Vec C‑134/20
IR
proti
Volkswagen AG
(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Landesgericht Eisenstadt)
Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) zo 14. júla 2022
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Aproximácia právnych predpisov – Nariadenie (ES) č. 715/2007 – Typové schvaľovanie motorových vozidiel – Článok 3 bod 10 – Článok 5 ods. 1 a 2 – Rušiace zariadenie – Motorové vozidlá – Dieselový motor – Emisie znečisťujúcich látok – Systém regulácie emisií – Softvér začlenený do riadiacej jednotky motora – Ventil pre recirkuláciu výfukových plynov (ventil EGR) – Zníženie emisií oxidu dusíka (NOx) obmedzené ‚teplotným oknom‘ – Zákaz používania rušiacich zariadení, ktoré znižujú účinnosť systémov regulácie emisií – Článok 5 ods. 2 písm. a) – Výnimka z tohto zákazu – Smernica 1999/44/ES – Predaj spotrebného tovaru a záruky na spotrebný tovar – Článok 3 ods. 2 – Zariadenie nainštalované v rámci opravy vozidla“
1. Aproximácia právnych predpisov – Motorové vozidlá – Emisie z ľahkých osobných a úžitkových vozidiel – Nariadenie č. 715/2007 – Rušiace zariadenie – Pojem – Zariadenie znižujúce účinnosť systému recirkulácie výfukových plynov z dotknutých vozidiel v závislosti od vonkajšej teploty a nadmorskej výšky pri bežnej prevádzke a používaní vozidiel – Zahrnutie
(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 715/2007, článok 3 bod 10, článok 4 ods. 2 a článok 5 ods. 1)
(pozri body 39, 40, 43, 47 – 50, 53, 54, bod 1 výroku)
2. Aproximácia právnych predpisov – Motorové vozidlá – Emisie z ľahkých osobných a úžitkových vozidiel – Nariadenie č. 715/2007 – Povinnosti výrobcov týkajúce sa typového schválenia – Zákaz používať rušiace zariadenia, ktoré znižujú účinnosť systémov regulácie emisií – Výnimky – Zariadenie zabezpečujúce ochranu motora pred poškodením alebo haváriou a bezpečnú prevádzku vozidla – Rozsah – Zariadenie znižujúce účinnosť systému recirkulácie výfukových plynov z vozidiel v závislosti od vonkajšej teploty a nadmorskej výšky pri bežnej prevádzke a používaní – Vylúčenie – Zariadenie zabudované po uvedení vozidla do prevádzky v rámci jeho opravy – Neexistencia vplyvu
[Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 715/2007, článok 5 ods. 2 písm. a)]
(pozri body 63 – 69, 73 – 77, 79 – 82, 89 – 94, body 2 a 3 výroku)
Zhrnutie
Cieľ zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia v rámci Európskej únie sa prejavuje najmä prijatím opatrení na zníženie emisií znečisťujúcich látok. V tomto zmysle sú motorové vozidlá predmetom čoraz prísnejšej právnej úpravy, najmä po prijatí nariadenia č. 715/2007 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel(1). Cieľom tohto nariadenia je najmä výrazne znížiť emisie oxidu dusíka (NOx) z dieselových vozidiel, aby sa zlepšila kvalita ovzdušia a aby sa dodržali limitné hodnoty znečistenia.
Tri prejednávané veci sa týkajú nákupu vozidiel vybavených softvérom začleneným do riadiacej jednotky motora, ktorý mimo určitých teplotných podmienok a po prekročení konkrétnej nadmorskej výšky znižuje účinnosť systému recirkulácie výfukových plynov (EGR), čo vedie k prekročeniu hodnôt emisných limitov NOx stanovených v nariadení č. 715/2007.
Po aktualizácii softvéru začleneného do riadiacej jednotky motora sa čistenie výfukových plynov totiž vypína pri vonkajšej teplote nižšej ako 15 stupňov Celzia a vonkajšej teplote vyššej ako 33 stupňov Celzia, ako aj v nadmorskej výške viac ako 1000 metrov (ďalej len „teplotné okno“). Mimo tohto okna sa miera recirkulácie výfukových plynov pri vybočení z tohto teplotného okna o 10 stupňov Celzia a pri prekročení nadmorskej výšky 1 000 metrov o 250 metrov lineárne zníži až na 0, čo vedie k zvýšeniu emisií NOx nad limitné hodnoty stanovené v nariadení č. 715/2007.
Tieto tri veci nadväzujú na rozsudok zo 17. decembra 2020, CLCV a i. (Rušiace zariadenie na dieselových motoroch) (ďalej len „rozsudok CLCV“)(2), v súvislosti s ktorým Súdny dvor po prvýkrát vyložil pojem „rušiace zariadenie“ v zmysle nariadenia č. 715/2007(3) a určil, do akej miery je takéto zariadenie zakázané vzhľadom na ustanovenie tohto nariadenia,(4) ktoré stanovuje výnimky zo zákazu rušiaceho zariadenia, medzi ktoré patrí potreba ochrany motora proti poškodeniu alebo havárii a bezpečná prevádzka vozidla.
Práve v tomto kontexte sa tri rakúske vnútroštátne súdy pýtali Súdneho dvora, či taký softvér, o aký ide vo veci samej, predstavuje „rušiace zariadenie“ v zmysle nariadenia č. 715/2007. V prípade kladnej odpovede sa tieto súdy pýtajú, či tento softvér možno povoliť na základe výnimky zo zákazu takýchto zariadení založenej na potrebe ochrany motora proti poškodeniu alebo havárii a na bezpečnej prevádzke vozidla. Napokon v prípade, že uvedený softvér nie je povolený, sa uvedené súdy pýtajú, či jeho používanie môže viesť k zrušeniu predaja z dôvodu nesúladu vozidla so zmluvou na základe smernice o predaji a zárukách na spotrebný tovar(5).
Tromi rozsudkami vyhlásenými veľkou komorou Súdny dvor najprv rozhodol, že predmetný softvér znižuje účinnosť systému regulácie emisií pri bežnej prevádzke a používaní vozidiel, a teda je „rušiacim zariadením“ v zmysle nariadenia č. 715/2007. Ďalej konštatoval, že na rušiace zariadenie, ktoré slúži hlavne na ochranu dielov, ako sú ventil EGR, chladič EGR a filter pevných častíc, sa nevzťahuje výnimka zo zákazu takýchto zariadení, ak fungovanie týchto častí nezasahuje do ochrany motora. Napokon Súdny dvor uviedol, že vozidlo vybavené takým zariadením nie je v súlade s kúpnou zmluvou v zmysle smernice o predaji a zárukách na spotrebný tovar, aj keď sa naň vzťahuje platné typové schválenie ES, a že vadu, ktorú má, nemožno považovať za „málo významnú“, čo by v zásade vylučovalo možnosť kupujúceho odstúpiť od zmluvy.
Posúdenie Súdnym dvorom
Po prvé Súdny dvor na účely určenia, či predmetný softvér predstavuje „rušiace zariadenie“ v zmysle nariadenia č. 715/2007, vyložil pojem „bežná prevádzka a… používanie“ vozidla.
V tejto súvislosti konštatoval, že nielen zo znenia ustanovenia nariadenia č. 715/2007, ktoré vymedzuje takéto zariadenie,(6) ale aj z kontextu, do ktorého toto ustanovenie patrí, ako aj z cieľa sledovaného týmto nariadením vyplýva, že tento pojem odkazuje na používanie vozidla za bežných podmienok premávky, teda nielen na jeho používanie za podmienok stanovených pre test typového schvaľovania, ktorý sa uplatňuje v čase skutkových okolností sporu vo veci samej. Tento pojem tak odkazuje na používanie tohto vozidla v skutočnej premávke, ktorá obvykle existuje na území Únie. Súdny dvor v tejto súvislosti pripomenul, že, ako bolo rozhodnuté v rozsudku CLCV, zabudovanie zariadenia, ktoré by umožnilo zabezpečiť dodržiavanie limitných hodnôt emisií stanovených v uvedenom nariadení len vo fáze testu typového schvaľovania, hoci táto testovacia fáza neodzrkadľuje bežné podmienky používania vozidla, by bolo v rozpore s povinnosťou zabezpečiť skutočné obmedzenie emisií za takýchto podmienok používania. To isté platí, pokiaľ ide o zabudovanie zariadenia, ktoré umožňuje zabezpečiť toto dodržiavanie iba v rámci teplotného okna, ktoré napriek tomu, že pokrýva podmienky, za ktorých prebieha test typového schvaľovania, nezodpovedá bežným podmienkam premávky.
Za týchto okolností Súdny dvor konštatoval, že taký softvér, o aký ide vo veci samej, ktorý zabezpečuje dodržiavanie hodnôt emisných limitov stanovených v nariadení č. 715/2007 len vtedy, ak sa vonkajšia teplota pohybuje v teplotnom okne, znižuje účinnosť systému regulácie emisií za podmienok, ktoré možno odôvodnene očakávať pri bežnej prevádzke a používaní vozidla v zmysle nariadenia č. 715/2007. Tento softvér teda predstavuje „rušiace zariadenie“ v zmysle tohto nariadenia.(7)
Súdny dvor po druhé preskúmal otázku, či na také zariadenie, o aké ide vo veci samej, sa môže vzťahovať výnimka zo zákazu používania rušiacich zariadení, ktorá sa týka potreby ochrany motora proti poškodeniu alebo havárii, a z dôvodu bezpečnej prevádzky vozidla, ktorú stanovuje nariadenie č. 715/2007(8), keďže toto zariadenie prispieva k ochrane dielov, akými sú ventil EGR, chladič EGR a filter pevných častíc.
V tejto súvislosti Súdny dvor pripomenul, že nariadenie č. 715/2007 stanovuje výnimky zo zákazu používania rušiaceho zariadenia, najmä ak „je potreba zariadenia opodstatnená z dôvodu ochrany motora proti poškodeniu alebo havárii a bezpečnej prevádzky vozidla“. Pokiaľ ide v prvom rade o pojem „motor“, Súdny dvor zdôraznil, že právo Únie(9) jasne rozlišuje medzi na jednej strane motorom, na ktorý sa vzťahuje táto výnimka, a na druhej strane parametrami systému regulácie znečistenia, ktoré zahŕňajú filtre pevných častíc a EGR. V dôsledku toho ventil EGR, chladič EGR a filtre pevných častíc predstavujú samostatné zložky motora. Pokiaľ ide ďalej o pojmy „havária“ a „poškodenie“, Súdny dvor konštatoval, že zanášanie a starnutie motora nemožno považovať za „haváriu“ alebo „poškodenie“ v zmysle nariadenia č. 715/2007,(10) keďže tieto udalosti sú v zásade predvídateľné a inherentné bežnému fungovaniu vozidla. Podľa Súdneho dvora použitie rušiaceho zariadenia podľa nariadenia č. 715/2007 teda môže odôvodniť len bezprostredné riziko poškodenia alebo havárie predstavujúce konkrétne nebezpečenstvo pri prevádzke vozidla.
Vzhľadom na skutočnosť, že výnimka zo zákazu používania rušiaceho zariadenia sa má vykladať reštriktívne, Súdny dvor konštatoval, že „potreba“ takého zariadenia v zmysle nariadenia č. 715/2007 existuje len vtedy, ak v okamihu typového schválenia ES tohto zariadenia alebo vozidla, ktoré je ním vybavené, neexistuje žiadne iné technické riešenie, ktoré umožňuje vyhnúť sa bezprostrednému riziku poškodenia alebo havárie motora, ktoré by vyvolalo konkrétne nebezpečenstvo pri prevádzke vozidla.
Súdny dvor v dôsledku toho rozhodol, že na rušiace zariadenie, ktoré zaručuje dodržiavanie hodnôt emisných limitov stanovených v nariadení č. 715/2007 len v rámci teplotného okna, sa nemôže vzťahovať výnimka zo zákazu používania takých zariadení stanoveného v tomto ustanovení iba z dôvodu, že toto zariadenie slúži na ochranu dielov, akými sú ventil EGR, chladič EGR a filter pevných častíc. Inak je to však v prípade, ak sa preukáže, že uvedené zariadenie reaguje výlučne na potrebu zabrániť bezprostrednému riziku poškodenia alebo havárie motora spôsobenému poruchou jedného z týchto dielov, ktorá je takej závažnosti, že predstavuje konkrétne nebezpečenstvo pri prevádzke vozidla vybaveného takýmto zariadením. Výnimka stanovená v nariadení č. 715/2007 sa v každom prípade nemôže vzťahovať na rušiace zariadenie, ktoré by za bežných dopravných podmienok malo fungovať väčšinu roka, aby bol motor chránený pred poškodením alebo haváriou a aby bola zabezpečená bezpečná prevádzka vozidla.
Súdny dvor okrem toho spresnil, že okolnosť, že rušiace zariadenie v zmysle nariadenia č. 715/2007 bolo zabudované po uvedení vozidla do prevádzky pri oprave,(11) nie je relevantná na účely posúdenia, či je používanie tohto zariadenia zakázané na základe tohto nariadenia.(12)
Súdny dvor sa napokon po tretie zaoberal otázkou, či používanie zakázaného softvéru môže viesť k zrušeniu predaja z dôvodu nesúladu vozidla so zmluvou na základe smernice o predaji a zárukách na spotrebný tovar.
Súdny dvor v tejto súvislosti na jednej strane uviedol, že vozidlá patriace do pôsobnosti smernice 2007/46(13) musia byť predmetom typového schválenia ES, a na druhej strane, že toto schválenie možno udeliť len vtedy, ak predmetný typ vozidla spĺňa ustanovenia nariadenia č. 715/2007, najmä ustanovenia týkajúce sa emisií znečisťujúcich látok. Okrem toho podľa smernice 2007/46(14) výrobca v postavení držiteľa typového schválenia ES vozidla vydá osvedčenie o zhode, ktoré musí sprevádzať každé vozidlo, či už dokončené, nedokončené alebo dokončované, ktoré je vyrobené v súlade so schváleným typom vozidla. Toto osvedčenie je povinné na účely registrácie a predaja alebo uvedenia vozidla do prevádzky.(15) Ak spotrebiteľ nadobudne vozidlo patriace do série schváleného typu vozidla, a teda spolu s osvedčením o zhode, môže rozumne očakávať, že bude v prípade tohto vozidla dodržané nariadenie č. 715/2007, a to aj v prípade neexistencie osobitných zmluvných ustanovení.
V dôsledku toho Súdny dvor usúdil, že motorové vozidlo, ktoré patrí do pôsobnosti nariadenia č. 715/2007 „nemá kvalitu, ktorá je bežná pri tovare rovnakého druhu a ktorú môže spotrebiteľ racionálne očakávať“ v zmysle smernice o predaji a zárukách na spotrebný tovar,(16) ak toto vozidlo síce má platné typové schválenie ES a môže sa používať v cestnej premávke, je však vybavené rušiacim zariadením, ktorého použitie je zakázané na základe nariadenia č. 715/2007.(17)
Súdny dvor napokon spresnil, že nesúlad spočívajúci v tom, že sa v dotknutom vozidle nachádza rušiace zariadenie, ktorého používanie je zakázané nariadením č. 715/2007, nemožno kvalifikovať ako „málo významný“(18), hoci by spotrebiteľ toto vozidlo kúpil, aj keby vedel o existencii a spôsobe fungovania tohto zariadenia.