Vec C‑689/13

Puligienica Facility Esco SpA (PFE)

proti

Airgest SpA

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Consiglio di giustizia amministrativa per la Regione siciliana)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Verejné obstarávanie služieb – Smernica 89/665/EHS – Článok 1 ods. 1 a 3 – Postupy preskúmavania – Žaloba o neplatnosť rozhodnutia o zadaní verejnej zákazky podaná uchádzačom, ktorého ponuka nebola vybraná – Vzájomná žaloba úspešného uchádzača – Vnútroštátne pravidlo judikatúry ukladajúce povinnosť preskúmať najskôr vzájomnú žalobu a v prípade, že je dôvodná, vyhlásiť hlavnú žalobu za neprípustnú bez jej vecného preskúmania – Zlučiteľnosť s právom Únie – Článok 267 ZFEÚ – Zásada prednosti práva Únie – Právna zásada stanovená rozhodnutím pléna najvyššieho správneho súdu členského štátu – Vnútroštátna právna úprava stanovujúca záväznú povahu tohto rozhodnutia pre senáty tohto súdu – Povinnosť senátu, ktorý rozhoduje o otázke týkajúcej sa práva Únie, postúpiť túto otázku plénu v prípade, ak s rozhodnutím pléna nesúhlasí – Možnosť alebo povinnosť senátu podať na Súdny dvor návrh na začatie prejudiciálneho konania“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 5. apríla 2016

1.        Aproximácia právnych predpisov – Postupy preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác – Smernica 89/665 – Povinnosť členských štátov stanoviť postup preskúmavania – Prístup k postupom preskúmavania – Vnútroštátne procesné pravidlá stanovujúce neprípustnosť žaloby uchádzača, ktorou navrhuje vylúčenie iného uchádzača, z dôvodu skoršieho preskúmania vzájomnej žaloby podanej týmto iným uchádzačom – Neprípustnosť

(Smernica Rady 89/665, zmenená a doplnená smernicou 2007/66, článok 1 ods. 1 a 3)

2.        Prejudiciálne otázky – Podanie návrhu na Súdny dvor – Právomoci vnútroštátnych súdov – Rozsah – Vnútroštátna právna úprava zaväzujúca senát vnútroštátneho súdu rozhodujúceho v poslednom stupni, pokiaľ sa nestotožňuje s právnym názorom definovaným v rozhodnutí pléna tohto súdu, vrátiť túto otázku uvedenému plénu – Nemožnosť súdu, ktorý právoplatne rozhoduje v súlade s vnútroštátnym právom podať návrh na začatie prejudiciálneho konania na Súdny dvor – Neprípustnosť

(Článok 267 ZFEÚ)

3.        Prejudiciálne otázky – Právomoc vnútroštátneho súdu – Uplatnenie ustanovení vyložených Súdnym dvorom – Vnútroštátna právna úprava, ktorá bráni, aby sa súd odchýlil od vnútroštátnych ustanovení, ktoré sú v rozpore s právom Únie – Neprípustnosť

(Článok 267 ZFEÚ)

1.        Článok 1 ods. 1 tretí pododsek a článok 1 ods. 3 smernice 89/665 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác, zmenenej a doplnenej smernicou 2007/66, sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia tomu, aby hlavná žaloba, podaná uchádzačom, ktorý má záujem získať určitú zákazku a utrpel škodu alebo mu hrozila škoda údajným porušením práva Únie v oblasti verejného obstarávania alebo pravidiel preberajúcich toto právo, ktorá má za cieľ vylúčiť iného uchádzača, bola vyhlásená za neprípustnú na základe vnútroštátnych procesných pravidiel, ktoré stanovujú skoršie preskúmanie vzájomnej žaloby podanej týmto iným uchádzačom.

Na jednej strane totiž každý z účastníkov konania má rovnaký legitímny záujem na vylúčení ponuky iných konkurentov. Na druhej strane nie je vylúčené, že niektorú z nezrovnalostí, ktorá viedla k vylúčeniu ponuky úspešného uchádzača, ako aj ponuky uchádzača, ktorý spochybňuje rozhodnutie verejného obstarávateľa o zadaní zákazky, nevykazujú aj všetky ostatné ponuky predložené v rámci zadávacieho konania, čo by mohlo verejného obstarávateľa nevyhnutne viesť k vyhláseniu nového konania. V tejto súvislosti počet účastníkov dotknutého verejného zadávacieho konania, ako aj počet účastníkov, ktorí podali žalobu, alebo rozdielne dôvody, ktoré predložili, nie sú relevantné.

(pozri body 28 – 30, bod 1 výroku)

2.        Článok 267 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že bráni ustanoveniu vnútroštátneho práva v rozsahu, v akom sa vykladá toto právo v tom zmysle, že senát súdu rozhodujúceho v poslednom stupni, pokiaľ sa nestotožňuje s právnym názorom definovaným v rozhodnutí pléna tohto súdu v prípade otázky týkajúcej sa výkladu alebo platnosti práva Únie, musí vrátiť túto otázku uvedenému plénu a bráni sa mu tak v podaní návrhu na začatie prejudiciálneho konania na Súdny dvor.

Vnútroštátne súdy majú totiž čo najširšiu možnosť obrátiť sa na Súdny dvor s otázkou týkajúcou sa výkladu príslušných ustanovení práva Únie, pričom sa táto možnosť mení pre súdy rozhodujúce v poslednom stupni na povinnosť, okrem stanovených výnimiek. Pravidlo vnútroštátneho práva nemôže brániť vnútroštátnemu súdu, aby túto možnosť využil alebo aby si túto povinnosť splnil. Táto možnosť, ako aj táto povinnosť je totiž neoddeliteľnou súčasťou systému spolupráce medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom, stanoveného článkom 267 ZFEÚ, a patrí k funkciám súdu povereného uplatňovaním práva Únie, ktoré toto ustanovenie zveruje vnútroštátnym súdom. Pokiaľ následne vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje vo veci, zastáva názor, že v tejto veci vzniká otázka týkajúca sa výkladu alebo platnosti práva Únie, má možnosť, prípadne povinnosť obrátiť sa na Súdny dvor s návrhom na začatie prejudiciálneho konania bez toho, aby tejto možnosti alebo povinnosti bránili vnútroštátna legislatíva alebo judikatúra.

(pozri body 32 – 34, 36, bod 2 výroku)

3.        Článok 267 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade, ak dostal senát vnútroštátneho súdu, ktorý rozhoduje v poslednom stupni, odpoveď Súdneho dvora na otázku týkajúcu sa výkladu práva Únie, ktorú Súdnemu dvoru položil, alebo ak už priniesla judikatúra Súdneho dvora jasnú odpoveď na túto otázku, musí tento senát sám urobiť všetko potrebné na to, aby bol tento výklad práva Únie uplatnený.

Akékoľvek ustanovenie vnútroštátneho právneho poriadku, ako aj legislatívna, administratívna alebo súdna prax, ktoré by mohli oslabiť účinnosť uplatňovania práva Únie tým, že príslušnému vnútroštátnemu súdu, ktorý aplikuje toto právo, nepriznávajú ani vo chvíli tohto uplatnenia právomoc, aby urobil všetko, čo je nevyhnutné na neuplatnenie ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré sú prekážkou plnej účinnosti noriem Únie, sú totiž nezlučiteľné s požiadavkami, ktoré sú podstatou práva Únie.

(pozri body 41, 42, bod 3 výroku)