Language of document : ECLI:EU:F:2016:117

Predbežné znenie

ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU EURÓPSKEJ ÚNIE
(tretia komora)

z 12. mája 2016

Vec F‑102/15

FS

proti

Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru (EHSV)

„Verejná služba – Dočasní zamestnanci – Článok 41 Charty základných práv – Právo na prístup každej osoby k spisu, ktorý sa jej týka – Prístup k dokumentom týkajúcim sa pokusu o mediáciu – Pokus o mediáciu začatý vykonávajúcim predsedom EHSV a vedený pod dohľadom bývalého predsedu EHSV – Právo na prístup k správe vypracovanej po skončení tejto mediácie – Administratívne vyšetrovanie začaté po mediácii – Článok 3 prílohy IX služobného poriadku“

Predmet:      Žaloba podaná podľa článku 270 ZFEÚ, uplatniteľného na Zmluvu o ESAE na základe jej článku 106a, ktorou FS v podstate navrhuje na jednej strane zrušiť rozhodnutia predsedu Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (EHSV) z 10. septembra a z 19. novembra 2014, ktorými sa mu v podstate odmietlo poskytnúť prístup k písomnostiam, ktoré si vymenili člen EHSV a jeho výkonný predseda, ako aj dokumentáciu týkajúcu sa údajného vyšetrovania, ktoré viedol tento člen pred začatím, 6. októbra 2014, administratívneho vyšetrovania v zmysle článku 86 Služobného poriadku úradníkov Európskej únie (ďalej len „služobný poriadok“), ktorá sa ho týka. Na druhej strane žalobca navrhuje, aby sa EHSV uložila povinnosť nahradiť nemajetkovú ujmu, ktorú údajne utrpel

Rozhodnutie:      Rozhodnutie predsedu Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru (EHSV) z 19. novembra 2014 sa zrušuje v rozsahu, v akom sa týka odmietnutia poskytnúť FS správu, ktorá sa ho týka, vypracovanú bývalým predsedom EHSV na žiadosť výkonného predsedu EHSV. V zostávajúcej časti sú návrhy na zrušenie bezdôvodné. Európsky hospodársky a sociálny výbor je povinný zaplatiť FS náhradu spôsobenej nemajetkovej ujmy vo výške 1000 eur. Európsky hospodársky a sociálny výbor znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli FS.

Abstrakt

1.      Úradníci – Disciplinárne opatrenia – Disciplinárne konanie – Rešpektovanie práva na obhajobu – Povinnosť poskytnúť dotknutej osobe správu vypracovanú po skončení mediačného konania a pred začatím administratívneho vyšetrovania

[Charta základných práv Európskej únie, článok 41 ods. 2 písm. b)]

2.      Žaloby úradníkov – Žaloba o náhradu škody – Zrušenie napadnutého aktu neposkytujúceho primerané zadosťučinenie za nemajetkovú ujmu – Priznanie peňažnej náhrady

(Článok 340 ods. 2 ZFEÚ)

1.      Článok 41 ods. 2 písm. b) Charty základných práv Európskej únie stanovuje, že každý má právo na prístup k spisu, ktorý sa ho týka, za predpokladu rešpektovania oprávnených záujmov dôvernosti a služobného a obchodného tajomstva.

Navyše kontradiktórnosť disciplinárneho konania a práva na obhajobu v takom konaní vyžadujú, aby sa dotknutá osoba a prípadne jej advokát mohli oboznámiť so všetkými skutočnosťami, o ktoré sa administratíva môže oprieť pri svojom rozhodnutí, ktorým sa skončí konanie, a to včas tak, aby mohli predložiť svoje pripomienky. Rešpektovanie práva na obhajobu totiž vyžaduje, aby dotknutej osobe bolo umožnené, aby účinne oznámila svoje stanovisko k relevancii skutočností, ale rovnako aj to, aby mohla prinajmenšom zaujať stanovisko k dokumentom, ktoré má inštitúcia Únie a z ktorých vyplývajú skutočnosti významné pre výkon jej práva na obhajobu.

V tejto súvislosti, ak bol člen inštitúcie poverený vykonaním mediácie, výkonný predseda inštitúcie konal ako orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy. Ďalej pokiaľ z výroku správy tohto člena vyplýva, že vypočul viacerých úradníkov a zamestnancov inštitúcie, rovnako ako aj jej členov, že vo svojej správe zaznamenal skutkové zistenia vyplývajúce z jeho vyšetrovania, tieto skutočnosti znamenajú, že táto činnosť neostala obmedzená na mediáciu, ale naopak zodpovedá administratívnemu vyšetrovaniu. Uvedená správa tak vykazuje vlastnosti správa, na základe ktorej orgán oprávnený uzatvárať pracovné zmluvy konkrétne rozhodol o následnom začatí samotného administratívneho vyšetrovania.

Za týchto podmienok sa treba domnievať, že aj uvedená správa sa podľa článku 41 ods. 2 písm. b) Charty základných práv mala poskytnúť žalobcovi, pretože sa na ňu vzťahuje pojem „spis, ktorý sa jej týka“ v zmysle tohto ustanovenia.

(pozri body 47, 48, 50 – 52)

Odkaz:

Súd pre verejnú službu: rozsudok zo 17. marca 2015, AX/ECB, F‑73/13, EU:F:2015:9, bod 115 a citovaná judikatúra

2.      Ak samotné zrušenie protiprávneho aktu môže predstavovať primeranú a v zásade dostatočnú náhradu akejkoľvek nemajetkovej ujmy, ktorú tento akt mohol spôsobiť, nemôže to byť tak v prípade, že žalobca preukáže, že mu vznikla nemajetková ujma, ktorú možno oddeliť od protiprávnosti odôvodňujúcej zrušenie a ktorá nemôže byť v plnom rozsahu napravená týmto zrušením.

Je nesporné, že pocit nespravodlivosti a utrpenie, ktoré sprevádza skutočnosť, že osoba musí viesť konanie pred začatím samotného súdneho konania na účely uznania svojich práv, predstavuje za určitých okolností ujmu, ktorú je možné vyvodiť zo samotnej skutočnosti, že administratíva sa dopustila nezákonnosti.

(pozri body 58, 59)

Odkaz:

Súdny dvor: rozsudok zo 7. februára 1990, Culin/Komisia, C‑343/87, Zb., EU:C:1990:49, body 27 a 28

Súd prvého stupňa: rozsudok zo 6. júna 2006, Girardot/Komisia, T‑10/02, EU:T:2006:148, bod 131

Súd pre verejnú službu: rozsudky z 19. mája 2015, Brune/Komisia, F‑59/14, EU:F:2015:50, bod 80, a zo 16. júla 2015, Murariu/EIOPA, F‑116/14, EU:F:2015:89, bod 152