UZNESENIE VŠEOBECNÉHO SÚDU (prvá komora)
z 27. novembra 2012 (*)
„Žaloba o neplatnosť – Rozhodnutia adresované členskému štátu s cieľom odstrániť nadmerný deficit – Neexistencia priamej dotknutosti – Neprípustnosť“
Vo veci T‑541/10,
Anotati Dioikisi Enoseon Dimosion Ypallilon (ADEDY), so sídlom v Aténach (Grécko),
Spyridon Papaspyros, s bydliskom v Aténach,
Ilias Iliopoulos, s bydliskom v Aténach,
v zastúpení: M.‑M. Tsipra, advokát,
žalobcovia,
proti
Rade Európskej únie, v zastúpení: T. Middleton, A. De Gregorio Merino a E. Chatziioakeimidou, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
ktorú v konaní podporuje:
Európska komisia, v zastúpení: B. Smulders, J.‑P. Keppenne a M. Konstantinidis, splnomocnení zástupcovia,
vedľajší účastník konania,
ktorej predmetom je návrh na zrušenie jednak rozhodnutia Rady 2010/320/EÚ z 10. mája 2010, ktorým sa Grécko vyzýva k posilneniu a prehĺbeniu fiškálneho dohľadu a ktorým sa Grécko upozorňuje, aby prijalo opatrenia na zníženie deficitu považované za nevyhnutné na odstránenie nadmerného deficitu (Ú. v. EÚ L 145, s. 6), a jednak rozhodnutia Rady 2010/486/EÚ zo 7. septembra 2010, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie (EÚ) č. 2010/320 (Ú. v. EÚ L 241, s. 12),
VŠEOBECNÝ SÚD (prvá komora),
v zložení: predseda komory J. Azizi (spravodajca), sudcovia S. Frimodt Nielsen a M. Kănčeva,
tajomník: E. Coulon,
vydal toto
Uznesenie
Právny rámec
Zmluva o EÚ
1 Podľa článku 3 ods. 4 ZEÚ:
„Únia vytvorí hospodársku a menovú úniu, ktorej menou je euro.“
Zmluva o fungovaní Európskej únie
2 Podľa článku 119 ZFEÚ:
„1. Činnosti členských štátov a Únie, zamerané na splnenie cieľov vymedzených v článku 3 Zmluvy o Európskej únii, zahŕňajú, ako to vyplýva z ustanovení zmlúv, prijatie hospodárskej politiky, ktorá je založená na úzkej koordinácii hospodárskych politík členských štátov na vnútornom trhu a na stanovení spoločných cieľov a ktorá sa uskutočňuje v súlade s princípmi otvoreného trhového hospodárstva s voľnou hospodárskou súťažou.
2. Súbežne s tým, ako to vyplýva z podmienok a postupov ustanovených v zmluvách, zahŕňajú tieto činnosti jednotnú menu euro, stanovenie a vykonávanie jednotnej menovej a devízovej politiky, základným cieľom ktorých je udržať cenovú stabilitu a podporovať všeobecné hospodárske politiky Únie bez poškodzovania tohto cieľa v súlade s princípmi otvoreného trhového hospodárstva s voľnou hospodárskou súťažou.
3. Tieto činnosti členských štátov Únie si vyžadujú dodržiavanie nasledujúcich hlavných zásad: stabilné ceny, zdravé verejné financie a menové podmienky a trvalo udržateľnú platobnú bilanciu.“
3 Článok 126 ZFEÚ zavádza postup pri nadmernom deficite, ktorého cieľom je podnietiť a v prípade potreby donútiť dotknutý členský štát k zníženiu zisteného nadmerného deficitu verejných financií. Relevantné časti uvedeného článku znejú:
„1. Členské štáty sa vyhýbajú nadmernému štátnemu deficitu.
2. Komisia sleduje vývoj rozpočtovej situácie a výšku štátneho dlhu v členských štátoch s cieľom odhaliť hrubé chyby. Skúma najmä dodržiavanie rozpočtovej disciplíny na základe dvoch nasledujúcich kritérií:
a) či pomer plánovaného alebo skutočného štátneho deficitu k hrubému domácemu produktu neprekračuje referenčnú hodnotu, okrem prípadov:
– ak tento pomer podstatne klesol alebo ak sa neustále znižuje a dosahuje úroveň, ktorá sa približuje referenčnej hodnote,
– alebo ak prekročenie nad referenčnú hodnotu je len výnimočné alebo dočasné, a tento pomer sa pohybuje tesne pri referenčnej hodnote;
b) či pomer štátneho dlhu k hrubému domácemu produktu neprekračuje referenčnú hodnotu, okrem prípadov, keď sa tento pomer dostatočne znižuje a vyhovujúcim tempom sa približuje referenčnej hodnote.
Referenčné hodnoty sú vymedzené v Protokole o postupe pri nadmernom deficite, ktorý je pripojený k zmluvám.
…
6. Na návrh Komisie Rada zhodnotí pripomienky, ktoré členský štát prípadne uvedie, a po celkovom zhodnotení rozhodne, či sa nadmerný deficit vyskytuje.
7. Ak Rada podľa odseku 6 rozhodne, že existuje nadmerný deficit, prijme bez zbytočného odkladu na základe odporúčania Komisie odporúčania adresované dotknutému členskému štátu s cieľom ukončiť daný stav v rámci stanovenej lehoty. S výnimkou ustanovení odseku 8 sa tieto odporúčania nezverejňujú.
8. Ak sa Rada presvedčí, že sa v priebehu stanovenej lehoty nedosiahlo nijaké účinné opatrenie, môže tieto odporúčania zverejniť.
9. Ak členský štát ani potom nevyhovie odporúčaniam Rady, Rada sa môže rozhodnúť, že upozorní členský štát, aby v rámci určitej lehoty prijal opatrenia na zníženie deficitu, ktoré Rada pokladá za nevyhnutné na nápravu situácie.
V takom prípade môže Rada od tohto štátu vyžadovať, aby podľa osobitného harmonogramu predkladal správy na posúdenie jeho úsilia o nápravu.
…
11. Ak sa členský štát nepodriadi rozhodnutiu podľa odseku 9, môže Rada rozhodnúť, že použije, prípadne posilní jedno alebo aj viacero z nasledujúcich opatrení:
– vyžadovať, aby pred vydaním obligácií a cenných papierov daný členský štát uverejnil ďalšie informácie, ktoré určí Rada,
– vyzvať Európsku investičnú banku, aby prehodnotila svoju úverovú politiku voči tomuto členskému štátu,
– žiadať, aby tento členský štát poskytol Únii bezúročný vklad v primeranej výške, kým sa podľa názoru Rady neupraví nadmerný deficit,
– ukladať primerané pokuty.
Predseda Rady vyrozumie o prijatých rozhodnutiach Európsky parlament.
12. Rada zruší niektoré alebo všetky svoje rozhodnutia alebo odporúčania uvedené v odsekoch 6 až 9 a 11 v rozsahu, v akom sa podľa názoru Rady upravil deficit členského štátu. Ak Rada svoje odporúčania predtým zverejnila, hneď po zrušení rozhodnutia podľa odseku 8 verejne vyhlási, že nadmerný deficit sa v príslušnom štáte už nevyskytuje.
13. Pri prijímaní rozhodnutí alebo odporúčaní uvedených v odsekoch 8, 9, 11 a 12 sa Rada uznáša na odporúčanie Komisie.
…“
4 Článok 136 ods. 1 ZFEÚ uvádza:
„1. S cieľom prispieť k riadnemu fungovaniu hospodárskej a menovej únie a v súlade s príslušnými ustanoveniami zmlúv Rada prijíma… opatrenia pre tie členské štáty, ktorých menou je euro:
a) na posilnenie koordinácie a dohľadu nad ich rozpočtovou disciplínou;
b) na vypracovanie usmernení pre hospodársku politiku pre tieto štáty, pričom zabezpečí, aby boli zlučiteľné s tými, ktoré boli prijaté pre celú Úniu, a aby sa zabezpečil dohľad nad nimi.“
5 Podľa ustanovení článku 1 protokolu č. 12 o postupe pri nadmernom deficite, pripojeného k zmluvám:
„Referenčné hodnoty uvedené v článku 126 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sú:
– 3 % pre pomer plánovaného alebo skutočného štátneho deficitu k hrubému domácemu produktu v trhových cenách,
– 60 % pre pomer štátneho dlhu k hrubému domácemu produktu v trhových cenách.“
Pakt stability a rastu
6 Európska rada na svojom zasadnutí v Amsterdame (Holandsko) 17. júna 1997 definovala právny rámec pre koordináciu rozpočtových politík členských štátov zúčastňujúcich sa na hospodárskej a menovej únii. Tento rámec nadobudol podobu paktu stability a rastu vychádzajúceho z cieľa zdravých verejných financií ako prostriedku posilňovania podmienok pre cenovú stabilitu a silný udržateľný rast, čím sa podporí vytváranie pracovných miest [pozri uznesenie Európskej rady zo 17. júna 1997 o Pakte stability a rastu (Ú. v. ES C 236, s. 1)].
7 Pakt stability a rastu pozostáva z týchto troch textov: po prvé z uznesenia citovaného v bode 6 vyššie, po druhé z nariadenia Rady (ES) č. 1466/97 zo 7. júla 1997 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii (Ú. v. ES L 209, s. 1; Mim. vyd. 10/001, s. 84) a po tretie z nariadenia Rady (ES) č. 1467/97 zo 7. júla 1997 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku (Ú. v. ES L 209, s. 6; Mim. vyd. 10/001, s. 89).
8 Článok 3 nariadenia č. 1466/97, zmeneného a doplneného nariadením Rady (ES) č. 1055/2005 z 27. júna 2005 (Ú. v. EÚ L 174, s. 1), ukladá členským štátom, ktoré prijali jednotnú menu, povinnosť v pravidelných intervaloch predkladať Rade Európskej únie a Komisii Európskych spoločenstiev stabilizačný program obsahujúci informácie o ich hospodárskej politike.
9 Článok 3 ods. 2 písm. c) nariadenia č. 1466/97, zmeneného a doplneného nariadením č. 1055/2005, spresňuje, že stabilizačný program poskytuje:
„podrobné a kvantitatívne zhodnotenie rozpočtových a iných opatrení hospodárskej politiky, ktoré sa prijímajú a/alebo navrhujú, aby sa dosiahli ciele programu, a ktoré obsahujú podrobnú analýzu nákladovej efektívnosti významných štrukturálnych reforiem, ktorých priamymi dlhodobými dôsledkami je úspora nákladov vrátane zvyšovania potenciálneho rastu“.
10 Článok 3 ods. 4 nariadenia č. 1467/97, zmeneného a doplneného nariadením Rady (ES) č. 1056/2005 z 27. júna 2005 (Ú. v. EÚ L 174, s. 5), znie:
„Odporúčanie Rady, vydané v súlade s článkom [126] ods. 7 [ZFEÚ] ustanoví lehotu v dĺžke nanajvýš šiestich mesiacov na to, aby dotknutý členský štát podnikol účinné kroky. Odporúčanie Rady tiež ustanoví lehotu na vykonanie korekcie nadmerného schodku, ktorá sa musí ukončiť v roku, ktorý nasleduje po jeho zistení, pokiaľ sa nevyskytnú osobitné okolnosti. Rada vo svojom odporúčaní vyžaduje od členského štátu, aby dosiahol minimálne ročné zlepšenie najmenej 0,5 % HDP ako meradlo svojich cyklicky upravených zostatkov, očistených od jednorazových alebo dočasných opatrení, aby sa zaistilo dosiahnutie korekcie nadmerného schodku do konečného termínu stanoveného v odporúčaní.“
11 Článok 5 nariadenia č. 1467/97, zmeneného a doplneného nariadením č. 1056/2005, uvádza:
„1. Akékoľvek rozhodnutie Rady, ktorým sa predkladá oznámenie dotknutému zúčastnenému členskému štátu, aby prijal opatrenia na zníženie schodku v súlade s článkom [126] ods. 9 [ZFEÚ], sa prijme do dvoch mesiacov od rozhodnutia Rady, ktorým sa stanovuje, že nebolo prijaté žiadne účinné opatrenie v súlade s článkom [126] ods. 8 [ZFEÚ]. Rada vo svojom oznámení vyžaduje od členského štátu, aby dosiahol minimálne ročné zlepšenie najmenej 0,5 % HDP ako meradlo svojich cyklicky upravených zostatkov, očistených od jednorazových alebo dočasných opatrení, aby sa zaistilo dosiahnutie korekcie nadmerného schodku do konečného termínu stanoveného v oznámení.
2. Ak sa podnikli účinné kroky v súlade s oznámením podľa článku [126] ods. 9 [ZFEÚ] a po prijatí oznámenia sa vyskytnú neočakávané nepriaznivé hospodárske udalosti s vážnymi nepriaznivými dôsledkami na verejné financie, Rada môže na základe odporúčania Komisie rozhodnúť o prijatí revidovaného oznámenia podľa článku [126] ods. 9 [ZFEÚ]. Takéto revidované oznámenie môže pri zohľadnení významných faktorov uvedených v článku 2 ods. 3 tohto nariadenia najmä o rok predĺžiť lehotu na vykonanie korekcie nadmerného schodku. Rada posúdi existenciu neočakávaných nepriaznivých hospodárskych udalostí s vážnymi negatívnymi dôsledkami na verejné financie na pozadí hospodárskych predpovedí uvedených vo svojom oznámení.“
Okolnosti predchádzajúce sporu
Grécka dlhová kríza a medzivládny mechanizmus finančnej pomoci Helénskej republike
12 Dňa 21. októbra 2009 Helénska republika oboznámila Eurostat (Štatistický úrad Európskej únie) o štatistických údajoch, ktoré revidovali jej deficit verejných financií za rok 2008 z 5,0 % hrubého domáceho produktu (HDP) (údaj oznámený Helénskou republikou v apríli 2009) na 7,7 % HDP. Zároveň grécke orgány revidovali očakávaný rozpočtový deficit štátu na rok 2009 z 3,7 % HDP (údaj oznámený na jar 2009) na 12,5 % HDP.
13 Táto revízia údajov o hospodárstve vyvolala na trhoch pochybnosti o platobnej schopnosti krajiny, čo viedlo ku kríze jej verejného dlhu. Počas prvých mesiacov roku 2010 vyvolalo správanie investorov na trhu zvýšenie úrokových sadzieb gréckych dlhopisov. Koncom apríla 2010 ratingová agentúra znížila rating gréckych dlhopisov zo stupňa BBB – na stupeň BB +, čo je kategória dlhu považovaná trhmi za vysoko rizikovú.
14 Keďže v súvislosti s krízou gréckeho dlhu hrozilo, že bude mať dopady na iné členské štáty eurozóny, a ohrozovala stabilitu eurozóny ako celku, na samite Európskej rady 25. marca 2010 sa najvyšší predstavitelia štátov alebo vlád eurozóny dohodli na zavedení medzivládneho mechanizmu pomoci Helénskej republike pozostávajúceho z koordinovaných bilaterálnych úverov za nezvýhodnené úrokové sadzby, t. j. bez akéhokoľvek prvku dotácie. Čerpanie úverov podliehalo prísnym podmienkam a k jeho aktivácii malo dôjsť na základe žiadosti Helénskej republiky. Mechanizmus pomoci zahŕňal tiež podstatnú účasť Medzinárodného menového fondu (MMF).
15 Uvedený medzivládny mechanizmus sa zakladá na dvoch nástrojoch: jednak na „intercreditor agreement“ (dohoda medzi veriteľmi), ktorej zmluvnými stranami sú štáty poskytujúce pomoc a ktorá obsahuje základné pravidlá koordinácie medzi veriteľmi pri poskytovaní úverov, a jednak na „loan facility agreement“ (úverová zmluva) medzi členskými štátmi eurozóny poskytujúcimi pomoc (ako aj nemeckým verejnoprávnym finančným subjektom konajúcim na základe pokynov a záruk Spolkovej republiky Nemecko) na jednej strane a Helénskou republikou a gréckou centrálnou bankou na druhej strane.
16 Dňa 23. apríla 2010 Helénska republika požiadala o aktiváciu tohto medzištátneho mechanizmu pomoci.
17 Dňa 2. mája 2010 na základe uvedeného mechanizmu pomoci členské štáty eurozóny dali svoj súhlas na poskytnutie 80 miliárd eur Helénskej republike v rámci balíka finančnej pomoci v sume 110 miliárd eur udelenej spoločne s MMF.
18 Dňa 3. mája 2010 predstavitelia Helénskej republiky a Komisie – pričom Komisia konala na účet členských štátov eurozóny – podpísali dokument nazvaný „Memorandum of Understanding“, opisujúci trojročný program vypracovaný gréckym ministerstvom financií v spolupráci s Komisiou, Európskou centrálnou bankou a MMF, ktorého cieľom bolo zlepšenie stavu gréckych verejných financií a opätovné získanie dôvery trhov vo vzťahu k situácii verejných financií a gréckeho hospodárstva vo všeobecnosti. „Memorandum of Understanding“ pozostáva z troch konkrétnych memoránd: „Memorandum of Economic and Financial Policies“, „Memorandum of Understanding on Specific Economic Policy Conditionality“ a „Technical Memorandum of Understanding“.
19 Dňa 8. mája 2010 bola podpísaná uvedená dohoda medzi veriteľmi a úverová zmluva (pozri bod 15 vyššie).
Konanie o nadmernom deficite vo vzťahu k Helénskej republike
Konanie predchádzajúce prijatiu napadnutých aktov
20 Rada 27. apríla 2009 v súlade s článkom 104 ods. 6 ES (teraz článok 126 ods. 6 ZFEÚ) rozhodla, že v Grécku existuje nadmerný deficit, a v súlade s článkom 104 ods. 7 ES (teraz článok 126 ods. 7 ZFEÚ) a článkom 3 ods. 4 nariadenia č. 1467/97 adresovala Helénskej republike odporúčania, v rámci ktorých ju vyzvala na korekciu nadmerného deficitu najneskôr do roku 2010. Rada zároveň stanovila Helénskej republike lehotu na prijatie účinných opatrení do 27. októbra 2009.
21 Rada 30. novembra 2009 v súlade s článkom 126 ods. 8 ZFEÚ konštatovala, že Grécko neprijalo žiadne účinné opatrenia s cieľom vyhovieť odporúčaniam z 27. apríla 2009.
22 Dňa 16. februára 2010 Rada v súlade s článkom 126 ods. 9 ZFEÚ a článkom 136 ZFEÚ prijala rozhodnutie 2010/182/EÚ, ktorým sa upozorňuje Grécko, aby prijalo opatrenia na zníženie deficitu považované za nevyhnutné na odstránenie nadmerného deficitu (Ú. v. EÚ L 83, s. 13).
23 Článok 1 ods. 1 rozhodnutia 2010/182 stanovuje Helénskej republike povinnosť odstrániť existujúci nadmerný deficit čo najskôr, ale najneskôr do roku 2012.
24 Článok 2 rozhodnutia 2010/182 upravuje niekoľko opatrení na fiškálnu konsolidáciu, ktoré mala Helénska republika vykonať na odstránenie nadmerného deficitu, a najmä tých, ktoré sú vymedzené v programe stability predloženom týmto štátom (pozri body 8 a 9 vyššie).
25 Článok 5 rozhodnutia 2010/182 stanovuje 15. máj 2010 ako hraničný dátum na prijatie účinných opatrení Helénskou republikou.
Napadnuté akty
– Rozhodnutie 2010/320/EÚ
26 Dňa 10. mája 2010 Rada prijala rozhodnutie 2010/320/EÚ, ktorým sa Grécko vyzýva k posilneniu a prehĺbeniu fiškálneho dohľadu a ktorým sa upozorňuje, aby prijalo opatrenia na zníženie deficitu považované za nevyhnutné na odstránenie nadmerného deficitu (Ú. v. EÚ L 145, s. 6) (ďalej len „základný akt“).
27 Právnym základom tohto základného aktu sú článok 126 ods. 9 ZFEÚ a článok 136 ZFEÚ.
28 V odôvodneniach 4 a 5 základného aktu je v zásade vysvetlené, že v Grécku došlo k neočakávaným nepriaznivým hospodárskym udalostiam s vážnymi nepriaznivými dôsledkami na verejné financie, a preto je odôvodnené revidovať obsah pôvodného oznámenia vydaného 16. februára 2010 rozhodnutím 2010/182 a prijať revidované oznámenie na základe článku 126 ods. 9 ZFEÚ a článku 136 ZFEÚ.
29 Odôvodnenie 8 základného aktu odkazuje na medzivládny mechanizmus finančnej pomoci poskytnutej Helénskej republike takto:
„Veľmi vážne zhoršenie finančnej situácie gréckej vlády viedlo členské štáty eurozóny k rozhodnutiu poskytnúť Grécku stabilizačnú pomoc s cieľom zaistiť ochranu finančnej stability eurozóny ako celku aj v spojení s multilaterálnou pomocou poskytnutou Medzinárodným menovým fondom. Pomoc poskytnutá členskými štátmi eurozóny bude mať formu spojenia bilaterálnych pôžičiek koordinovaných Komisiou. Veritelia sa rozhodli podmieniť poskytnutie svojej pomoci dodržiavaniu tohto rozhodnutia zo strany Grécka. Očakáva sa najmä to, že Grécko vykoná opatrenia uvedené v tomto rozhodnutí podľa harmonogramu, ktorý je v ňom uvedený.“
30 Článok 1 základného aktu odkladá lehotu na odstránenie nadmerného deficitu Grécka na rok 2014 (namiesto roku 2012, ktorý bol stanovený v rozhodnutí 2010/182).
31 Článok 2 základného aktu stanovuje, že Helénska republika v súlade s harmonogramom uvedeným v tomto článku prijme určité množstvo opatrení na fiškálnu konsolidáciu s cieľom zásadného zníženia verejných výdavkov a zvýšenia príjmov štátu, opatrení s cieľom posilnenia dohľadu nad rozpočtom a rozpočtovej disciplíny a štrukturálnych opatrení smerujúcich najmä k zlepšeniu konkurencieschopnosti gréckeho hospodárstva vo všeobecnosti.
32 Opatrenia obsiahnuté v článku 2 základného aktu sa týkajú viacerých oblastí, a to najmä fiškálnej politiky, dôchodkového systému, organizácie verejnej správy a bankového systému.
33 Článok 4 ods. 1 základného aktu stanovuje Helénskej republike povinnosť predkladať Rade a Komisii štvrťročne správu, v ktorej uvedie opatrenia prijaté na dosiahnutie súladu so základným aktom.
34 Podľa článku 4 ods. 2 písm. a) a b) základného aktu musia byť v tejto správe uvedené podrobné informácie jednak o konkrétnych opatreniach vykonaných do dátumu správy Helénskou republikou s cieľom dosiahnuť súlad so základným aktom, vrátane vyčíslenia ich vplyvu na rozpočet, a jednak o konkrétnych opatreniach, ktoré Helénska republika mieni vykonať po dátume správy s cieľom dosiahnuť súlad so základným aktom, ako aj o harmonograme vykonávania týchto opatrení a informácie o odhade ich vplyvu na rozpočet.
35 Podľa článku 4 ods. 3 základného aktu Komisia a Rada uvedené správy analyzujú s cieľom posúdiť, či Helénska republika dodržiava tento akt. V rámci tohto posúdenia môže Komisia navrhnúť opatrenia potrebné na dodržiavanie postupu úpravy stanoveného v základnom akte na korekciu nadmerného deficitu.
36 Článok 5 základného aktu stanovuje, že tento akt nadobúda účinnosť dňom jeho oznámenia.
37 Podľa článku 6 základného aktu je tento akt určený Helénskej republike.
– Rozhodnutie 2010/486/EÚ
38 Dňa 7. septembra 2010 Rada prijala rozhodnutie 2010/486/EÚ, ktorým sa mení a dopĺňa základný akt (Ú. v. EÚ L 241, s. 12) (ďalej spoločne len „napadnuté akty“). Právnym základom rozhodnutia 2010/486 sú taktiež článok 126 ods. 9 ZFEÚ a článok 136 ZFEÚ a toto rozhodnutie je adresované Helénskej republike.
39 Z odôvodnení 5 až 8 rozhodnutia 2010/486 vyplýva, že po prijatí základného aktu museli byť prehodnotené určité ekonomické predpovede, na základe ktorých bol tento akt prijatý. Zdalo sa preto vhodné zmeniť a doplniť základný akt v určitých ohľadoch, pričom lehota na odstránenie nadmerného deficitu stanovená v tomto akte sa ponechá nezmenená.
40 Rozhodnutie 2010/486 zrušuje niektoré opatrenia upravené v základnom akte, pridáva k nim ďalšie a mení, spresňuje alebo prepracúva znenie určitých opatrení stanovených v základnom akte.
41 Na základe článku 2 nadobúda rozhodnutie 2010/486 účinnosť dňom jeho oznámenia.
Konanie a návrhy účastníkov konania
42 Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 22. novembra 2010 podali žalobcovia Anotati Dioikisi Enoseon Dimosion Ypallilon (ADEDY), Spyridon Papaspyros a Ilias Iliopoulos žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.
43 Samostatným podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 3. marca 2011 Rada vzniesla na základe článku 114 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu námietku neprípustnosti.
44 Podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 7. marca 2011 podala Komisia návrh na vstup do konania ako vedľajší účastník na podporu návrhov Rady. Tomuto návrhu bolo vyhovené uznesením predsedu prvej komory Všeobecného súdu z 27. júna 2011.
45 Dňa 29. apríla 2011 žalobcovia podali do kancelárie Všeobecného súdu pripomienky k námietke neprípustnosti vznesenej Radou.
46 Dňa 8. septembra 2011 Komisia podala do kancelárie Všeobecného súdu vyjadrenie vedľajšieho účastníka.
47 Dňa 27. októbra 2011 žalobcovia podali do kancelárie Všeobecného súdu pripomienky k vyjadreniu Komisie ako vedľajšieho účastníka.
48 Žalobcovia v žalobe navrhujú, aby Všeobecný súd:
– vyhlásil túto žalobu za prípustnú a dôvodnú,
– zrušil napadnuté akty,
– zaviazal Radu na náhradu trov konania.
49 Rada navrhuje, aby Všeobecný súd:
– vo vzťahu k napadnutým aktom zamietol žalobu ako zjavne neprípustnú,
– subsidiárne, aby vo vzťahu k základnému aktu zamietol žalobu ako zjavne neprípustnú,
– zaviazal žalobcov na náhradu trov konania.
50 Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd zamietol žalobu ako zjavne neprípustnú.
51 Vo svojich pripomienkach k námietke neprípustnosti žalobcovia navrhujú, aby Všeobecný súd zamietol námietku neprípustnosti vznesenú Radou a zaviazal ju na náhradu trov konania.
Právny stav
52 Podľa článku 114 ods. 1 rokovacieho poriadku, ak o to niektorý účastník konania požiada, Všeobecný súd môže rozhodnúť o neprípustnosti pred prejednaním veci samej. V súlade s odsekom 3 toho istého článku, ak Všeobecný súd nerozhodne inak, žiadosť sa ďalej prejednáva v rámci ústnej časti konania.
53 V prejednávanej veci Všeobecný súd zastáva názor, že sa s vecou dostatočne oboznámil na základe spisového materiálu, aby rozhodol o návrhu prednesenom Radou bez toho, aby bolo potrebné otvoriť ústnu časť konania.
54 Zo spisového materiálu vyplýva, že prvý zo žalobcov, ADEDY, je gréckou konfederáciou odborov, ktorej členmi sú federácie odborových organizácií pracovníkov zamestnaných vo verejnom sektore právnickými osobami verejného práva a jednotkami územnej samosprávy, ktorých s uvedenými subjektmi viažu pracovnoprávne vzťahy podľa verejného a súkromného práva. Podľa žalobcov sú členmi ADEDY všetci úradníci a zamestnanci právnických osôb verejného práva, pričom ADEDY zastupuje ich záujmy.
55 Druhý a tretí žalobca sú funkcionármi, pričom prvý z nich je predsedom a druhý generálnym tajomníkom ADEDY. Túto žalobu podávajú ako fyzické osoby a na účet ADEDY.
56 Vo svojej žalobe žalobcovia napadnutým aktom vytýkajú, že obsahujú určité ustanovenia ovplyvňujúce finančné záujmy a pracovné podmienky gréckych úradníkov.
57 Rada podporovaná Komisiou tvrdí, že žaloba je neprípustná. V prvom rade tvrdí, že žaloba je neprípustná z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie žalobcov v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ a obmedzuje svoju argumentáciu na otázku osobnej dotknutosti žalobcov napadnutými aktmi, zatiaľ čo Komisia preskúmava tiež prípustnosť žaloby z hľadiska podmienky priamej dotknutosti. Subsidiárne Rada podporovaná Komisiou tvrdí, že žaloba je vo vzťahu k základnému aktu neprípustná z dôvodu oneskoreného podania.
58 Žalobcovia tvrdia, že boli napadnutými aktmi priamo a osobne dotknutí. Okrem toho spochybňujú subsidiárne tvrdenie obhajované Radou a Komisiou týkajúce sa neprípustnosti žaloby vo vzťahu k základnému aktu z dôvodu jej oneskoreného podania. Napokon tvrdia, že ak by bola ich žaloba vyhlásená za neprípustnú, bolo by im odňaté právo na účinnú súdnu ochranu.
59 Predovšetkým treba preskúmať prípustnosť žaloby vo vzťahu k obom napadnutým aktom z hľadiska aktívnej legitimácie žalobcov.
O aktívnej legitimácii žalobcov
60 Podľa článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ „akákoľvek fyzická alebo právnická osoba môže… podať žalobu proti aktom, ktoré sú jej určené alebo ktoré sa jej priamo a osobne týkajú, ako aj voči regulačným aktom, ktoré sa jej priamo týkajú a nevyžadujú vykonávacie opatrenia“.
61 Toto ustanovenie obmedzuje žaloby o neplatnosť podávané fyzickou alebo právnickou osobou na tri kategórie aktov, a to po prvé na akty, ktoré sú jej určené, po druhé akty, ktoré sa jej priamo a osobne týkajú, a po tretie regulačné akty, ktoré sa jej priamo týkajú a nevyžadujú vykonávacie opatrenia.
62 V tejto veci je nesporné, že žalobcovia nie sú adresátmi napadnutých aktov, avšak tvrdia, že sa ich priamo a osobne týkajú.
63 Vzhľadom na okolnosti tohto prípadu je potrebné najskôr posúdiť kritérium priamej dotknutosti žalobcov, ktoré je spoločné pre druhú a tretiu kategóriu aktov uvedených v bode 61 vyššie.
64 V súlade s ustálenou judikatúrou založenou na článku 230 štvrtom odseku ES vyžaduje podmienka, podľa ktorej sa musí rozhodnutie, ktoré je predmetom žaloby, priamo týkať fyzickej osoby alebo právnickej osoby, v zásade splnenie dvoch kumulatívnych kritérií, a to po prvé aby napadnuté opatrenie bezprostredne ovplyvňovalo právne postavenie jednotlivca a po druhé aby neponechávalo jeho adresátom povereným jeho uplatňovaním nijaký priestor na voľnú úvahu, keďže má úplne automatický charakter a vyplýva zo samotnej právnej úpravy Únie bez uplatnenia iných sprostredkujúcich ustanovení (rozsudky Súdneho dvora z 22. marca 2007, Regione Siciliana/Komisia, C‑15/06 P, Zb. s. I‑2591, bod 31; z 10. septembra 2009, Komisia/Ente per le Ville Vesuviane a Ente per le Ville Vesuviane/Komisia, C‑445/07 P a C‑455/07 P, Zb. s. I‑7993, bod 45, a uznesenie Súdneho dvora z 15. septembra 2009, Município de Gondomar/Komisia, C‑501/08 P, neuverejnené v Zbierke, bod 25).
65 Keďže pokiaľ ide o posúdenie tejto žaloby, podmienka priamej dotknutosti stanovená článkom 263 štvrtým odsekom ZFEÚ nebola zmenená, je potrebné konštatovať, že táto judikatúra sa uplatňuje rovnako na túto vec.
66 V tejto veci je potrebné uviesť, že svojimi žalobnými návrhmi sa žalobcovia domáhajú zrušenia napadnutých aktov v celom rozsahu. V žalobe však uvádzajú určitý počet ustanovení, ktoré sa údajne týkajú právneho postavenia úradníkov a ktorými im údajne bola spôsobená ujma, a to predovšetkým ujma spôsobená ADEDY ako odborovej organizácii zastupujúcej všetkých úradníkov a následne ujma spôsobená samotným pánom Papaspyrosovi a Iliopoulosovi ako úradníkom.
67 V žalobe teda žalobcovia spresňujú, že spôsobená ujma spočíva jednak v znížení veľkonočných, letných a vianočných prémií, ktoré je upravené v článku 2 ods. 1 písm. f) základného aktu, a jednak vo zvýšení veku odchodu do dôchodku a znížení dôchodkov vyplácaných úradníkom, ktorí sú v súčasnosti v štátnej službe, vyplývajúcom zo zmeny dôchodkového systému upravenej v článku 2 ods. 2 písm. b) základného aktu. Žalobcovia tiež ako spôsobenú ujmu uvádzajú zhoršenie fungovania verejných služieb vyplývajúce z obmedzenia nahradzovania odchádzajúcich úradníkov, ktoré je upravené v článku 2 ods. 2 písm. a) základného aktu, zmeneného a doplneného rozhodnutím 2010/486.
68 Je teda potrebné najskôr preskúmať priamu dotknutosť žalobcov troma vyššie uvedenými, jasne označenými ustanoveniami, ktoré im mali spôsobiť ujmu, a následne ich priamu dotknutosť zvyšnými ustanoveniami napadnutých aktov.
O priamej dotknutosti žalobcov článkom 2 ods. 1 písm. f) základného aktu, článkom 2 ods. 2 písm. b) základného aktu a článkom 2 ods. 2 písm. a) základného aktu, zmeneného a doplneného rozhodnutím 2010/486
– Článok 2 ods. 1 písm. f) základného aktu
69 Článok 2 ods. 1 písm. f) základného aktu stanovuje:
„1. Grécko prijme najneskôr do konca júna 2010 tieto opatrenia:
…
f) zníženie veľkonočných, letných a vianočných prémií a príplatkov vyplácaných štátnym zamestnancom s cieľom ušetriť 1500 miliónov EUR za celý rok (1100 miliónov EUR v roku 2010)“.
70 Treba zdôrazniť, že toto ustanovenie je neurčité v rozsahu, v akom neuvádza podrobnosti predpokladaného zníženia, spôsob, akým má byť uskutočnené, a kategórie úradníkov, ktoré budú dotknuté. Naproti tomu stanovuje jasný cieľ, ktorý má byť dosiahnutý znížením prémií vyplácaných úradníkom, a to dosiahnutie určitej sumy úspor v každom roku. Toto ustanovenie teda Helénskej republike nebráni, aby najmä zo zásady zníženia prémií vyňala určité kategórie úradníkov, za predpokladu, že bude dosiahnutý cieľ uskutočnenia úspor. Z toho vyplýva, že toto ustanovenie ponecháva gréckym orgánom určitý priestor na stanovenie všetkých podrobností zníženia prémií prostredníctvom vnútroštátnych vykonávacích opatrení, a budú to práve tieto opatrenia, ktoré prípadne priamo ovplyvnia právne postavenie žalobcov. Bude to totiž obsah týchto opatrení, ktorý určí, či alebo v akom rozsahu sa vo vzťahu k niektorému zo žalobcov uplatní zníženie prémií. Žalobcovia tiež budú môcť podať na vnútroštátnych súdoch opravný prostriedok proti vnútroštátnym vykonávacím opatreniam.
71 Žalobcovia sa na podporu svojho tvrdenia, podľa ktorého sú priamo dotknutí článkom 2 ods. 1 písm. f) základného aktu, odvolávajú na dlhodobo ustálenú judikatúru, podľa ktorej je dotknutá osoba priamo ovplyvnená predmetným aktom vtedy, keď je možnosť adresátov aktu nevyhovieť predmetnému aktu čisto teoretická, pričom o ich vôli vyvodiť právne následky v súlade s ním neexistuje žiadna pochybnosť (rozsudky Súdneho dvora zo 17. januára 1985, Piraiki‑Patraiki a i./Komisia, 11/82, Zb. s. 207, body 8 až 10, a z 5. mája 1998, Dreyfus/Komisia, C‑386/96 P, Zb. s. I‑2309, bod 44; rozsudok Súdu prvého stupňa z 15. septembra 1998, Oleifici Italiani a Fratelli Rubino/Komisia, T‑54/96, Zb. s. II‑3377, bod 56). V tejto súvislosti žalobcovia v zásade tvrdia, že Helénska republika napadnutým aktom nemohla nevyhovieť, keďže ich dodržanie bolo podmienkou poskytnutia finančnej pomoci tomuto štátu prostredníctvom medzivládneho mechanizmu, ako to osvedčuje najmä odôvodnenie 8 základného aktu.
72 Táto argumentácia neobstojí. Zo samotného znenia článku 2 ods. 1 písm. f) základného aktu totiž vyplýva, že toto ustanovenie stanovuje Helénskej republike povinnosť dosiahnuť fiškálny cieľ, a to ušetriť 1 500 miliónov eur ročne (1 100 miliónov eur v roku 2010) prostredníctvom zníženia prémií vyplácaných úradníkom. Naopak toto ustanovenie neurčuje ani spôsoby tohto zníženia, ani kategórie úradníkov dotknutých znížením, čo sú prvky ponechané na zváženie Helénskej republike, tak ako bolo vysvetlené v bode 70 vyššie.
73 Z toho vyplýva, že článok 2 ods. 1 písm. f) základného aktu nemá takú povahu, aby priamo ovplyvnil právne postavenie žalobcov, a že v rámci jeho vykonávania majú grécke orgány značný priestor na voľnú úvahu. Treba preto dospieť k záveru, že toto ustanovenie žalobcov priamo neovplyvňuje v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ.
– Článok 2 ods. 2 písm. b) základného aktu
74 Článok 2 ods. 2 písm. b) základného aktu stanovuje Helénskej republike povinnosť prijať do konca septembra 2010 zákon o reforme dôchodkového systému s cieľom zaistiť jeho strednodobú a dlhodobú udržateľnosť. Toto ustanovenie vymedzuje tiež hlavné črty obsahu tohto zákona. Predovšetkým stanovuje, že zákon by mal zaviesť jednotnú zákonnú vekovú hranicu odchodu do dôchodku na 65 rokov, zlúčenie existujúcich dôchodkových fondov do troch fondov, zníženie hornej hranice dôchodkov, postupné zvyšovanie minimálneho obdobia prispievania na dôchodok na získanie nároku na plný dôchodok a zavedenie prísnejších podmienok oprávnenosti nárokov na invalidný dôchodok. Napokon je uvedené, že vykonávaním tohto zákona by sa mal znížiť predpokladaný rast pomeru výdavkov na dôchodky a HDP pod priemer eurozóny v nasledujúcich desaťročiach a obmedziť nárast platieb verejného sektora na dôchodky počas obdobia rokov 2010 až 2060 na menej ako 2,5 % HDP.
75 Treba konštatovať, že článok 2 ods. 2 písm. b) základného aktu bol zrušený článkom 1 ods. 2 rozhodnutia 2010/486. Keďže žalobcovia vôbec netvrdia, že by zrušené ustanovenie malo voči nim nepriaznivé právne účinky osobitne počas obdobia jeho platnosti, a to v období medzi dňom oznámenia základného aktu Helénskej republike a dňom oznámenia rozhodnutia 2010/486 Helénskej republike, treba dospieť k záveru, že žalobcovia sa zbytočne odvolávajú na článok 2 ods. 2 písm. b) základného aktu na účely preukázania svojej aktívnej legitimácie na napadnutie uvedeného aktu.
76 V každom prípade uvedené ustanovenie sa počas obdobia svojej platnosti netýkalo priamo žalobcov. Zo znenia tohto ustanovenia totiž vyplýva, že vyžadovalo prijatie vnútroštátneho zákona na jeho vykonanie. Stanovilo cieľ, ktorý mal byť týmto zákonom dosiahnutý, konkrétne udržateľnosť gréckeho dôchodkového systému, a vo všeobecnosti vymedzovalo určité opatrenia, ktoré by tento zákon mal upravovať. Najmä vzhľadom na jeho dosah, keďže sa netýkalo len úradníkov, ale všetkých zamestnancov súkromného a verejného sektora, ktorí odchádzali na dôchodok, toto ustanovenie nemalo predstavovať úplnú, sebestačnú právnu úpravu gréckeho dôchodkového systému, ktorá by nevyžadovala vykonávacie opatrenia a ktorej vykonávanie by malo úplne automatický charakter a vyplývalo z tohto samotného ustanovenia. Z toho vyplýva, že článok 2 ods. 2 písm. b) základného aktu ponechával gréckym orgánom veľmi širokú mieru voľnej úvahy na účely vymedzenia obsahu zákona, ktorý mal tento článok vykonať, za predpokladu, že tento zákon zabezpečí strednodobú a dlhodobú udržateľnosť gréckeho dôchodkového systému. Bol by to teda tento zákon, ktorý by prípadne mohol priamo ovplyvniť právne postavenie žalobcov. Z toho vyplýva, že článok 2 ods. 2 písm. b) základného aktu sa v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ netýka priamo žalobcov.
– Článok 2 ods. 2 písm. a) základného aktu, zmeneného a doplneného rozhodnutím 2010/486
77 Článok 2 ods. 2 písm. a) základného aktu, zmeneného a doplneného rozhodnutím 2010/486, uvádza:
„Grécko prijme do konca septembra 2010 tieto opatrenia:
a) … nahradenie iba 20 % zamestnancov, ktorí odchádzajú do dôchodku vo verejnom sektore (ústredné vládne inštitúcie, miestne samosprávy, fondy sociálneho zabezpečenia, verejné spoločnosti, štátne agentúry a iné verejné inštitúcie)…“
78 Článok 2 ods. 2 písm. a) základného aktu, zmeneného a doplneného rozhodnutím 2010/486, sa netýka priamo žalobcov, keďže predstavuje všeobecné opatrenie na organizáciu a riadenie verejnej správy, ktoré ich právne postavenie priamo neovplyvňuje. Pokiaľ by toto ustanovenie vyvolalo zhoršenie fungovania verejných služieb a zhoršilo by pracovné podmienky žalobcov, tak ako to žalobcovia tvrdia, išlo by o okolnosť, ktorá by sa netýkala ich právneho postavenia, ale výlučne ich skutkovej situácie (pozri v tomto zmysle uznesenie Všeobecného súdu z 21. mája 2010, ICO Services/Parlament a Rada, T‑441/08, neuverejnené v Zbierke, bod 62 a tam citovanú judikatúru).
79 Vzhľadom na vyššie uvedené treba dospieť k záveru, že žiadne z tých troch ustanovení napadnutých aktov, ktoré jasne označili žalobcovia, ich priamo neovplyvňuje v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ.
O priamej dotknutosti žalobcov ostatnými ustanoveniami napadnutých aktov
80 Čo sa týka tejto žaloby, ostatné ustanovenia napadnutých aktov predpokladajú, že Helénska republika prijme určitý počet opatrení fiškálnej konsolidácie, opatrení smerujúcich k posilneniu fiškálneho dohľadu a fiškálnej disciplíny, ako aj opatrení štrukturálnej povahy smerujúcich najmä k zlepšeniu konkurencieschopnosti gréckeho hospodárstva vo všeobecnosti, pričom konečným cieľom je zníženie nadmerného deficitu verejných financií krajiny.
81 Medzi ostatnými ustanoveniami sa nachádzajú ustanovenia, ktoré sa týkajú vo všeobecnosti úradníkov a ktoré žalobcovia v žalobe iba citovali bez toho, aby konkrétne vysvetlili, akým spôsobom ich tieto ustanovenia priamo ovplyvnili a spôsobili ujmu úradníkom vo všeobecnosti.
82 Všeobecný súd informatívne uvádza, že žalobcovia citovali článok 2 ods. 1 písm. b) základného aktu, ktorý stanovuje, že Helénska republika pred koncom júna 2010 prijme zákon zrušujúci v daňovom systéme všetky oslobodenia od dane a ustanovenia o autonómnom zdanení vrátane príjmu z osobitných príplatkov vyplácaných štátnym zamestnancom; článok 2 ods. 5 písm. a) základného aktu, ktorý v zásade stanovuje, že Helénska republika do konca júna 2011 prijme zjednodušenú a jednotnú mzdovú tabuľku pre verejný sektor, ktorou sa zaistí, že platy budú odzrkadľovať produktivitu a úlohy; článok 2 ods. 3 písm. m) základného aktu, doplnený rozhodnutím 2010/486, ktorý stanovuje, že Helénska republika do konca decembra 2010 prijme zákon, ktorým sa miestnym samosprávam zakáže fungovať s deficitom najmenej do roku 2014, a napokon článok 2 ods. 5 písm. e) základného aktu, doplnený rozhodnutím 2010/486, ktorý stanovuje, že grécke orgány do konca júna 2011 revidujú fungovanie dodatkových/podporných verejných dôchodkových programov s cieľom stabilizovať výdavky a zaručiť rozpočtovú neutralitu týchto programov.
83 Čo sa týka vyššie uvedených ustanovení a vo všeobecnosti všetkých ostatných ustanovení napadnutých aktov, treba uviesť dve skutočnosti.
84 Po prvé všetky tieto ustanovenia vyžadujú vzhľadom na ich dosah vnútroštátne opatrenia na ich vykonanie, ktoré spresnia ich obsah. V rámci tohto vykonania disponujú grécke orgány širokou mierou voľnej úvahy, za predpokladu, že bude dodržaný konečný cieľ zníženia nadmerného deficitu. Budú to vnútroštátne opatrenia, ktoré prípadne priamo ovplyvnia právne postavenie žalobcov.
85 Po druhé, pokiaľ ide o prípadné negatívne dopady, ktoré tieto ustanovenia môžu vo všeobecnosti mať z hospodárskeho hľadiska alebo z hľadiska pracovných podmienok na žalobcov a úradníkov ako členov ADEDY, treba zdôrazniť, že tieto ustanovenia sa netýkajú ich právneho postavenia, ale iba ich skutočnej situácie (pozri bod 78 vyššie).
86 V dôsledku toho a vzhľadom na neexistenciu konkrétnejšej argumentácie zo strany žalobcov treba dospieť k záveru, že ostatné ustanovenia napadnutých aktov ich v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ priamo neovplyvňujú.
87 Z vyššie uvedeného vyplýva, že napadnuté akty žalobcov priamo neovplyvňujú.
88 Treba teda dospieť k záveru, že žalobcovia nespĺňajú jednu z podmienok prípustnosti stanovenú článkom 263 štvrtým odsekom ZFEÚ, a to podmienku priamej dotknutosti, ktorá je spoločná pre žaloby smerujúce proti druhej a tretej kategórii aktov uvedených v tomto ustanovení (pozri bod 61 vyššie), takže nie je potrebné skúmať otázku, či sú žalobcovia napadnutými aktmi osobne dotknutí alebo či napadnuté akty predstavujú regulačné akty v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia (pozri v tomto zmysle uznesenie Všeobecného súdu z 15. júna 2011, Ax/Rada, T‑259/10, neuverejnené v Zbierke, bod 25).
O účinnej súdnej ochrane žalobcov
89 Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcov, podľa ktorého by im za predpokladu, že by ich žaloba bola vyhlásená za neprípustnú, bolo odňaté právo na účinnú súdnu ochranu, treba zdôrazniť, ako to konštatuje ustálená judikatúra, že Zmluva svojimi článkami 263 ZFEÚ a 277 ZFEÚ na jednej strane a svojím článkom 267 ZFEÚ na druhej strane vytvorila úplný systém opravných prostriedkov a konaní určený na zaistenie kontroly zákonnosti aktov vydaných inštitúciami a zverila ho súdu Únie. V tomto systéme majú fyzické a právnické osoby, ktoré z dôvodu podmienok prípustnosti uvedených v článku 263 ZFEÚ nemôžu priamo napadnúť také akty Únie, akými sú tie, o ktoré ide v tomto spore, možnosť najmä napadnúť platnosť takýchto aktov na vnútroštátnych súdoch a vyzvať tieto súdy, ktoré samy osebe nemajú právomoc na určenie neplatnosti uvedených aktov, aby položili Súdnemu dvoru v tejto súvislosti prejudiciálne otázky (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 25. júla 2002, Unión de Pequeños Agricultores/Rada, C‑50/00 P, Zb. s. I‑6677, bod 40; z 1. apríla 2004, Komisia/Jégo-Quéré, C‑263/02 P, Zb. s. I‑3425, bod 30, a z 23. apríla 2009, Sahlstedt a i./Komisia, C‑362/06 P, Zb. s. I‑2903, bod 43).
90 Keďže napadnuté akty vyžadujú vykonávacie opatrenia zo strany Helénskej republiky, žalobcovia majú v tejto veci možnosť napadnúť tieto vykonávacie opatrenia pred vnútroštátnym súdom a v kontexte takéhoto sporu tvrdiť, že napadnuté akty sú neplatné, čím vyzvú vnútroštátny súd, aby Súdnemu dvoru položil prejudiciálnu otázku.
91 Na účely odôvodnenia svojej teórie vzťahujúcej sa na odňatie práva na účinnú súdnu ochranu žalobcovia poukazujú na zdĺhavosť konaní pred gréckymi správnymi súdmi a skutočnosť, že zamietnutie ich žaloby Všeobecným súdom ako neprípustnej prizná napadnutým aktom prezumpciu zákonnosti.
92 Tieto argumenty neobstoja.
93 Na jednej strane z judikatúry vyplýva, že prípustnosť žaloby o neplatnosť na súde Únie nemôže závisieť od otázky, či existujú opravné prostriedky pred vnútroštátnym súdom umožňujúce preskúmanie zákonnosti aktu, ktorého zrušenie sa požaduje (pozri uznesenie Súdu prvého stupňa z 28. novembra 2005, EEB a i./Komisia, T‑94/04, Zb. s. II‑4919, bod 63 a tam citovanú judikatúru). A fortiori prípustnosť žaloby na súde Únie nemôže závisieť od údajnej zdĺhavosti vnútroštátnych konaní. V tejto súvislosti je okrem toho potrebné pripomenúť, že článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ stanovuje, že je úlohou členských štátov stanoviť v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie, prostriedky nápravy potrebné na zabezpečenie účinnej právnej ochrany.
94 Na druhej strane zamietnutie tejto žaloby ako neprípustnej nevytvára pre vnútroštátny súd z vecného hľadiska nijaký precedens.
95 Z vyššie uvedeného vyplýva, že tvrdenie žalobcov, podľa ktorého by prípadné zamietnutie ich žaloby ako neprípustnej Všeobecným súdom ohrozilo ich právo na účinnú súdnu ochranu, treba zamietnuť.
96 Napokon treba zamietnuť tvrdenie žalobcov, podľa ktorého treba žalobu vecne preskúmať, keďže vady napadnutých aktov sú také závažné, že narušujú dôveru občanov v orgány Únie. Súd Únie totiž nemôže ignorovať pravidlá prípustnosti žaloby o neplatnosť uvedené v článku 263 ZFEÚ.
97 Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné vyhlásiť túto žalobu za neprípustnú. V dôsledku toho netreba rozhodovať o námietke neprípustnosti vznesenej subsidiárne Radou a vzťahujúcej sa na oneskorené podanie žaloby vo vzťahu k základnému aktu.
O trovách
98 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobcovia nemali vo veci úspech, znášajú v súlade s návrhmi Rady vlastné trovy konania.
99 Podľa článku 87 ods. 4 prvého pododseku rokovacieho poriadku inštitúcie, ktoré vstúpili do konania ako vedľajší účastníci, znášajú vlastné trovy konania. V dôsledku toho Komisia znáša vlastné trovy konania.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (prvá komora)
nariadil:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Anotati Dioikisi Enoseon Dimosion Ypallilon (ADEDY), Spyridon Papaspyros a Ilias Iliopoulos znášajú vlastné trovy konania a sú povinní nahradiť trovy konania vynaložené Radou Európskej únie.
3. Európska komisia znáša vlastné trovy konania.
V Luxemburgu 27. novembra 2012
Obsah
Právny rámec
Zmluva o EÚ
Zmluva o fungovaní Európskej únie
Pakt stability a rastu
Okolnosti predchádzajúce sporu
Grécka dlhová kríza a medzivládny mechanizmus finančnej pomoci Helénskej republike
Konanie o nadmernom deficite vo vzťahu k Helénskej republike
Konanie predchádzajúce prijatiu napadnutých aktov
Napadnuté akty
– Rozhodnutie 2010/320/EÚ
– Rozhodnutie 2010/486/EÚ
Konanie a návrhy účastníkov konania
Právny stav
O aktívnej legitimácii žalobcov
O priamej dotknutosti žalobcov článkom 2 ods. 1 písm. f) základného aktu, článkom 2 ods. 2 písm. b) základného aktu a článkom 2 ods. 2 písm. a) základného aktu, zmeneného a doplneného rozhodnutím 2010/486
– Článok 2 ods. 1 písm. f) základného aktu
– Článok 2 ods. 2 písm. b) základného aktu
– Článok 2 ods. 2 písm. a) základného aktu, zmeneného a doplneného rozhodnutím 2010/486
O priamej dotknutosti žalobcov ostatnými ustanoveniami napadnutých aktov
O účinnej súdnej ochrane žalobcov
O trovách