UZNESENIE PREDSEDU VŠEOBECNÉHO SÚDU

z 15. júla 2011

Vec T‑213/11 P(I)

Zbor zástupcov zamestnancov Európskej investičnej banky a i.

proti

Eberhardovi Bömckemu

„Odvolanie – Verejná služba – Návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na Súde pre verejnú službu – Počítanie lehoty – Omeškanie“

Predmet:      Odvolanie podané proti uzneseniu predsedu druhej komory Súdu pre verejnú službu zo 17. marca 2011, Bömcke/EIB (F‑95/10 INT, neuverejnené v Zbierke), a smerujúce k zrušeniu tohto uznesenia

Rozhodnutie:      Odvolanie sa zamieta. Zbor zástupcov zamestnancov Európskej investičnej banky, J.‑P. Bodson, E. Kourgias, M. Sutil, P. Vanhoudt a M.‑C. Heger znášajú svoje vlastné trovy konania.

Abstrakt

Úradníci – Právny prostriedok – Lehoty – Návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania na Súde pre verejnú službu – Spôsob počítania lehoty

(Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 100 ods. 2 a 3 a článok 109 ods. 1)

Článok 109 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu stanovuje, že každý návrh na vstup vedľajšieho účastníka do konania musí byť podaný najneskôr do štyroch týždňov od uverejnenia oznámenia upraveného v článku 37 ods. 2 tohto rokovacieho poriadku v Úradnom vestníku Európskej únie. Článok 100 ods. 2 a 3 Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu navyše uvádza, že ak pripadne koniec lehoty na sobotu, nedeľu alebo na oficiálny sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň a že k procesným lehotám sa pripočíta desaťdňová lehota zohľadňujúca vzdialenosť.

V súlade s ustálenou judikatúrou Súdneho dvora a Všeobecného súdu sa lehota zohľadňujúca vzdialenosť nemá považovať za samostatnú procesnú lehotu, ale za jej obyčajné predĺženie. Keď teda koniec celkovej lehoty, vrátane paušálnej lehoty zohľadňujúcej vzdialenosť, pripadne na sobotu, nedeľu alebo na oficiálny sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Nijaký rozdiel v znení príslušných ustanovení rokovacích poriadkov Súdneho dvora a Súdu pre verejnú službu neumožňuje dospieť k záveru, že článok 100 ods. 2 a 3 Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu sa má vykladať inak.

Takýto výklad okrem toho nie je v rozpore so základnými právami tým, že by obmedzoval právo na podanie právneho prostriedku a najmä právo vstúpiť do konania ako vedľajší účastník konania. Lehota na podanie právneho prostriedku má totiž kogentnú povahu, pričom takáto lehota bola zavedená s cieľom zabezpečiť jasnosť a istotu právneho postavenia a zabrániť každej diskriminácii alebo svojvoľnému zaobchádzaniu pri výkone spravodlivosti. Navyše článok 100 ods. 2 a 3 a článok 109 Rokovacieho poriadku Súdu pre verejnú službu nemôžu porušovať právo na podanie právneho prostriedku, keďže tieto ustanovenia neobmedzujú právo na podanie individuálneho právneho prostriedku a najmä právo vstúpiť do sporu ako vedľajší účastník konania do tej miery, aby bola zasiahnutá samotná podstata tohto práva. Lehota na podanie návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania, upravená v Rokovacom poriadku Súdu pre verejnú službu, umožňuje zabezpečiť spravodlivú rovnováhu medzi základným právom vstúpiť do sporu ako vedľajší účastník konania a riadnym výkonom spravodlivosti.

(pozri body 9, 10, 17, 20 a 22)

Odkaz: Súdny dvor, 15. mája 1991, Emsland‑Stärke/Komisia, C‑122/90, neuverejnený v Zbierke, bod 9; Súdny dvor, 23. januára 1997, Coen, C‑246/95, Zb. s. I‑403, bod 21; Súd prvého stupňa, 18. septembra 1997, Mutual Aid Administration Services/Komisia, T‑121/96 a T‑151/96, Zb. s. II‑1355, body 38 a 39; Súd prvého stupňa, 20. novembra 1997, Horeca‑Wallonie/Komisia, T‑85/97, Zb. s. II‑2113, body 25 a 26; Súd prvého stupňa, 13. januára 2009, SGAE/Komisia, T‑456/08, neuverejnený v Zbierke, bod 12