UZNESENIE VŠEOBECNÉHO SÚDU (odvolacia komora)
z 23. mája 2011
Vec T‑493/09 P
Y
proti
Európskej komisii
„Odvolanie – Verejná služba – Zmluvní zamestnanci – Prepustenie – Odvolanie, ktoré je čiastočne zjavne neprípustné a čiastočne zjavne nedôvodné“
Predmet: Odvolanie podané proti rozsudku Súdu pre verejnú službu Európskej únie (tretia komora) zo 7. októbra 2009, Y/Komisia (F‑29/08, Zb. VS s. I‑A‑1‑393 a II‑A‑1‑2099), smerujúce k zrušeniu tohto rozsudku
Rozhodnutie: Odvolanie sa zamieta. Pán Y znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania Európskej komisie v rámci konania na tomto stupni.
Abstrakt
1. Odvolanie – Dôvody – Neidentifikovanie uvádzaného nesprávneho právneho posúdenia – Neprípustnosť
[Štatút Súdneho dvora, príloha I článok 1 ods. 1; Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 138 ods. 1 prvý pododsek písm. c)]
2. Odvolanie – Dôvody – Nesprávne posúdenie skutkového stavu – Neprípustnosť – Preskúmanie posúdenia dôkazov Všeobecným súdom – Vylúčenie okrem prípadov skreslenia
(Štatút Súdneho dvora, príloha I článok 11)
3. Odvolanie – Dôvody – Iba zopakovanie dôvodov a tvrdení predložených Súdu pre verejnú službu – Neprípustnosť
[Štatút Súdneho dvora, príloha I článok 11 ods. 1; Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 138 ods. 1 prvý pododsek písm. c)]
4. Úradníci – Práva a povinnosti – Povinnosť informovať nadriadeného o skutočnostiach, ktoré vedú k predpokladu existencie možnej nezákonnej činnosti alebo vážneho porušenia služobných povinností – Rozsah
(Služobný poriadok úradníkov, článok 22a)
1. Najmä z článku 11 ods. 1 prílohy I Štatútu Súdneho dvora, ako aj z článku 138 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu vyplýva, že odvolanie musí presne označovať napádané časti rozsudku, ktorého zrušenie sa navrhuje, ako aj právne tvrdenia, ktoré konkrétnym spôsobom podporujú tento návrh.
Dôvody založené na právne nesprávnom posúdení, ktoré neurčujú s vyžadovanou presnosťou tieto skutočnosti ani nerozvádzajú podloženú právnu argumentáciu na podporu tvrdení žalobcu, nespĺňajú túto požiadavku.
(pozri body 27 a 28)
Odkaz: Všeobecný súd, 17. marca 2010, Parlament/Collée, T‑78/09 P, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, body 20 a 21
2. Podľa článku 11 prílohy I Štatútu Súdneho dvora sa odvolanie pred Všeobecným súdom obmedzuje len na právne otázky, takže iba Súd pre verejnú službu je oprávnený zistiť skutkový stav, s výnimkou prípadu, ak vecná nesprávnosť jeho zistení vyplýva z písomností v spise, ktoré mu boli predložené, a posúdiť tento skutkový stav.
Pri rešpektovaní úlohy odvolacieho súdu musí skreslenie dôkazov zjavne vyplývať z písomností v spise bez toho, aby bolo potrebné vykonať nové posúdenie skutkového stavu a dôkazov.
(pozri body 34 a 35)
Odkaz: Súdny dvor, 28. mája 1998, New Holland Ford/Komisia, C‑8/95 P, Zb. s. I‑3175, bod 72; Súdny dvor, 6. apríla 2006, General Motors/Komisia, C‑551/03 P, Zb. s. I‑3173, bod 54; Súdny dvor, 21. septembra 2006, JCB Service/Komisia, C‑167/04 P, Zb. s. I‑8935, bod 108; Všeobecný súd, 19. marca 2010, Bianchi/ETF, T‑338/07 P, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 61 a tam citovaná judikatúra
3. Odvolanie, ktoré sa obmedzuje na zopakovanie alebo doslovné uvedenie žalobných dôvodov a tvrdení už predložených Súdu pre verejnú službu, nezodpovedá požiadavkám článku 11 ods. 1 prílohy I Štatútu Súdneho dvora ani článku 138 ods. 1 prvého pododseku písm. c) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu. Také odvolanie je totiž v skutočnosti návrhom smerujúcim k opätovnému preskúmaniu žaloby podanej na Súd pre verejnú službu, čo nepatrí do právomoci Všeobecného súdu.
(pozri bod 57)
Odkaz: Parlament/Collée, už citovaný, bod 22
4. Článok 22a ods. 3 služobného poriadku stanovuje, že úradník, ktorý na základe odseku 1 uvedeného článku oznámi informáciu týkajúcu sa skutočností, ktoré vedú k predpokladu existencie možnej nezákonnej činnosti alebo správania, ktoré môže predstavovať vážne porušenie služobných povinností úradníkov Európskych spoločenstiev, „nesmie byť vystavený zaujatému zaobchádzaniu zo strany inštitúcie… ak konal odôvodnene a čestne“. Aj za predpokladu, že by sa táto požiadavka čestnosti mohla vykladať ako záväzok dotknutého úradníka podniknúť kroky, ktoré majú preukázať pravdivosť jeho tvrdení, zjavne a v každom prípade to nemôže viesť k tomu, že tento úradník nie je povinný informovať svojho nadriadeného o takých krokoch, najmä pokiaľ ide o vyšetrovanie, ktoré môže poškodiť dobré meno inštitúcie. Dotknutá osoba tiež nemôže odôvodniť uvedené kroky skutočnosťou, že jeho nadriadený mu nedôveruje, pretože ustanovenie článku 22a ods. 1 služobného poriadku výslovne stanovuje, že úradník má informovať svojho priameho nadriadeného alebo svojho generálneho riaditeľa, alebo ak to pokladá za užitočné, generálneho tajomníka či osoby v rovnakom postavení, alebo priamo Európsky úrad pre boj proti podvodom.
(pozri bod 62)