ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (šiesta komora)
z 8. júna 2023 (*)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Justičná spolupráca v trestných veciach – Smernica (EÚ) 2016/343 – Článok 8 ods. 4 – Právo byť prítomný na súdnom konaní – Konanie v neprítomnosti – Návrh na opätovné prejednanie veci súdom – Oznámenie osobe odsúdenej v neprítomnosti o jej práve na opätovné prejednanie veci súdom“
V spojených veciach C‑430/22 a C‑468/22,
ktorých predmetom sú návrhy na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podané rozhodnutiami Specializiran nakazatelen săd (Špecializovaný trestný súd, Bulharsko) z 28. júna 2022 a 13. júla 2022, a doručené Súdnemu dvoru 28. júna 2022 a 14. júla 2022, v trestných konaniach proti:
VB (C‑430/22)
VB (C‑468/22)
za účasti:
Specializirana prokuratura,
SÚDNY DVOR (šiesta komora),
v zložení: predseda šiestej komory P. G. Xuereb, podpredseda Súdneho dvora L. Bay Larsen (spravodajca), vykonávajúci funkciu sudcu šiestej komory, a sudca T. von Danwitz,
generálny advokát: J. Richard de la Tour,
tajomník: A. Calot Escobar,
so zreteľom na písomnú časť konania,
so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:
– Európska komisia, v zastúpení: M. Wasmeier a I. Zaloguin, splnomocnení zástupcovia,
so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,
vyhlásil tento
Rozsudok
1 Návrhy na začatie prejudiciálneho konania sa týkajú výkladu článku 8 ods. 4 druhej vety a článku 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/343 z 9. marca 2016 o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 65, 2016, s. 1).
2 Tieto návrhy boli podané v rámci trestných konaní vedených proti VB v jeho neprítomnosti pre trestné činy obchodovania s omamnými látkami a držby zbraní v organizovanej skupine.
Právny rámec
Právo Únie
3 Odôvodnenia 9 a 39 smernice 2016/343 znejú:
„(9) Účelom tejto smernice je posilniť právo na spravodlivý proces v trestnom konaní, a to stanovením spoločných minimálnych pravidiel týkajúcich sa určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na súdnom konaní.
…
(39) Ak však členské štáty umožňujú viesť súdne konania v neprítomnosti podozrivých alebo obvinených osôb, ale neboli splnené podmienky na prijatie rozhodnutia v neprítomnosti dotknutej podozrivej alebo obvinenej osoby, pretože podozrivú alebo obvinenú osobu nebolo možné napriek primeranému úsiliu nájsť, napríklad preto, lebo ušla alebo sa skrýva, malo by byť možné prijať rozhodnutie v neprítomnosti podozrivej alebo obvinenej osoby a toto rozhodnutie vykonať. V takom prípade by členské štáty mali zabezpečiť, aby v prípade, keď sú podozrivé alebo obvinené osoby informované o rozhodnutí, najmä keď sú zadržané, boli tiež informované o možnosti napadnúť rozhodnutie a o práve na nové súdne konanie alebo iný opravný prostriedok. Takéto informácie by sa mali poskytovať písomne. Informácie možno poskytovať aj ústne pod podmienkou, že ich poskytnutie sa zaznamená postupom, ktorý je v súlade s vnútroštátnym právom.“
4 Článok 8 tejto smernice, nazvaný „Právo byť prítomný na súdnom konaní“, stanovuje:
„1. Členské štáty zabezpečia, aby podozrivé a obvinené osoby mali právo byť prítomné na súdnom konaní vo vlastnej veci.
2. Členské štáty môžu stanoviť, že súdne konanie, ktoré môže viesť k rozhodnutiu o vine alebo nevine podozrivej alebo obvinenej osoby, sa môže konať v jej neprítomnosti, ak:
a) podozrivá alebo obvinená osoba bola včas informovaná o súdnom konaní a o dôsledkoch neúčasti alebo
b) podozrivú alebo obvinenú osobu, ktorá bola informovaná o súdnom konaní, zastupuje splnomocnený obhajca, ktorého určila buď podozrivá, alebo obvinená osoba, alebo štát.
3. Rozhodnutie, ktoré bolo prijaté v súlade s odsekom 2, sa môže voči dotknutej osobe vykonať.
4. Ak členské štáty umožňujú viesť súdne konania v neprítomnosti podozrivých alebo obvinených osôb, ale nie je možné splniť podmienky stanovené v odseku 2 tohto článku, pretože podozrivú alebo obvinenú osobu nebolo možné napriek primeranému úsiliu nájsť, členské štáty môžu stanoviť, že rozhodnutie sa i tak môže vyniesť a vykonať. V takom prípade členské štáty zabezpečia, aby vtedy, keď sú podozrivé alebo obvinené osoby informované o rozhodnutí, najmä pri zadržaní, boli tiež informované o možnosti napadnúť rozhodnutie a o práve na nové súdne konanie alebo iný opravný prostriedok v súlade s článkom 9.
5. Tento článok sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne právne predpisy, ktoré stanovujú, že sudca alebo príslušný súd môže dočasne vylúčiť podozrivú alebo obvinenú osobu zo súdneho konania, ak je to v záujme zabezpečenia riadneho priebehu trestného konania, a to za predpokladu, že je dodržané právo na obhajobu.
6. Tento článok sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne právne predpisy, ktoré stanovujú, že konanie alebo niektoré jeho časti sa majú viesť v písomnej podobe, ak je to v súlade s právom na spravodlivý proces.“
5 Článok 9 uvedenej smernice, nazvaný „Právo na nové súdne konanie“, stanovuje:
„Členské štáty zabezpečia, aby v prípadoch, keď podozrivé alebo obvinené osoby neboli prítomné na súdnom konaní vo vlastnej veci a keď neboli splnené podmienky stanovené v článku 8 ods. 2, mali právo na nové súdne konanie alebo iný zákonný opravný prostriedok, ktorý umožní nové posúdenie skutkovej podstaty veci vrátane preskúmania nových dôkazov a môže viesť k zmene pôvodného rozhodnutia. V tejto súvislosti členské štáty zabezpečia, aby uvedené podozrivé a obvinené osoby mali právo byť prítomné, efektívne sa zúčastňovať v súlade s postupmi podľa vnútroštátneho práva a uplatňovať svoje právo na obhajobu.“
Bulharské právo
6 V článku 423 ods. 1 až 4 Nakazatelno‑procesualen kodex (Trestný poriadok, ďalej len „NPK“) sa uvádza:
„1. V lehote šiestich mesiacov po tom, čo sa osoba odsúdená vo svojej neprítomnosti dozvie o právoplatnom trestnom rozsudku…, môže táto s poukázaním na svoju neprítomnosť v [trestnom konaní] podať návrh na opätovné prejednanie trestnej veci súdom.
2. Podanie návrhu nemá odkladný účinok na výkon trestu, ak súd nenariadi inak.
3. Konanie o návrhu na opätovné prejednanie trestnej veci súdom sa skončí v prípade, že sa osoba odsúdená v neprítomnosti bez náležitého dôvodu nedostaví na súd.
4. Ak osoba odsúdená v neprítomnosti je vo výkone trestu odňatia slobody na základe právoplatného odsudzujúceho rozsudku a súd rozhodne o opätovnom prejednaní trestnej veci, tento súd vo svojom rozhodnutí rozhodne aj o opatrení spočívajúcom vo väzbe.“
7 V článku 425 ods. 1 bode 1 a článku 425 ods. 2 NPK sa stanovuje:
„1. Ak súd usúdi, že návrh na opätovné prejednanie veci je dôvodný, môže:
(1) zrušiť odsudzujúci rozsudok, rozsudok, uznesenie alebo rozhodnutie a vrátiť vec na opätovné prejednanie a pritom uviesť, v ktorom štádiu konania sa má začať s opätovným prejednaním veci;
2. V prípadoch uvedených v článku 423 ods. 1 sa rozhodne o opätovnom prejednaní veci súdom a vec sa vráti do štádia, v ktorom sa začalo viesť konanie v neprítomnosti.“
Spory vo veciach samých a prejudiciálne otázky
8 Specializirana prokuratura (Špecializovaná prokuratúra, Bulharsko) začala trestné stíhanie proti VB, ktorý je spolu s viacerými ďalšími osobami obvinený z účasti na organizovanej zločineckej skupine, ktorej predmetom bolo pestovanie a distribúcia omamných látok, ako aj držba zbraní, čo sú činnosti predstavujúce trestné činy, za ktoré možno uložiť trest odňatia slobody.
9 Trestné konania, o ktoré ide vo veciach samých, boli vedené v neprítomnosti VB. V rámci týchto trestných konaní nemohlo byť VB doručené žiadne formálne oznámenie o obvineniach, ktoré boli proti nemu vznesené. Okrem toho nemohol byť informovaný ani o tom, že bol postavený pred súd, a už vôbec nie o dátume a mieste príslušného pojednávania, ani o dôsledkoch toho, že sa nedostavil na súd.
10 Príslušným vnútroštátnym orgánom sa totiž nepodarilo VB nájsť, keďže tento v štádiu prípravného konania v uvedených trestných konaniach, tesne pred policajnou operáciou zameranou na zatknutie podozrivých, ušiel. VB bol vyhlásený za „hľadanú osobu“, a to okrem iného na základe európskeho zatykača, ale nebolo možné ho nájsť.
11 Počas štádia prípravného konania a štádia konania pred súdom v týchto trestných konaniach bol VB postupne obhajovaný tromi rôznymi obhajcami, ktorí boli všetci ustanovení ex offo, nikdy ho nevideli a nemali s ním ani s jeho blízkymi žiaden kontakt.
12 Trestné konania, o ktoré ide vo veci samej, stále prebiehajú a väčšina dôkazov bola zhromaždená. Podľa vnútroštátneho súdu je pravdepodobné, že VB bude po skončení týchto trestných konaní odsúdený na trest odňatia slobody.
13 Tento súd predovšetkým uvádza, že podľa článku 423 ods. 1 NPK má osoba odsúdená v neprítomnosti právo podať návrh na opätovné prejednanie veci súdom v lehote šiestich mesiacov od okamihu, keď sa dozvedela o svojom odsúdení. Bulharské právo však nestanovuje, že táto osoba musí byť o tomto práve podať návrh na opätovné prejednanie veci súdom vopred informovaná. Konkrétne v bulharskom práve neexistuje žiadna povinnosť, aby bola možnosť podať návrh na opätovné prejednanie veci súdom uvedená v rozsudku vydanom v neprítomnosti obvinenej osoby, ani v inom súdnom akte adresovanom tejto osobe.
14 Okrem toho bulharské právo v zásade nezakotvuje vopred stanovené právo na začatie nového konania v prípade odsúdenia v neprítomnosti. Súd, ktorý prejednáva predmetnú vec a rozhoduje v merite tejto veci v neprítomnosti obvineného, nemá právomoc rozhodnúť, či táto osoba má právo na nové súdne konanie z dôvodu svojej neprítomnosti. Je to tak vzhľadom na to, že právomoc vyjadriť sa k existencii takéhoto práva sa v bulharskom práve priznáva Vărchoven kasacionen săd (Najvyšší kasačný súd, Bulharsko), na ktorý musí byť podaný návrh na opätovné prejednanie veci súdom v súlade s článkom 423 ods. 1 NPK a ktorý musí posúdiť, či existujú dôvody na opätovné prejednanie veci súdom z dôvodu neprítomnosti obvinenej osoby.
15 Napokon vnútroštátny súd uvádza, že bulharské právo vyžaduje, aby sa osoba odsúdená v neprítomnosti osobne dostavila na súd na účely prejednania návrhu na opätovné prejednanie veci súdom z hmotnoprávneho hľadiska, zatiaľ čo článok 9 smernice 2016/343 takúto požiadavku nestanovuje. Táto požiadavka však výrazne znižuje účinnosť práva stanoveného v článku 9 tejto smernice, keďže tejto osobe hrozí, že pri jej dostavení sa na súd bude zadržaná a že tak dôjde k výkonu odsudzujúceho rozsudku, ktorým bola odsúdená v neprítomnosti.
16 Vzhľadom na vyššie uvedené sa vnútroštátny súd zamýšľa nad tým, či pri prejednávaní veci v neprítomnosti obvinenej osoby, za okolností, z ktorých jasne vyplýva, že podmienky stanovené v článku 8 ods. 2 smernice 2016/343 nie sú splnené, musí v prípade odsudzujúceho rozsudku vyhláseného v neprítomnosti formálne v odsudzujúcom rozsudku uviesť, že odsúdená osoba má právo na nové súdne konanie, na to, aby sa uskutočnilo informovanie vyžadované podľa článku 8 ods. 4 druhej vety tejto smernice.
17 Vnútroštátny súd v tejto súvislosti spresňuje, že ak by Súdny dvor mal na túto otázku odpovedať kladne, vznikla by otázka týkajúca sa obsahu informácie, ktorá sa osobe odsúdenej v neprítomnosti má poskytnúť.
18 Po prvé treba určiť, či táto osoba musí byť informovaná o tom, že má právo na nové súdne konanie, pod podmienkou, že v tejto súvislosti podá príslušný návrh, a že jedine posúdenie zo strany súdu, ktorý preskúma tento návrh, prinesie druh opätovného prejednania veci, alebo či uvedená osoba musí byť informovaná o tom, že má právo podať návrh na začatie nového súdneho konania a že tento súd posúdi dôvodnosť jej návrhu. Po druhé treba preskúmať, či táto osoba musí byť informovaná aj o tom, že má povinnosť osobne sa dostaviť na súd, na ktorý podala návrh na opätovné prejednanie veci, čo predpokladá, aby takáto povinnosť bola zlučiteľná s článkom 9 smernice 2016/343.
19 Za týchto okolností Specializiran nakazatelen săd (Špecializovaný trestný súd, Bulharsko) rozhodol vo veci C‑430/22 prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:
„1. Má sa článok 8 ods. 4 druhá veta smernice 2016/343 vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu, ktorý vydáva odsudzujúci rozsudok v neprítomnosti obvineného, bez toho, aby išlo o niektorý z prípadov stanovených v článku 8 ods. 2 tejto smernice, ukladá povinnosť výslovne upozorniť na právo obvineného na opätovné prejednanie veci súdom, ktoré mu priznáva článok 9 tejto smernice, a to na ten účel, aby bol obvinený informovaný o tomto práve neskôr, najmä v okamihu jeho zadržania na účely výkonu jeho trestu? Otázka je položená s prihliadnutím na tú skutočnosť, že vnútroštátne právo nestanovuje, aby osoba odsúdená v neprítomnosti bola informovaná o svojom práve na opätovné prejednanie veci súdom v okamihu jej zadržania na účely výkonu trestu, na ktorý bola odsúdená v neprítomnosti, pričom nestanovuje ani intervenciu súdu pri vydávaní európskeho zatykača na účely výkonu trestu.
2. Má sa článok 8 ods. 4 druhá veta smernice 2016/343, a najmä slovné spojenie: ,boli tiež informované o možnosti napadnúť rozhodnutie a o práve na nové súdne konanie alebo iný opravný prostriedok v súlade s článkom 9‘, vykladať tak, že sa tým obvinenému poskytuje informácia o formálne uznanom práve na opätovné prejednanie veci súdom, alebo sa má vykladať tak, že sa mu poskytuje informácia o práve podať návrh na opätovné prejednanie veci súdom, pričom dôvodnosť takéhoto návrhu bude predmetom neskoršieho posúdenia?“
20 Vo veci C‑468/22 Specializiran nakazatelen săd (Špecializovaný trestný súd) tiež rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:
„Je ustanovenie vnútroštátneho práva, akým je článok 423 ods. 3 Trestného poriadku, ktoré ukladá osobe podávajúcej návrh na opätovné prejednanie trestnej veci súdom z dôvodu, že sa nezúčastnila na konaní, bez toho, aby išlo o niektorý z prípadov stanovených v článku 8 ods. 2 smernice 2016/343, aby sa osobne dostavila na súd na účely prejednania tohto návrhu z hmotnoprávneho hľadiska, zlučiteľné s článkom 9 tejto smernice a so zásadou efektivity?“
O konaní na Súdnom dvore
21 Listom z 5. augusta 2022 Sofijski gradski săd (Mestský súd Sofia, Bulharsko) informoval Súdny dvor o tom, že v nadväznosti na legislatívnu zmenu, ktorá nadobudla účinnosť 27. júla 2022, bol Specializiran nakazatelen săd (Špecializovaný trestný súd) zrušený a že právomoc rozhodovať o niektorých trestných veciach predložených na tento druhý uvedený súd, vrátane vecí samých, bola od tohto dátumu prenesená na prvý uvedený súd.
O prejudiciálnych otázkach
O prvej prejudiciálnej otázke vo veci C‑430/22
22 Svojou prvou otázkou vo veci C‑430/22 sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či článok 8 ods. 4 smernice 2016/343 ukladá vnútroštátnemu súdu povinnosť, aby v prípade odsúdenia v neprítomnosti, pokiaľ nie sú splnené podmienky stanovené v článku 8 ods. 2 tejto smernice, výslovne v odsudzujúcom rozsudku upozornil na právo na nové súdne konanie, tak aby osoba odsúdená v neprítomnosti mohla byť o tomto práve informovaná v neskoršom štádiu, a najmä vtedy, keď je táto osoba zadržaná na účely výkonu jej trestu.
23 Na úvod treba pripomenúť, že podľa vnútroštátneho súdu z okolností konaní vo veciach samých jasne vyplýva, že vzhľadom na to, že podmienky stanovené v článku 8 ods. 2 smernice 2016/343 nie sú splnené, uplatňuje sa článok 8 ods. 4 tejto smernice.
24 Podľa ustálenej judikatúry je pri výklade ustanovenia práva Únie potrebné zohľadniť nielen znenie ustanovenia, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je dané ustanovenie súčasťou, a prípadne aj históriu jeho vzniku (pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. decembra 2019, Nederlands Uitgeversverbond a Groep Algemene Uitgevers, C‑263/18, EU:C:2019:1111, bod 38, ako aj citovanú judikatúru). Osobitne treba zohľadniť najmä odôvodnenia predmetného právneho aktu Únie, keďže tieto odôvodnenia môžu vysvetľovať vôľu normotvorcu, ktorý tento akt vydal, a predstavovať dôležitý výkladový nástroj tohto aktu [pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. mája 2022, Specializirana prokuratura (Konanie proti ušlému obvinenému), C‑569/20, EU:C:2022:401, bod 32].
25 Pokiaľ ide o znenie článku 8 ods. 4 smernice 2016/343, v tomto ustanovení sa uvádza, že ak členské štáty umožňujú viesť súdne konania v neprítomnosti podozrivých alebo obvinených osôb, ale nie je možné splniť podmienky stanovené v článku 8 ods. 2 tejto smernice, pretože podozrivú alebo obvinenú osobu nebolo možné napriek primeranému úsiliu nájsť, členské štáty môžu stanoviť, že rozhodnutie sa i tak môže vyniesť a vykonať.
26 Ako spresňuje článok 8 ods. 4 uvedenej smernice, v takom prípade je dôležité, aby sa dotknutá osoba tak o práve na nové súdne konanie, ako aj možnosti napadnúť rozhodnutie vydané v neprítomnosti, dozvedela v čase, keď je informovaná o tomto rozhodnutí.
27 Ako však správne uvádza Európska komisia, toto ustanovenie nestanovuje presný spôsob, akým sa majú takéto informácie dotknutej osobe poskytnúť, ale stanovuje len to, že tieto informácie sa musia dotknutej osobe poskytnúť vtedy, keď je informovaná o rozhodnutí vydanom v neprítomnosti, najmä pri zadržaní, keďže k zadržaniu obvykle dochádza po nájdení hľadanej osoby.
28 Potvrdzuje to aj odôvodnenie 39 smernice 2016/343, v ktorom sa uvádza, že uvedené informácie, ktoré by sa mali poskytovať písomne, možno poskytovať aj ústne pod podmienkou, že ich poskytnutie sa zaznamená postupom, ktorý je v súlade s vnútroštátnym právom.
29 Napokon treba pripomenúť, že jediným cieľom smernice 2016/343 je stanoviť spoločné minimálne pravidlá, a táto smernica preto neposkytuje komplexnú harmonizáciu trestného konania. Takáto úprava vo vnútroštátnom práve však nemôže ohroziť účel tejto smernice, ktorým je zabezpečiť spravodlivý proces, a tým umožniť dotknutej osobe zúčastniť sa na súdnom konaní v zmysle článkov 8 alebo 9 uvedenej smernice [pozri v tomto zmysle rozsudok z 19. mája 2022, Specializirana prokuratura (Konanie proti ušlému obvinenému), C‑569/20, EU:C:2022:401, bod 43].
30 Z uvedeného vyplýva, že smernica 2016/343 neukladá súdu, ktorý vydáva rozhodnutie v neprítomnosti proti osobe, ktorá nebola prítomná na konaní a ktorú nebolo možné nájsť, povinnosť vložiť do tohto rozhodnutia informácie týkajúce sa práva na nové súdne konanie a možnosti uvedené rozhodnutie napadnúť. Voľba spôsobu, akým sa takéto informácie majú dotknutým osobám poskytnúť, je totiž ponechaná na voľnú úvahu členských štátov, za predpokladu, že sa dotknutej osobe oznámia v okamihu, keď je informovaná o predmetnom rozhodnutí.
31 Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy treba na prvú otázku položenú vo veci C‑430/22 odpovedať tak, že článok 8 ods. 4 smernice 2016/343 sa má vykladať v tom zmysle, že neukladá vnútroštátnemu súdu povinnosť, aby v prípade odsúdenia v neprítomnosti, pokiaľ nie sú splnené podmienky stanovené v článku 8 ods. 2 tejto smernice, výslovne v odsudzujúcom rozsudku upozornil na právo na nové súdne konanie.
O druhej prejudiciálnej otázke položenej vo veci C‑430/22 a druhej prejudiciálnej otázke položenej vo veci C‑468/22
32 Vzhľadom na to, že Súdny dvor na prvú otázku položenú vo veci C‑430/22 odpovedal záporne, nie je potrebné odpovedať na druhú otázku v tejto veci, ani na otázku položenú vo veci C‑468/22, keďže, tak ako je uvedené v bode 17 tohto rozsudku, podľa názoru vnútroštátneho súdu otázka týkajúca sa obsahu informácie, ktorá sa má poskytnúť osobe odsúdenej v neprítomnosti, tak ako sa o tomto obsahu uvažuje v bode 18 tohto rozsudku, vzniká len v prípade kladnej odpovede na túto prvú otázku.
O trovách
33 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.
Z týchto dôvodov Súdny dvor (šiesta komora) rozhodol takto:
Článok 8 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/343 z 9. marca 2016 o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu neukladá povinnosť, aby v prípade odsúdenia v neprítomnosti, pokiaľ nie sú splnené podmienky stanovené v článku 8 ods. 2 tejto smernice, výslovne v odsudzujúcom rozsudku upozornil na právo na nové súdne konanie.
Podpisy