ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (tretia komora)
z 9. septembra 2014 (*)
„Štátna pomoc – Letiskové poplatky – Letisko v Lübecku – Rozhodnutie začať konanie stanovené v článku 108 ods. 2 ZFEÚ – Článok 107 ods. 1 ZFEÚ – Zjavne nesprávne posúdenie – Článok 10 nariadenia (ES) č. 659/1999“
Vo veci T‑461/12,
Hansestadt Lübeck (Nemecko), právny nástupca Flughafen Lübeck GmbH, v zastúpení: M. Núñez Müller, J. Dammann de Chapto a T. Becker, advokáti,
žalobca,
proti
Európskej komisii, v zastúpení: T. Maxian Rusche a R. Sauer, splnomocnení zástupcovia,
žalovanej,
ktorej predmetom je návrh na čiastočné zrušenie rozhodnutia Komisie C (2012) 1012 final z 22. februára 2012 týkajúceho sa štátnej pomoci SA.27585 a SA.31149 (2012/C) (ex NN/2012, ex CP 31/2009 a CP 162/2010) – Nemecko v rozsahu, v akom sa toto rozhodnutie týka sadzobníka poplatkov letiska v Lübecku (Nemecko) prijatého v roku 2006,
VŠEOBECNÝ SÚD (tretia komora),
v zložení: predseda komory S. Papasavvas (spravodajca), sudcovia N. J. Forwood a E. Bieliūnas,
tajomník: K. Andová, referentka,
so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 12. marca 2014,
vyhlásil tento
Rozsudok(1)
[omissis]
Konanie a návrhy účastníkov konania
11 FL návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 19. októbra 2012 podala žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.
12 Mesto Lübeck v replike zapísanej do registra kancelárie Všeobecného súdu 20. februára 2013 vyhlásilo, že vstupuje do konania namiesto FL s cieľom pokračovať v žalobe, ktorú pôvodne podala FL.
13 Všeobecný súd v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania stanovených v článku 64 jeho rokovacieho poriadku vyzval žalobcu, aby písomne odpovedal na otázky, pričom žalobca tejto výzve vyhovel v stanovenej lehote. Komisia predložila svoje pripomienky k odpovediam žalobcu v stanovenej lehote.
14 Keďže sa zmenilo zloženie komôr Všeobecného súdu, sudca spravodajca bol pridelený k tretej komore, ktorej bola z tohto dôvodu predmetná vec pridelená.
15 Na základe správy predloženej sudcom spravodajcom rozhodol Všeobecný súd (tretia komora) o začatí ústnej časti konania a v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania stanovených v článku 64 rokovacieho poriadku položil účastníkom konania písomné otázky. Účastníci konania odpovedali v stanovenej lehote.
16 Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im Všeobecný súd položil, boli vypočuté na pojednávaní 12. marca 2014.
17 Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa na základe tohto rozhodnutia začalo konanie vo veci formálneho zisťovania vo vzťahu k sadzobníku z roku 2006,
– zrušil napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa v ňom Spolkovej republike Nemecko ukladá povinnosť odpovedať na príkaz poskytnúť informácie, pokiaľ ide o sadzobník z roku 2006,
– uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania.
18 Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu ako neprípustnú,
– subsidiárne zamietol žalobu ako nedôvodnú,
– uložil žalobcovi povinnosť nahradiť trovy konania.
Právny stav
O prvej časti žalobného návrhu
[omissis]
O veci samej
39 Na podporu prvej časti žalobného návrhu žalobca uvádza päť žalobných dôvodov založených po prvé na porušení práva Spolkovej republiky Nemecko na obhajobu, po druhé na porušení povinnosti vykonať náležité a nestranné preskúmanie, po tretie na porušení článku 108 ods. 2 a 3 ZFEÚ, článkov 4, 6 a článku 13 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku [108 ZFEÚ] (Ú. v. ES L 83, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 339), po štvrté na porušení článku 107 ods. 1 ZFEÚ a po piate na porušení povinnosti odôvodnenia.
40 Všeobecný súd považuje za vhodné preskúmať z hľadiska kritéria selektívnosti najskôr štvrtý žalobný dôvod v časti založenej na porušení článku 107 ods. 1 ZFEÚ.
41 Na podporu uvedenej časti žalobca tvrdí, že Komisia nemala dospieť k záveru, že sadzobník z roku 2006 predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, keďže nie je selektívny.
42 V tejto súvislosti treba na úvod pripomenúť, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že keď v rámci konania o žalobe podanej proti rozhodnutiu o začatí konania vo veci formálneho zisťovania žalobca spochybňuje posúdenie Komisie v otázke kvalifikovania sporného opatrenia ako štátnej pomoci, preskúmanie súdom Európskej únie je obmedzené na preskúmanie toho, či sa Komisia nedopustila zjavne nesprávneho posúdenia tým, že usúdila, že nemôže prekonať všetky ťažkosti v tejto otázke počas prvého preskúmania dotknutého opatrenia (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 21. júla 2011, Alcoa Trasformazioni/Komisia, C‑194/09 P, Zb. s. I‑6311, bod 61, uznesenie predsedu Súdu prvého stupňa z 19. decembra 2001, Government of Gibraltar/Komisia, T‑195/01 R a T‑207/01 R, Zb. s. II‑3915, bod 79, a rozsudok Súdu prvého stupňa z 23. októbra 2002, Diputación Foral de Guipúzcoa a i./Komisia, T‑269/99, T‑271/99 a T‑272/99, Zb. s. II‑4217, bod 49).
43 Ďalej treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry vyžaduje kvalifikácia štátnej pomoci splnenie všetkých týchto podmienok. Po prvé musí ísť o zásah zo strany štátu alebo prostredníctvom štátnych prostriedkov. Po druhé tento zásah musí byť spôsobilý ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi. Po tretie musí poskytovať príjemcovi výhodu. Po štvrté musí narúšať alebo ohrozovať hospodársku súťaž (pozri rozsudok Súdneho dvora z 10. júna 2010, Fallimento Traghetti del Mediterraneo, C‑140/09, Zb. s. I‑5243, bod 31 a tam citovanú judikatúru).
44 Selektívna povaha štátneho opatrenia predstavuje jednu z charakteristík pojmu štátna pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ (pozri v tomto zmysle rozsudky Súdneho dvora z 1. decembra 1998, Ecotrade, C‑200/97, Zb. s. I‑7907, bod 40; z 24. novembra 2011, Taliansko/Komisia, C‑458/09 P, bod 56, a Súdu prvého stupňa z 29. septembra 2000, CETM/Komisia, T‑55/99, Zb. s. II‑3207, bod 39). Tento článok totiž zakazuje pomoc, ktorá „zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru“, teda selektívnu pomoc. Výhody, ktoré vyplývajú zo všeobecného opatrenia, ktoré sa uplatňuje na všetky hospodárske subjekty bez rozdielu, tak nepredstavujú štátnu pomoc v zmysle tohto článku (rozsudok Súdneho dvora z 15. decembra 2005, Taliansko/Komisia, C‑66/02, Zb. s. I‑10901, bod 99).
45 Na účely posúdenia selektívnosti určitého opatrenia je potrebné skúmať, či v rámci daného právneho režimu predstavuje toto opatrenie zvýhodnenie určitých podnikov oproti iným, ktoré sa nachádzajú v porovnateľnej skutkovej a právnej situácii (pozri rozsudok Súdneho dvora z 22. decembra 2008, British Aggregates/Komisia, C‑487/06 P, Zb. s. I‑10515, bod 82 a tam citovanú judikatúru).
46 Podľa rovnako ustálenej judikatúry pojem štátna pomoc nezahŕňa štátne opatrenia zavádzajúce rozlišovanie medzi podnikmi, ktoré sú v dôsledku toho a priori selektívne, pokiaľ toto rozlišovanie vyplýva z povahy alebo zo štruktúry systému, do ktorého tieto opatrenia patria (pozri rozsudok British Aggregates/Komisia, už citovaný, bod 83 a tam citovanú judikatúru).
47 V prejednávanej veci treba uviesť, že Komisia v bode 279 napadnutého rozhodnutia usúdila, že predmetné výhody boli poskytnuté výlučne leteckým spoločnostiam využívajúcim letisko v Lübecku a boli teda selektívne v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.
48 Žalobca namieta, že letecké spoločnosti využívajúce iné letiská sa nenachádzajú v skutkovej a právnej situácii, ktorá by bola podobná situácii leteckých spoločností nachádzajúcich sa na letisku v Lübecku, a že Komisia netvrdila, že by sadzobník z roku 2006 priznával určitým využívateľom letiska v Lübecku oproti iným využívateľom uvedeného letiska výhody spôsobom, ktorý je na trhu neobvyklý.
49 Komisia naproti tomu tvrdí, že sadzobník z roku 2006 je selektívny, keďže sa uplatňuje iba na letecké spoločnosti využívajúce letisko v Lübecku.
50 V tejto súvislosti treba najskôr konštatovať, že odôvodnenie nachádzajúce sa v bode 279 napadnutého rozhodnutia, ktoré sa spomína v bode 47 vyššie a ktorého znázornenie je uvedené v bodoch 265 až 267 uvedeného rozhodnutia, je jediným, ktoré sa uvádza na účely odôvodnenia selektívnej povahy sadzobníka z roku 2006, takže preskúmanie zákonnosti uvedeného rozhodnutia treba vykonať vo vzťahu k tomuto jedinému odôvodneniu.
51 Ďalej treba poznamenať, že skutočnosť, že sadzobník z roku 2006 sa uplatňuje iba na letecké spoločnosti využívajúce letisko v Lübecku, úzko súvisí s nemeckým právnym režimom týkajúcim sa letiskových poplatkov a samotnej povahy sadzobníka stanovujúceho také poplatky. V súlade s § 43a Luftverkehrs‑Zulassungs‑Ordnung totiž každý správca letiska vyhotoví sadzobník poplatkov uplatniteľný na dané letisko. V predmetnom právnom rámci sa sadzobník z roku 2006 mohol teda týkať iba poplatkov uplatniteľných na letisku v Lübecku. Spoločnosti využívajúce iné nemecké letiská sa na týchto letiskách riadia sadzobníkmi poplatkov, ktoré sa uplatňujú konkrétne na týchto letiskách. Nenachádzajú sa teda v situácii, ktorá by bola porovnateľná so situáciou spoločností využívajúcich letisko v Lübecku.
52 Navyše, ako uvádza Komisia, hoci z judikatúry vyplýva, že pomoc môže byť selektívna, aj keď sa týka celého hospodárskeho odvetvia (pozri rozsudok Súdneho dvora z 15. decembra 2005, Unicredito Italiano, C‑148/04, Zb. s. I‑11137, bod 45 a tam citovanú judikatúru), treba na jednej strane uviesť, že uvedená judikatúra vytvorená najmä v kontexte vnútroštátnych opatrení so všeobecnou pôsobnosťou nie je v prejednávanom prípade priamo relevantná. Predmetné opatrenia sa totiž netýkajú „celého hospodárskeho odvetvia“, ktorým je v prejednávanom prípade letiskové odvetvie, ale iba podnikov využívajúcich letisko v Lübecku.
53 Na druhej strane treba uviesť, že na účely posúdenia prípadnej selektívnej povahy sadzobníka, ktorý bol vo vzťahu k niektorým podnikom vyhotovený verejnoprávnym subjektom z dôvodu využívania majetku alebo konkrétnej služby v danom odvetví, treba najmä odkázať na skupinu podnikov, ktoré využívajú alebo majú možnosť využívať tento majetok alebo túto konkrétnu službu, a preskúmať, či iba niektoré z týchto podnikov majú nárok alebo môžu mať nárok na prípadné zvýhodnenie. Situácia podnikov, ktoré nemajú záujem alebo nemôžu využívať majetok alebo predmetnú službu, tak nie je priamo relevantná na účely posúdenia existencie výhody. Inými slovami selektívnu povahu opatrenia predstavujúceho sadzobník poplatkov, ktorý vyhotovil verejnoprávny subjekt za využívanie majetku alebo služby poskytnutej týmto subjektom, možno posúdiť iba z hľadiska súčasných alebo potenciálnych zákazníkov uvedeného subjektu a predmetného majetku alebo konkrétnej služby, a nie z hľadiska najmä zákazníkov iných podnikov pôsobiacich v odvetví, ktoré poskytujú podobný majetok a služby. Okrem toho, ak by bolo potrebné usúdiť, že akýkoľvek nediskriminačný sadzobník poplatkov, ktorý verejnoprávny subjekt uplatňuje ako protihodnotu za majetok alebo danú službu, má selektívnu povahu, v podstate by to viedlo k neprimeranému rozšíreniu pojmu pomoc, ktorá „zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru“, nachádzajúceho sa v článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Takisto, aby prípadná výhoda, ktorú priznal verejnoprávny subjekt v rámci poskytovania majetku alebo konkrétnych služieb, zvýhodňovala určité podniky, je potrebné, aby podnikom, ktoré využívajú alebo zamýšľajú využívať tento majetok alebo službu, tento subjekt v tomto špecifickom rámci nepriznával alebo neposkytoval možnosť využívať uvedenú výhodu.
54 Na jednej strane z uvedeného vyplýva, že samotná okolnosť, že sadzobník z roku 2006 sa uplatňuje iba na letecké spoločnosti využívajúce letisko v Lübecku, nepredstavuje relevantné kritérium na prijatie záveru, že tento sadzobník má selektívnu povahu.
55 Na druhej strane z uvedeného vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že predmetnou špecifickou službou je využívanie letiska v Lübecku za poplatky zaplatené podľa sadzobníka z roku 2006 a že je nesporné, že všetky letecké spoločnosti môžu využívať ustanovenia o poplatkoch uvedeného sadzobníka, Komisia z hľadiska odôvodnenia uvedeného v napadnutom rozhodnutí nesprávne usúdila, že sadzobník z roku 2006 je selektívny.
[omissis]
59 Za týchto podmienok treba konštatovať, že záver Komisie, podľa ktorého zvýhodnenie zavedené sadzobníkom z roku 2006 má selektívnu povahu, sa z hľadiska odôvodnenia uvedeného v napadnutom rozhodnutí zakladá na zjavne nesprávnom posúdení.
60 Z uvedeného vyplýva, že treba vyhovieť štvrtému žalobnému dôvodu uvedenému na podporu prvej časti žalobného návrhu a zrušiť napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom sa ním začalo konanie vo veci formálneho zisťovania vo vzťahu k sadzobníku z roku 2006, a to bez toho, aby bolo potrebné preskúmať ostatné žalobné dôvody uvedené na podporu uvedeného žalobného návrhu.
[omissis]
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (tretia komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Rozhodnutie Komisie C (2012) 1012 final z 22. februára 2012 týkajúce sa štátnej pomoci SA.27585 a SA.31149 (2012/C) (ex NN/2012, ex CP 31/2009 a CP 162/2010) – Nemecko sa zrušuje v rozsahu, v akom sa toto rozhodnutie týka sadzobníka letiskových poplatkov uplatniteľných na letisku v Lübecku (Nemecko) prijatého v roku 2006.
2. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.
3. Európska komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť polovicu trov konania, ktoré vynaložil Hansestadt Lübeck.
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 9. septembra 2014.
Podpisy