Vec T‑584/10

Mustafa Yilmaz

proti

Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT)

„Ochranná známka Spoločenstva – Námietkové konanie – Prihláška obrazovej ochrannej známky Spoločenstva TEQUILA MATADOR HECHO EN MEXICO – Skoršia národná a skoršia medzinárodná slovná ochranná známka MATADOR – Relatívny dôvod zamietnutia – Neexistencia pravdepodobnosti zámeny – Neexistencia podobnosti tovarov – Článok 8 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) č. 207/2009“

Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (druhá komora) z 3. októbra 2012

1.      Ochranná známka Spoločenstva – Konanie o zápise – Späťvzatie, zúženie a úprava prihlášky ochrannej známky – Žiadosť o zúženie zoznamu výrobkov alebo služieb – Postupy

(Nariadenie Rady č. 207/2009, článok 43 ods. 1; nariadenie Komisie č. 2868/95, článok 1 pravidlo 13)

2.      Ochranná známka Spoločenstva – Postup preskúmavania – Žaloba pred súdom Únie – Právomoc Všeobecného súdu – Preskúmanie zákonnosti rozhodnutí odvolacích senátov – Zohľadnenie právnych a skutkových okolností, ktoré predtým neboli predložené inštanciám Úradu, Všeobecným súdom – Vylúčenie

(Nariadenie Rady č. 207/2009, článok 65)

3.      Ochranná známka Spoločenstva – Definícia a nadobudnutie ochrannej známky Spoločenstva – Relatívne dôvody zamietnutia – Námietka majiteľa zhodnej alebo podobnej skoršej ochrannej známky zapísanej pre zhodné alebo podobné tovary alebo služby – Podobnosť medzi dotknutými tovarmi alebo službami – Kritériá posúdenia

[Nariadenie Rady č. 207/2009, článok 8 ods. 1 písm. b)]

4.      Ochranná známka Spoločenstva – Rozhodnutia Úradu – Zásada rovnosti zaobchádzania – Zásada riadnej správy vecí verejných – Predchádzajúca rozhodovacia prax Úradu

5.      Ochranná známka Spoločenstva – Definícia a nadobudnutie ochrannej známky Spoločenstva – Relatívne dôvody zamietnutia – Námietka majiteľa zhodnej alebo podobnej skoršej ochrannej známky zapísanej pre zhodné alebo podobné tovary alebo služby – Pravdepodobnosť zámeny so skoršou ochrannou známkou – Obrazová ochranná známka TEQUILA MATADOR HECHO EN MEXICO – Národná a medzinárodná slovná ochranná známka MATADOR

[Nariadenie Rady č. 207/2009, článok 8 ods. 1 písm. b)]

6.      Ochranná známka Spoločenstva – Rozhodnutia Úradu – Zákonnosť – Predchádzajúca rozhodovacia prax Úradu – Zásada zákazu diskriminácie – Neexistencia vplyvu

1.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 19)

2.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 33)

3.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri bod 43)

4.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 59, 60)

5.      Pre priemerného európskeho spotrebiteľa neexistuje pravdepodobnosť zámeny v zmysle článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva medzi obrazovou ochrannou známkou TEQUILA MATADOR HECHO EN MEXICO, ktorej zápis ako ochrannej známky sa žiadal pre „tequilu pochádzajúcu z Mexika, alkoholické koktaily obsahujúce tequilu pochádzajúcu z Mexika a likéry z tequily pochádzajúcej z Mexika“ patriace do triedy 33 v zmysle Niceskej dohody, a slovnou ochrannou známkou MATADOR, zapísanou skôr v Nemecku a neskôr ako medzinárodná ochranná známka s účinkami v mnohých európskych krajinách pre „pivo, minerálne a sýtené vody a iné nealkoholické nápoje, ovocné a zeleninové nápoje a ovocné šťavy, sirupy a iné prípravky na výrobu nápojov“ patriace do triedy 32 v zmysle tejto dohody.

S ohľadom na všetky relevantné skutočnosti, ktoré charakterizujú vzťah medzi tovarmi, tak ako boli preskúmané v bodoch 63 až 69 rozsudku Všeobecného súdu z 18. júna 2008, Coca‑Cola/ÚHVT – San Polo (MEZZOPANE) (T‑175/06), si pivo a víno nie sú podobné v zmysle článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009.

Rozdiely, ktoré existujú medzi porovnávanými tovarmi v prejednávanej veci, sú s ohľadom na všetky relevantné skutočnosti charakterizujúce ich vzájomný vzťah viditeľnejšie a dôležitejšie ako rozdiely existujúce medzi pivom a vínom, ktoré Všeobecný súd zdôraznil v uvedenej veci, a preto tieto rozdiely ešte znižujú pravdepodobnosť, že by sa príslušná skupina verejnosti domnievala, že jeden podnik vyrába a uvádza na trh súčasne dva druhy nápojov.

V tejto súvislosti, hoci porovnávané tovary v prejednávanej veci patria do tej istej všeobecnej kategórie nápojov, konkrétnejšie do kategórie alkoholických nápojov, líšia sa najmä svojimi základnými surovinami, spôsobom ich výroby, farbou, vôňou a chuťou, a preto ich príslušný spotrebiteľ vníma ako tovary rôznej povahy. Tieto tovary za bežných okolností nie sú umiestnené v rovnakých regáloch, v oddeleniach obchodného domu alebo na iných predajných miestach venovaných nápojom. Pokiaľ ide o ich používanie, dôležitým charakteristickým rozdielom je, že pivo uhasí smäd, čo obvykle neplatí v prípade alkoholických nápojov označených prihlasovanou ochrannou známkou. Hoci je pravda, že niektoré z týchto tovarov sa môžu konzumovať na rovnakých miestach a za rovnakých okolností a že môžu uspokojovať rovnakú potrebu, napríklad vychutnať si nápoj pri jedle alebo ako aperitív, faktom ostáva, že nepatria do rovnakej skupiny alkoholických nápojov a že spotrebiteľ ich vníma ako rozličné tovary, tak ako uviedol Všeobecný súd v súvislosti s pivom a vínom v bode 66 rozsudku MEZZOPANE.

Existencia alkoholických koktailov miešaných s pivom a iným alkoholom, najmä tequilou, nestiera rozdiely medzi tovarmi uvedenými vyššie, keďže táto skutočnosť sa vzťahuje na mnohé nápoje, ktoré si vôbec nie sú podobné.

Táto skutočnosť z dôvodov uvedených v bode 67 rozsudku MEZZOPANE nezakladá ani komplementárnu povahu dotknutých tovarov. Dopĺňajú sa totiž tie tovary, medzi ktorými existuje úzky vzťah v tom zmysle, že jeden je nevyhnutný alebo dôležitý na použitie druhého. V prejednávanej veci nie sú alkoholické nápoje označené prihlasovanou ochrannou známkou ani nevyhnutné, ani dôležité na použitie piva a naopak. Okrem toho v spise sa neuvádza žiadna skutočnosť, na základe ktorej by bolo možné vysloviť záver, že nadobúdateľ niektorého z týchto tovarov by bol osobitne vyzývaný na kúpu iného tovaru.

Pokiaľ ide o konkurenčnú povahu tovarov v prejednávanej veci, Všeobecný súd konštatuje, že je omnoho menšia v porovnaní s konkurenčnou povahou už uvedenou v súvislosti s pivom a vínom v bode 68 rozsudku MEZZOPANE. Uznanie určitého konkurenčného vzťahu medzi vínom a pivom Všeobecným súdom v bode 68 rozsudku MEZZOPANE totiž vyplývalo zo skutočnosti, že podľa judikatúry Súdneho dvora v iných oblastiach než v oblasti ochrannej známky Spoločenstva môžu víno a pivo v istej miere uspokojovať rovnaké potreby, takže medzi nimi treba pripustiť určitý stupeň zastupiteľnosti. Súdny dvor však spresnil, ako to zdôraznil aj Všeobecný súd, že vzhľadom na veľké rozdiely medzi vínami, pokiaľ ide o ich kvalitu aj cenu, je potrebné rozhodujúci konkurenčný vzťah medzi pivom, obľúbeným a v značnej miere konzumovaným nápojom, a vínom preukázať pri vínach najdostupnejších širokej verejnosti, ktorými sú vo všeobecnosti najľahšie a najlacnejšie vína. Alkoholické nápoje označené prihlasovanou ochrannou známkou sú pritom vo všeobecnosti omnoho ťažšie a omnoho drahšie ako „vína najdostupnejšie širokej verejnosti“, a teda posúdenie Súdneho dvora nemožno prevziať na účely tejto veci.

(pozri body 49, 51, 54 – 57)

6.      Pozri text rozhodnutia.

(pozri body 61, 62)