Vec C‑113/14
Spolková republika Nemecko
proti
Európskemu parlamentu
a
Rade Európskej únie
„Žaloba o neplatnosť – Voľba právneho základu – Článok 43 ods. 2 ZFEÚ alebo článok 43 ods. 3 ZFEÚ – Spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami – Nariadenie (EÚ) č. 1308/2013 – Článok 7 – Nariadenie (EÚ) č. 1370/2013 – Článok 2 – Opatrenia týkajúce sa stanovovania cien – Referenčné prahy – Intervenčné ceny“
Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) zo 7. septembra 2016
1. Žaloba o neplatnosť – Predmet – Čiastočné zrušenie – Podmienka – Oddeliteľnosť napadnutých ustanovení
(Článok 263 ZFEÚ)
2. Poľnohospodárstvo – Spoločná organizácia trhov – Vykonávacie opatrenia – Určenie cien – Právomoc Rady – Článok 43 ods. 2 a 3 ZFEÚ – Príslušné oblasti pôsobnosti
(Článok 43 ods. 2 a 3 ZFEÚ)
3. Akty inštitúcií – Voľba právneho základu – Kritériá – Článok 7 nariadenia č. 1308/2013 stanovujúci referenčné prahy, ktoré sú východiskom pre stanovenie intervenčnej ceny v oblasti spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov – Prijatie na základe článku 43 ods. 2 ZFEÚ – Neprípustnosť – Povinnosť založiť takéto ustanovenie na článku 43 ods. 3 ZFEÚ
(Článok 43 ods. 2 a 3 ZFEÚ; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1308/2013, článok 7)
4. Žaloba o neplatnosť – Rozsudok o zrušení – Účinky – Obmedzenie Súdnym dvorom – Zachovanie účinkov napadnutého aktu do jeho nahradenia v primeranej lehote – Odôvodnenie založené na dôvodoch právnej istoty
(Článok 264 druhý odsek ZFEÚ; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1308/2013, článok 7; nariadenie Rady č. 1370/2013, článok 2)
1. Pozri text rozhodnutia.
(pozri bod 27)
2. Opatrenia vyžadujúce politické rozhodnutie vyhradené pre normotvorcu Únie z dôvodu, že sú potrebné na dosiahnutie cieľov spoločnej poľnohospodárskej politiky a spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva, musia byť založené na článku 43 ods. 2 ZFEÚ. Naopak prijatie opatrení týkajúcich sa určovania a prideľovania rybolovných možností v súlade s článkom 43 ods. 3 ZFEÚ si takéto rozhodnutie nevyžaduje, keďže uvedené opatrenia sú predovšetkým technickej povahy a majú byť prijímané na vykonanie ustanovení prijatých na základe článku 43 ods. 2 ZFEÚ.
Článok 43 ods. 2 ZFEÚ a článok 43 ods. 3 ZFEÚ sledujú odlišné ciele a obidva majú špecifickú pôsobnosť, takže ich možno používať samostatne ako základ na prijatie opatrení stanovených v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, pričom ak Rada prijíma akty na základe článku 43 ods. 3 ZFEÚ, musí dodržiavať hranice svojej právomoci, ako aj podľa okolností právny rámec už stanovený na základe článku 43 ods. 2 ZFEÚ. V tejto súvislosti nemožno opodstatnene tvrdiť, že medzi oboma dotknutými ustanoveniami existuje hierarchia. Rada totiž môže využiť právomoci, ktoré jej uznal článok 43 ods. 3 ZFEÚ, hoci normotvorca Únie ešte nevytvoril právny rámec prostredníctvom právomocí, ktoré pre neho vyplývajú z článku 43 ods. 2 ZFEÚ.
(pozri body 55, 58, 59)
3. Voľba právneho základu aktu Únie musí byť založená na objektívnych prvkoch, ktoré môžu byť súdne preskúmané, medzi ktoré patria najmä cieľ a obsah tohto aktu. Pokiaľ ide o určenie referenčných prahov, ktoré slúžia výlučne ako východiská pre stanovenie intervenčnej ceny dotknutých výrobkov na základe článku 7 nariadenia č. 1308/2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, z odseku 2 tohto ustanovenia vyplýva, že tieto prahy majú byť revidované pri zohľadnení objektívnych kritérií, najmä vývoja vo výrobe, nákladov na výrobu a pravdepodobného vývoja na trhu. Takáto revízia si vyžaduje posúdenie, ktoré je hlavne technickej a vedeckej povahy, a preto je potrebné ju odlíšiť od opatrení, ktoré si vyžadujú politické rozhodnutie vyhradené normotvorcovi Únie. Posúdenie okolností, ktoré sú hlavne technickej povahy, s cieľom prijať opatrenia týkajúce sa stanovovania cien je pritom výsadou, ktorú článok 43 ods. 3 ZFEU vyhradzuje Rade.
Keďže v nariadení č. 1308/2013 neexistuje nijaký ďalší prvok, ktorý by umožnil opodstatnene určiť rozdiel medzi revíziou dotknutých prahov a ich prvým stanovením, a s ohľadom na okolnosť, že intervenčné ceny vyplývajú z referenčných prahov, je potrebné dospieť k záveru, že stanovenie týchto prahov je opatrením týkajúcim sa stanovovania cien. Z toho vyplýva, že článok 7 nariadenia č. 1308/2013 mal byť prijatý na základe článku 43 ods. 3 ZFEÚ. Tento záver nevyvracia tvrdenie, podľa ktorého článok 7 tohto nariadenia sleduje tak ciele stanovené v článku 43 ods. 2 ZFEÚ, ako aj ciele stanovené v článku 43 ods. 3 ZFEÚ, takže vzhľadom na prednosť cieľov stanovených v článku 43 ods. 2 ZFEÚ by článok 7 tohto nariadenia nemal byť zrušený. Článok 43 ods. 2 ZFEÚ a článok 43 ods. 3 ZFEÚ totiž sledujú odlišné ciele a obidva majú špecifickú pôsobnosť. Rovnako ako musí Rada dodržiavať hranice svojej právomoci, keď prijíma opatrenia na základe článku 43 ods. 3 ZFEÚ, preto musí normotvorca Únie dodržiavať hranice svojich právomocí, keď prijíma opatrenia na základe článku 43 ods. 2 ZFEÚ.
(pozri body 61, 65, 70 – 74)
4. Vzhľadom na dôvody súvisiace s právnou istotou možno účinky aktu zrušeného Súdnym dvorom zachovať najmä v prípade, keby okamžité účinky jeho zrušenia mali pre dotknuté osoby závažné negatívne následky, a keď zákonnosť napadnutého aktu nie je napadnutá z dôvodov jeho cieľa alebo obsahu, ale z dôvodov nedostatku právomoci jeho autora alebo pre porušenie základných formálnych náležitostí. Medzi takéto dôvody patrí najmä nesprávne posúdenie pri výbere právneho základu napadnutého aktu.
V tejto súvislosti, keďže článok 7 nariadenia č. 1308/2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami a článok 2 nariadenia č. 1370/2013, ktorým sa určujú opatrenia týkajúce sa stanovovania niektorých druhov pomoci a náhrad súvisiacich so spoločnou organizáciou trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, stanovujú ceny, pri ktorých musí dôjsť k verejnej intervencii, ktorá má za cieľ stabilizovať trhy a zabezpečiť primeranú životnú úroveň pre poľnohospodárov, ich zrušenie s okamžitým účinkom by mohlo mať závažné dôsledky pre dotknuté osoby. Za týchto okolností existujú závažné dôvody právnej istoty, ktoré odôvodňujú, aby Súdny dvor vyhovel návrhu na zachovanie účinkov článku 7 nariadenia č. 1370/2013 a článku 2 nariadenia č. 1370/2013.
(pozri body 81, 83, 84)