Vec T‑405/06

ArcelorMittal Luxembourg SA a i.

proti

Komisii Európskych spoločenstiev

„Hospodárska súťaž – Kartely – Trh Spoločenstva s nosníkmi – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie článku 65 UO po skončení platnosti Zmluvy ESUO na základe nariadenia (ES) č. 1/2003 – Právomoc Komisie – Pripísateľnosť protiprávneho správania – Premlčanie – Právo na obhajobu“

Abstrakt rozsudku

1.      Hospodárska súťaž – Kartely – Kartely podliehajúce ratione materiae a ratione temporis právnemu režimu Zmluvy ESUO – Skončenie platnosti Zmluvy ESUO

(Článok 65 ods. 1 UO; článok 81 ES; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 7 ods. 1 a článok 23 ods. 2)

2.      Akty inštitúcií – Časová pôsobnosť – Procesné predpisy – Hmotnoprávne predpisy – Rozlišovanie – Retroaktivita hmotnoprávneho ustanovenia – Podmienky

(Článok 65 ods. 1 UO; článok 305 ES; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 7 ods. 1 a článok 23 ods. 2)

3.      Hospodárska súťaž – Pravidlá Spoločenstva – Porušenia – Pripísanie – Materská spoločnosť a dcérske spoločnosti – Hospodárska jednotka – Kritériá posúdenia

(Články 81 ES a 82 ES)

4.      ESUO – Kartely – Zákaz – Porušenie – Pripísanie – Zhodnosť pravidiel vzťahujúcich sa na porušenia v článku 81 ES a článku 65 UO

(Článok 65 ods. 1 UO; článok 81 ods. 1 ES)

5.      Hospodárska súťaž – Pravidlá Spoločenstva – Porušenia – Pripísanie – Kritérium „hospodárskej kontinuity“ podniku

(Článok 65 ods. 1 UO; článok 81 ods. 1 ES)

6.      Hospodárska súťaž – Správne konanie – Premlčacia lehota v stíhaní – Prerušenie – Rozsah

(Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 25 ods. 3 a 4; všeobecné rozhodnutie č. 715/78, článok 2 ods. 1 a 2)

7.      Hospodárska súťaž – Správne konanie – Premlčacia lehota v stíhaní – Prerušenie – Žiadosť o informácie

8.      Hospodárska súťaž – Správne konanie – Premlčacia lehota v stíhaní – Prerušenie – Podanie žaloby na súde Spoločenstva

(Nariadenie Rady č. 1/2003; všeobecné rozhodnutie č. 715/78)

9.      Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rešpektovanie práva na obhajobu – Neprimeraná dĺžka správneho konania

1.      Hoci následnosť právneho rámca Zmluvy ES po právnom rámci Zmluvy ESUO spôsobila od 24. júla 2002 zmenu právnych základov, postupov a uplatniteľných hmotnoprávnych predpisov, táto zmena patrí do kontextu jednotnosti a kontinuity právneho poriadku Spoločenstva a jeho cieľov. V tejto súvislosti zriadenie a udržiavanie režimu voľnej hospodárskej súťaže, v rámci ktorého sú zabezpečené normálne podmienky hospodárskej súťaže a z ktorého vychádzajú pravidlá v oblasti kartelov medzi podnikmi, predstavuje jeden z podstatných cieľov tak Zmluvy ES, ako aj Zmluvy ESUO. V tomto kontexte, hoci pravidlá Zmluvy ESUO a Zmluvy ES upravujúce oblasť kartelov medzi podnikmi sa v určitej miere odlišujú, pojmy dohôd a zosúladených postupov v zmysle článku 65 ods. 1 UO zodpovedajú pojmom dohôd a zosúladených postupov podľa článku 81 ES a tieto dve ustanovenia boli súdom Spoločenstva vykladané rovnako. Sledovanie cieľa neskreslenej hospodárskej súťaže v oblastiach pôvodne patriacich do spoločného trhu uhlia a ocele nie je teda z dôvodu skončenia platnosti Zmluvy ESUO prerušené, keďže tento cieľ sleduje takisto v rámci Zmluvy ES tá istá inštitúcia, a to Komisia, správny orgán zodpovedný za výkon a vytváranie politiky hospodárskej súťaže vo všeobecnom záujme Spoločenstva.

Okrem toho v súlade so zásadou, ktorá je spoločná právnym poriadkom členských štátov, v prípade zmeny legislatívy je potrebné zabezpečiť, s výnimkou vyjadrenia opačnej vôle zákonodarcu, kontinuitu právnych štruktúr. Kontinuita právneho poriadku Spoločenstva a jeho cieľov, ktoré riadia jeho činnosť, si teda vyžaduje, aby Európske spoločenstvo ako nástupca Európskeho spoločenstva uhlia a ocele v rámci vlastného procesného rámca zabezpečovalo, pokiaľ ide o situácie vzniknuté podľa Zmluvy ESUO, dodržiavanie práv a povinností, ktoré vznikli eo tempore tak členským štátom, ako aj jednotlivcom podľa Zmluvy ESUO, a takisto pravidiel prijatých na jej vykonanie. Táto požiadavka platí o to viac, že skreslenie hospodárskej súťaže vyplývajúce z nedodržiavania pravidiel v oblasti kartelov medzi podnikmi môže rozšíriť svoje účinky z hľadiska času aj na obdobie po skončení platnosti Zmluvy ESUO, keď už platí Zmluva ES.

Z uvedeného vyplýva, že nariadenie č. 1/2003 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy a konkrétne jeho článok 7 ods. 1 a jeho článok 23 ods. 2 sa musia vykladať v tom zmysle, že Komisii umožňujú po 23. júli 2002 konštatovať a sankcionovať kartely medzi podnikmi realizované v oblastiach patriacich do pôsobnosti Zmluvy ESUO z hľadiska ratione materiae a ratione temporis, a to napriek tomu, že vyššie citované ustanovenia uvedeného nariadenia výslovne neuvádzajú článok 65 UO.

(pozri body 59 – 64)

2.      Hoci procesné predpisy sa vo všeobecnosti považujú za predpisy uplatniteľné na všetky spory prebiehajúce v okamihu ich nadobudnutia platnosti, neplatí to o hmotnoprávnych predpisoch. Hmotnoprávne predpisy Spoločenstva totiž musia byť na účely zabezpečenia dodržiavania zásad právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery vykladané ako pravidlá vzťahujúce sa na situácie vzniknuté pred nadobudnutím ich platnosti iba vtedy, ak z ich znenia, účelu alebo systému jasne vyplýva, že im má byť takýto účinok priznaný.

Z tohto hľadiska kontinuita právneho poriadku Spoločenstva a požiadavky týkajúce sa zásad právnej istoty a ochrany legitímnej dôvery ukladajú uplatnenie hmotnoprávnych ustanovení prijatých na základe Zmluvy ESUO na skutočnosti patriace do ich pôsobnosti z hľadiska ratione materiae a ratione temporis. Skutočnosť, podľa ktorej preto, lebo sa skončila platnosť Zmluvy ESUO, predmetný právny rámec vo chvíli, keď sa vykonáva posúdenie skutkových okolností, už viac neplatí, nemá na tento záver vplyv, keďže toto posúdenie sa týka právnej situácie definitívne vzniknutej v období, keď boli uplatniteľné hmotnoprávne ustanovenia prijaté na základe Zmluvy ESUO.

Pokiaľ ide o rozhodnutie prijaté Komisiou po skončení platnosti Zmluvy ESUO na základe článku 7 ods. 1 a článku 23 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy v nadväznosti na konanie vedené podľa tohto nariadenia, sú ustanovenia týkajúce sa právneho základu a konania prebiehajúceho až do prijatia rozhodnutia, ktoré patria medzi procesné pravidlá, tie, ktoré sú uvedené v nariadení č. 1/2003. Okrem iného, pokiaľ ide o hmotnoprávne ustanovenia, keďže toto rozhodnutie sa týka právnej situácie, ktorá definitívne vznikla pred skončením platnosti Zmluvy ESUO, pri absencii akéhokoľvek retroaktívneho účinku hmotného práva hospodárskej súťaže uplatniteľného od 24. júla 2002 predstavuje článok 65 ods. 1 UO základný uplatniteľný predpis, keďže bolo pripomenuté, že z povahy lex generalis Zmluvy ES oproti Zmluve ESUO, zakotvenej v článku 305 ES, vyplýva, že osobitný režim vychádzajúci zo Zmluvy ESUO a pravidlá prijaté na jeho vykonanie sú podľa zásady lex specialis derogat legi generali jedinými uplatniteľnými na situácie vzniknuté pred 24. júlom 2002.

(pozri body 65 – 68)

3.      Komisia je oprávnená na to, aby materskej spoločnosti skupiny spoločností adresovala rozhodnutie ukladajúce pokuty za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže jednou z jej dcérskych spoločností, a to nie z dôvodu, že materská spoločnosť podnecovala dcérsku spoločnosť, a už vôbec nie z dôvodu účasti materskej spoločnosti na porušení, ale z dôvodu, že tieto spoločnosti tvoria jediný hospodársky subjekt, čiže jeden podnik v zmysle článkov 81 ES a 82 ES vtedy, ak dotknuté podniky neurčujú svoje správanie na trhu samostatne.

V osobitnom prípade, keď materská spoločnosť vlastní 100 % základného imania svojej dcérskej spoločnosti, ktorá sa dopustila porušujúceho konania, existuje vyvrátiteľná domnienka, podľa ktorej má uvedená materská spoločnosť rozhodujúci vplyv na správanie svojej dcérskej spoločnosti, a teda predstavuje spolu s ňou jediný podnik v zmysle článku 81 ES. Materskej spoločnosti, ktorá na súde Spoločenstva namieta proti rozhodnutiu Komisie, ktorým sa jej ukladá pokuta za správanie jej dcérskej spoločnosti, teda prináleží, aby vyvrátila túto domnienku tým, že predloží dôkazy spôsobilé preukázať nezávislosť tejto dcérskej spoločnosti.

Inými slovami, aby bola preukázaná domnienka, že materská spoločnosť má rozhodujúci vplyv na konanie dcérskej spoločnosti, stačí, ak Komisia preukáže, že celé základné imanie dcérskej spoločnosti je vo vlastníctve materskej spoločnosti. V dôsledku toho môže Komisia považovať materskú spoločnosť za solidárne zodpovednú za zaplatenie pokuty uloženej jej dcérskej spoločnosti, hoci je konštatované, že uvedená materská spoločnosť sa priamo nezúčastňovala na dohodách, ibaže by táto spoločnosť preukázala, že jej dcérska spoločnosť sa na trhu správa nezávisle.

(pozri body 88, 89, 91)

4.      Rovnako ako zákaz článku 81 ods. 1 ES, aj zákaz článku 65 ods. 1 UO je adresovaný najmä „podnikom“. Pojem „podnik“ má v oboch týchto ustanoveniach rovnaký význam. V dôsledku toho pravidlá týkajúce sa pripísania zodpovednosti za porušenia článku 81 ods. 1 ES platia rovnako, aj pokiaľ ide o porušenia článku 65 ods. 1 UO.

(pozri bod 92)

5.      Spoločnosti, ktorá bola založená ako 100 %‑ná dcérska spoločnosť na pokračovanie v hospodárskych činnostiach materskej spoločnosti, môže byť pripísaná zodpovednosť ako hospodárskemu nástupcovi za porušujúce konanie materskej spoločnosti, a teda v dôsledku toho zodpovednosť za porušujúce konanie inej dcérskej spoločnosti tejto spoločnosti.

Toto pripísanie zodpovednosti sa vzhľadom na kritérium hospodárskej kontinuity zdá odôvodnené najmä v prípadoch reštrukturalizácií alebo iných zmien v rámci skupiny podnikov. V prípade prevodu všetkých hospodárskych činností alebo časti týchto činností jedného právneho subjektu na iný totiž môže byť zodpovednosť za porušovanie, ktorého sa dopustil pôvodný prevádzkovateľ v rámci predmetných činností, pripísaná novému prevádzkovateľovi, ak tento prevádzkovateľ s uvedeným prevádzkovateľom tvorí na účely uplatnenia predpisov hospodárskej súťaže hospodársku jednotku, a to aj ak pôvodný prevádzkovateľ ako právny subjekt stále existuje. Takéto uplatnenie sankcie je prípustné najmä vtedy, ak tieto subjekty boli pod kontrolou tej istej osoby a vzhľadom na tesné väzby, ktoré ich spájajú z hospodárskeho a organizačného hľadiska, uplatňovali v podstate rovnaké obchodné praktiky. To sa osobitne týka prípadu reštrukturalizácie v rámci skupiny podnikov, kde pôvodný prevádzkovateľ nemusí nevyhnutne právne zaniknúť, ale nevykonáva už na dotknutom trhu žiadnu významnú hospodársku činnosť. Keď je totiž medzi pôvodným prevádzkovateľom a novým prevádzkovateľom podniku, ktorý sa zúčastnil na karteli, štrukturálna väzba, dotknuté osoby by sa mohli, či už úmyselne alebo neúmyselne, vyhnúť zodpovednosti podľa protikartelového práva, využívajúc možnosti zmeny právneho usporiadania, ktoré majú.

Okrem iného vzhľadom na základný koncept hospodárskej jednoty nie je potrebné, aby sa Komisia rozhodla stíhať buď spoločnosť pôsobiacu v čase porušovania, alebo jej hospodárskeho nástupcu v tomto odvetví. Čo sa totiž týka činností podnikov, je právo Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže určené hospodárskym jednotkám tvoreným súborom hmotných a osobných zložiek, ktoré môžu prispieť k spáchaniu porušenia uvedeného v článku 81 ods. 1 ES a v článku 65 ods. 1 UO. Podnik teda môže zahŕňať viacero právnych subjektov. Spoločnosť môže byť vyhlásená za solidárne zodpovednú s inou spoločnosťou za zaplatenie pokuty uloženej tejto spoločnosti, ktorá sa dopustila porušovania úmyselne alebo z nedbanlivosti, pod podmienkou, že Komisia v tom istom akte preukáže, že toto porušenie mohlo byť tiež konštatované na strane spoločnosti, ktorá má za pokutu solidárne zodpovedať. Solidárnosť sa teda zdá byť normálnym dôsledkom pripísateľnosti zodpovednosti za správanie jednej spoločnosti druhej spoločnosti, najmä ak tieto dve spoločnosti vytvárajú ten istý podnik.

(pozri body 107 – 115, 117)

6.      Podľa článku 2 ods. 1 a 2 všeobecného rozhodnutia č. 715/78 o premlčaní pri stíhaní a výkone v oblasti uplatňovania zmluvy o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele [neoficiálny preklad] a článku 25 ods. 3 a 4 nariadenia č. 1/2003 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy premlčanie preruší každý úkon Komisie vykonaný s cieľom vyšetrovania alebo konania vzhľadom na porušovanie, ktorý bol oznámený aspoň jednému podniku zúčastnenému na porušovaní, a prerušenie premlčania platí vo vzťahu k všetkým podnikom, ktoré sa zúčastňovali na predmetnom porušovaní.

Pod „podnikom zúčastňujúcim sa na porušovaní“ treba chápať akýkoľvek podnik identifikovaný ako taký v rozhodnutí Komisie sankcionujúcom porušovanie. V tejto súvislosti okolnosť, že podnik nebol identifikovaný ako „zúčastňujúci sa na porušovaní“ v pôvodnom oznámení o výhradách alebo všeobecnejšie v priebehu správneho konania, do ktorého rámca zapadal úkon prerušujúci premlčanie, nie je relevantná, ak tento podnik bol neskôr ako taký identifikovaný.

Z týchto ustanovení vyplýva, že premlčanie je prerušené nielen vo vzťahu k podnikom, ktoré boli predmetom úkonu vyšetrovania alebo stíhania, ale aj vo vzťahu k tým podnikom, ktoré, zúčastňujúc sa na porušovaní, sú ešte Komisii neznáme, a preto neboli predmetom žiadneho opatrenia na vedenie konania alebo nie sú adresátmi nijakého procesného úkonu.

Okrem toho spoločnosť, ktorej môže byť pripísané porušujúce konanie inej spoločnosti, z dôvodu čoho sa sama považuje za páchajúcu takéto porušovanie, sa „zúčastňuje na porušovaní“ v zmysle týchto ustanovení.

(pozri body 143 – 146)

7.      Žiadosť o informácie zo strany Komisie smerujúca k získaniu údajov týkajúcich sa obratu podnikov, ktoré sú predmetom konania o uplatnení predpisov hospodárskej súťaže Spoločenstva, môže predstavovať úkon potrebný na stíhanie porušovania predstavujúci úkon prerušujúci premlčanie, lebo Komisii umožňuje overiť, že pokuty, ktoré zamýšľa uložiť týmto podnikom, neprevyšujú maximálnu sumu pokút povolenú v prípade porušovania predpisov hospodárskej súťaže Spoločenstva.

(pozri bod 147)

8.      Hoci vzhľadom na prerušenie premlčania v oblasti stíhania nariadenie č. 1/2003 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy a všeobecné rozhodnutie č. 715/78 o premlčaní pri stíhaní a výkone v oblasti uplatňovania zmluvy o založení Európskeho spoločenstva uhlia a ocele [neoficiálny preklad] výslovne stanovujú účinok erga omnes takého prerušenia, pokiaľ ide o pozastavenie plynutia premlčania, uvedené texty neodpovedajú na otázku, či podanie žaloby na súde Spoločenstva má ten relatívny účinok, že pozastavenie plynutia premlčania počas celej dĺžky konania platí iba vo vzťahu k podniku, ktorý je žalobcom, alebo účinok erga omnes, v prípade čoho pozastavenie plynutia premlčania počas konania platí voči všetkým podnikom, ktoré sa zúčastňovali na porušovaní, bez ohľadu na to, či podali, alebo nepodali žalobu.

Rovnako ako prerušenie premlčania, pozastavenie plynutia premlčania, ktoré predstavuje výnimku zo zásady päťročnej premlčacej lehoty, by malo byť vykladané reštriktívne. Táto zásada bráni tomu, aby mlčanie zákonodarcu mohlo byť vykladané v zmysle účinku erga omnes. Tak je to o to viac, že na rozdiel od prerušenia premlčania, ktoré smeruje k umožneniu Komisii účinne stíhať a sankcionovať porušovania predpisov hospodárskej súťaže, pozastavenie premlčania sa už z hľadiska samotnej definície týka prípadu, keď Komisia už prijala rozhodnutie. Obvykle v tomto štádiu už nie je potrebné spájať účinok erga omnes so začatím konania pred súdom Spoločenstva jedným zo sankcionovaných podnikov. Naopak, za tohto predpokladu účinok súdnych konaní inter partes a dôsledky, ktoré s tým súd Spoločenstva spojil, v zásade bránia tomu, aby žaloba podaná podnikom, ktorý je adresátom napadnutého rozhodnutia, mala akékoľvek účinky na situáciu ostatných adresátov.

Okrem toho hoci je pravda, že pravidlá hospodárskej súťaže Zmluvy sú adresované podnikom, skutočnosťou zostáva, že na účely uplatnenia a výkonu rozhodnutí Komisie v oblasti hospodárskej súťaže je potrebné označiť ako adresáta subjekt, ktorý má právnu spôsobilosť, a oznámenie o výhradách musí jednoznačne spresňovať právnickú osobu, ktorej bude možné uložiť pokutu, a musí jej byť adresované. Táto právnická osoba je dokonca jediná, ktorá môže podať žalobu proti rozhodnutiu prijatému v dôsledku správneho konania, a teda jediná, ktorá môže uplatňovať pozastavenie premlčania. Pozastavenie premlčania vyplývajúce zo začatia konaní pred súdom Spoločenstva jedným z podnikov sa teda uplatňuje na právny subjekt, ktorý je účastníkom konania, s vylúčením všetkých ostatných právnych subjektov, ktoré sú súčasťou tej istej hospodárskej jednotky.

(pozri body 151, 153 – 158)

9.      Keďže rešpektovanie práva na obhajobu má zásadný význam v správnych konaniach v oblasti politiky hospodárskej súťaže, je potrebné zabrániť, aby mohlo dôjsť k nenapraviteľnému poškodeniu týchto práv z dôvodu neprimeranej dĺžky fázy vyšetrovania a aby táto dĺžka trvania mohla brániť zabezpečeniu dôkazov smerujúcich k vyvráteniu existencie takých konaní, pre ktoré by voči dotknutým podnikom mohla byť vyvodzovaná zodpovednosť. Z tohto dôvodu sa preskúmanie prípadných prekážok výkonu práva na obhajobu nesmie obmedzovať na samotnú fázu, v ktorej dochádza k plnému uplatneniu týchto práv, teda na druhú fázu správneho konania. Posúdenie zdroja prípadného oslabenia účinnosti práva na obhajobu sa musí vzťahovať na celé konanie, opierajúc sa o celkovú dĺžku tohto konania. Okrem toho dôkazné bremeno týkajúce sa prípadného porušenia práva na obhajobu, vyplývajúceho z toho, že podnik mal ťažkosti v súvislosti s obranou proti tvrdeniam Komisie v dôsledku neprimeranej dĺžky správneho konania, znáša dotknutá osoba.

(pozri body 166, 167)