ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (štvrtá komora)
zo 17. mája 2011 (*)
„Ochranná známka Spoločenstva – Prihláška kolektívnej slovnej ochrannej známky Spoločenstva TXAKOLI – Absolútne dôvody zamietnutia – Opisný charakter – Článok 7 ods. 1 písm. c) nariadenia (ES) č. 207/2009 – Článok 66 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 – Absencia rozlišovacej spôsobilosti – Článok 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009“
Vo veci T‑341/09,
Consejo Regulador de la Denominación de Origen Txakoli de Álava, so sídlom v Amurriu (Španielsko),
Consejo Regulador de la Denominación de Origen Txakoli de Bizkaia, so sídlom v Leioe (Španielsko),
Consejo Regulador de la Denominación de Origen Txakoli de Getaria, so sídlom v Getarii (Španielsko),
v zastúpení: J. Grimau Muñoz a J. Villamor Muguerza, advokáti,
žalobkyne,
proti
Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), v zastúpení: J. Crespo Carrillo, splnomocnený zástupca,
žalovanému,
ktorej predmetom je žaloba podaná proti rozhodnutiu druhého odvolacieho senátu ÚHVT zo 4. júna 2009 (vec R 197/2009‑2), týkajúcemu sa prihlášky slovného označenia TXAKOLI ako ochrannej známky Spoločenstva,
VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora),
v zložení: predseda komory O. Czúcz (spravodajca), sudcovia I. Labucka a K. O’Higgins,
tajomník: J. Palacio González, hlavný referent,
so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Súdu prvého stupňa 27. augusta 2009,
so zreteľom na vyjadrenie k žalobe podané do kancelárie Súdu prvého stupňa 30. októbra 2009,
so zreteľom na repliku podanú do kancelárie Všeobecného súdu 30. decembra 2009,
so zreteľom na dupliku podanú do kancelárie Všeobecného súdu 9. februára 2010,
po pojednávaní z 26. októbra 2010,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Dňa 30. mája 2008 podali žalobkyne Consejo Regulador de la Denominación de Origen Txakoli de Álava, Consejo Regulador de la Denominación de Origen Txakoli de Bizkaia a Consejo Regulador de la Denominación de Origen Txakoli de Getaria na Úrade pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) prihlášku kolektívnej ochrannej známky Spoločenstva v zmysle nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146) v znení zmien a doplnení [nahradené nariadením Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, s. 1)].
2 Prihláška ochrannej známky bola podaná na zápis slovného označenia TXAKOLI.
3 Výrobok a služby uvedené v prihláške patria do tried 33, 35, 41 a 42 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a pre každú z týchto tried zodpovedajú tomuto opisu:
– trieda 33: „Txakoli (chacolí)“,
– trieda 35: „Predaj vo veľkom a v malom a obchod prostredníctvom svetových elektronických sietí, import a export, reklama, podpora predaja a výhradné obchodné zastupiteľstvo, všetko spojené s txakoli“,
– trieda 41: „Vzdelávanie, zábava a kultúrne činnosti, všetko spojené s txakoli“,
– trieda 42: „Vedecké a technologické služby, priemyselný výskum a kontrola kvality, všetko spojené s výrobou txakoli“.
4 Rozhodnutím z 11. decembra 2008 zamietol prieskumový pracovník prihlášku na základe článku 7 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia č. 40/94 [teraz článok 7 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia č. 207/2009].
5 Dňa 4. februára 2009 podali žalobkyne odvolanie proti tomuto rozhodnutiu na ÚHVT podľa článkov 57 až 62 nariadenia č. 40/94 (teraz články 58 až 64 nariadenia č. 207/2009).
6 Rozhodnutím zo 4. júna 2009 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) zamietol druhý odvolací senát ÚHVT odvolanie z dôvodu, že prihlasovaná ochranná známka je opisná a bez rozlišovacej spôsobilosti, pokiaľ ide o dotknutý tovar a služby v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia č. 207/2009.
7 Pokiaľ ide o dôvod zamietnutia upravený v článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009, odvolací senát uviedol, že výraz „txakoli“ (po španielsky „chacolí“) sa nachádza v Diccionario de la Lengua española Real Academia Española a je v ňom definovaný ako „jemne kyslé ľahké víno vyrábané v Baskicku, Kantábrii a Čile“. Dospel k záveru, že príslušná skupina verejnosti tento výraz nebude vnímať ako ochrannú známku, ale ako označenie osobitného druhu vína.
8 Okrem toho, hoci konštatoval, že tento výraz zodpovedá tradičným pojmom „chacolí“ alebo „txakolina“ a je v súlade so španielskou legislatívou a legislatívou Únie [najmä prílohou III nariadenia Komisie (ES) č. 753/2002 z 29. apríla 2002, ktorým sa stanovujú určité pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1493/1999, pokiaľ ide o popis, označovanie, prezentáciu a ochranu určitých vinárskych výrobkov (Ú. v. ES L 118, s. 1; Mim. vyd. 03/035, s. 455)], vyhradený pre vína chránené označeniami pôvodu, pre ktoré sú žalobkyne regulačnými radami, tiež usúdil, že ho podobne ako ktorýkoľvek iný tradičný pojem nie je možné monopolizovať prostredníctvom individuálnej alebo kolektívnej ochrannej známky, lebo je určený na voľné používanie všetkými podnikmi vyrábajúcimi tento druh vína, ktoré majú alebo by mohli mať v budúcnosti právo používať tento tradičný pojem.
9 Pokiaľ ide o dôvod zamietnutia upravený v článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009, odvolací senát usúdil, že prihlasovaná ochranná známka je nevyhnutne bez rozlišovacej spôsobilosti vo vzťahu k uvedenému výrobku a uvedeným službám, lebo je vytvorená výlučne z tradičného pojmu označujúceho osobitný druh vína, o ktoré v prihláške ide a ktorého sa týkajú dotknuté služby.
Návrhy účastníkov konania
10 Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– zaviazal ÚHVT na náhradu trov konania.
11 ÚHVT navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobkyne na náhradu trov konania.
Právny stav
12 Žalobkyne uvádzajú v podstate dva žalobné dôvody, ktoré sú založené po prvé na porušení článku 66 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 a po druhé na porušení článku 7 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia. Okrem toho uvádzajú určité politické vyhlásenia, ktoré podporujú ich tvrdenia, ako aj určité tvrdenia týkajúce sa zásady zákazu diskriminácie.
O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 66 ods. 2 nariadenia č. 207/2009
Tvrdenia účastníkov konania
13 Žalobkyne uznávajú, že výraz „txakoli“ predstavuje ako všetky ďalšie tradičné pojmy chránené nariadením č. 753/2002 opisné označenie v zmysle článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009, ale tvrdia, že absolútny dôvod zamietnutia upravený v tomto ustanovení sa v tomto prípade neuplatní. Vychádzajú z názoru, že výraz „txakoli“ predstavuje v podstate označenie, ktoré môže v rámci obchodu slúžiť na označenie zemepisného pôvodu dotknutého výrobku alebo dotknutých služieb, a že v dôsledku toho môže byť zapísaný v zmysle článku 66 ods. 2 nariadenia č. 207/2009, ktorý stanovuje, že odchylne od článku 7 ods. 1 písm. c) tohto nariadenia môžu znaky alebo označenia predstavovať kolektívnu ochrannú známku Spoločenstva.
14 V tomto zmysle žalobkyne najmä tvrdia, že keďže nariadenie č. 753/2002 a španielska právna úprava uznávajú ďalšie tradičné pojmy „chacolí“ alebo „txakolina“ a „txakoli“ iba pre vína chránené označením pôvodu, pre ktoré sú regulačnými radami, výraz „txakoli“ slúži výhradne na identifikáciu týchto vín a nemôžu ho použiť výrobcovia vín mimo oblastí dotknutých uvedenými označeniami pôvodu. Rovnako tvrdia, že na to, aby bol určitý výraz uznaný ako tradičný pojem, sa spolu so zemepisným označením vín musí spájať aj pôvod charakteristiky vín, ktoré opisuje. Doplňujú, že príslušná skupina verejnosti spája výraz „txakoli“ s Baskickom (Španielsko) na základe jeho pôvodu a pravopisu, a teda tento výraz považuje za označenie zemepisného pôvodu.
15 Okrem toho žalobkyne poukazujú na zápis určitých ochranných známok, ktoré sú údajne porovnateľné.
16 ÚHVT tieto tvrdenia spochybňuje.
Posúdenie Všeobecným súdom
17 V zmysle článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009 sa do registra nezapíšu „ochranné známky, ktoré tvoria výlučne označenia alebo znaky, ktoré môžu slúžiť v obchode na označenie druhu, kvality, množstva, zamýšľaného účelu, hodnoty, zemepisného pôvodu alebo času výroby tovarov alebo poskytovania služieb, prípadne iných vlastností tovarov alebo služieb“.
18 Článok 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009 sleduje všeobecný záujem, ktorý vyžaduje, aby označenia alebo znaky opisujúce vlastnosti výrobkov alebo služieb, ktorých zápis sa žiada, mohli všetci voľne používať [rozsudok Súdneho dvora z 23. októbra 2003, ÚHVT/Wrigley, C‑191/01 P, Zb. s. I‑12447, bod 31, a rozsudok Súdu prvého stupňa z 25. marca 2009, allsafe Jungfalk/ÚHVT (ALLSAFE), T‑343/07, neuverejnený v Zbierke, bod 20].
19 Označenia alebo znaky uvedené v článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009 sú teda iba tie, ktoré môžu pri bežnom používaní z hľadiska príslušnej skupiny verejnosti slúžiť na označenie výrobkov alebo služieb, pre ktoré sa žiada o zápis, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zmienky o niektorej z ich základných vlastností (rozsudok ALLSAFE, už citovaný, bod 21). Tak je tomu v prípade, keď pre príslušnú skupinu verejnosti existuje priamy a konkrétny vzťah medzi predmetným slovným označením a príslušnými výrobkami a službami [pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupňa z 20. júla 2004, Lissotschenko a Hentze/ÚHVT (LIMO), T‑311/02, Zb. s. II‑2957, bod 30, a z 30. novembra 2004, Geddes/ÚHVT (NURSERYROOM), T‑173/03, Zb. s. II‑4165, bod 20].
20 Rozlišovacia spôsobilosť sa teda musí posudzovať na jednej strane vo vzťahu k výrobkom a službám, pre ktoré sa zápis žiada, a na druhej strane vo vzťahu k tomu, ako tieto výrobky a služby vníma príslušná skupina verejnosti [pozri analogicky rozsudok Súdu prvého stupňa z 27. februára 2002, Rewe‑Zentral/ÚHVT (LITE), T‑79/00, Zb. s. II‑705, bod 27, a z 20. novembra 2002, Bosch/ÚHVT (Kit Pro a Kit Super Pro), T‑79/01 a T‑86/01, Zb. s. II‑4881, bod 20].
21 Navyše článok 66 nariadenia č. 207/2009 stanovuje:
„1. Kolektívnou známkou Spoločenstva je ochranná známka Spoločenstva, ktorá je takto označená už pri podaní prihlášky a je spôsobilá rozlišovať tovary alebo služby členov združenia, ktoré je majiteľom známky týchto alebo iných podnikov [tovary alebo služby členov združenia, ktoré je majiteľom známky, od tovarov alebo služieb iných podnikov – neoficiálny preklad]. …
2. Odchylne od článku 7 ods. 1 písm. c) znaky alebo označenia, ktoré môžu slúžiť v rámci obchodu na označenie zemepisného pôvodu tovarov alebo služieb, môžu predstavovať kolektívne známky Spoločenstva v zmysle odseku 1…“
22 V tomto prípade odvolací senát tým, že potvrdil posúdenie prieskumového pracovníka, usúdil, že z pohľadu príslušnej skupiny verejnosti, teda priemerného baskického a španielskeho spotrebiteľa, označuje výraz „txakoli“ druh vína, pre ktoré sa požadoval zápis a na ktoré odkazujú dotknuté služby, a že sa na tento výraz v dôsledku toho vzťahuje dôvod zamietnutia stanovený v článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009.
23 Po prvé, hoci žalobkyne nespochybňujú definíciu príslušnej skupiny verejnosti prijatú odvolacím senátom, je potrebné vychádzať z toho, že keďže výraz „txakoli“ alebo „chacolí“ označuje druh vína, pre ktoré sa požaduje zápis (pozri bod 3 vyššie), a keďže neexistuje preklad do iných jazykov Únie, nie je dôvod obmedzovať príslušnú skupinu verejnosti iba na baskických a španielskych spotrebiteľov. Táto úvaha však neovplyvnila posúdenie odvolacieho senátu.
24 Žalobkyne tvrdia, že výraz „txakoli“ predstavuje v podstate označenie, ktoré môže v rámci obchodu slúžiť na označenie zemepisného pôvodu tovaru alebo služieb, pre ktoré sa požadoval zápis v zmysle článku 66 ods. 2 nariadenia č. 207/2009, pretože jednak ide o ďalší tradičný pojem chránený nariadením č. 753/2002, čiže je výlučne určený pre vína chránené označením pôvodu, a jednak pochádza z Baskicka a je napísaný v baskičtine.
25 Treba spresniť, že nariadenie č. 753/2002, na ktoré odkazujú žalobkyne, bolo v období medzi prijatím napadnutého rozhodnutia a podaním žaloby zrušené nariadením Komisie (ES) č. 607/2009 zo 14. júla 2009, ktorým sa ustanovujú určité podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 479/2008, pokiaľ ide o chránené označenia pôvodu a zemepisné označenia, tradičné pojmy, označovanie a obchodnú úpravu určitých vinárskych výrobkov (Ú. v. EÚ L 193, s. 60). Nariadenie č. 607/2009 používa, rovnako ako nariadenie č. 753/2002, pojmy „chacolí“ a „txakolina“ v súvislosti s vínami chránenými označeniami pôvodu, pre ktoré sú žalobkyne regulačnými radami. V súlade s novým základným nariadením, teda nariadením Rady (ES) č. 1234/2007 z 22. októbra 2007 o vytvorení spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov a o osobitných ustanoveniach pre určité poľnohospodárske výrobky (jednotné nariadenie o spoločnej organizácii trhov) (Ú. v. EÚ L 299, s. 1) v znení zmien a doplnení sa však už nepoužíva výraz „ďalší tradičný pojem“.
26 Po prvé, pokiaľ ide o tvrdenia žalobkýň, ktorými chcú preukázať, že výraz „txakoli“ je zemepisné označenie, treba poukázať na skutočnosť, že aj za predpokladu, že by tento výraz, ako tvrdia žalobkyne, bol ekvivalentný s výrazmi „chacolí“ a „txakolina“, predstavuje rovnako ako tieto výrazy iba ďalší tradičný pojem v zmysle článku 23 nariadenia č. 753/2002 a nie chránené označenie pôvodu alebo chránené zemepisné označenie. Chránenými označeniami pôvodu uznanými právnou úpravou vo vinárstve sú „txakoli de Álava“, „txakoli de Bizkaia“ a „txakoli de Getaria“ a obsahujú okrem výrazu „txakoli“ názov provincie alebo špecifického regiónu označujúceho konkrétny zemepisný pôvod predmetného vína, ako to povoľuje článok 52 ods. 1 druhý pododsek nariadenia Rady (ES) č. 1493/1999 zo 17. mája 1999 o spoločnej organizácii trhu s vínom. (Ú. v. ES L 179, s. 1; Mim. vyd. 03/026, s. 25) – ktoré je základným nariadením predchádzajúcim nariadeniu č. 1234/2007 a z ktorého vychádzalo nariadenie č. 753/2002 –, ktoré stanovuje, že členské štáty môžu povoliť, aby sa názov stanoveného regiónu doplnil o spresnenie týkajúce sa najmä druhu výrobku.
27 Rozlišovanie medzi zemepisnými označeniami v širšom zmysle a tradičnými pojmami vyplýva zreteľne z nariadenia č. 1493/1999, lebo v článku 47 ods. 2 písm. e) uvádza, že pravidlá týkajúce sa opisu, označovania a prezentácie vybraných výrobkov spadajúcich pod toto nariadenie a zároveň ochrany určitých osobitostí a označení obsahujú najmä ustanovenia upravujúce používanie zemepisných označení a tradičných pojmov.
28 Pokiaľ ide o tradičné pojmy, článok 23 nariadenia č. 753/2002 definuje ďalšie tradičné pojmy ako „pojmy, ktoré sa tradične používajú na označenie [stolových vín so zemepisným označením a akostných vín vyrobených vo vymedzenom regióne] v členských štátoch výroby, pokiaľ ide najmä o metódu výroby alebo dozrievania alebo kvality, farby, druhu, miesta, alebo konkrétnej udalosti spojenej s históriou príslušného vína a ktoré sú definované v legislatíve členských štátov výroby na účely označenia príslušných vín s pôvodom na ich území“. Ďalšie tradičné pojmy v zmysle nariadenia č. 753/2002 sú teda výrazy označujúce určité charakteristické znaky vína, miesto výroby alebo jeho históriu, a nie jeho zemepisný pôvod.
29 Tento záver potvrdzuje skutočnosť, že množstvo tradičných pojmov chránených nariadením č. 753/2002 a v súčasnosti nariadením č. 607/2009 je spájaných s významným množstvom označení pôvodu vzťahujúcich sa niekedy na celé územie členského štátu, či dokonca viacerých členských štátov, pričom sa nedá predpokladať, že tým, že sa výraz kvalifikuje ako „ďalší tradičný pojem“, sa dospeje k jeho premene na zemepisné označenie, pričom ešte menej sa dá predpokladať, že táto kvalifikácia môže iba potvrdiť, že výraz už sám osebe predstavuje označenie zemepisného pôvodu vín.
30 Navyše na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne, nariadenie č. 753/2002 nestanovuje, že na to, aby bol určitý výraz uznaný ako tradičný pojem, musí sa spolu so zemepisným označením vín spájať s pôvodom charakteristiky vín, ktoré označuje.
31 Je pravda, že prvá verzia nariadenia č. 753/2002 uvádzala vo svojom článku 24 ods. 6, že „tradičné pojmy“ musia slúžiť na označenie vína ako vína pochádzajúceho z miesta, ku ktorému sa vzťahuje zemepisné označenie, ktorého je nositeľom, pokiaľ je možné typickú charakteristiku, ktorú vyjadruje, priradiť predovšetkým tomuto zemepisnému pôvodu. Tento odsek však bol spolu s inými odsekmi zrušený s účinkom od 1. februára 2004 článkom 1 ods. 4 nariadenia Komisie (ES) č. 316/2004 z 20. februára 2004, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 753/2002 (Ú. v. ES L 55, s. 16; Mim. vyd. 03/042, s. 490). Z odôvodnení č. 2 a 3 nariadenia č. 316/2004 vyplýva, že toto zrušenie smerovalo k tomu, aby sa vyhovelo výhradám niekoľkých tretích štátov založeným na skutočnosti, že toto ustanovenie vyhradzovalo niektoré „tradičné pojmy“, teda tie, ktoré sú uvedené v zozname, kde sa nachádzajú pojmy „chacolí“ a „txakolina“, výlučne pre vína Európskej únie.
32 Žaloba, ktorú proti nariadeniu č. 316/2004 podala Talianska republika, v rámci ktorej tvrdí, že „tradičné pojmy“ predstavujú jeden celok so zemepisnými označeniami, bola zamietnutá rozsudkom Súdu prvého stupňa z 15. marca 2006, Taliansko/Komisia (T‑226/04, neuverejnený v Zbierke).
33 Vzhľadom na tieto fakty treba konštatovať, že hoci výrazy „chacolí“ alebo „txakolina“, prípadne výraz „txakoli“, s vínami s označením pôvodu, pre ktoré sú žalobkyne regulačnými radami, spojuje právna úprava týkajúca sa vinárstva, ktorej sa dovolávajú žalobkyne, tieto výrazy považuje iba za označenie charakteristiky vín, a nie za označenie ich zemepisného pôvodu, a to i napriek tomu, že medzi týmito výrazmi, najmä výrazom „txakoli“, a Baskickom údajne existuje spojitosť.
34 Je preto potrebné zamietnuť argumenty žalobkýň, podľa ktorých tento výraz predstavuje „vo svojej podstate“ zemepisné označenie.
35 V každom prípade je potrebné poznamenať, že keďže článok 66 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 upravuje výnimku z dôvodu zamietnutia stanoveného v článku 7 ods. 1 písm. c) tohto nariadenia, nemožno ho vykladať extenzívne tak, aby sa týkal označení tvoriacich zemepisné označenie iba vo svojej podstate (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 30. júna 2005, Olesen/Komisia, T‑190/03, Zb. VS s. I‑A‑181, II‑805, bod 47).
36 Okrem toho treba uviesť, že keďže ide o veľmi osobitný trh s vínom, pripustiť v rámci preskúmania prihlášky, ktorú podali žalobkyne na ÚHVT, že výraz „txakoli“ pri bežnom používaní z pohľadu príslušnej skupiny verejnosti označuje alebo by mohol slúžiť na označenie Baskicka ako zemepisného pôvodu predmetného vína, by znamenalo, že by sa protiprávne zasiahlo do právomoci orgánov činných v rámci konaní upravujúcich vznik nových označení pôvodu alebo chránených zemepisných označení obsahujúcich tento výraz (alebo jeho ekvivalenty „chacolí“ alebo „txakolina“), alebo smerujúcich k zvýšeniu počtu označení spojených s týmito pojmami.
37 Ostáva však v právomoci týchto orgánov, aby v rámci svojej voľnej úvahy a po preskúmaní všetkých rozhodujúcich okolností, ako sú okolnosti, ktoré boli prediskutované účastníkmi konania v prejednávanej veci, rozhodli, či má byť výraz „txakoli“ chránený ako označenie zemepisného pôvodu predmetného vína, a to pri dodržaní osobitného konania stanoveného na tento účel nariadením č. 1234/2007, ktoré zahŕňa najmä osobitné práva pre dotknuté osoby a obsahuje možnosť napadnúť konečné rozhodnutie Komisie v tejto veci na súde Únie.
38 Pokiaľ ide po druhé o zapísané ochranné známky, na ktoré poukazujú žalobkyne, je potrebné pripomenúť, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že rozhodnutia odvolacieho senátu ÚHVT o zápise označenia ako ochrannej známky Spoločenstva, ktoré sa prijímajú na základe nariadenia č. 40/94, sú prijímané v rámci presne vymedzenej právomoci, a nie v rámci diskrečnej právomoci. Preto sa má zákonnosť uvedených rozhodnutí posudzovať len na základe tohto nariadenia a nie na základe predošlej rozhodovacej praxe odvolacích senátov [rozsudok Súdneho dvora z 26. apríla 2007, Alcon/ÚHVT, C‑412/05 P, Zb. s. I‑3569, bod 65, a rozsudok Súdu prvého stupňa z 24. novembra 2005, Sadas/ÚHVT – LTJ Diffusion (ARTHUR ET FELICIE), T‑346/04, Zb. s. II‑4891, bod 71].
39 V každom prípade treba konštatovať, že žalobkyňami uvádzané ochranné známky nie sú v prejednávanom prípade dôležité, lebo ide o individuálne ochranné známky, ktorých zápisu nebráni dôvod zamietnutia stanovený v článku 7 ods. 1 písm. c), a nie o opisné kolektívne ochranné známky zapísané v zmysle článku 66 ods. 2 nariadenia č. 207/2009. Konkrétne, dve prvé ochranné známky sú obrazové ochranné známky, ktoré okrem výrazov „zumo“ a „don sabor mosto“ citovaných žalobkyňami obsahujú aj obrazové prvky s vysokou rozlišovacou spôsobilosťou. Pokiaľ ide o slovnú ochrannú známku MOSTO, pričom výraz „mosto“ označuje v španielčine hroznový mušt, treba poznamenať, že na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyne, nebola zapísaná pre hroznový mušt.
40 Z toho, čo bolo uvedené vyššie, vyplýva, že odvolací senát sa nedopustil omylu, keď neuplatnil článok 66 ods. 2 nariadenia č. 207/2009, aby sa vyhol dôvodu zamietnutia stanovenému v článku 7 ods. 1 písm. c) tohto nariadenia.
O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009
Tvrdenia účastníkov konania
41 Žalobkyne tvrdia, že na to, aby bol tradičný pojem chránený nariadením č. 753/2002, musí evokovať zemepisné označenie, ktoré slúži na to, aby sa spojil s určitým regiónom, a uvádzajú, že rozlišovacia spôsobilosť výrazu „txakoli“ vyplýva z jeho priamej spojitosti s Baskickom, pričom táto spojitosť bola preukázaná tým, že je vyhradený pre označenia pôvodu, pre ktoré sú regulačnými radami. Dodávajú, že výhradnosť používania výrazu „txakoli“ vyplýva z jeho kvalifikácie ako „tradičného pojmu“ v tomto nariadení v spojení s ich označeniami pôvodu.
42 Zdôrazňujú, len pre informáciu, že ich stanovisko je potvrdené rozsudkom Tribunal Superior de Justicia (Najvyšší súd) Baskicka zo 4. júna 2007 v súvislosti so zákonnosťou pokuty uloženej baskickému výrobcovi, ktorý používal tento výraz na označenie svojho vína, a v ktorom sa rozhodlo, že výraz „txakoli“ nemôžu používať prevádzkovatelia, ktorí nemajú právo používať niektoré z označení pôvodu žalobkýň, a že je spoločne s týmito označeniami pôvodu spájaný s pôvodom charakteristík, ktoré opisuje.
43 Žalobkyne vychádzajú z vnútroštátnych noriem týkajúcich sa označení pôvodu, pre ktoré sú regulačnými radami, a tvrdia, že výrazy „chacolí“, „txakoli“ alebo „txakolina“ sú špecifické samy osebe, a keďže v týchto normách boli presne zadefinované, majú dobré meno a rozlišovaciu spôsobilosť získanú vďaka úsiliu vinárov a výrobcov, ktorí používajú tieto označenia pôvodu.
44 ÚHVT tieto tvrdenia spochybňuje.
Posúdenie Všeobecným súdom
45 Treba konštatovať, že žalobkyne sa obmedzujú v podstate na zopakovanie argumentov, ktoré uviedli na podporu svojho prvého žalobného dôvodu a ktoré boli vyššie zamietnuté.
46 Pokiaľ ide o ich tvrdenie, podľa ktorého výhradnosť používania výrazu „txakoli“ vyplýva z jeho kvalifikácie ako „tradičného pojmu“ na základe nariadenia č. 753/2002, treba poznamenať, že aj za predpokladu, že by táto výhradnosť bola reálna, čo pripustil aj odvolací senát, hoci ÚHVT tento názor nezastáva, je irelevantná v rámci preskúmania prihlášky, ktorú podali žalobkyne na ÚHVT a ktorá je predmetom napadnutého rozhodnutia. Výhradnosť priznaná inými ustanoveniami práva Únie totiž nemôže automaticky znamenať zápis predmetného označenia ako ochrannej známky Spoločenstva. Takýto zápis priznáva svojmu majiteľovi osobitné práva, medzi ktoré patrí možnosť používať výhradnosť bez časového obmedzenia za predpokladu, že sú splnené formálne predpoklady smerujúce k obnove zápisu ochrannej známky (pozri článok 46 nariadenia č. 207/2009), a ktoré nevyplývajú z iných noriem, než sú normy týkajúce sa poľnohospodárskej politiky.
47 Pokiaľ ide o rozsudok Tribunal Superior de Justicia zo 4. júna 2007, treba poznamenať, že žalobkyne poukazujú na to, že ho uvádzajú len pre informáciu. V každom prípade v súlade s ustálenou judikatúrou predstavuje judikatúra vnútroštátnym súdov len skutočnosť, ktorá môže byť zohľadnená na účely zápisu ochrannej známky Spoločenstva bez toho, aby bola určujúca [rozsudok Súdu prvého stupňa z 19. septembra 2001, Henkel/ÚHVT (Červená a biela okrúhla tableta), T‑337/99, Zb. s. II‑2597, bod 58; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 15. marca 2006, Develey/ÚHVT (Tvar plastovej fľaše), T‑129/04, Zb. s. II‑811, bod 32]. Z predchádzajúceho preskúmania pritom vyplýva, že tvrdenia, ktoré žalobkyne odvodili z tohto rozsudku, buď nie sú dôvodné, alebo nemajú relevantnosť.
48 Nakoniec, pokiaľ ide o tvrdenie, v zmysle ktorého sú výrazy „chacolí“, „txakoli“ alebo „txakolina“ osobitné samy osebe a majú rozlišovaciu spôsobilosť a dobré meno, je potrebné uviesť, že tieto podmienky sa požadujú podľa článku 24 ods. 5 nariadenia č. 753/2002, aby sa výraz mohol považovať za „tradičný pojem“, a sú teda v dôsledku toho spoločné pre všetky tieto pojmy. Pri zohľadnení účelu nariadenia č. 753/2002 a nariadenia č. 207/2009 je pritom potrebné brať do úvahy, že rozlišovacia spôsobilosť, ktorú spomína prvé z týchto nariadení, sa týka spôsobilosti výrazu identifikovať osobitnú charakteristiku predmetného vína, a nie spôsobilosti rozlíšiť výrobky alebo služby jedného podniku od výrobkov a služieb iných podnikov v zmysle článku 4 druhého nariadenia. Uznanie rozlišovacej spôsobilosti a dobrého mena určitého výrazu v rámci jeho kvalifikácie ako „tradičného pojmu“ teda nie je v prejednávanom prípade rozhodujúce.
49 Za týchto okolností je potrebné žalobný dôvod založený na porušení článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 zamietnuť.
O tvrdeniach založených na určitých vyhláseniach politickej povahy a o tvrdeniach, ktoré sa týkajú zásady zákazu diskriminácie
Tvrdenia účastníkov konania
50 Žalobkyne podali na Všeobecný súd oficiálne vyhlásenia Parlamentu autonómnej oblasti Baskicko, Juntas Generales de Álava, ako aj vyhlásenia španielskeho parlamentného výboru, v zmysle ktorých ich tieto inštitúcie podporujú v ich žiadosti o výhradné používanie výrazov „txakoli“ a „chacolí“ na ich území. Argumentujú, že tieto vyhlásenia chcú posilniť výraz „txakoli“, a požadujú výhradnosť tohto výrazu.
51 Okrem toho tvrdia, že napadnuté rozhodnutie popiera skutkovú a právnu realitu, ktorá ich chráni na účely používania výrazu „txakoli“ ako jedného zo znakov Baskicka, a spôsobuje tak zjavnú a protiprávnu diskrimináciu vo vzťahu k iným vínam a zemepisným oblastiam Španielska a Únie. Okrem toho, po skončení ústnej časti konania predložili Všeobecnému súdu dokumenty, ktoré sa týkajú parlamentnej otázky a odpovede Komisie na uvedenú otázku, ktoré podľa nich preukazujú, že by nemohli brániť svoje záujmy voči výrobcom, ktorí používajú výraz „chacolí“, ak by prihlásená ochranná známka nebola zapísaná.
52 ÚHVT tieto tvrdenia spochybňuje.
Posúdenie Všeobecným súdom
53 Po prvé treba zdôrazniť, že rôzne oddelenia ÚHVT a Všeobecný súd prijímajú svoje rozhodnutia nezávisle od prijatých stanovísk politickej povahy.
54 Po druhé treba konštatovať, že zamietnutie zápisu prihlasovanej ochrannej známky nemá nijaký účinok na výhradné právo, ktorým disponujú v súčasnosti žalobkyne, používať výrazy „chacolí“, „txakolina“ aj „txakoli“ v zmysle právnej úpravy týkajúcej sa vinárstva a nemá za následok povolenie používania tohto výrazu inými prevádzkovateľmi, než sú tí, ktorí majú toto právo v zmysle tejto právnej úpravy, ani nebráni žalobkyniam v tom, aby vyžadovali dodržiavanie uvedenej právnej úpravy. Vzhľadom na túto okolnosť si Všeobecný súd myslel, že nie je potrebné znovu otvoriť ústnu časť konania a založiť do spisu dokumenty uvedené vyššie v bode 51, ktoré žalobkyne predložili po skončení ústnej časti konania.
55 Po tretie treba zdôrazniť, že žalobkyne nešpecifikujú svoje tvrdenie založené na existencii diskriminácie a neuvádzajú, pre ktoré „iné vína alebo zemepisné regióny“, ktoré sa údajne nachádzajú v tej istej situácii, boli zapísané ochranné známky pozostávajúce z výrazu, ktorý tvorí „ďalší tradičný pojem“, a nie z označenia pôvodu alebo z chráneného zemepisného označenia. Pokiaľ ide konkrétne o tvrdenie žalobkýň, podľa ktorého sú všetky tradičné pojmy opisné výrazy, ktorých používanie je vyhradené určitým označeniam pôvodu, treba poznamenať, že táto okolnosť nemá vplyv na vyriešenie predmetného sporu, lebo táto výhradnosť vyplýva len z právnej úpravy týkajúcej sa vinárstva, zatiaľ čo žalobkyne sa snažia o to, aby okrem toho využívali výhradnosť nadobudnutú zápisom ochrannej známky Spoločenstva.
56 Vzhľadom na to, že posledné uvedené tvrdenia žalobkýň sa musia tiež zamietnuť, je potrebné žalobu zamietnuť.
O trovách
57 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku Všeobecného súdu je účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyne nemali vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ich na náhradu trov konania v súlade s návrhom ÚHVT.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Consejo Regulador de la Denominación de Origen Txakoli de Álava, Consejo Regulador de la Denominación de Origen Txakoli de Bizkaia a Consejo Regulador de la Denominación de Origen Txakoli de Getaria sú povinné nahradiť trovy konania.
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 17. mája 2011.
Podpisy