Vec C‑172/13

Európska komisia

proti

Spojenému kráľovstvu Veľkej Británie a Severného Írska

„Nesplnenie povinnosti členským štátom – Článok 49 ZFEÚ – Článok 31 Dohody o EHP – Daň z príjmov právnických osôb – Skupiny spoločností – Daňová úľava pre skupinu – Prenesenie strát vzniknutých dcérskej spoločnosti nerezidentovi – Podmienky – Dátum určovania konečných strát dcérskej spoločnosti nerezidenta“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 3. februára 2015

Sloboda usadiť sa – Daňová právna úprava – Daň z príjmov právnických osôb – Daňová úľava – Započítanie strát vzniknutých dcérskej spoločnosti nerezidentovi – Vnútroštátna právna úprava stanovujúca dátum určovania konečných strát uvedenej dcérskej spoločnosti – Prípustnosť

(Článok 49 ZFEÚ; Dohoda o EHP, článok 31)

Členský štát, ktorý upraví režim daňovej úľavy pre skupinu, na základe ktorého môžu byť straty vzniknuté spoločnosti odpočítané od ziskov iných spoločností v rámci tej istej skupiny, ak na rozdiel od strát, ktoré vznikli spoločnostiam rezidentom, straty spoločností nerezidentov možno zohľadniť na účely daňovej úľavy pre skupinu iba v prípade, že majú konečnú povahu, neporušil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 49 ZFEÚ a z článku 31 Dohody o Európskom hospodárskom priestore. Konečnú povahu možno v tejto súvislosti konštatovať v situácii, v ktorej na jednej strane dcérska spoločnosť nerezident vyčerpala možnosti zohľadnenia strát, ktoré existujú v štáte jej sídla, v zdaňovacom období, ktorého sa žiadosť o daňovú úľavu týkala, ako aj v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach, a na druhej strane neexistuje možnosť zohľadnenia strát dcérskej spoločnosti nerezidenta v štáte jej sídla v budúcich zdaňovacích obdobiach buď ňou samotnou, alebo tretími osobami, najmä v prípade prevodu tejto dcérskej spoločnosti na tretiu osobu. Okrem toho článok 49 ZFEÚ a článok 31 uvedenej dohody nebránia tomu, aby posúdenie konečnej povahy strát vzniknutých dcérskej spoločnosti nerezidentovi bolo vykonané s ohľadom na situáciu, ktorá nastane hneď po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom straty vznikli.

Konečnú povahu strát vzniknutých dcérskej spoločnosti nerezidentovi totiž možno konštatovať iba vtedy, ak tejto spoločnosti už neplynú žiadne príjmy v členskom štáte, v ktorom sídli. V tejto súvislosti, ak tejto dcérskej spoločnosti naďalej plynú príjmy, čo i len minimálne, existuje možnosť, že vzniknuté straty bude ešte možné započítať s budúcimi ziskami dosiahnutými v členskom štáte, v ktorom sídli. Konečnú povahu strát vzniknutých dcérskej spoločnosti nerezidentovi pritom možno preukázať, ak hneď po skončení zdaňovacieho obdobia, v ktorom uvedené straty vznikli, táto dcérska spoločnosť prestala vykonávať svoju obchodnú činnosť a previedla všetky aktíva vytvárajúce príjmy alebo sa ich zbavila.

(pozri body 21, 26, 31, 36, 37)