ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (piata komora)
z 19. mája 2011 (*)
„Štátna pomoc – Hospodárska súťaž – Zneužitie dominantného postavenia – Odvetvie letectva – Výlučné užívanie terminálu 2 letiska v Mníchove – Žaloba na nečinnosť – Zaujatie stanoviska Komisie – Zastavenie konania – Povinnosť konať – Nedostatok“
Vo veci T‑423/07,
Ryanair Ltd, so sídlom v Dubline (Írsko), v zastúpení: E. Vahida, advokát,
žalobkyňa,
proti
Európskej komisii, v zastúpení: L. Flynn, S. Noë a E. Righini, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
ktorej predmetom je návrh na určenie nečinnosti Komisie spočívajúcej v tom, že protiprávne nezaujala stanovisko k sťažnosti žalobkyne týkajúcej sa jednak pomoci, ktorú údajne poskytla Spolková republika Nemecko spoločnosti Lufthansa a jej partnerom v Star Alliance vo forme výlučného užívania terminálu 2 letiska v Mníchove (Nemecko), a jednak údajného zneužitia dominantného postavenia zo strany letiska v Mníchove,
VŠEOBECNÝ SÚD (piata komora),
v zložení: predseda komory S. Papasavvas, sudcovia V. Vadapalas (spravodajca) a K. O’Higgins,
tajomník: N. Rosner, referent,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 9. decembra 2010,
vyhlásil tento
Rozsudok
Právny rámec
1 Článok 10 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku [88 ES] (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339) znie takto:
„Ak Komisia vlastní informácie z akéhokoľvek zdroja týkajúce sa údajnej protiprávnej pomoci, preskúma tieto informácie bez meškania.“
2 Článok 20 ods. 2 nariadenia č. 659/1999 stanovuje:
„Akákoľvek zainteresovaná strana môže informovať Komisiu o akejkoľvek údajnej protiprávnej pomoci a akomkoľvek údajnom nesprávnom použití pomoci. Keď Komisia zvažuje, že na základe informácií, ktoré má, existujú nedostatočné dôvody na zaujatie stanoviska k prípadu, bude informovať o tom zainteresovanú stranu. Keď Komisia prijme rozhodnutie o prípade, týkajúce sa predmetu poskytnutých informácií, zašle kópiu tohto rozhodnutia zainteresovanej strane.“
3 Článok 7 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205) znie takto:
„1. Ak Komisia konajúc na základe sťažnosti alebo z vlastného podnetu zistí porušovanie článkov 81 [ES] a [alebo – neoficiálny preklad] 82 [ES], môže rozhodnutím od príslušných podnikov a združení podnikov požiadať o ukončenie takého porušovania [zaviazať príslušné podniky a združenia podnikov ukončiť takéto porušovanie – neoficiálny preklad]. Na tento účel im môže uložiť akékoľvek štrukturálne opatrenia alebo opatrenia o správaní, ktoré sú primerané k spáchanému priestupku a nevyhnutné pre efektívne ukončenie porušovania. Štrukturálne opatrenia sa môžu uložiť buď vtedy, keď neexistuje žiadne účinné opatrenie orientované na správanie, alebo keď akékoľvek rovnocenné opatrenie orientované na správanie by mohlo znamenať pre príslušný podnik väčšie zaťaženie ako štrukturálne opatrenie. Ak má Komisia na tom oprávnený záujem, môže tiež zistiť porušenie potom, čo bolo spáchané.
2. Predložiť sťažnosť v zmysle odseku 1 môžu fyzické alebo právnické osoby, ktoré môžu preukázať oprávnený záujem, a členské štáty.“
4 Odôvodnenie č. 6 nariadenia Komisie (ES) č. 773/2004 zo 7. apríla 2004, ktoré sa týka vedenia konania Komisiou podľa článkov 81 [ES] a 82 [ES] (Ú. v. EÚ L 123, s. 18; Mim. vyd. 08/003, s. 81), uvádza:
„Ak má byť pre účely článku 7 nariadenia… č. 1/2003 prípustná, tak sťažnosť musí obsahovať určité špecifikované informácie.“
5 Odôvodnenie č. 7 nariadenia č. 773/2004 uvádza:
„S cieľom pomáhať sťažovateľom pri predkladaní potrebných faktov Komisii sa musí vypracovať formulár. Predloženie informácií uvedených v tomto formulári musí byť podmienkou nato, aby sa so sťažnosťou zaobchádzalo ako so sťažnosťou uvedenou v článku 7 nariadenia… č. 1/2003.“
6 Článok 5 ods. 1 nariadenia č. 773/2004 znie takto:
„Fyzické a právnické osoby musia preukázať legitímny záujem na oprávnenie podania sťažnosti pre účely článku 7 nariadenia… č. 1/2003.
Takéto sťažnosti musia obsahovať informácie požadované podľa formulára C uvedené[ho] v prílohe. Komisia nemusí trvať na tejto povinnosti, pokiaľ ide o časť informácií, vrátane dokumentov požadovaných podľa formulára C.“
7 Odsek 3 formulára C uvedeného v prílohe nariadenia č. 773/2004 uvádza:
„Uveďte podrobne skutočnosti, z ktorých sa podľa Vášho názoru javí, že došlo k porušeniu článku 81 [ES] alebo 82 [ES]… Uveďte najmä druh produktov (tovary alebo služby) postihnuté údajnými porušeniami a v prípade potreby vysvetlite obchodné vzťahy, ktoré sa týkajú uvedených produktov. Poskytnite všetky dostupné podrobnosti o dohodách alebo postupoch podnikov alebo združení podnikov, ktorých sa táto sťažnosť týka. Uveďte v maximálnej možnej miere príslušné pozície na trhu podnikov dotknutých danou sťažnosťou.“
8 Odsek 6 formulára C uvedeného v prílohe nariadenia č. 773/2004 uvádza:
„Vysvetlite, aký nález alebo opatrenie požadujete ako výsledok konania zahájeného Komisiou.“
9 Odsek 8 formulára C uvedeného v prílohe nariadenia č. 773/2004 znie takto:
„Uveďte úplnú informáciu o tom, či ste sa obrátili, pokiaľ ide o rovnakú alebo úzko súvisiacu záležitosť, na akýkoľvek iný úrad pre hospodársku súťaž a/alebo či súdny spor bol predložený vnútroštátnemu súdu. Ak áno, uveďte úplné podrobnosti o kontaktovanom správnom alebo súdnom orgáne a o Vašich podaniach takémuto orgánu.“
Skutkové okolnosti
10 Dňa 3. novembra 2005 zaslala žalobkyňa, spoločnosť Ryanair Ltd, Komisii Európskych spoločenstiev list, ktorého predmetom bola „sťažnosť proti letisku v Mníchove z dôvodu štátnej pomoci spoločnosti Lufthansa“.
11 V tejto sťažnosti žalobkyňa uviedla, že Lufthansa a jej partneri v Star Alliance (ďalej len „partneri v Star Alliance“) výlučným spôsobom užívajú terminál 2 letiska v Mníchove (Nemecko). Tvrdila, že toto výlučné užívanie „prinieslo výdavky vo výške 1,5 miliardy eur“ a malo za následok „na strane letiska počas posledných dvoch rokov finančné straty vyššie ako 100 miliónov eur“. Podľa žalobkyne táto skutočnosť predstavuje zneužitie dominantného postavenia, keďže jej bol prístup k spornému terminálu odopretý. Okrem toho to podľa nej znamená, že nemecké orgány poskytli spoločnosti Lufthansa značnú štátnu pomoc. Sťažnosť uvádzala, že toto „zjavné zneužitie“ pravidiel Spoločenstva v oblasti štátnej pomoci bolo rovnako v rozpore s usmerneniami Spoločenstva týkajúcimi sa financovania letísk a štátnej pomoci na začatie činnosti pre letecké spoločnosti s odletom z regionálnych letísk, ktoré Komisia nedávno zverejnila. Žalobkyňa v dôsledku toho požiadala Komisiu, aby preskúmala „vážne narušenie hospodárskej súťaže“ vyplývajúce z výhod, ktoré spoločnosti Lufthansa poskytli letisko v Mníchove a Spolková republika Nemecko. V sťažnosti bolo rovnako uvedené, že jedna jej kópia bude odoslaná Generálnemu riaditeľstvu (GR) Komisie pre hospodársku súťaž, ktoré tým bude požiadané o prešetrenie zneužitia dominantného postavenia letiska v Mníchove spočívajúceho v tom, že odmietlo, aby mohla žalobkyňa pôsobiť z terminálu 2 tohto letiska. Žalobkyňa nakoniec požiadala, aby GR Komisie pre dopravu a energetiku zaviazalo spoločnosť Lufthansa na vrátenie značnej sumy štátnej pomoci, ktorú dostala.
12 Listom z 10. novembra 2005 Komisia potvrdila prijatie sťažnosti, ktorú zaevidovala 4. novembra 2005. Komisia uviedla, že v súlade s postupom vyšetrovania sťažností oznamujúcich štátnu pomoc písomne požiada nemecké orgánom o objasnenie údajne poskytnutej pomoci.
13 Listom z 23. januára 2007 žalobkyňa pripomenula Komisii, že od potvrdenia prijatia jej sťažnosti oznamujúcej štátnu pomoc v prospech spoločnosti Lufthansa už uplynulo 14 mesiacov a že už mala možnosť, aby počas tohto obdobia získala od nemeckých orgánov informácie potrebné na začatie oficiálneho vyšetrovania.
14 Keďže žalobkyňa nedostala odpoveď na svoju sťažnosť, 31. júla 2007 zaslala Komisii list s výzvou, ktorou ju formálne vyzvala na konanie podľa článku 232 ES (ďalej len „výzva“).
15 Vo výzve žalobkyňa Komisiu vyzvala, aby uplatnila postupy stanovené v nariadení č. 659/1999, nariadení č. 1/2003 a nariadení č. 773/2004.
16 Žalobkyňa predovšetkým vyzvala Komisiu:
– po prvé, aby nariadila Spolkovej republike Nemecko pozastaviť predmetnú štátnu pomoc, prinajmenšom pokiaľ Komisia prijme rozhodnutie na základe článku 11 ods. 1 nariadenia č. 659/1999, po druhé, aby prijala formálne rozhodnutie v rámci predbežného skúmania poskytnutia štátnej pomoci napadnutej v jej sťažnosti jednak podľa článku 4 ods. 2, 3 alebo 4 nariadenia č. 659/1999 a jednak podľa článku 13 ods. 1 toho istého nariadenia, a po tretie, aby ju v súlade s článkom 20 ods. 2 nariadenia č. 659/1999 informovala o prijatých rozhodnutiach,
– aby nariadila zastavenie protisúťažného správania napadnutého v jej sťažnosti dočasným opatrením podľa článku 8 nariadenia č. 1/2003 a aby začala konanie smerujúce k prijatiu rozhodnutia podľa kapitoly III nariadenia č. 1/2003, pokiaľ ide o uvedené protisúťažné správanie, alebo aby ju informovala o dôvodoch, prečo bolo potrebné zamietnuť sťažnosť podľa článku 7 nariadenia č. 773/2004.
17 Listom z 2. augusta 2007 Komisia potvrdila prijatie výzvy a uviedla, že bola pridelená GR pre dopravu a energetiku.
Konanie a návrhy účastníkov konania
18 Žalobkyňa návrhom podaným do kancelárie Súdu prvého stupňa 15. novembra 2007 podala žalobu, ktorou sa začalo toto konanie.
19 Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
– určil v súlade s článkom 232 ES, že Komisia sa protiprávne zdržala zaujatia stanoviska k sťažnosti predloženej 3. novembra 2005, hoci na to bola formálne vyzvaná,
– zaviazal Komisiu na náhradu všetkých trov konania, vrátane trov konania žalobkyne, a to aj v prípade, že po podaní žaloby prijme Komisia opatrenia, ktoré podľa Všeobecného súdu spôsobia bezpredmetnosť žaloby, ktorou sa začalo toto konanie, alebo v prípade, že Všeobecný súd návrh zamietne ako neprípustný,
– prijal všetky opatrenia, ktoré on sám považuje za vhodné.
20 Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu
– zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.
21 Listom zo 14. apríla 2008 (ďalej len „list zo 14. apríla 2008“) žalobkyňa požiadala Všeobecný súd o prijatie opatrení na zabezpečenie priebehu konania smerujúce k predloženiu určitých dokumentov, ktoré uviedla Komisia vo svojom vyjadrení k žalobe.
22 Vo svojich pripomienkach k listu zo 14. apríla 2008 podaných do kancelárie Súdu prvého stupňa 30. apríla 2008 Komisia navrhla, aby Súd prvého stupňa zamietol návrh žalobkyne na opatrenia na zabezpečenie priebehu konania.
23 Listom zo 16. januára 2009 (ďalej len „list zo 16. januára 2009“) zaslala Komisia Súdu prvého stupňa kópiu rozhodnutia z 23. júla 2008 o začatí konania na základe článku 88 ods. 2 ES vo veci formálneho zisťovania C 38/08 (ex NN 53/07), Nemecko – Opatrenia v prospech terminálu 2 mníchovského letiska (ďalej len „rozhodnutie z 23. júla 2008“). V tomto liste Komisia uviedla, že vzhľadom na rozhodnutie z 23. júla 2008 sa žaloba na nečinnosť, ktorou sa začalo toto konanie, stala bezpredmetnou. Okrem toho vyjadrila želanie, aby žalobkyňa zaslala Súdu prvého stupňa späťvzatie svojho návrhu, a v prípade, ak žalobkyňa nevezme návrh späť, navrhla podľa článku 113 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa zastavenie konania.
24 Vo svojich pripomienkach k listu zo 16. januára 2009, ktoré boli podané do kancelárie Súdu prvého stupňa 17. februára 2009, žalobkyňa uviedla, že žalobu nechce vziať späť, kým Komisia nezasiahne vo vzťahu k určitým okolnostiam uvedeným v sťažnosti, predovšetkým pokiaľ ide o partnerov v Star Alliance, a že rozhodnutie začať konanie vo veci formálneho zisťovania sa zjavne nerovná zaujatiu stanoviska Komisie k sťažnosti podanej vo vzťahu k zneužitiu dominantného postavenia. Žalobkyňa v dôsledku toho navrhla, aby Všeobecný súd:
– zamietol všetky návrhy Komisie uvedené v liste zo 16. januára 2009,
– v prípade, ak by Všeobecný súd nemohol rozhodnúť, že Komisia je zodpovedná za nečinnosť tým, že nekonala o jej sťažnosti proti poskytnutiu protiprávnej pomoci, aby rozhodol, že Komisia je zodpovedná za nečinnosť tým, že nekonala o jej sťažnosti pre zneužitie dominantného postavenia,
– zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.
Právny stav
O návrhoch týkajúcich sa nečinnosti vo vzťahu k údajnej štátnej pomoci v prospech spoločnosti Lufthansa a jej partnerov v Star Alliance
25 Na úvod treba pripomenúť, že na to, aby bolo možné rozhodnúť o dôvodnosti návrhov týkajúcich sa nečinnosti, treba preveriť, či v okamihu výzvy Komisii v zmysle 232 ES mala inštitúcia povinnosť konať (uznesenia Súdu prvého stupňa z 13. novembra 1995, Dumez/Komisia, T‑126/95, Zb. s. II‑2863, bod 44; zo 6. júla 1998, Goldstein/Komisia, T‑286/97, Zb. s. II‑2629, bod 24, a rozsudok Súdu prvého stupňa z 15. septembra 1998, Gestevisión Telecinco/Komisia, T‑95/96, Zb. s. II‑3407, bod 71).
26 Okrem toho treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry opravný prostriedok stanovený v článku 232 ES, ktorý má iný účel ako opravný prostriedok stanovený v článku 226 ES (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 25. apríla 2002, Komisia/Grécko, C‑154/00, Zb. s. I‑3879, bod 28), je založený na myšlienke, že protiprávne nekonanie napadnutej inštitúcie umožňuje obrátiť sa na Súdny dvor, aby rozhodol, že zdržanie sa konania je v rozpore so Zmluvou, pokiaľ dotknutá inštitúcia toto zdržanie sa nenapravila. Dôsledkom tohto rozhodnutia v zmysle článku 233 ES je to, že žalovaná inštitúcia je povinná prijať opatrenia potrebné na vykonanie rozsudku Súdneho dvora, pričom tým nie sú dotknuté nároky z dôvodu mimozmluvnej zodpovednosti, ktoré môžu vyplývať z toho istého rozhodnutia. V prípade, ak je úkon, ktorého nevykonanie bolo predmetom žaloby, vykonaný po podaní žaloby, ale pred vyhlásením rozsudku, rozhodnutie Súdneho dvora konštatujúce nezákonnosť pôvodného zdržania sa už nemôže viesť k dôsledkom stanoveným v článku 233 ES. Z toho vyplýva, že v takom prípade rovnako ako v prípade, keď žalovaná inštitúcia odpovedala na výzvu konať v lehote dvoch mesiacov, predmet žaloby odpadol, v dôsledku čoho sa konanie zastaví (pozri uznesenie Súdneho dvora z 13. decembra 2000, Sodima/Komisia, C‑44/00 P, Zb. s. I‑11231, bod 83 a tam citovanú judikatúru, a rozsudok Súdu prvého stupňa z 19. februára 2004, SIC/Komisia, T‑297/01 a T‑298/01, Zb. s. II‑743, bod 31). Skutočnosť, že toto zaujatie stanoviska inštitúcie nie je pre žalujúcu stranu uspokojujúce, je v tejto súvislosti irelevantná, pretože článok 232 ES uvádza nečinnosť zdržaním sa rozhodovania alebo zaujatia stanoviska, a nie prijatím aktu iného, ako je ten, ktorý si táto strana želala alebo považovala za potrebný (pozri uznesenie Sodima/Komisia, už citované, bod 83 a tam citovanú judikatúru).
27 K návrhom týkajúcim sa nečinnosti vo vzťahu k údajnej štátnej pomoci v prospech spoločnosti Lufthansa a jej partnerov v Star Alliance sa treba vyjadriť so zreteľom na tieto úvahy.
28 Žalobkyňa tvrdí, že nečinnosť Komisie spočíva v skutočnosti, že po komunikácii s nemeckými orgánmi Komisia očividne neprijala nijaké opatrenie a predovšetkým neprijala rozhodnutie, v ktorom by buď uviedla, že dotknuté opatrenie štátu nepredstavuje pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 ES, alebo že takéto opatrenie sa musí považovať za pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 ES, je však zlučiteľné so spoločným trhom v zmysle článku 87 ods. 2 a 3 ES, alebo že treba začať konanie podľa článku 88 ods. 2 ES. Komisia sa tak protiprávne zdržala konania, pokiaľ ide o jej sťažnosť oznamujúcu údajnú štátnu pomoc v prospech spoločnosti Lufthansa a jej partnerov v Star Alliance.
29 Pokiaľ ide o Komisiu, tá tvrdí, že návrhy týkajúce sa nečinnosti vo vzťahu k údajnej štátnej pomoci nie sú dôvodné a že vzhľadom na prijatie rozhodnutia z 23. júla 2008 sa žaloba, ktorou sa začalo toto konanie, v každom prípade stala bezpredmetnou.
30 Bez toho, aby bolo potrebné preveriť, či v okamihu výzvy v zmysle článku 232 ES mala Komisia povinnosť konať, je nesporné, že rozhodnutím z 23. júla 2008 začala Komisia konanie vo veci formálneho zisťovania stanovené v článku 88 ods. 2 ES, pokiaľ ide o údajnú štátnu pomoc v prospech spoločnosti Lufthansa.
31 Z toho vyplýva, že Komisia tým, že prijala jedno z rozhodnutí uvedených vo výzve, v zmysle článku 232 ES platne zaujala stanovisko k výzve žalobkyne konať v tejto súvislosti.
32 Preto hoci žalobkyňa mala legitímny záujem na podaní žaloby, ktorou sa začalo toto konanie, predmet tejto žaloby už odpadol, keďže sa domáhala konštatovania protiprávneho zdržania sa konania zo strany Komisie, pokiaľ ide o zaujatie stanoviska k časti sťažnosti žalobkyne týkajúcej sa údajnej štátnej pomoci v prospech spoločnosti Lufthansa.
33 Preto sa konanie o návrhoch týkajúcich sa nečinnosti vo vzťahu k údajnej štátnej pomoci v prospech spoločnosti Lufthansa zastavuje.
34 Pokiaľ ide o návrhy týkajúce sa nečinnosti vo vzťahu k údajnej štátnej pomoci v prospech partnerov v Star Alliance, žalobkyňa tvrdí, že napriek prijatiu rozhodnutia z 23. júla 2008 o tejto časti žaloby treba rozhodnúť.
35 V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že rozhodnutie z 23. júla 2008 nemožno považovať za zaujatie stanoviska Komisie k údajnej štátnej pomoci v prospech partnerov v Star Alliance, lebo toto rozhodnutie sa týka len údajnej štátnej pomoci v prospech spoločnosti Lufthansa. Za týchto podmienok treba konštatovať, že žalobkyňa dôvodne tvrdí, že je potrebné rozhodnúť o tejto časti žaloby a určiť, či sa Komisia protiprávne zdržala konania v tejto otázke.
36 Ako už bolo pripomenuté v bode 25 vyššie, aby bolo možné rozhodnúť o dôvodnosti návrhov týkajúcich sa nečinnosti, treba preveriť, či v okamihu výzvy v zmysle 232 ES mala Komisia povinnosť konať.
37 V oblasti štátnej pomoci sú situácie, v ktorých je Komisia povinná konať, pokiaľ ide protiprávnu pomoc, stanovené nariadením č. 659/1999. V zmysle článku 10 ods. 1 tohto nariadenia, „ak Komisia vlastní informácie z akéhokoľvek zdroja týkajúce sa údajnej protiprávnej pomoci, preskúma tieto informácie bez meškania“. V zmysle článku 20 ods. 2 toho istého nariadenia, „akákoľvek zainteresovaná strana môže informovať Komisiu o akejkoľvek údajnej protiprávnej pomoci a akomkoľvek údajnom nesprávnom použití pomoci“. Podľa toho istého ustanovenia, „keď Komisia zvažuje, že na základe informácií, ktoré má, existujú nedostatočné dôvody na zaujatie stanoviska k prípadu, bude informovať o tom zainteresovanú stranu“.
38 Treba preto preveriť, či sťažnosť spochybňovala údajnú protiprávnu pomoc v prospech partnerov v Star Alliance.
39 V prejednávanej veci je potrebné konštatovať, že žalobkyňa sa vo svojej sťažnosti v skutočnosti obmedzila na oznámenie štátnej pomoci v prospech spoločnosti Lufthansa, a nie v prospech partnerov v Star Alliance. Ako to tiež vyplýva zo sťažnosti, vrátane názvu „sťažnosť proti letisku v Mníchove z dôvodu štátnej pomoci spoločnosti Lufthansa“, totiž žalobkyňa spresnila, že výlučné užívanie terminálu 2 letiska v Mníchove spoločnosťou Lufthansa a jej partnermi v Star Alliance znamenalo, že nemecké orgány poskytli značnú štátnu pomoc spoločnosti Lufthansa. Žalobkyňa rovnako žiadala Komisiu, aby preskúmala „vážne narušenie hospodárskej súťaže“ vyplývajúce z výhod, ktoré letisko v Mníchove a Spolková republika Nemecko poskytli spoločnosti Lufthansa. Žalobkyňa nakoniec žiadala, aby GR pre dopravu a energetiku zaviazalo spoločnosť Lufthansa vrátiť značné sumy štátnej pomoci, ktoré prijala. Zo znenia sťažnosti nijako nevyplýva, že by žalobkyňa uviedla partnerov v Star Alliance ako príjemcov štátnej pomoci. Okrem toho treba zdôrazniť, že vo výzve z 23. januára 2007, ktorá tvorí prílohu repliky, bola ako jediná príjemkyňa pomoci rovnako uvedená spoločnosť Lufthansa.
40 V dôsledku toho treba usudzovať, že v okamihu výzvy v zmysle článku 232 ES nemala Komisia povinnosť konať, pokiaľ ide o údajnú štátnu pomoc v prospech partnerov v Star Alliance, preto jej v zmysle judikatúry citovanej v bode 25 vyššie nemožno vytýkať nijakú nečinnosť.
41 Z toho vyplýva, že návrhy týkajúce sa nečinnosti vo vzťahu k údajnej štátnej pomoci v prospech partnerov v Star Alliance musia byť zamietnuté ako nedôvodné, pričom nie je potrebné prijímať opatrenia na zabezpečenie priebehu konania, ktoré navrhovala žalobkyňa.
O návrhoch týkajúcich sa nečinnosti vo vzťahu k údajnému zneužitiu dominantného postavenia
Tvrdenia účastníkov konania
42 Žalobkyňa tvrdí, že ak sa Komisia zaoberá sťažnosťou, podľa ustanovení nariadení č. 1/2003 a 773/2004 je povinná starostlivo preskúmať skutkové a právne okolnosti, s ktorými ju sťažovateľ oboznámil, aby v rozumnej lehote rozhodla, či musí začať konanie, v ktorom sa konštatuje porušenie, alebo zamietnuť sťažnosť bez začatia konania, alebo pristúpiť k odloženiu sťažnosti. Dodáva, že ak Komisia rozhodne, že preskúmanie sťažnosti na základe článku 82 ES je neodôvodnené alebo zbytočné, musí ju informovať o svojom rozhodnutí a vysvetliť jeho dôvody takým spôsobom, aby bolo možné preskúmať zákonnosť tohto rozhodnutia.
43 Pokiaľ sa jej sťažnosť rovnako týkala porušenia práva hospodárskej súťaže, podľa nej bola Komisia povinná konať v rozumnej lehote.
44 Komisia jej však v lehote štyroch mesiacov podľa bodu 61 návrhu oznámenia Komisie o spracovaní sťažností, ktoré podala na základe článku 81 [ES] a 82 [ES] [neoficiálny preklad] (Ú. v. EÚ C 101, 2004, s. 65), neoznámila, či zamýšľa zaoberať sa vecou. Okrem toho neprijala nijaké z rozhodnutí, ktoré bola povinná prijať po prijatí sťažnosti, t. j. buď rozhodnutie o začatí konania smerujúceho k preukázaniu porušenia článku 82 ES, alebo rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti po informovaní sťažovateľky podľa článku 7 nariadenia č. 773/2004, alebo riadne odôvodnené rozhodnutie o tom, že z dôvodu nedostatku záujmu Spoločenstva sa sťažnosťou nebude zaoberať. Žalobkyňa preto zastáva názor, že treba konštatovať nečinnosť Komisie.
45 Žalobkyňa v replike okrem iného zdôraznila, že nebola schopná použiť formulár C uvedený v prílohe nariadenia č. 773/2004, lebo v jej sťažnosti sa spájala sťažnosť proti štátnej pomoci so sťažnosťou proti zneužitiu dominantného postavenia a Komisia nestanovila formulár pre zmiešané sťažnosti. Okrem toho dodala, že keďže článok 5 ods. 1 nariadenia č. 773/2004 sa obmedzuje na uvedenie toho, že „sťažnosti musia obsahovať informácie požadované podľa formulára C uvedeného v prílohe“, toto ustanovenie ukladá iba poskytnutie týchto informácií, pričom sťažovateľovi ponecháva voľnosť zvoliť si formu a poradie, v akom ich poskytne. Podľa žalobkyne bola preto jej sťažnosť platná, keďže informácie vyžadované formulárom C boli buď súčasťou jej sťažnosti, alebo ich už Komisia poznala, alebo neboli dostupné.
46 Komisia tvrdí, že sťažnosť v zásade smerovala proti poskytnutiu protiprávnej štátnej pomoci, list bol adresovaný tej z jej služieb, ktorá je poverená zaoberaním sa štátnou pomocou v odvetví dopravy, a jeho názov bol „sťažnosť proti letisku v Mníchove z dôvodu štátnej pomoci spoločnosti Lufthansa“. Komisia nepopiera, že žalobkyňa vo svojom liste rovnako uviedla, že letisko v Mníchove zneužilo svoje dominantné postavenie, ani to, že kópia listu bola zaslaná GR pre hospodársku súťaž, t. j. tej z jej služieb, ktorá je zodpovedná za skúmanie porušení článkov 81 ES a 82 ES. Domnieva sa však, že tvrdenia o zneužití dominantného postavenia mali zjavne vedľajší význam a v každom prípade neboli dostatočne podložené. Žalobkyňa sa totiž obmedzila na tvrdenie, že Lufthansa a jej partneri v Star Alliance užívali terminál 2 letiska v Mníchove výlučným spôsobom a že táto skutočnosť predstavuje zneužitie dominantného postavenia.
47 Komisia tvrdí, že takéto tvrdenie nemožno považovať za sťažnosť v zmysle článku 7 nariadenia č. 1/2003. Pripomína najmä, že podľa článku 5 ods. 1 nariadenia č. 773/2004 sťažnosti v zmysle článku 7 nariadenia č. 1/2003 „musia obsahovať informácie požadované podľa formulára C uvedeného v prílohe“.
48 Komisia v duplike rovnako poznamenáva, že aj pri predpoklade, že je prípustné, aby jeden a ten istý dokument mohol obsahovať naraz tak sťažnosť oznamujúcu protiprávnu štátnu pomoc, ako aj sťažnosť oznamujúcu zneužitie dominantného postavenia, žalobkyňa bola zjavne povinná jednoznačne ho preukázať. Okrem toho zdôrazňuje, že hoci sťažnosť skutočne obsahovala určité informácie vyžadované formulárom C, určité dôležité informácie chýbali. Podľa Komisie neboli poskytnuté informácie vyžadované odsekmi 6 až 8 tohto formulára a sťažnosť obsahovala len útržky informácií vyžadovaných ostatnými odsekmi formulára.
49 V každom prípade Komisia vo svojom liste zo 16. januára 2009 tvrdí, že vzhľadom na rozhodnutie z 23. júla 2008, ktorým začala konanie vo veci formálneho zisťovania v prípade terminálu 2 letiska v Mníchove, sa žaloba žalobkyne na nečinnosť stala bezpredmetnou.
Posúdenie Všeobecným súdom
50 Na úvod treba odmietnuť tvrdenie Komisie, že vzhľadom na rozhodnutie z 23. júla 2008 sa žaloba na nečinnosť stala bezpredmetnou, aj pokiaľ ide o údajné zneužitie dominantného postavenia.
51 Keďže toto rozhodnutie sa týka len údajnej štátnej pomoci v prospech spoločnosti Lufthansa, ktorú oznámila žalobkyňa, a nie údajného zneužitia dominantného postavenia, totiž nemožno usudzovať, že predstavuje zaujatie stanoviska Komisie k tomuto zneužitiu.
52 Preto treba preveriť, či sa Komisia, ako to tvrdí žalobkyňa, v danom prípade protiprávne zdržala konania vo vzťahu k údajnému zneužitiu dominantného postavenia. Na tento účel je potrebné preskúmať, či v okamihu výzvy v zmysle článku 232 ES mala Komisia povinnosť konať (pozri bod 25 vyššie).
53 Kritériá relevantné na posúdenie existencie povinnosti konať, pokiaľ ide o údajné porušenie pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 ES a 82 ES, pripomenula samotná žalobkyňa. Zdôraznila totiž, že ak sa Komisia zaoberá sťažnosťou podľa ustanovení nariadení č. 1/2003 a 773/2004, je povinná starostlivo preskúmať skutkové a právne okolnosti, s ktorými ju sťažovateľ oboznámil, aby v rozumnej lehote rozhodla, či musí začať konanie, v ktorom sa konštatuje porušenie, alebo zamietnuť sťažnosť bez začatia konania, alebo pristúpiť k odloženiu sťažnosti. Ak Komisia rozhodne, že preskúmanie sťažnosti na základe článku 82 ES je neodôvodnené alebo zbytočné, musí ju informovať o svojom rozhodnutí a vysvetliť jeho dôvody takým spôsobom, aby bolo možné preskúmať zákonnosť tohto rozhodnutia.
54 Všeobecný súd však dospel k záveru, že požiadavky vyplývajúce z uvedených nariadení nesplnila v prejednávanej veci žalobkyňa.
55 V tejto súvislosti Všeobecný súd pripomína, že v zmysle odôvodnení č. 6 a 7 nariadenia č. 773/2004 sťažnosť musí byť na to, aby sa považovala za sťažnosť oznamujúcu porušenie pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 ES a 82 ES, nevyhnutne v súlade s článkom 5 nariadenia č. 773/2004 upravujúcim prípustnosť sťažností, ktorý výslovne stanovuje jednak to, že fyzické a právnické osoby musia preukázať legitímny záujem na oprávnenie podania sťažnosti na účely článku 7 nariadenia č. 1/2003, a jednak to, že sťažnosť musí obsahovať informácie požadované podľa formulára C uvedeného v prílohe nariadenia č. 773/2004.
56 Pokiaľ ide o formulár C, na ktorý odkazuje článok 5 nariadenia č. 773/2004, ten stanovuje, že sťažovatelia musia na podporu svojich sťažností uviesť určitý okruh informácií. Predovšetkým v zmysle odsekov 3 až 8 uvedeného formulára musí sťažovateľ po prvé podrobne uviesť skutočnosti, z ktorých sa javí, že došlo k porušeniu článku 81 ES alebo článku 82 ES, po druhé uviesť svoje stanovisko o geografickom rozsahu údajného porušenia a vysvetliť, ak to nie je zjavné, do akej miery môže byť obchod medzi členskými štátmi alebo medzi Úniou a jedným alebo viacerými štátmi Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP), ovplyvnený oznámeným správaním, po tretie vysvetliť, aký nález alebo opatrenie požaduje ako výsledok konania začatého Komisiou, po štvrté uviesť dôvody, na základe ktorých si nárokuje legitímny záujem ako sťažovateľ podľa článku 7 nariadenia č. 1/2003, pričom sťažovateľ musí predovšetkým uviesť, ako ho oznámené správanie ovplyvňuje, a vysvetliť, ako by podľa neho mohol zásah Komisie napraviť uvádzané výhrady, a po piate uviesť, či sa obrátil na iný úrad pre hospodársku súťaž a či bol vnútroštátnemu súdu predložený súdny spor z rovnakých alebo podobných dôvodov.
57 V prejednávanej veci zo sťažnosti vyplýva, že pokiaľ ide o údajné zneužitie dominantného postavenia, žalobkyňa sa v podstate obmedzila na tvrdenie, že užívanie terminálu 2 letiska v Mníchove spoločnosťou Lufthansa a jej partnermi v Star Alliance výlučným spôsobom predstavuje zneužitie dominantného postavenia a že GR Komisie pre hospodársku súťaž zaslala kópiu svojej sťažnosti, aby ho požiadala o vyšetrenie zneužitia dominantného postavenia zo strany letiska v Mníchove, ktoré spočívalo v tom, že toto letisko odmietlo, aby mohla pôsobiť z terminálu 2 tohto letiska.
58 Takéto zmienky však nemožno považovať za splnenie požiadaviek stanovených v článku 5 nariadenia č. 773/2004. Z toho vyplýva, že vzhľadom na obsah sťažnosti nemožno rozumne usudzovať, že Komisia bola oslovená so sťažnosťou oznamujúcou zneužitie dominantného postavenia v zmysle nariadení č. 1/2003 a 773/2004.
59 Tvrdenie žalobkyne, že sťažnosť obsahovala dostatok informácií na to, aby sa považovala za sťažnosť v zmysle nariadení č. 1/2003 a 773/2004, musí byť odmietnuté, keďže žalobkyňa predovšetkým nepreukázala legitímny záujem podľa článku 5 ods. 1 nariadenia č. 773/2004 a chýbali určité informácie vyžadované v zmysle formulára C uvedeného v prílohe nariadenia č. 773/2004. Medzi tieto informácie patrí predovšetkým informácia stanovená v odseku 3 tohto formulára, podľa ktorého mala žalobkyňa podrobne uviesť skutočnosti, z ktorých sa javilo, že došlo k porušeniu článku 82 ES.
60 V tejto súvislosti Všeobecný súd poznamenáva, že hoci žalobkyňa uviedla určitý počet skutočností s cieľom preukázať, že došlo k štátnej pomoci v prospech spoločnosti Lufthansa, sťažnosť neobsahovala nijaké vysvetlenie skutočností, ktoré by umožňovalo určiť, v čom malo letisko v Mníchove dominantné postavenie, ani to, prečo vyhradenie terminálu 2 pre spoločnosť Lufthansa a jej partnerov v Star Alliance predstavovalo zneužitie dominantného postavenia zo strany letiska v Mníchove. Ako to tvrdí aj Komisia v duplike, terminál 1 letiska v Mníchove užíva veľký počet leteckých spoločností (Aer Lingus, AirBerlin, Air France, Alitalia, British Airways, EasyJet, Germanwings, Iberia a KLM). Žalobkyňa tak v každom prípade neuviedla dôvody, prečo bola „vylúčená z prístupu na trh letiska v Mníchove“, keďže jej bolo ponúknuté užívanie toho istého terminálu, aký používali tieto ostatné letecké spoločnosti. Rovnako nepreukázala, prečo sa letisko v Mníchove dopustilo zneužitia dominantného postavenia, keď so žalobkyňou zaobchádzalo presne rovnakým spôsobom, ako napríklad so spoločnosťou EasyJet. Okrem toho treba konštatovať, že sťažnosť nie je jednoznačná, keďže ju možno chápať v tom zmysle, že spoločnosť Lufthansa je v dominantnom postavení. V sťažnosti sa totiž predovšetkým uvádza, že „skutočnosť, že spoločnosť Lufthansa a jej partneri v Star Alliance výlučným spôsobom užívajú terminál 2 letiska v Mníchove…, je nielen zneužitím dominantného postavenia, keďže prístup k tomuto terminálu… bol [žalobkyni] zamietnutý, ale okrem toho znamená, že spoločnosť Lufthansa prijala a pokračuje v prijímaní značnej štátnej pomoci“.
61 Okrem toho treba uviesť, že žalobkyňa jednak nevysvetlila, aký nález alebo opatrenie požaduje ako výsledok konania začatého Komisiou, ako to stanovuje aj odsek 6 formulára C. Na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, nemožno skutočnosť, že vo svojej sťažnosti požiadala Komisiu o vyšetrenie zneužitia dominantného postavenia letiska, považovať za splnenie požiadaviek stanovených v odseku 6. Žalobkyňa ďalej nespresnila v zmysle odseku 8 formulára C, či sa obrátila na úrad pre hospodársku súťaž a či bol spor predložený vnútroštátnemu súdu.
62 Za týchto podmienok nemožno sťažnosť podanú 3. novembra 2005 považovať za sťažnosť podanú v súlade s nariadeniami č. 1/2003 a 773/2004. Preto v okamihu výzvy v zmysle 232 ES nemala Komisia povinnosť konať, v dôsledku čoho jej v súlade s judikatúrou citovanou v bode 25 vyššie nemožno vytýkať nijakú nečinnosť.
63 Z toho vyplýva, že žaloba domáhajúca sa rozhodnutia o nečinnosti Komisie spočívajúcej v tom, že sa protiprávne zdržala rozhodnutia o údajnom zneužití dominantného postavenia, musí byť zamietnutá ako nedôvodná, pričom nie je potrebné prijímať opatrenia na zabezpečenie priebehu konania, ktoré navrhovala žalobkyňa.
O trovách
64 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Okrem toho podľa článku 87 ods. 6 rokovacieho poriadku, ak Všeobecný súd konanie vo veci zastavil, o náhrade trov konania rozhodne podľa vlastnej úvahy.
65 V prejednávanej veci, pokiaľ ide o podstatnú časť žaloby týkajúcu sa údajnej štátnej pomoci v prospech spoločnosti Lufthansa, v ktorej sa konanie vzhľadom na prijatie rozhodnutia z 23. júla 2008 zastavuje, nemožno žalobkyni vytýkať, že na ochranu svojich práv podala uvedenú žalobu bez toho, aby počkala na prijatie tohto rozhodnutia Komisiou, keďže toto prijatie nastalo až po uplynutí lehoty na konanie v prípade nečinnosti.
66 Ďalej pokiaľ ide o časť žaloby týkajúcu sa údajnej štátnej pomoci v prospech partnerov v Star Alliance a údajného zneužitia dominantného postavenia, keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, treba ju zaviazať na náhradu trov konania. Za týchto podmienok sa Všeobecný súd domnieva, že okolnosti tohto prípadu posúdi spravodlivo, keď rozhodne, že jednak Komisia znáša vlastné trovy konania, ako aj polovicu trov konania vynaložených žalobkyňou, a jednak žalobkyňa znáša polovicu svojich vlastných trov konania.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (piata komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Konanie o návrhoch týkajúcich sa nečinnosti podaných spoločnosťou Ryanair Ltd vo vzťahu k údajnej štátnej pomoci v prospech spoločnosti Lufthansa sa zastavuje.
2. Návrhy týkajúce sa nečinnosti podané spoločnosťou Ryanair vo vzťahu k údajnej štátnej pomoci v prospech partnerov spoločnosti Lufthansa v Star Alliance sa zamietajú.
3. Návrhy týkajúce sa nečinnosti podané spoločnosťou Ryanair vo vzťahu k údajnému zneužitiu dominantného postavenia sa zamietajú.
4. Európska komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť polovicu trov konania spoločnosti Ryanair.
5. Spoločnosť Ryanair znáša polovicu svojich vlastných trov konania.
Papasavvas | Vadapalas | O’Higgins |
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 19. mája 2011.
Podpisy