Žaloba podaná 22. februára 2024 – Corporate & Public Management Consulting International/Komisia
(vec T-106/24)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Corporate & Public Management Consulting International OÜ (Tallinn, Estónsko) (v zastúpení: C. Ginter, advokát)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
vyhlásil túto žalobu za prípustnú a dôvodnú,
zrušil rozhodnutie Komisie z 13. februára 2024, ktorým sa zamieta ponuka predložená žalobkyňou v rámci postupu verejného obstarávania NEAR/TBS/2023/EA-RP/0125,
zrušil akýkoľvek následný, plánovaný alebo súvisiaci akt vrátane aktov, ktoré Európskej komisii ešte nie sú známe v rámci postupu verejného obstarávania NEAR/TBS/2023/EA-RP/0125, a najmä zrušil hodnotiace správy ponúk, rozhodnutie o zadaní zákazky a všetky zmluvy uzavreté s vybraným uchádzačom,
uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza dva žalobné dôvody.
Prvý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, keď zamietla ponuku žalobkyne (ďalej len „ponuka“), čím porušila článok 168 ods. 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/10461 :
Rozhodnutie Komisie z 13. februára 2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) sa musí zrušiť, pretože Komisia zamietnutím ponuky porušila v prejednávanej veci článok 168 ods. 6 nariadenia 2018/1046 a dokumenty súvisiace s výzvou na predloženie ponúk,
V článku 168 ods. 6 nariadenia (EÚ) 2018/1046 sa stanovuje, že ponuky, ktoré nespĺňajú všetky minimálne požiadavky stanovené v súťažných podkladoch, sa vyradia. Žalovaná konštatovala, že ponuka žalobkyne nespĺňala minimálne požiadavky uvedené v súťažných podkladoch uplatniteľných na Key Expert 2 (ďalej len „KE2“). To však nie je pravda,
z predložených dokumentov vyplýva, že KE2 má požadovanú všeobecnú odbornú prax, ktorá presahuje minimálne požiadavky;
Komisia tak porušila článok 168 ods. 6 nariadenia 2018/1046 a napadnuté rozhodnutie treba zrušiť.
Druhý žalobný dôvod je založený na tom, že Komisia porušila článok 41 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“) tým, že zamietla Ponuku a vopred nepožiadala o objasnenie:
napadnuté rozhodnutie treba zrušiť v rozsahu, v akom Komisia okrem článku 168 ods. 6 nariadenia 2018/1046 porušila Chartu z dôvodu porušenia povinnosti riadnej správy vecí verejných,
v prejednávanej veci žalovaná nevynaložila náležitú starostlivosť, keď dospela k záveru o neprípustnosti ponuky. Komisia nevykonala potrebné overenia a najmä nepožiadala žalobkyňu o doplňujúce informácie týkajúce sa ponuky,
právo na riadnu správu vecí verejných zahŕňa okrem iného povinnosť starostlivosti, povinnosť odôvodnenia a právo byť vypočutý v rámci správneho konania. Komisia vo vzťahu k žalobkyni nerešpektovala ani jednu z týchto zásad,
napadnuté rozhodnutie neupresnilo, prečo KE2 nezodpovedal požiadavkám verejného obstarávania. Až potom, čo bola kontaktovaná Komisia spresnila, že zastáva názor, že prax KE2 nezodpovedá požiadavke všeobecnej odbornej praxe. Komisia však nevysvetlila, zastávala názor, že väčšina skúseností KE2 nebola v súlade s požiadavkami verejného obstarávania,
Komisia nevykonala kontrolu dokumentácie predloženej žalobkyňou profesionálnym spôsobom,
okrem toho Komisia nevykonala potrebné overenia a najmä si pred prijatím napadnutého rozhodnutia od žalobkyne nevyžiadala žiadne ďalšie informácie týkajúce sa ponuky. Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že právo nebyť zbavený možnosti byť vypočutý v rámci správnych konaní je mimoriadne dôležité aj v postupe verejného obstarávania. Komisia zbavila žalobkyňu tohto práva,
vzhľadom na vyššie uvedené žalobkyňa uvádza, že v prejednávanej veci je zrejmé, že Komisia porušila zásadu riadnej správy vecí verejných.
____________
1 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2018/1046 z 18. júla 2018 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, o zmene nariadení (EÚ) č. 1296/2013, (EÚ) č. 1301/2013, (EÚ) č. 1303/2013, (EÚ) č. 1304/2013, (EÚ) č. 1309/2013, (EÚ) č. 1316/2013, (EÚ) č. 223/2014, (EÚ) č. 283/2014 a rozhodnutia č. 541/2014/EÚ a o zrušení nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (Ú. v. EÚ L 193, 2018, s. 1).