UZNESENIE SÚDU PRVÉHO STUPŇA (odvolacia komora)
z 10. novembra 2009
Vec T‑180/08 P
Giuseppe Tiralongo
proti
Komisii Európskych spoločenstiev
„Odvolanie – Verejná služba – Dočasní zamestnanci – Nepredĺženie zmluvy na dobu určitú – Žaloba o náhradu škody – Príčina ujmy – Povinnosť odôvodnenia Súdu pre verejnú službu“
Predmet: Odvolanie podané proti uzneseniu Súdu pre verejnú službu Európskej únie (prvá komora) zo 6. marca 2008, Tiralongo/Komisia (F‑55/07, Zb. VS s. I‑A‑1‑75, II‑A‑1‑385), smerujúce k zrušeniu tohto uznesenia
Rozhodnutie: Odvolanie sa zamieta. G. Tiralongo znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Komisii Európskych spoločenstiev.
Abstrakt
1. Úradníci – Žaloba – Žaloba o náhradu škody – Konanie pred podaním žaloby – Odlišný priebeh pri existencii alebo pri neexistencii aktu spôsobujúceho ujmu
(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)
2. Úradníci – Žaloba – Dôvody
(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)
3. Právo Spoločenstva – Zásady – Ochrana legitímnej dôvery a zákaz diskriminácie – Porušenie
1. Konanie pred podaním žaloby sa líši podľa toho, či škoda, ktorej náhrada sa požaduje, vyplýva z aktu spôsobujúceho ujmu v zmysle článku 90 ods. 2 služobného poriadku alebo z konania administratívy, ktoré nemá rozhodovací charakter. V prvom prípade dotknutá osoba môže v stanovených lehotách predložiť menovaciemu orgánu sťažnosť na predmetný akt. Naproti tomu, v druhom prípade sa správne konanie musí začať predložením žiadosti v zmysle článku 90 ods. 1 služobného poriadku s cieľom získať odškodnenie, a prípadne pokračovať podaním sťažnosti proti rozhodnutiu, ktorým bola žiadosť zamietnutá.
Odpoveď na otázku, či uvádzané škody majú pôvod v akte spôsobujúcom ujmu alebo v konaní administratívy, ktoré nemá rozhodovací obsah, je tak nevyhnutná na účely overenia dodržania konania pred podaním žaloby a lehôt stanovených v článkoch 90 a 91 služobného poriadku, a teda prípustnosti žaloby. Keďže tieto pravidlá sú kogentné, uvedená kvalifikácia patrí do výlučnej právomoci súdu Spoločenstva, ktorý nie v tejto súvislosti viazaný kvalifikáciou predloženou účastníkmi konania.
Nemožno totiž pripustiť, aby osoba podliehajúca súdnej právomoci mohla obísť uplatnenie pravidiel o lehotách stanovených služobným poriadkom tým, že spíše žalobu spôsobom, že sa vyhne tvrdeniam, že škody vyplývajú z protiprávnosti niektorých aktov.
(pozri body 24 a 25)
Odkaz: Súdny dvor, 22. októbra 1975, Meyer‑Burckhardt/Komisia, 9/75, Zb. s. 1171, body 10 a 11; Súdny dvor, 19. novembra 1981, Fournier/Komisia, 106/80, Zb. s. 2759, body 15 až 18; Súdny dvor, 7. októbra 1987, Schina/Komisia, 401/85, Zb. s. 3911, bod 9; Súd prvého stupňa, 25. februára 1992, Marcato/Komisia, T‑64/91, Zb. s. II‑243, body 32 a 33; Súd prvého stupňa, 8. októbra 1992, Meskens/Parlament, T‑84/91, Zb. s. II‑2335, bod 33; Súd prvého stupňa, 1. decembra 1994, Ditterich/Komisia, T‑79/92, Zb. VS s. I‑A‑289, II‑907, bod 40; Súd prvého stupňa, 6. novembra 1997, Liao/Rada, T‑15/96, Zb. VS s. I‑A‑329, II‑897, bod 27; Súd prvého stupňa, 24. marca 1998, Meyer a i./Súdny dvor, T‑181/97, Zb. VS s. I‑A‑151, II‑481, bod 22; Súd prvého stupňa, 26. novembra 1999, Giegerich/Komisia, T‑253/97, Zb. VS s. I‑A‑233, II‑1177, bod 18; Súd prvého stupňa, 17. mája 2006, Marcuccio/Komisia, T‑241/03, Zb. VS s. I‑A‑2‑111, II‑A‑2‑517, bod 52; Súd prvého stupňa, 11. decembra 2007, Sack/Komisia, T‑66/05, Zb. VS s. I‑A‑2‑229, II‑A‑2‑01487, bod 35
2. Je potrebné rozlišovať medzi, aktmi administratívy, ktoré majú formu aktov spôsobujúcich ujmu alebo formu konaní, ktoré nemajú rozhodovací charakter, ktoré sú príčinou ujmy a údajne sú postihnuté vadou protiprávnosti na jednej strane, a na druhej strane touto samotnou protiprávnosťou. Prípadné porušenia uplatniteľných ustanovení alebo rôznych všeobecných zásad tak predstavujú dôvody protiprávnosti, ktoré môžu spôsobiť neplatnosť aktov alebo konaní administratívy, ale sami osebe nemôžu byť aktmi.
Keďže nebolo spochybnené, že list, v ktorom je stanovený dátum ukončenia zmluvy zamestnanca, je akt spôsobujúci ujmu, nemožno sa domnievať, že administratíva tým, že odpovedala na listy zamestnanca, ktorými ju v podstate vyzýval na prehodnotenie tohto rozhodnutia, sa dopustila konania, ktoré nemá rozhodovací charakter, a každý z potvrdzujúcich listov administratívy tvorí iba zložku tohto konania. Takýto výklad by umožnil dotknutej osobe obísť lehoty na spochybnenie aktov spôsobujúcich ujmu či už prostredníctvom návrhu na zrušenie alebo návrhu na náhradu škody, ktoré stanovujú články 90 a 91 služobného poriadku tým, že by opakovane vyzývala administratívu na prehodnotenie rozhodnutia spôsobujúceho ujmu. Odkaz na „konanie“ obsiahnutý v judikatúre totiž nevyhnutne nesmeruje k postupnosti aktov zo strany inštitúcie Spoločenstva, ale smeruje iba k rozlišovaniu prípadu, kedy inštitúcia prijala akt spôsobujúci ujmu, od prípadov, kedy jej konanie nemá rozhodovací charakter.
(pozri body 27 a 38)
3. Skutočnosť, že na účely konštatovania porušenia zásady ochrany legitímnej dôvery alebo zásady zákazu diskriminácie je potrebné spochybniť existenciu viacerých aktov alebo konaní administratívy, neumožňuje považovať prípadné porušenie týchto zásad za konanie administratívy. Porušenie akejkoľvek právnej zásady totiž samo osebe nie je ani akt ani konanie administratívy, ktoré nemá rozhodovací obsah, ale dôvod protiprávnosti aktu alebo konania.
(pozri bod 36)