Language of document : ECLI:EU:C:2018:898

Vec C247/17

Denis Raugevicius

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Korkein oikeus)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Občianstvo Európskej únie – Články 18 a 21 ZFEÚ – Žiadosť tretej krajiny, adresovaná členskému štátu, ktorá sa týka vydania občana Únie, štátneho príslušníka iného členského štátu, ktorý využil svoje právo na voľný pohyb v prvom z týchto členských štátov – Žiadosť o vydanie na účely výkonu trestu odňatia slobody, a nie na účely trestného stíhania – Zákaz vydania vzťahujúci sa iba na vlastných štátnych príslušníkov – Obmedzenie voľného pohybu – Odôvodnenie založené na zabránení beztrestnosti – Proporcionalita“

1.        Občianstvo Únie – Ustanovenia Zmluvy – Osobná pôsobnosť – Štátny príslušník členského štátu, ktorý má takisto štátnu príslušnosť tretieho štátu – Zahrnutie

(Články 20 a 21 ZFEÚ)

2.        Občianstvo Únie – Právo na voľný pohyb a pobyt na území členských štátov – Žiadosť tretej krajiny, adresovaná členskému štátu, ktorá sa týka vydania občana Únie, štátneho príslušníka iného členského štátu, ktorý využil svoje právo na voľný pohyb v prvom z týchto členských štátov – Žiadosť o vydanie na účely výkonu trestu odňatia slobody – Dožiadaný členský štát, ktorý zakazuje vydávanie vlastných štátnych príslušníkov na účely výkonu trestu a stanovuje možnosť vykonať takýto trest uložený v zahraničí na jeho území – Povinnosť tohto členského štátu zabezpečiť občanom Únie, ktorí majú trvalé bydlisko na jeho území, rovnaké zaobchádzanie, ako priznáva vlastným štátnym príslušníkom

(Články 18 a 21 ZFEÚ)

3.        Občianstvo Únie – Právo na voľný pohyb a pobyt na území členských štátov – Žiadosť tretej krajiny, adresovaná členskému štátu, ktorá sa týka vydania občana Únie, štátneho príslušníka iného členského štátu, ktorý využil svoje právo na voľný pohyb v prvom z týchto členských štátov – Povinnosť overiť záruky stanovené v článku 19 Charty základných práv Európskej únie

(Charta základných práv Európskej únie, článok 19)

1.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 29)

2.      Články 18 a 21 ZFEÚ sa majú vykladať v tom zmysle, že v prípade žiadosti tretej krajiny o vydanie občana Európskej únie, ktorý využil svoje právo na voľný pohyb, na účely výkonu trestu odňatia slobody, a nie trestného stíhania, dožiadaný členský štát, ktorého vnútroštátne právo zakazuje vydávanie vlastných štátnych príslušníkov mimo Únie na účely výkonu trestu a stanovuje možnosť vykonať takýto trest uložený v zahraničí na svojom území, je povinný zabezpečiť pre občana Únie, ktorý má trvalé bydlisko na jeho území, rovnaké zaobchádzanie, ako priznáva v oblasti vydávania vlastným štátnym príslušníkom.

V rozsahu, v akom, ako bolo pripomenuté v bode 33 tohto rozsudku, má vydávanie zabrániť beztrestnosti štátnych príslušníkov iných členských štátov, ako je dožiadaný členský štát, a vnútroštátna právna úprava dotknutá vo veci samej umožňuje vydať štátnych príslušníkov iných členských štátov ako Fínskej republiky, je potrebné posúdiť primeranosť tejto právnej úpravy a overiť, či existujú opatrenia, ktoré umožnia dosiahnuť tento cieľ rovnako účinne a ktoré menej zasahujú do slobody pohybu týchto štátnych príslušníkov iných členských štátov (rozsudok zo 6. septembra 2016, Petruhhin, C‑182/15, EU:C:2016:630, bod 41), pričom treba zohľadniť všetky skutkové a právne okolnosti veci.

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry postavenie občana Únie má byť základným štatútom štátnych príslušníkov členských štátov (pozri najmä rozsudky z 20. septembra 2001, Grzelczyk, C‑184/99, EU:C:2001:458, bod 31; z 8. marca 2011, Ruiz Zambrano, C‑34/09, EU:C:2011:124, bod 41, ako aj z 5. júna 2018, Coman a i., C‑673/16, EU:C:2018:385, bod 30). Každý občan Únie sa môže teda odvolávať na zákaz diskriminácie na základe štátnej príslušnosti zakotvený v článku 18 ZFEÚ v akejkoľvek situácii, ktorá patrí do oblasti vecnej pôsobnosti práva Únie, pričom tieto situácie zahŕňajú, rovnako ako vo veci samej, výkon základnej slobody pohybu a pobytu na území členských štátov priznanej článkom 21 ZFEÚ (pozri rozsudky zo 4. októbra 2012, Komisia/Rakúsko, C‑75/11, EU:C:2012:605, bod 39, a z 11. novembra 2014, Dano, C‑333/13, EU:C:2014:2358, bod 59). Okrem toho, hoci v prípade neexistencie pravidiel práva Únie, ktorými sa riadi vydávanie štátnych príslušníkov členských štátov do Ruska, sú členské štáty oprávnené prijať takéto pravidlá, tieto členské štáty sú povinné vykonávať túto právomoc v súlade s právom Únie, predovšetkým so zákazom diskriminácie podľa článku 18 ZFEÚ, ako aj právom slobodne sa pohybovať a zdržiavať sa na území členských štátov, zaručeným v článku 21 ods. 1 ZFEÚ.

Vzhľadom na cieľ, ktorým je zabrániť beztrestnosti, sa fínski štátni príslušníci na jednej strane a štátni príslušníci iných členských štátov, ktorí majú trvalý pobyt vo Fínsku, a teda preukázali určitý stupeň integrácie do spoločnosti tohto členského štátu, na druhej strane nachádzajú v porovnateľnej situácii (pozri analogicky rozsudok zo 6. októbra 2009, Wolzenburg, C‑123/08, EU:C:2009:616, bod 67). V dôsledku toho články 18 a 21 ZFEÚ vyžadujú, aby sa na štátnych príslušníkov iných členských štátov, ktorí majú trvalý pobyt vo Fínsku a týka sa ich žiadosť o vydanie podaná treťou krajinou na účely výkonu trestu odňatia slobody, vzťahovalo pravidlo zakazujúce vydanie uplatňované v prípade fínskych štátnych príslušníkov a aby mohli za tých istých podmienok ako štátni príslušníci tohto členského štátu vykonať svoj trest na fínskom území.

(pozri body 40, 43 – 47, 50 a výrok)

3.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 49)