Vec T‑279/02
Degussa AG
proti
Komisii Európskych spoločenstiev
„Hospodárska súťaž – Článok 81 ES – Kartely – Trh s metionínom – Jednotná a nepretržitá povaha porušovania – Pokuta – Usmernenia k metóde stanovovania výšky pokút – Závažnosť a dĺžka trvania porušenia – Spolupráca počas správneho konania – Článok 15 ods. 2 nariadenia č. 17/62 – Prezumpcia neviny“
Abstrakt rozsudku
1. Právo Spoločenstva – Všeobecné zásady práva – Právna istota – Zákonnosť trestov
2. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie
(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03)
3. Hospodárska súťaž – Pokuty
[Články 81 ES, 82 ES, 83 ods. 1 a 2 písm. a) a d) ES, článok 202 tretia zarážka ES a článok 211 prvá zarážka ES; nariadenie Rady č. 17]
4. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie o zistení porušenia
5. Právo Spoločenstva – Zásady – Základné práva – Prezumpcia neviny
(Jednotný európsky akt, preambula; Zmluva o Európskej únii, článok 6 ods. 2; Charta základných práv Európskej únie, článok 47)
6. Hospodárska súťaž – Kartely – Zosúladený postup – Pojem
(Článok 81 ods. 1 ES)
7. Hospodárska súťaž – Kartely – Zákaz – Porušenia
(Článok 81 ods. 1 ES)
8. Hospodárska súťaž – Pokuty – Rozhodnutie, ktorým sa ukladajú pokuty
(Článok 253 ES; nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2)
9. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušení
(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2)
10. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušení
(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2)
11. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Odstrašujúci charakter pokuty
(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A štvrtý, piaty a šiesty odsek)
12. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie
(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A šiesty odsek)
13. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušení – Poľahčujúce okolnosti
(Nariadenie Rady č. 17, článok 15)
14. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie
(Článok 18 ods. 1 ES; nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2)
15. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Neuloženie alebo zníženie pokuty výmenou za spoluprácu obvineného podniku
(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 96/C 207/04, hlava D bod 1)
16. Právo Spoločenstva – Všeobecné zásady práva – Zákaz retroaktivity trestných ustanovení
(Nariadenie Rady č. 17, článok 15; oznámenie Komisie 98/C 9/03)
17. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Profesijné tajomstvo
(Článok 287 ES)
1. Zásada zákonnosti trestov je dôsledkom zásady právnej istoty predstavujúcej všeobecnú zásadu práva Spoločenstva, ktorá vyžaduje najmä jasnosť a presnosť všetkých predpisov Spoločenstva, osobitne pokiaľ tieto predpisy ukladajú alebo umožňujú ukladať sankcie, aby dotknuté osoby mohli jednoznačne poznať práva a povinnosti, ktoré z nich vyplývajú a podľa toho konať. Táto zásada, ktorá je súčasťou ústavných tradícií spoločných členským štátom a ktorá bola zakotvená v rôznych medzinárodných zmluvách, najmä v článku 7 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv, platí tak pre normy trestnoprávnej povahy, ako aj pre osobitné správne nástroje, ktoré ukladajú alebo umožňujú ukladať správne sankcie. Uplatňuje sa nielen na normy, ktoré stanovujú znaky skutkovej podstaty porušenia, ale rovnako aj na tie normy, ktoré definujú následky vyplývajúce z porušenia týchto uvedených noriem. V tejto súvislosti z článku 7 ods. 1 uvedeného dohovoru vyplýva, že zákon musí jasne stanoviť porušenia a tresty, ktoré ich potláčajú. Táto podmienka je splnená, ak sa osoba podliehajúca súdnej právomoci môže z textu príslušného ustanovenia, a v prípade potreby z výkladu, ktorý k nemu podali súdy, dozvedieť, z akých aktov alebo opomenutí jej vzniká trestnoprávna zodpovednosť.
Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že na splnenie požiadaviek stanovených v tomto ustanovení sa nevyžaduje, aby znenie ustanovení, podľa ktorých sa tieto sankcie ukladajú, bolo natoľko presné, aby následky, ktoré môžu z porušenia uvedených ustanovení nastať, bolo možné predvídať s absolútnou istotou. Podľa tejto judikatúry totiž existencia vágnych výrazov v ustanovení nespôsobuje nevyhnutne porušenie článku 7 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a skutočnosť, že zákon zveruje voľnú úvahu, sama osebe neodporuje požiadavke predvídateľnosti pod podmienkou, že rozsah a spôsoby výkonu takejto právomoci sú dostatočne jasne definované so zreteľom na sledovaný legitímny cieľ, aby sa jednotlivcovi poskytovala primeraná ochrana proti svojvôli. V tejto súvislosti bez ohľadu na samotný text zákona zohľadňuje Európsky súd pre ľudské práva aj otázku, či použité neurčité pojmy boli upresnené v ustálenej a zverejnenej judikatúre. Okrem toho zohľadnenie ústavných tradícií spoločných pre členské štáty nevedie k tomu, aby sa všeobecnej zásade práva Spoločenstva, akú predstavuje aj zásada zákonnosti trestov, dal odlišný výklad.
(pozri body 66 – 69, 71 – 73)
2. Za predpokladu, že článok 7 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv je možné uplatniť na sankcie uložené Komisiou v prípade porušenia pravidiel Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže, článok 15 ods. 2 nariadenia č. 17 týkajúci sa uloženia pokút podnikom, ktoré porušili pravidlá Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže, neporušuje zásadu zákonnosti trestov vzhľadom na nasledujúce skutočnosti:
– Komisia nemá neobmedzený priestor na voľnú úvahu pri stanovení pokút, pretože musí dodržiavať hornú hranicu stanovenú v závislosti od obratu dotknutých podnikov a musí zohľadniť závažnosť porušenia a jeho trvanie,
– Komisia je povinná pri stanovovaní pokút dodržiavať všeobecné právne zásady, predovšetkým zásady rovnosti zaobchádzania a proporcionality,
– rovnaké obmedzenia platia pri uplatňovaní voľnej úvahy Komisie v súvislosti s posúdením, či je potrebné pokutu uložiť, alebo nie,
– výkon preskúmania zo strany súdu Spoločenstva prispel v ustálenej a zverejnenej judikatúre k upresneniu neurčitých pojmov, ktoré môže článok 15 ods. 2 nariadenia č. 17 obsahovať,
– Komisia vyvinula správnu prax, ktorá je známa a dostupná, ktorá bez toho, aby predstavovala právny rámec pokút, predsa môže slúžiť ako oporný bod na dodržiavanie zásady rovnosti zaobchádzania, pričom je naďalej možné zvýšenie výšky pokút v miere stanovenej citovaným článkom 15 ods. 2, pokiaľ si to vyžaduje účinné uplatnenie pravidiel v oblasti hospodárskej súťaže,
– Komisia prijala usmernenia k metóde stanovovania výšky pokút, ktorými sa sama obmedzuje vo výkone svojej voľnej úvahy, čím prispieva k zaručeniu právnej istoty, a musí dodržiavať zásady rovnosti zaobchádzania a ochrany legitímnej dôvery,
– Komisia je podľa článku 253 ES povinná odôvodniť rozhodnutia, ktorými ukladá pokutu.
(pozri body 71, 74 – 84)
3. Právomoc uložiť pokuty v prípade porušenia článkov 81 ES a 82 ES sa nemôže považovať za pôvodne prislúchajúcu Rade, ktorá ju zverila či jej výkonom poverila Komisiu v zmysle článku 202 tretej zarážky ES. V súlade s článkom 83 ods. 1 a 2 písm. a) a d) ES a článkom 211 prvou zarážkou ES táto právomoc spadá do úlohy Komisie zabezpečovať uplatňovanie práva Spoločenstva, pričom je táto úloha, pokiaľ ide o uplatňovanie článkov 81 ES a 82 ES, upresnená, upravená a formalizovaná nariadením č. 17. Právomoc ukladať pokuty, ktoré toto nariadenie priznáva Komisii, teda vyplýva z ustanovení samotnej Zmluvy a jej cieľom je umožniť účinné uplatňovanie zákazov stanovených v uvedených článkoch.
(pozri body 86, 87)
4. Požiadavka právnej istoty, na ktorú majú nárok všetky hospodárske subjekty, znamená, že ak dôjde k sporu o existencii porušenia pravidiel hospodárskej súťaže, musí Komisia, ktorá znáša dôkazné bremeno v súvislosti s porušením, ktoré zistila, predložiť dôkazy, ktoré môžu dostatočne právne doložiť existenciu skutkových okolností zakladajúcich porušenie. Pokiaľ ide o uvedenú dĺžku trvania porušenia, tá istá zásada právnej istoty stanovuje, že v prípade neexistencie dôkazov, na základe ktorých je možné priamo určiť dĺžku trvania porušenia, sa Komisia môže oprieť prinajmenšom o dôkazy, ktoré súvisia so skutočnosťami dostatočne blízkymi z hľadiska času tak, aby bolo možné odôvodnene pripustiť, že toto porušenie trvalo neprerušene medzi dvoma uvedenými dátumami.
(pozri body 114, 153)
5. Zásada prezumpcie neviny, ako vyplýva najmä z článku 6 ods. 2 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv, je súčasťou základných práv, ktoré podľa judikatúry Súdneho dvora okrem toho, že sú potvrdené v preambule Jednotného európskeho aktu a v článku 6 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii, ako aj v článku 47 Charty základných práv Európskej únie, uznáva právny poriadok Spoločenstva. Vzhľadom na povahu predmetných porušení, ako aj na povahu a stupeň prísnosti sankcií, ktoré sú s tým spojené, sa zásada prezumpcie neviny uplatňuje najmä na konania týkajúce sa porušenia pravidiel hospodárskej súťaže uplatniteľných na podniky, ktoré môžu viesť k uloženiu pokút alebo penále.
(pozri bod 115)
6. Pojem „zosúladený postup“ spočíva v koordinácii medzi podnikmi, ktorá bez toho, aby viedla k uskutočneniu dohody v pravom slova zmysle, vedome nahrádza riziká hospodárskej súťaže medzi nimi praktickou spoluprácou. Kritériá dotknutej koordinácie a spolupráce, ktorým je vzdialená požiadavka vyhotovenia skutočného „plánu“, je potrebné chápať vo svetle koncepcie vlastnej ustanoveniam Zmluvy týkajúcim sa hospodárskej súťaže, podľa ktorej si každý hospodársky subjekt musí sám určiť politiku, ktorú zamýšľa uskutočňovať na spoločnom trhu. Ak aj táto požiadavka samostatnosti nevylučuje právo hospodárskych subjektov rozumne sa prispôsobiť zistenému alebo očakávanému správaniu svojich konkurentov, nepochybne je v príkrom rozpore s akýmkoľvek nadviazaním priameho alebo nepriameho kontaktu medzi takýmito subjektmi, ktorý by mal za cieľ alebo následok buď ovplyvniť správanie súčasného alebo potenciálneho konkurenta na trhu, alebo oboznámenie takéhoto konkurenta s vlastným správaním na trhu, o ktorom bolo rozhodnuté alebo ktoré sa predpokladá.
Na preukázanie zosúladeného postupu nie je teda potrebné dosvedčiť, že sa daný konkurent formálne zaviazal voči jednému alebo niekoľkým iným konkurentom k akémukoľvek správaniu, alebo že konkurenti spoločne stanovili svoje budúce správanie na trhu. Je postačujúce, aby konkurent prostredníctvom vyhlásenia o zámere vylúčil alebo aspoň podstatne znížil neistotu v súvislosti so správaním na trhu, ktorú možno od neho očakávať. Okrem toho, hoci vzájomne oznámenie účastníkov kartelu o ich zámere kartel ukončiť nepredstavuje podmienku jeho zániku, nič to nemení na skutočnosti, že ak sa podnik zúčastňuje, aj keď nie aktívne, na stretnutiach podnikov, ktoré majú protisúťažný cieľ a verejne sa nedištancuje od obsahu týchto stretnutí, vo vzťahu k ostatným účastníkom to vyvoláva dojem, že súhlasí s výsledkami stretnutí a že bude konať v súlade s nimi, a teda že sa zúčastňuje na karteli, ktorý vyplýva z uvedených stretnutí.
Navyše, hoci zo samotného znenia článku 81 ods. 1 ES vyplýva, že zosúladený postup okrem dohody medzi podnikmi predpokladá aj správanie na trhu, ktoré je dôsledkom takejto dohody a existenciu príčinnej súvislosti medzi týmito dvoma skutočnosťami, je potrebné sa domnievať, že pokiaľ neexistuje dôkaz o opaku, ktorého predloženie prináleží dotknutým hospodárskym subjektom, že podniky zúčastňujúce sa na dohode, ktoré ostávajú činné na trhu, zohľadňujú pri určovaní svojho správania na tomto trhu informácie, ktoré si vymenili so svojimi konkurentmi. To platí o to viac vtedy, ak dochádza k zosúladenému postupu pravidelne v priebehu dlhého obdobia.
(pozri body 132 – 134, 136)
7. Porušenie článku 81 ods. 1 ES môže vyplývať nielen z jednotlivého aktu, ale taktiež zo série aktov, alebo dokonca z pokračujúceho správania. Tento výklad nemožno spochybňovať z dôvodu, že jeden alebo viacero prvkov tejto série aktov alebo tohto pokračujúceho správania by rovnako mohol sám osebe samostatne predstavovať porušenie uvedeného ustanovenia. Pokiaľ rôzne činnosti spadajú do „spoločného plánu“ vzhľadom na ich rovnaký cieľ skresľujúci hospodársku súťaž vo vnútri spoločného trhu, Komisia je oprávnená vyvodzovať zodpovednosť za tieto činnosti v závislosti od účasti na porušení ako celku.
(pozri bod 155)
8. Pokiaľ ide o výpočet výšky pokút uložených Komisiou za porušenie práva Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže, sú podstatné náležitosti, ktoré predstavuje povinnosť odôvodnenia, splnené, ak Komisia vo svojom rozhodnutí uvedie posudzované skutočnosti, ktoré jej umožnili vymedziť závažnosť a dĺžku trvania porušenia. Okrem toho musí byť rozsah povinnosti odôvodnenia vymedzený vo svetle skutočnosti, že závažnosť porušení sa musí zistiť v závislosti od mnohých skutočností a to bez toho, aby bol zostavený záväzný alebo taxatívny zoznam kritérií, ktoré sa musia zohľadniť. Okrem toho povinnosť odôvodnenia Komisii neukladá, aby vo svojom rozhodnutí uviedla číselné údaje týkajúce sa spôsobu výpočtu pokút, ale iba posudzované skutočnosti, ktoré jej umožnili vymedziť závažnosť a dĺžku trvania porušenia.
(pozri body 193, 194)
9. Pri určovaní závažnosti porušenia pravidiel hospodárskej súťaže je potrebné najmä zohľadniť právny a ekonomický kontext predmetného správania. Na posúdenie konkrétneho dopadu porušenia na trh, ktoré musí Komisia vykonať vždy, ak je to možné, musí vychádzať z hospodárskej súťaže, ktorá by normálne existovala, ak by nedošlo k porušeniu. Z toho vyplýva, že ak v prípade cenových kartelov Komisia zistí, že dohody dotknutým podnikom skutočne umožnili dosiahnuť vyššiu úroveň cien, než je tá, ktorá by prevažovala, ak by kartel neexistoval, oprávňuje to Komisiu, aby pri stanovení výšky pokuty zohľadnila rozsah škodlivých účinkov porušenia na trh a aby stanovila pokutu s ohľadom na závažnosť porušenia na vyššiu úroveň, ako je tá, akú by stanovila, pokiaľ by takéto zistenie nebolo. V rámci tohto posúdenia musí Komisia vzhľadom na ekonomický a prípadne právny kontext, ktorý prevláda, zobrať do úvahy všetky objektívne podmienky na relevantnom trhu. V prípade potreby je potrebné zohľadniť existenciu „objektívnych ekonomických faktorov“, z ktorej vyplýva, že v rámci „voľnej hospodárskej súťaže“ by sa úroveň cien nevyvíjala rovnako ako úroveň praktizovaných cien.
(pozri body 216, 222 – 224)
10. Závažnosť porušenia pravidiel hospodárskej súťaže sa môže preukázať na základe povahy a predmetu zneužívajúceho správania. Skutočnosti týkajúce sa predmetu určitého správania môžu mať väčší význam na stanovenie výšky pokuty ako skutočnosti týkajúce sa jeho účinkov. Účinok protisúťažného postupu totiž nie je určujúcim kritériom pri posudzovaní primeranej výšky pokuty. Skutočnosti týkajúce sa úmyslu môžu byť dôležitejšie ako tie, ktoré sa týkajú uvedených účinkov, najmä ak ide o porušenia, ktoré sú skutočne závažné, ako je stanovenie cien a rozdeľovanie trhov. Okrem toho horizontálne cenové kartely sa vždy považovali za najzávažnejšie porušenia práva Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže.
(pozri body 250 – 252)
11. Pri stanovení výšky pokút za porušenie práva hospodárskej súťaže musí Komisia zohľadniť nielen závažnosť porušenia a osobitné okolnosti prejednávanej veci, ale tiež súvislosti, za ktorých k uvedenému porušeniu došlo, a zabezpečiť, aby jej konanie malo odstrašujúci účinok, najmä ak ide o porušenia, ktoré osobitne ohrozujú dosiahnutie cieľov Spoločenstva.
V tejto súvislosti usmernenia k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO ďalej stanovujú, že okrem vlastnej povahy porušenia, jeho konkrétneho dopadu na trh a jeho geografického rozsahu, je potrebné zohľadniť efektívnu ekonomickú kapacitu porušiteľov spôsobiť značnú škodu iným subjektom, najmä spotrebiteľom, a stanoviť pokutu vo výške, ktorá zabezpečí jej dostatočne odstrašujúci účinok (bod 1 A štvrtý odsek). Možno tiež zohľadniť skutočnosť, že veľké podniky môžu lepšie posúdiť porušovanie, ktoré predstavuje ich správanie, a dôsledky, ktoré z toho vyplývajú (bod 1 A piaty odsek).
Pokiaľ ide o prvú z týchto skutočností, odstrašujúci cieľ, ktorý Komisia oprávnene sleduje pri stanovení výšky pokuty, smeruje k zabezpečeniu dodržiavania Zmluvou stanovených pravidiel hospodárskej súťaže zo strany podnikov pri uskutočňovaní ich aktivít v rámci Spoločenstva alebo Európskeho hospodárskeho priestoru. Tento cieľ možno platne dosiahnuť len pri zohľadnení situácie podniku v deň uloženia pokuty. Je totiž potrebné rozlišovať medzi na jednej strane rozsahom porušenia na trhu a časťou zodpovednosti, ktorú znáša každý účastník kartelu (čo pokrýva bod 1 A štvrtý a šiesty odsek usmernení), a na druhej strane odstrašujúcim účinkom, ktorý musí zabezpečiť uloženie pokuty.
Pokiaľ ide o rozsah porušenia na trhu a časť zodpovednosti, ktorú znáša každý účastník kartelu, časť obratu, ktorá pochádza z predaja tovaru, na ktoré sa porušenie vzťahuje, je spôsobilá naznačiť rozsah tohto porušenia na relevantnom trhu. Obrat dosiahnutý pri výrobkoch, ktoré boli predmetom reštriktívneho postupu, predstavuje objektívne kritérium, ktoré udáva skutočnú mieru škodlivosti tohto postupu pre normálnu hospodársku súťaž.
Aj keď nutnosť zabezpečiť dostatočne odstrašujúci účinok pokuty neodôvodňuje zvýšenie celkovej výšky pokút v rámci vykonávania politiky hospodárskej súťaže, vyžaduje však, aby výška pokuty bola prispôsobená sledovanému dopadu na podnik, ktorému sa pokuta ukladá, a to tak, aby sa najmä s ohľadom na finančnú spôsobilosť dotknutého podniku nestala nezanedbateľnou alebo naopak neprimeranou, v súlade s požiadavkami vychádzajúcimi na jednej strane z nutnosti zabezpečiť účinnosť pokuty a na druhej strane z dodržiavania zásady proporcionality. No v dôsledku postúpení a koncentrácií môžu celkové zdroje podniku značne kolísať, a to smerom hore alebo dole, v relatívne krátkej dobe, najmä v období od ukončenia porušenia do prijatia rozhodnutia ukladajúceho pokutu.
Z toho vyplýva, že na to, aby sa správne dosiahol odstrašujúci cieľ a súčasne dodržala zásada proporcionality, musia sa uvedené zdroje posúdiť ku dňu uloženia pokuty. V tejto súvislosti je z tých istých dôvodov maximálna výška pokuty, ktorá je stanovená na 10 % obratu dotknutého podniku určovaná, v rámci článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17, podľa celkového obratu dosiahnutého na celom svete v priebehu obchodného roku predchádzajúceho prijatiu rozhodnutia. Rovnako v rámci stanovenia prípadného zvýšenia pokuty s cieľom zabezpečiť jej odstrašujúci účinok je potrebné zohľadniť finančnú schopnosť a skutočné zdroje podniku v čase uloženia pokuty, a nie pro forma hodnotenie zapísané v jej fiktívnej súvahe, vyplývajúcej z uplatnenia účtovných pravidiel, ktorými sa dotknutý podnik riadi.
Pokiaľ ide o druhú skutočnosť, a to právne a ekonomické infraštruktúry, ktorými podniky disponujú, aby mohli posúdiť porušujúcu povahu svojho správania, jej cieľom je viac potrestať veľké podniky, o ktorých sa predpokladá, že majú dostatočné znalosti a štrukturálne prostriedky, aby boli schopné rozpoznať porušujúcu povahu svojho správania a odhadnúť zisky, ktoré by z toho prípadne plynuli. V tejto súvislosti obrat, na základe ktorého Komisia určuje veľkosť predmetných podnikov, a teda aj ich schopnosť rozpoznať povahu a dôsledky svojho správania, sa musí vzťahovať na ich situáciu v čase porušenia.
(pozri body 95, 96, 272 – 274, 278 – 280, 283, 285, 289, 290, 302)
12. Prístup spočívajúci, pokiaľ ide o určenie výšky pokuty uloženej rôznym účastníkom kartelu, v rozdelení členov do niekoľkých kategórií, čo viedlo k paušalizovaniu východiskovej sumy pokuty stanovenej podnikom patriacim do tej istej kategórie, aj keď neberie do úvahy rozdiely vo veľkosti medzi podnikmi patriacimi do tej istej kategórie, nemôže byť zásadne považovaný za protiprávny. Komisia totiž nie je povinná pri určovaní výšky pokút zabezpečiť, v prípade, ak sú pokuty udelené viacerým podnikom zúčastneným na tom istom porušení, aby konečné sumy pokút odrážali všetky odlišnosti medzi dotknutými podnikmi, pokiaľ ide o ich celkový obrat.
To však nič nemení na tom, že takéto rozdelenie do kategórií musí dodržiavať zásadu rovnosti zaobchádzania, podľa ktorej je zakázané zaobchádzať s porovnateľnými situáciami rozdielne alebo s rozdielnymi situáciami rovnako, ak také zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené. V tom istom zmysle usmernenia k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO stanovujú vo svojom bode 1 A šiestom odseku, že „značná“ disparita vo veľkosti podnikov, ktoré sa dopustili porušenia tej istej povahy, môže najmä zdôvodniť rozlíšenie na účely posúdenia závažnosti porušenia. Okrem toho musí byť výška pokút aspoň primeraná vo vzťahu k skutočnostiam zohľadneným pri posudzovaní závažnosti porušenia. V dôsledku toho, ak Komisia rozdelí dotknuté podniky do kategórií na účely stanovenia výšky pokút, stanovenie prahových hodnôt pre každú z takto identifikovaných kategórií musí byť koherentné a objektívne odôvodnené.
Vzhľadom na cieľ, ktorý sleduje, a to prispôsobiť výšku pokuty celkovým zdrojom podniku a jeho schopnosti zhromaždiť finančné prostriedky potrebné na zaplatenie uvedenej pokuty, smeruje stanovenie sadzby zvýšenia základnej čiastky pokuty na účely zabezpečenia jej dostatočne odstrašujúceho účinku skôr k zabezpečeniu účinnosti pokuty než k upozorneniu na škodlivé účinky porušenia na bežnú hospodársku súťaž, a teda na jeho závažnosť. Z toho vyplýva, že požiadavka týkajúca sa objektívne odôvodnenej povahy metódy spočívajúcej v roztriedení podnikov sa musí vykladať striktnejšie v prípade, ak sa táto kategorizácia vykonáva nie na účely stanovenia výšky pokuty v závislosti od závažnosti porušenia, ale na účely určenia zvýšenia základnej čiastky s cieľom zabezpečiť dostatočný odstrašujúci účinok uloženej pokuty.
V rámci stanovenia výšky pokuty v závislosti od závažnosti, aj keď sa na niektoré podniky v dôsledku roztriedenia uplatňuje základná čiastka pokuty v totožnej výške, zatiaľ čo sú rozdielnej veľkosti, je totiž toto rozdielne zaobchádzanie objektívne odôvodnené prednosťou, ktorú má pri určovaní závažnosti porušenia jeho povaha pred veľkosťou podnikov. Toto odôvodnenie sa však neuplatní pri určovaní sadzby zvýšenia pokuty s cieľom zabezpečiť jej dostatočne odstrašujúci účinok, a to vzhľadom na to, že toto zvýšenie je zásadne a objektívne založené na veľkosti a zdrojoch podnikov a nie na povahe porušenia.
(pozri body 323 – 325, 328 – 331)
13. V rámci stanovenia výšky pokuty uloženej za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže, aj keď je určite dôležité, že podnik prijal opatrenia na zabránenie tomu, aby boli v budúcnosti spáchané nové porušenia práva hospodárskej súťaže Spoločenstva jeho zamestnancami, táto skutočnosť nemení nič na existencii porušenia, ktoré bolo konštatované. Z toho vyplýva, že samotná skutočnosť, že Komisia v niektorých prípadoch vo svojej rozhodovacej praxi zohľadnila zavedenie programu zosúladenia ako poľahčujúcu okolnosť, ju nezaväzuje, aby vo vymedzenom prípade postupovala rovnako. Komisia teda nemá povinnosť považovať takúto skutočnosť za poľahčujúcu okolnosť, pokiaľ dodrží zásadu rovnosti zaobchádzania, ktorá stanovuje, že v tomto bode nemôže vykonať odlišné posúdenie situácie podnikov, ktorým je to isté rozhodnutie určené.
Okrem toho je nepochybné, že samotné prijatie programu zosúladenia s pravidlami hospodárskej súťaže zo strany podniku nemôže predstavovať platnú a spoľahlivú záruku budúceho dlhodobého dodržiavania uvedených pravidiel, takže takýto program nemôže Komisiu prinútiť k zníženiu pokuty z dôvodu, že by sa cieľ prevencie sledovaný uložením pokuty už prinajmenšom čiastočne dosiahol.
(pozri body 350, 351, 361)
14. Hoci zákaz uvádzať ako dôvod všeobecnú prevenciu sa uplatňuje na osobitné situácie opatrení, ktoré sa odchyľujú od zásady voľného pohybu občanov Únie zakotvenej v článku 18 ods. 1 ES a ktoré prijali členské štáty z dôvodu verejného poriadku, nepredstavuje všeobecnú zásadu a zjavne ho nemožno jednoducho preniesť do rámca pokút, ktoré ukladá Komisia podnikom za porušenie práva Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže. Naopak Komisia je oprávnená zohľadniť skutočnosť, že takéto protisúťažné postupy sú zatiaľ relatívne časté, aj keď ich nezákonnosť bola preukázaná od začiatku politiky Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže, a to z dôvodu zisku, ktorý môžu zúčastnené podniky dosiahnuť, a teda sa možno domnievať, že je potrebné zvýšiť výšku pokút, aby sa posilnil ich odstrašujúci účinok, čo zodpovedá, prinajmenšom čiastočne, potrebe zabezpečiť, aby pokuty mali odstrašujúcu povahu aj voči iným podnikom, ako sú podniky, ktorým boli tieto pokuty uložené.
(pozri body 359, 360)
15. Základom pre zníženie pokút v prípade spolupráce podnikov podieľajúcich sa na porušeniach práva Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže je úvaha, podľa ktorej takáto spolupráca uľahčuje úlohu Komisie.
V tejto súvislosti podnik, ktorý v správnom konaní nezaujal stanovisko ku skutkovým zisteniam, ktoré predložila Komisia, a teda neuznal ich pravosť, neprispieva ku skutočnému uľahčeniu jej úlohy. Rovnako nepostačuje, aby podnik vo všeobecnosti tvrdil, že v súlade s oznámením o spolupráci uvádzané skutkové zistenia vo veciach týkajúcich sa kartelu nepopiera, ak za okolností prejednávanej veci nie je toto tvrdenie Komisii nijako nápomocné. Nakoniec, zníženie na základe oznámenia o spolupráci môže byť odôvodnené len vtedy, ak sa poskytnuté informácie a všeobecnejšie správanie dotknutého podniku môžu v danej súvislosti považovať za skutočnú spoluprácu z jeho strany. Ako totiž vyplýva zo samotného pojmu spolupráca zdôrazneného v texte oznámenia o spolupráci a najmä v časti D bodu 1 tohto oznámenia, zníženie na základe uvedeného oznámenia môže byť priznané jedine vtedy, ak konanie dotknutého podniku svedčí o takomto spôsobe spolupráce.
(pozri body 380 – 383)
16. Pokiaľ ide o zmenu všeobecnej politiky hospodárskej súťaže Komisie v oblasti pokút vyplývajúcu najmä z usmernení k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO, je na účely preskúmania dodržiavania zásady zákazu retroaktivity potrebné overiť, či bola uvedená zmena v čase spáchania dotknutých porušení rozumne predvídateľná.
V tejto súvislosti zásadná inovácia usmernení spočíva v tom, že sa ako východisková suma pre výpočet zobrala základná čiastka určená podľa rozpätia stanoveného na tento účel, pričom toto rozpätie odráža rôzne stupne závažnosti porušenia, ale samo osebe nemá vzťah k relevantnému obratu. Táto metóda teda spočíva v podstate v tarifikácii pokút, hoci relatívnej a pružnej. Je teda dôležité preskúmať, či táto nová metóda stanovenia pokút, za predpokladu, že sa v jej dôsledku uložené pokuty sprísnili, bola primerane predvídateľná v čase, keď boli dotknuté porušenia spáchané. Skutočnosť, že Komisia v minulosti uplatnila pokuty v určitej výške na rôzne typy porušení, ju teda nemôže zbaviť možnosti túto výšku zvýšiť v medziach uvedených v nariadení č. 17, ak je to potrebné na zabezpečenie uskutočňovania politiky Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže, práve naopak, účinné uplatnenie pravidiel Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže vyžaduje, aby Komisia mohla výšku pokút kedykoľvek prispôsobiť potrebám tejto politiky.
Z toho vyplýva, že podniky zúčastnené na správnom konaní, na základe ktorého im môže byť udelená pokuta, nemôžu nadobudnúť legitímnu dôveru v skutočnosť, že Komisia neprekročí úroveň pokút uplatňovanú v minulosti, ani v metódu ich stanovenia. V dôsledku toho uvedené podniky musia vziať do úvahy možnosť, že Komisia kedykoľvek rozhodne, pri dodržaní noriem pre svoju činnosť, zvýšiť úroveň pokút v porovnaní s úrovňou uplatňovanou v minulosti. To platí nielen vtedy, keď Komisia pristúpi k zvýšeniu pokút stanovením pokút v individuálnych rozhodnutiach, ale tiež vtedy, ak sa zvýšenie v konkrétnych prípadoch uskutoční uplatnením pravidiel postupu, ktoré majú všeobecný dosah, ako sú napríklad usmernenia. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva okrem toho vyplýva, že predvídateľnosť zákona nebráni tomu, aby dotknutá osoba požiadala o radu odborne spôsobilé osoby s cieľom posúdiť spôsobom primeraným okolnostiam prípadu dôsledky, ktoré môžu z daného aktu vyplynúť. Ide najmä o profesionálov navyknutých vynakladať veľkú obozretnosť pri výkone svojej profesie. Tiež je možné od nich očakávať, že s osobitnou obozretnosťou posúdia riziká, ktoré táto profesia zahŕňa.
Z toho je potrebné vyvodiť záver, že usmernenia a osobitne v nich obsiahnutá nová metóda stanovovania pokút, za predpokladu, že sa v jej dôsledku uložené pokuty sprísnili, bola primerane predvídateľná podnikmi v čase, keď bolo dotknuté porušenie spáchané.
(pozri body 388 – 396)
17. Článok 287 ES ukladá členom, úradníkom a ostatným zamestnancom inštitúcií Spoločenstva „povinnosť mlčanlivosti…, ktorá sa vzťahuje na informácie chránené služobným tajomstvom, najmä informácie o podnikoch, ich obchodných stykoch alebo nákladových položkách“. Aj keď sa uvedené ustanovenie týka predovšetkým informácií získaných od podnikov, častica „najmä“ poukazuje na to, že ide o všeobecnú zásadu, ktorá sa vzťahuje aj na iné dôverné informácie. V prípade kontradiktórnych konaní, ktoré môžu viesť k uloženiu sankcie, je teda povaha a výška navrhovanej sankcie zo svojej podstaty predmetom profesijného tajomstva, pokiaľ sankcia nebola definitívne schválená a vynesená. Táto zásada vyplýva najmä z nutnosti rešpektovať povesť a dôstojnosť dotknutej osoby, pokiaľ jej nie je uložená sankcia.
Povinnosť Komisie nesprístupniť tlači presné informácie o zamýšľanej sankcii sa tak neprekrýva nielen s jej povinnosťou dodržiavať profesijné tajomstvo, ale aj s jej povinnosťou správneho úradného postupu. Nakoniec zásada prezumpcie neviny sa vzťahuje na konania týkajúce sa porušení pravidiel hospodárskej súťaže zo strany podnikov, ktoré môžu viesť k uloženiu pokuty alebo penále. Túto prezumpciu Komisia zjavne porušuje, keď pred formálnym uložením sankcie podniku, ktorý obviňuje, informuje tlač o verdikte, ktorý podlieha schváleniu poradného výboru a kolégia komisárov.
Na jednej strane však skutkovú podstatu porušenia preukázanú v priebehu správneho konania nemožno spochybniť dôkazom o predčasnom vyjadrení presvedčenia Komisie o existencii porušenia a výške pokuty, ktorú v dôsledku toho zamýšľa podniku uložiť. Okrem toho nemožno tvrdiť, že sprístupnenie obsahu rozhodnutia Komisiou v závere správneho konania a pred jeho formálnym prijatím je samo osebe dôkazom toho, že o veci rozhodla vopred alebo že by pri šetrení nebola nestranná.
Na druhej strane, hoci nezrovnalosť tejto povahy môže mať za následok zrušenie predmetného rozhodnutia, môže to byť iba pod podmienkou, ak by sa preukázalo, že v prípade, že by nedošlo k tejto nezrovnalosti, malo by rozhodnutie odlišný obsah.
Túto naposledy uvedenú podmienku nemožno vnímať ako porušenie práva na účinnú súdnu ochranu práv, ktoré jednotlivcom vyplývajú z právneho poriadku Spoločenstva, ktorý tvorí súčasť všeobecných právnych zásad vyplývajúcich zo spoločných ústavných tradícií členských štátov a je tiež upravené v článkoch 6 a 13 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Táto ochrana totiž musí byť v súlade so zásadou právnej istoty a s prezumpciou zákonnosti aktov inštitúcií Spoločenstva.
(pozri body 409 – 411, 414 – 416, 421 – 423)