Vec T‑44/14

Bruno Costantini a i.

proti

Európskej komisii

„Inštitucionálne právo – Európska iniciatíva občanov – Sociálna politika – Služby všeobecného hospodárskeho záujmu – Článok 352 ZFEÚ – Zamietnutie registrácie – Zjavný nedostatok právomocí Komisie – Článok 4 ods. 2 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 211/2011 – Zásada riadnej správy vecí verejných – Povinnosť odôvodnenia“

Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (prvá komora) z 19. apríla 2016

1.      Občianstvo Únie – Práva občana – Predloženie iniciatívy občanov – Nariadenie č. 211/2011 – Podmienky registrácie – Návrh, ktorý musí spadať do právomocí Komisie

[Článok 5 a článok 13 ods. 2 ZEÚ; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 211/2011, článok 4 ods. 2 písm. b)]

2.      Hospodárska súťaž – Podniky poverené správou služieb všeobecného hospodárskeho záujmu – Definícia služieb všeobecného hospodárskeho záujmu – Voľná úvaha členských štátov – Hranice – Preskúmanie Komisie obmedzené na prípady zjavne nesprávneho posúdenia – Možnosť Komisie predložiť návrh aktu, ktorého cieľom je kvalifikácia dlhodobej starostlivosti ako služieb všeobecného hospodárskeho záujmu vyňatých z uplatňovania pravidiel vnútorného trhu – Neexistencia

(Články 14 a 106 ZFEÚ)

3.      Sociálna politika – Právomoc Únie – Prijatie aktov týkajúcich sa iných kategórií osôb než sú pracovníci – Vyňatie

(Článok 153 ZFEÚ)

4.      Súdne konanie – Návrh na začatie konania – Formálne náležitosti – Určenie predmetu konania – Zhrnutie dôvodov, na ktorých je návrh založený

[Štatút Súdneho dvora, článok 21 prvý odsek, a článok 53 prvý odsek; Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 44 ods. 1 písm. c)]

5.      Akty inštitúcií – Výber právneho základu – Kritériá – Článok 352 ZFEÚ – Hranice – Uplatnenie v rámci návrhu iniciatívy občanov – Podmienky

[Článok 352 ZFEÚ; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 211/2011, článok 10 ods. 1 písm. c)]

6.      Inštitúcie Európskej únie – Výkon právomoci – Dodržiavanie zásad rovnosti zaobchádzania a riadnej správy vecí verejných – Povinnosť zohľadňovať už prijaté rozhodnutia o podobných žiadostiach – Hranice – Požiadavka dodržiavania zákonnosti

7.      Žaloba o neplatnosť – Dôvody – Neexistencia alebo nedostatok odôvodnenia – Odlíšenie od zjavne nesprávneho posúdenia

(Články 263 a 296 ZFEÚ)

8.      Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa zamieta registrácia návrhu iniciatívy občanov

(Článok 24 prvý odsek a článok 296 ZFEÚ; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 211/2011, odôvodnenie 1 a článok 4 ods. 3)

1.      Podľa článku 5 ZEÚ sa vymedzenie právomocí Únie spravuje zásadou prenesenia právomocí a podľa článku 13 ods. 2 ZEÚ každá inštitúcia koná len v medziach právomocí, ktoré na ňu preniesli členské štáty v Zmluvách. V tomto kontexte stanovuje článok 4 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 211/2011 týkajúci sa občianskej iniciatívy podmienku, podľa ktorej návrh európskej iniciatívy občanov nesmie byť zjavne mimo rámca právomocí Komisie predložiť návrh právneho aktu Únie na účely vykonávania Zmlúv.

Zo znenia uvedeného ustanovenia vyplýva, že Komisia musí vykonať prvé preskúmanie informácií, ktorými disponuje, na účely posúdenia, či návrh európskej iniciatívy občanov nie je zjavne mimo rámca týchto právomocí, pričom je stanovené, že v prípade registrácie iniciatívy sa vykoná kompletné preskúmanie.

(pozri body 16, 17)

2.      Členské štáty majú právo, pokiaľ dodržiavajú právo Únie, určiť rozsah a organizáciu svojich služieb všeobecného hospodárskeho záujmu. Disponujú širokou mierou voľnej úvahy pri definovaní toho, čo považujú za služby všeobecného hospodárskeho záujmu, pričom Komisia môže spochybniť vymedzenie týchto služieb členským štátom iba v prípade zjavného pochybenia. Túto výsadu členského štátu týkajúcu sa definovania služieb všeobecného hospodárskeho záujmu potvrdzuje to, že neexistuje ani pôsobnosť špeciálne priznaná Únii, ako ani presná a úplná definícia pojmu takých služieb v práve Únie.

S prihliadnutím na tieto skutočnosti Komisia oprávnene dospela k záveru, že zjavne nemôže predložiť návrh aktu založeného na článku 14 ZFEÚ, ktorého cieľom je kvalifikovať dlhodobú starostlivosť ako služby všeobecného hospodárskeho záujmu.

Pokiaľ ide o vyňatie takej starostlivosti z uplatnenia pravidiel vnútorného trhu, z článku 14 ZFEÚ vyplýva, že špecifické pravidlá, ktoré stanovuje, sa uplatňujú na služby všeobecného hospodárskeho záujmu bez toho, aby tým bol dotknutý článok 106 ZFEÚ. Podľa odseku 2 ustanovenia uvedeného ako posledné však aj podniky poverené poskytovaním takýchto služieb podliehajú pravidlám Zmlúv, najmä pravidlám týkajúcim sa vnútorného trhu a pravidlám hospodárskej súťaže, čo je zásada, od ktorej sa možno odchýliť len za striktných podmienok, ktorých existencia závisí od právnych a skutkových okolností v každom členskom štáte, a musí byť preukázaná každým jednotlivým členským štátom alebo podnikom, ktorý sa na ňu odvoláva. Z toho vyplýva, že Komisia nemôže vo všeobecnosti navrhnúť vyňať z uplatňovania pravidiel vnútorného trhu služby, ktorých kvalifikácia ako služieb všeobecného hospodárskeho záujmu závisí od vnútroštátnej politiky každého členského štátu.]

(pozri body 24 – 26)

3.      Článok 153 ZFEÚ len čiastočne pokrýva rozsah pôsobnosti opatrení očakávaných v spornom návrhu európskej iniciatívy občanov týkajúcej sa práva na dlhodobú starostlivosť, keďže toto ustanovenie, ktoré sa týka výslovne a výhradne pracovníkov, neumožňuje prijatie právnych aktov týkajúcich sa iných kategórií osôb. Článok 153 ZFEÚ preto sám osebe nemôže predstavovať právny základ pre prijatie aktu, ktorého cieľom je zabezpečiť poskytovanie všeobecnej dlhodobej starostlivosti v Únii.

(pozri bod 39)

4.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 46)

5.      Článok 352 ZFEÚ, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou inštitucionálneho poriadku založeného na zásade pridelených právomocí, nemôže predstavovať základ pre rozšírenie oblasti právomocí Únie nad všeobecný rámec vyplývajúci zo súhrnu ustanovení Zmluvy a osobitne z tých, ktoré definujú úlohy a činnosti Únie. Toto ustanovenie nemôže slúžiť ako základ pre prijatie ustanovení, ktoré by v podstate viedli svojimi dôsledkami k zmene a doplneniu Zmluvy a vymkli by sa tak z rámca konania, ktoré je ustanovené na tento účel. Z toho vyplýva, že použitie tohto ustanovenia podlieha určitým podmienkam, aby sa rešpektovalo vymedzenie právomocí stanovené v Zmluvách a aby sa zabránilo ich spochybneniu prijatím aktu sekundárneho práva.

Navyše treba spresniť, že ani článok 352 ZFEÚ, ani nariadenie č. 211/2011 týkajúce sa iniciatívy občanov nevylučujú použitie článku 352 ZFEÚ v kontexte európskej iniciatívy občanov.

Cieľ demokratickej účasti občanov Únie, ktorá je základom mechanizmu európskej iniciatívy občanov, však nemôže zmariť zásadu prenesenia právomocí a oprávniť Úniu, aby prijala právne predpisy v oblasti, v ktorej jej nebola prenesená právomoc, takže podmienky stanovené v článku 352 ZFEÚ musia byť splnené aj v kontexte návrhu európskej iniciatívy občanov. Prináleží tak Komisii, aby overila, či je vo vzťahu k návrhu európskej iniciatívy občanov zjavné, že nebude môcť predložiť návrh právneho aktu založeného na tomto ustanovení. To však nemá vplyv na posúdenie potreby takého právneho úkonu inštitúciami, keďže toto posúdenie môže byť vykonané po registrácii návrhu európskej iniciatívy občanov a môže sa eventuálne nachádzať v oznámení podľa článku 10 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 211/2011.

(pozri body 51 – 53)

6.      Inštitúcie musia vykonávať svoje právomoci v súlade so všeobecnými zásadami práva Únie, ku ktorým patrí aj zásada rovnosti zaobchádzania a zásada riadnej správy veci verejných, a vzhľadom na tieto zásady sú inštitúcie povinné zohľadňovať už prijaté rozhodnutia o podobných žiadostiach a s mimoriadnou pozornosťou skúmať, či je, alebo nie je potrebné rozhodnúť rovnako. Zásada riadnej správy vecí verejných musí však byť uvedená do súladu s požiadavkou dodržiavania zákonnosti.

(pozri bod 60)

7.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 65, 67)

8.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 68, 69, 72, 73)