Vec T‑411/22
Dexia
proti
Jednotnej rade pre riešenie krízových situácií (SRB)
Rozsudok Všeobecného súdu (ôsma rozšírená komora) z 10. apríla 2024
„Hospodárska a menová únia – Banková únia – Jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností (SRM) – Jednotný fond na riešenie krízových situácií (SRF) – Rozhodnutie SRB o výpočte príspevkov ex ante na príspevkové obdobie 2022 – Článok 70 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 806/2014 – Nesprávne právne posúdenie – Obmedzenie časových účinkov rozsudku“
1. Hospodárska a menová politika – Hospodárska politika – Jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností – Príspevky ex ante do jednotného fondu na riešenie krízových situácií (SRF) – Ročná horná hranica celkovej sumy jednotlivých príspevkov do SRF stanovená na 12,5 % konečnej cieľovej úrovne – Pôsobnosť – Uplatňovanie počas úvodného obdobia
(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 806/2014, článok 70 ods. 2 prvý a štvrtý pododsek)
(pozri body 30, 38)
2. Hospodárska a menová politika – Hospodárska politika – Jednotný mechanizmus riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností – Príspevky ex ante do jednotného fondu na riešenie krízových situácií (SRF) – Ročná horná hranica celkovej sumy jednotlivých príspevkov do SRF stanovená na 12,5 % konečnej cieľovej úrovne – Rozsah – Neprekročenie tejto hornej hranice Jednotnou radou pre riešenie krízových situácií (SRB) – Kritériá posúdenia – Dynamický prístup ku konečnej cieľovej úrovni
(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 806/2014, článok 69 ods. 1 a článok 70 ods. 2 prvý a štvrtý pododsek)
(pozri body 41, 45 – 48)
Zhrnutie
Všeobecný súd, na ktorý bola podaná žaloba o neplatnosť, ktorej vyhovel, zrušil rozhodnutie Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií (ďalej len „SRB“), ktorým sa stanovujú príspevky ex ante úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností na rok 2022 do jednotného fondu na riešenie krízových situácií (ďalej len „SRF“)(1). Prvýkrát rozhodol o pravidle stanovenom v článku 70 ods. 2 prvom a štvrtom pododseku nariadenia č. 806/2014(2), podľa ktorého príspevky ex ante, ktoré sú povinné uhradiť všetky inštitúcie povolené na území všetkých zúčastnených členských štátov, nesmú presiahnuť 12,5 % konečnej cieľovej úrovne SRF (ďalej len „horná hranica 12,5 %“).
Dexia, žalobkyňa, bola úverovou inštitúciou so sídlom vo Francúzsku. Dňa 11. apríla 2022 SRB napadnutým rozhodnutím v súlade s článkom 70 ods. 2 nariadenia č. 806/2014 stanovila príspevky ex ante na rok 2022 do SRF úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností, medzi ktoré patrí žalobkyňa. Žalobkyňa navrhuje zrušenie napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa jej týka.
Posúdenie Všeobecným súdom
Na úvod Všeobecný súd pripomenul, že článok 69 ods. 1 nariadenia č. 806/2014 stanovuje, že na konci úvodného obdobia ôsmich rokov od 1. januára 2016 (ďalej len „úvodné obdobie“) musia finančné prostriedky dostupné v SRF dosiahnuť konečnú cieľovú úroveň, ktorá predstavuje aspoň 1 % sumy krytých vkladov všetkých inštitúcií povolených na území všetkých zúčastnených členských štátov (ďalej len „dotknuté inštitúcie“). Podľa článku 69 ods. 2 nariadenia č. 806/2014 sa počas uvedeného obdobia príspevky ex ante časovo rozložia čo možno najrovnomernejšie, až kým sa nedosiahne konečná cieľová úroveň, ale s náležitým ohľadom na fázu hospodárskeho cyklu a na možný vplyv procyklických príspevkov na finančnú pozíciu inštitúcií. Okrem toho v súlade s článkom 70 ods. 2 prvým a štvrtým pododsekom nariadenia č. 806/2014 SRB každoročne vypočíta jednotlivé príspevky s cieľom zabezpečiť, aby príspevky, ktoré majú uhradiť všetky dotknuté inštitúcie, nepresiahli 12,5 % konečnej cieľovej úrovne SRF.
V prvom rade, pokiaľ ide o časovú pôsobnosť požiadavky týkajúcej sa hornej hranice 12,5 %, Všeobecný súd pripomenul, že táto požiadavka sa má uplatňovať počas úvodného obdobia. Ako totiž jednoznačne vyplýva z ustanovení nariadenia č. 806/2014, SRB musí každoročne dodržať požiadavku hornej hranice 12,5 % bez toho, aby jej časovú pôsobnosť akýmkoľvek spôsobom obmedzila na obdobie nasledujúce po úvodnom období.(3) Rovnako žiadne iné ustanovenie uvedeného nariadenia neuvádza, že požiadavka hornej hranice 12,5 % sa počas úvodného obdobia neuplatňuje alebo že by sa SRB mohla od tejto požiadavky počas tohto obdobia odchýliť. Tento výklad je potvrdený genézou tohto nariadenia, z ktorej vyplýva, že v návrhu nariadenia Komisie(4) bolo úvodné obdobie na vytvorenie SRF desať rokov. Následne sa Parlament a Rada dohodli na skrátení tohto obdobia na osem rokov a zároveň sa rozhodli zvýšiť uvedenú hornú hranicu na 12,5 %. Z toho vyplýva, že normotvorca Únie stanovil súvislosť medzi počtom rokov úvodného obdobia a percentuálnym podielom stanovenej hornej hranice. Horná hranica 12,5 % sa preto uplatňuje počas úvodného obdobia.
Po druhé, pokiaľ ide o obsah požiadavky týkajúcej sa hornej hranice 12,5 %, Všeobecný súd poukázal na to, že SRB je povinná zabezpečiť, aby príspevky, ktoré majú uhradiť dotknuté inštitúcie, neprekročili 12,5 % konečnej cieľovej úrovne.(5) V tomto ohľade je sporná úprava(6) založená na dynamickom prístupe ku konečnej cieľovej úrovni v tom zmysle, že táto musí byť určená s ohľadom na výšku krytých vkladov na konci úvodného obdobia. Práve vzhľadom na túto konečnú cieľovú úroveň sa uplatňuje požiadavka hornej hranice 12,5 %.
Vzhľadom na to, že výpočet príspevkov ex ante sa vykonáva každoročne a je založený na definícii konečnej cieľovej úrovne, ktorú treba dosiahnuť na konci úvodného obdobia, a potom ročnej cieľovej úrovne, ktorú treba rozdeliť medzi inštitúcie, prináleží SRB čo najpresnejšie odhadnúť konečnú cieľovú úroveň na každé príspevkové obdobie vzhľadom na údaje dostupné v čase tohto odhadu (ďalej len „predpokladaná konečná cieľová úroveň“). Na účely uplatnenia hornej hranice 12,5 % je rozhodujúca práve predpokladaná konečná cieľová úroveň.
V dôsledku toho, ak SRB vypočítava príspevky ex ante počas daného príspevkového obdobia, musí zabezpečiť, aby výška príspevkov ex ante, ktoré majú uhradiť všetky dotknuté inštitúcie, nepresiahla 12,5 % predpokladanej konečnej cieľovej úrovne.
Tento záver nie je spochybnený tvrdením SRB, podľa ktorého by sa požiadavka hornej hranice 12,5 % buď nemala uplatniť, alebo by sa mala vykladať pružne. Na jednej strane totiž konštatuje, že zmysel relevantných ustanovení jednoznačne vyplýva zo samotného znenia týchto ustanovení.(7) Na druhej strane ustanovenia, ktoré najmä stanovujú, že príspevky ex ante musia byť časovo rozložené čo možno najjednotnejšie, až kým sa nedosiahne konečná cieľová úroveň,(8) neumožňuje vykladať hornú hranicu 12,5 % v tom zmysle, že by bola nezáväzná alebo len orientačná.
Všeobecný súd napokon skúmal, či SRB v napadnutom rozhodnutí dodržala požiadavku hornej hranice 12,5 %. V tejto súvislosti predovšetkým z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že predpokladaná konečná cieľová úroveň bola odhadnutá na sumu 79 987 450 580 eur. SRB tak bola povinná zabezpečiť, aby celková výška príspevkov ex ante nepresiahla sumu 9 998 431 322,50 eura. Ako však vyplýva z napadnutého rozhodnutia, SRB stanovila ročnú cieľovú úroveň na príspevkové obdobie 2022 na sumu 14 253 573 821,46 eura, zníženú po určitých odpočtoch na 13 675 366 302,18 eura.
V dôsledku toho Všeobecný súd konštatoval, že napadnuté rozhodnutie stanovilo výšku príspevkov ex ante ktoré majú uhradiť všetky dotknuté inštitúcie, na sumu, ktorá prekračovala hornú hranicu 12,5 % predpokladanej konečnej cieľovej úrovne, a že SRB porušila článok 70 ods. 2 prvý a štvrtý pododsek nariadenia č. 806/2014. Domnieval sa, že toto nesprávne právne posúdenie môže samo osebe odôvodniť zrušenie napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne.
Vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci však Všeobecný súd zachoval účinky napadnutého rozhodnutia v rozsahu, v akom sa týka žalobkyne, až kým SRB neprijme potrebné opatrenia vyplývajúce z tohto zrušenia, a to v primeranej lehote, ktorá nesmie presiahnuť šesť mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.