ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (odvolacia komora)

z 20. marca 2012

Spojené veci T‑441/10 P až T‑443/10 P

Christian Kurrer a iní

proti

Európskej komisii

„Odvolanie – Verejná služba – Úradníci – Vymenovanie – Zaradenie do platovej triedy – Prechodné ustanovenia o zaradení do platovej triedy pri prijímaní – Článok 5 ods. 4 prílohy XIII služobného poriadku – Zásada rovnosti zaobchádzania“

Predmet: Odvolania podané proti rozsudkom Súdu pre verejnú službu Európskej únie (druhá komora) z 8. júla 2010, Magazzu/Komisia (F‑126/06), Sotgia/Komisia (F‑130/06) a Kurrer/Komisia (F‑139/06), smerujúce k zrušeniu týchto rozsudkov

Rozhodnutie: Odvolania sa zamietajú. Christian Kurrer, Salvatore Magazzu a Stefano Sotgia znášajú svoje vlastné trovy konania a sú povinní nahradiť trovy konania Európskej komisie vynaložené v tomto konaní. Rada Európskej únie znáša svoje vlastné trovy konania.

Abstrakt

1.      Úradníci – Prijímanie – Vymenovanie do platovej triedy – Zavedenie nového profesionálneho zloženia zamestnancov nariadením č. 723/2004 – Prechodné ustanovenia o zaradení do platovej triedy

(Služobný poriadok úradníkov, článok 31 ods. 1; príloha XIII, článok 5 ods. 4; nariadenie Rady č. 723/2004)

2.      Úradníci – Prijímanie – Vymenovanie do platovej triedy – Zavedenie nového profesionálneho zloženia zamestnancov nariadením č. 723/2004 – Prechodné ustanovenia o zaradení do platovej triedy

(Služobný poriadok úradníkov, príloha XIII, článok 5 ods. 4; nariadenie Rady č. 723/2004)

3.      Odvolanie – Dôvody – Nedostatok odôvodnenia – Uplatnenie implicitného odôvodnenia Súdom pre verejnú službu – Prípustnosť – Podmienky

(Štatút Súdneho dvora, článok 36 a príloha I, článok 7 ods. 1)

1.      Podľa výslovných a jasných ustanovení článku 5 ods. 4 prílohy XIII služobného poriadku musí ako výberové konanie na preloženie z jednej kategórie do druhej, tak aj interné výberové konanie umožňovať úspešným uchádzačom takého výberového konania zmenu kategórie, čo obvykle úspech vo všeobecnom výberovom konaní neumožňuje.

Striktný doslovný výklad uvedeného ustanovenia totiž presne vyžaduje vychádzať z toho, že jednak sa toto ustanovenie nevzťahuje na dočasných zamestnancov, ktorí sú úspešnými uchádzačmi všeobecného výberového konania, lebo také výberové konanie spravidla nemôže viesť k prijatiu s preložením do inej kategórie a jednak že jeho znenie neponecháva administratíve nijakú mieru voľnej úvahy, aby ho vykladala a uplatňovala inak.

Okrem toho teleologický a systematický výklad uvedeného ustanovenia neumožňuje vyvrátiť toto posúdenie. Toto prechodné ustanovenie majúce charakter výnimky je totiž vyhradené dočasným zamestnancom, ktorí sú úspešnými uchádzačmi výberového konania na preloženie z jednej kategórie do druhej alebo interného výberového konania, na účely motivovať týchto zamestnancov na účasť v takom výberovom konaní, aby dosiahli vymenovanie za úradníkov spolu s preložením do inej kategórie. Všeobecné výberové konanie je naopak prístupné pre všetkých uchádzačov, aj tých, ktorí nepracujú v inštitúciách a jeho cieľom nie je spojiť prijatie a vymenovanie s týmto preložením do inej kategórie.

Za týchto podmienok neexistuje nijaký dôvod sa domnievať, že by normotvorca chcel rozšíriť uplatnenie režimu článku 5 ods. 4 prílohy služobného poriadku na dočasných zamestnancov, ktorí sú úspešnými uchádzačmi všeobecného výberového konania.

(pozri body 46, 48 a 49)

Odkaz:

Súdny dvor: 5. decembra 1974, Van Belle/Rada, 176/73, Zb. s. 1361, bod 8

Súd prvého stupňa: 8. decembra 2005, Reynolds/Parlament, T‑237/00, Zb. VS s. I‑A‑385, II‑1731, bod 101

2.      Ide o nerovnaké zaobchádzanie, pokiaľ sa s dvomi kategóriami osôb, ktorých skutková a právna situácia nie je podstatne rozdielna, zaobchádza rozdielne, alebo pokiaľ sa s rozdielnymi situáciami zaobchádza rovnako. Zamestnanci, ktorí sa nachádzajú v rovnakých situáciách preto musia podliehať rovnakým pravidlám a normotvorca Únie musí zohľadniť objektívne rozdiely podmienok či situácií, v ktorých sa dotknuté osoby nachádzajú. Okrem toho v oblasti, ktorá patrí do výkonu diskrečnej právomoci, ako je vydanie prechodných ustanovení, ktoré majú zaručiť spravodlivý prechod zo starého systému služobného poriadku na nový, je zásada rovnosti zaobchádzania porušená, ak dotknutá inštitúcia vykoná rozlíšenie svojvoľne alebo zjavne neprimerane vo vzťahu k cieľu sledovanému predmetnou právnou úpravou.

Navyše preskúmavanie dodržiavania všeobecnej zásady rovnosti zaobchádzania patrí medzi právne otázky, čo implikuje právomoc Súdu overiť porovnateľnosť rôznych predmetných situácií. V tejto súvislosti na správne určenie porovnateľnosti uvedených situácií treba zohľadniť cieľ sledovaný relevantnou právnou úpravou.

V tejto súvislosti sa totiž dočasní zamestnanci, ktorí sú uchádzačmi všeobecného výberového konania organizovaného s cieľom obsadiť pracovné miesta kategórie, do ktorej už patria, sa nenachádzajú v rovnakej situácii ako úspešní uchádzači výberového konania, ktorého cieľom alebo dôsledkom je umožniť preloženie do vyššej kategórie a teda podstatný posun v služobnom postupe. Výsledkom okolnosti, že normotvorca dbal prijatím článku 5 ods. 4 prílohy XIII služobného poriadku na to, aby títo dočasní zamestnanci mohli byť výnimočne vymenovaní za úradníkov v skúšobnej dobe v platovej triede, ktorú mali v „starej“ kategórii, nie je svojvoľné alebo zjavne neprimerané rozlišovanie, vzhľadom na cieľ sledovaný normotvorcom vo vzťahu k dočasným zamestnancom, ktorí boli prijatí ako úradníci na záver verejného výberového konania v kategórii, do ktorej patrili.

(pozri body 54 – 56)

Odkaz:

Súdny dvor: 11. septembra 2007, Lindorfer/Rada, C‑227/04 P, Zb. s. I‑6767, bod 64; 16. decembra 2008, Arcelor Atlantique a Lorraine a i., C‑127/07, Zb. s. I‑9895, bod 26; 12. mája 2011, Luxembursko/Parlament a Rada, C‑176/09, Zb. s. I‑3727, bod 32

Súd prvého stupňa: 20. februára 2009, Komisia/Bertolete a i., T‑359/07 P až T‑361/07 P, Zb. VS s. I‑B‑1‑5, II‑B‑1‑21, bod 38 a tam citovaná judikatúra, body 39, 43 a nasl.

3.      Povinnosť Súdu pre verejnú službu odôvodniť rozsudky na základe článku 36 Štatútu Súdneho dvora, v spojení s článkom 7 ods. 1 prílohy I toho istého štatútu, mu neukladá povinnosť vypracovať odôvodnenie, ktoré by vyčerpávajúcim spôsobom a jednotlivo rozoberalo všetky tvrdenia účastníkov sporu. Odôvodnenie teda môže byť implicitné pod podmienkou, že zúčastneným osobám umožní oboznámiť sa s dôvodmi, pre ktoré boli predmetné opatrenia prijaté, a odvolaciemu súdu poskytne dostatok informácií potrebných na to, aby mohol vykonať svoje preskúmanie. Túto povinnosť totiž nemožno vykladať tak, že zahrnuje povinnosť Súdu pre verejnú službu podrobne sa vyjadriť ku každému tvrdeniu uplatnenému žalobcom, predovšetkým vtedy, ak nie je dostatočne jasné a presné a nie je podložené podrobnými dôkazmi.

(pozri bod 72)

Odkaz:

Súdny dvor: 21. januára 2010, Iride a Iride Energia/Komisia, C‑150/09 P, bod 42; 29. marca 2011, ArcelorMittal Luxembourg/Komisia a Komisia/ArcelorMittal Luxembourg a i., C‑201/09 P a C‑216/09 P, Zb. s. I‑2239, bod 78

Súd prvého stupňa: 8. júna 2009, Krčová/Súdny dvor, T‑498/07 P, Zb. VS s. I‑B‑1‑35, II‑B‑1‑197, bod 34; Všeobecný súd: 2. marca 2010, Doktor/Rada, T‑248/08 P, bod 64 a tam citovaná judikatúra