právny účinok. Závažnosť následkov, ktoré sa spájajú s vyslovením ničotnosti aktu inštitúcií Únie, si vyžaduje, aby z dôvodov právnej istoty bolo toto vyslovenie vyhradené iba pre skutočne výnimočné prípady.
V žiadnom prípade nejde o takú výnimočnú situáciu v prípade porušenia práva vlastniť majetok uvádzaného úradníkom, ktorý mal povinnosť uvoľniť služobný byt, proti implicitnému rozhodnutiu o zamietnutí Komisie vrátiť mu jeho majetok v mieste jeho bydliska po presťahovaní jeho osobných vecí, keď Komisia jednak nikdy nepoprela, že majiteľom presťahovaných vecí je tento úradník a jednak že okolnosť, prečo ešte tento úradník nedisponuje s týmito vecami, je prinajmenšom čiastočne spôsobená nedostatočnou spoluprácou zo strany samotnej dotknutej osoby. Okrem toho sťahovanie uskutočnené Komisiou treba považovať za praktické opatrenie, ktorým Komisia chcela vlastnými prostriedkami prekonať ťažkosti, ktoré nastali dotknutej osobe pri výkone jej povinnosti uvolniť služobný byt.
(pozri body 37 a 40)
Odkaz: Súd prvého stupňa, 17. mája 2006, Marcuccio/Komisia, T‑241/03, Zb. VS s. I‑A‑2‑111, II‑A‑2‑517, bod 39; Súd prvého stupňa, 5. októbra 2009, de Brito Sequeira Carvalho a Komisia/Komisia a de Brito Sequeira Carvalho, T‑40/07 P a T‑62/07 P, Zb. VS s. I‑B‑1‑89 a II‑B‑1‑551, body 150 až 152 a citovaná judikatúra
3. Spor medzi úradníkom a inštitúciou, v ktorej pracuje alebo pracoval, týkajúci sa náhrady škody, spadá do pôsobnosti článku 270 ZFEÚ a článkov 90 a 91 služobného poriadku a pokiaľ ide o najmä jeho prípustnosť, nepatrí do pôsobnosti článkov 268 ZFEÚ a 340 ZFEÚ.
(pozri bod 45)
Odkaz: Súd prvého stupňa, 12. júna 2002, Mellone/Komisia, T‑187/01, Zb. VS s. I‑A‑81, II‑389, bod 74 a citovaná judikatúra; Súd prvého stupňa, 10. mája 2006, Galileo International Technology a i./Komisia, T‑279/03, Zb. s. II‑1291
4. Otázku dodržania povinnosti odôvodnenia stanovenej v článku 76 Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu, pokiaľ ide o uznesenie o zamietnutí žaloby ako zjavne neprípustnej, treba odlíšiť od otázky dôvodnosti odôvodnenia, ktorá patrí pod otázku samotnej zákonnosti predmetného uznesenia.
Odôvodnenie rozhodnutia je totiž formálnym vyjadrením dôvodov, na ktorých toto rozhodnutie spočíva. Pokiaľ sú tieto dôvody postihnuté chybami, je nimi postihnutá zákonnosť rozhodnutia z meritórneho hľadiska, ale nie jeho odôvodnenie, ktoré môže byť dostatočné, aj keď obsahuje chybné dôvody. Okrem toho skutočnosť, že prvostupňový súd dospel vo veci samej k inému záveru ako žalobca, nemôže sama osebe znamenať, že napadnuté uznesenie nebolo riadne odôvodnené.
(pozri body 52 a 53)
Odkaz: Súdny dvor, 22. marca 2001, Francúzsko/Komisia, C‑17/99, Zb. s. I‑2481, bod 35; Súdny dvor, 7. marca 2002, Taliansko/Komisia, C‑310/99, Zb. s. I‑2289, bod 48; Súdny dvor, 10. júla 2008, Bertelsmann a Sony Corporation of America/Impala, C‑413/06 P, Zb. s. I‑4951, bod 181 a citovaná judikatúra; Súdny dvor, 20. mája 2010, Gogos/Komisia, C‑583/08 P, Zb. s. I‑4469, bod 35 a citovaná judikatúra
5. Posúdenie dôkaznej sily dokumentu prvostupňovým súdom nemôže v zásade podliehať súdnemu preskúmaniu Všeobecným súdom v rámci odvolania. Súd pre verejnú službu je tak jediný príslušný na posúdenie hodnoty, ktorú treba prisúdiť dôkazom, ktoré mu boli predložené. Toto posúdenie teda nepredstavuje, s výnimkou prípadu skreslenia dôkazov pred Súdom pre verejnú službu, právnu otázku predloženú súdu rozhodujúcemu o odvolaní.
Také skreslenie musí zjavne vyplývať z dokumentov v spise bez toho, aby bolo potrebné vykonať nové posúdenie skutkového stavu a dôkazov. Kontrolná právomoc Všeobecného súdu vzťahujúca sa na zistenia skutkových okolností Súdom pre verejnú službu sa teda týka najmä vecnej nesprávnosti týchto zistení vyplývajúcej z písomností v spise, skreslenia dôkazov, ich právnej kvalifikácie a otázky, či boli dodržané pravidlá v oblasti dôkazného bremena a hodnotenia dôkazov.
(pozri body 57 – 59)
Odkaz: Súdny dvor, 25. januára 2007, Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia, C‑403/04 P a C‑405/04 P, Zb. s. I‑729, bod 39 a citovaná judikatúra; Súd prvého stupňa, 12. marca 2008, Rossi Ferreras/Komisia, T‑107/07 P, Zb. VS s. I‑B‑1‑5 a II‑B‑1‑31, bod 30; Súd prvého stupňa, 26. novembra 2008, ÚHVT/López Teruel, T‑284/07 P, Zb. VS s. I‑B‑1‑69 a II‑B‑1‑447, bod 47; Súd prvého stupňa, 8. septembra 2009, ETF/Landgren, T‑404/06 P, Zb. s. II‑2841, bod 198 a citovaná judikatúra
6. V prípade doručenia žaloby žalovanému prostredníctvom kancelárie Súdu pre verejnú službu doporučenou poštovou zásielkou, dňom, od ktorého začínajú plynúť lehoty je deň, keď adresát potvrdil prijatie doporučenej poštovej zásielky, ktorá mu bola zaslaná.
(pozri body 74 a 75)
Odkaz: Všeobecný súd, 23. marca 2010, Marcuccio/Komisia, T‑16/09 P, bod 64 a citovaná judikatúra
7. Z článku 11 ods. 2 prílohy I Štatútu Súdneho dvora vyplýva, že odvolaním nemožno napadnúť len rozhodnutie o výške trov konania alebo povinnosti účastníka konania ich nahradiť. Z toho vyplýva, že ak sa zamietnu ostatné dôvody odvolania proti rozhodnutiu Súdu pre verejnú službu, návrhy týkajúce sa údajnej nezákonnosti rozhodnutia uvedeného súdu o trovách konania treba zamietnuť ako neprípustné.
(pozri bod 82)
Odkaz: Súdny dvor, 15. apríla 2010, Gualtieri/Komisia, C‑485/08 P, Zb. s. I‑3009, bod 111 a citovaná judikatúra; Súd prvého stupňa, 28. septembra 2009, Marcuccio/Komisia, T‑46/08 P, Zb. VS s. I‑B‑1‑77 a II‑B‑1‑479, bod 84