Vec T‑401/06

Brosmann Footwear (HK) Ltd a i.

proti

Rade Európskej únie

„Dumping – Dovoz obuvi so zvrškom z usne s pôvodom v Číne a vo Vietname – Štatút podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve – Individuálny prístup – Výber vzorky – Podpora sťažnosti výrobným odvetvím Spoločenstva – Definícia dotknutého výrobku – Rovnosť zaobchádzania – Ujma – Legitímna dôvera – Povinnosť odôvodnenia“

Abstrakt rozsudku

1.      Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Dumpingové rozpätie – Určenie normálnej hodnoty – Výber vzorky

(Nariadenie Rady č. 384/96, článok 9 ods. 6 a článok 17 ods. 1, 2 a 3)

2.      Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Dumpingové rozpätie – Určenie normálnej hodnoty – Dovozy z krajín s iným ako trhovým hospodárstvom uvedené v článku 2 ods. 7 písm. b) nariadenia č. 384/96 – Výber vzorky

[Nariadenie Rady č. 384/96, článok 2 ods. 7 písm. b), článok 9 ods. 6 a článok 17 ods. 1 a 3]

3.      Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Vyšetrovanie – Začatie vyšetrovania na základe sťažnosti podanej výrobným odvetvím Spoločenstva alebo v jeho mene – Podmienky

(Nariadenie Rady č. 384/96, článok 4 ods. 1, článok 5 ods. 1, 2 a 4 a článok 18 ods. 1)

4.      Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Vyšetrovanie – Definícia dotknutého výrobku – Faktory, ktoré možno zohľadniť

(Nariadenie Rady č. 384/96, článok 1 ods. 4, články 2 a 3)

5.      Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Dumpingové rozpätie – Určenie normálnej hodnoty – Výber vzorky

(Nariadenie Rady č. 384/96, článok 17 ods. 1)

6.      Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Vyšetrovanie – Spolupráca spoločnosti, ktorá sa dopustila podvodov na vnútroštátnej úrovni

(Nariadenie Rady č. 384/96)

7.      Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah – Nariadenia zavádzajúce antidumpingové clá

(Článok 253 ES)

8.      Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Ujma – Doba, ktorá sa má zohľadniť

(Nariadenie Rady č. 384/96, článok 3 ods. 2)

9.      Spoločná obchodná politika – Obrana proti dumpingovým praktikám – Ujma – Ziskové rozpätie použité na výpočet orientačnej ceny

(Nariadenie Rady č. 384/96, článok 3)

1.      Podľa znenia článku 17 ods. 1 a 3 základného antidumpingového nariadenia č. 384/96 je použitie výberu vzorky ako metódy umožňujúcej zvládnuť značné množstvo sťažovateľov, vývozcov, dovozcov, druhov výrobkov alebo transakcií obmedzením prešetrovania. Taký prístup potvrdzuje aj článok 9 ods. 6 tohto základného nariadenia, podľa ktorého výrobcovia, ktorí nie sú súčasťou vzorky, nie sú zahrnutí do prešetrovania.

Základné nariadenie však stanovuje, že ak sa uplatní takéto obmedzenie, inštitúcie Spoločenstva musia splniť dve povinnosti. Najskôr musí byť vzorka reprezentatívna v zmysle článku 17 ods. 1 a 2 uvedeného základného nariadenia. Následne článok 9 ods. 6 tohto nariadenia stanovuje, že dumpingové rozpätie stanovené pre výrobcov, ktorí nie sú súčasťou vzorky, nesmie presahovať vážené priemerné dumpingové rozpätie stanovené pre subjekty, ktoré sú súčasťou vzorky.

(pozri body 72, 73)

2.      V prípade uplatnenia techniky výberu vzorky, ako je upravená v článku 17 základného antidumpingového nariadenia č. 384/96, výrobcovia, ktorí nie sú súčasťou vzorky, nemôžu žiadať o výpočet individuálneho dumpingového rozpätia, ktoré predpokladá prijatie žiadosti o štatút podniku pôsobiaceho v trhovom hospodárstve alebo o individuálne zaobchádzanie, pokiaľ ide o krajiny dotknuté článkom 2 ods. 7 písm. b) uvedeného základného nariadenia, alebo na základe článku 17 ods. 3 tohto nariadenia. Toto posledné ustanovenie však dáva Komisii právomoc posúdiť, či vzhľadom na počet takýchto žiadostí ich preskúmanie nenáležite sťažuje jej úlohu a bráni včasnému skončeniu prešetrovania.

Z toho vyplýva, že základné antidumpingové nariadenie nepriznáva subjektom, ktoré nie sú súčasťou vzorky, bezpodmienečné právo na prospech z výpočtu individuálneho dumpingového rozpätia. Prijatie takejto žiadosti totiž závisí od rozhodnutia Komisie týkajúceho sa uplatnenia článku 17 ods. 3 tohto základného nariadenia. Okrem toho priznanie takého štatútu alebo zaobchádzania slúži podľa článku 2 ods. 7 písm. b) tohto nariadenia len na stanovenie metódy výpočtu normálnej hodnoty na účely výpočtu individuálnych dumpingových rozpätí, pričom Komisia nie je povinná skúmať žiadosti pochádzajúce od subjektov, ktoré nie sú súčasťou vzorky, pokiaľ v rámci uplatnenia článku 17 ods. 3 základného nariadenia dospeje k záveru, že výpočet takýchto rozpätí by nenáležite sťažil jej úlohu a zabránil včasnému skončeniu prešetrovania.

Uplatnenie týchto pravidiel nie je porušením zásady rovnosti zaobchádzania medzi spoločnosťami, ktoré sú súčasťou vzorky, a tými, ktoré netvoria jej súčasť, lebo tieto dve kategórie sa nachádzajú v rôznych situáciách, pretože pre prvú kategóriu spoločností Komisia musí nevyhnutne vypočítavať individuálne dumpingové rozpätie, čo predpokladá preskúmanie a akceptáciu takejto žiadosti o štatút alebo zaobchádzanie, kým v prípade druhej kategórie spoločností nie je povinná stanoviť individuálne rozpätie.

Okrem toho zásada rovnosti zaobchádzania so spoločnosťami, ktoré nie sú súčasťou vzorky, neukladá Komisii, aby sa vyjadrila ku všetkým žiadostiam, ktoré jej boli predložené, a teda aby sa na výrobcov alebo vývozcov, ktorí síce nie sú súčasťou vzorky, ale ktorým by sa taký štatút alebo také zaobchádzanie priznali, mohlo uplatniť priemerné dumpingové rozpätie tých spoločností zo vzorky, ktorým boli taký štatút alebo také zaobchádzanie priznané.

Za predpokladu, že je počet žiadostí taký veľký, že ich preskúmanie by bránilo inštitúciám Spoločenstva skončiť prešetrovanie včas, totiž inštitúcie nie sú podľa článku 17 ods. 3 základného nariadenia povinné vyjadriť sa ku všetkým žiadostiam, a to dokonca ani len na účely toho, aby v rámci spoločností neuvedených vo vzorke rozlíšili medzi tými, ktorým by sa mohli priznať taký štatút alebo také zaobchádzanie, a tými, ktorým by sa priznať nemohli, s cieľom uplatniť na ne priemerné dumpingové rozpätie spoločností zo vzorky, ktorým sa taký štatút alebo také zaobchádzanie priznali bez toho, aby bolo potrebné vypočítavať individuálne dumpingové rozpätie.

(pozri body 76 – 78, 81 – 83)

3.      Z článku 5 ods. 1 a 4 základného antidumpingového nariadenia č. 384/96 vyplýva, že ak nie je v odseku 6 tohto článku stanovené inak, antidumpingové prešetrovanie sa platne začne na základe sťažnosti podanej výrobným odvetvím Spoločenstva alebo v jeho mene. Sťažnosť sa považuje za podanú výrobným odvetvím Spoločenstva alebo v jeho mene, ak ju podporia výrobcovia Spoločenstva, ktorých celková výroba podobného výrobku predstavuje viac ako 50 % celkovej výroby podobného výrobku, ktorý bol vyrobený tou časťou výrobného odvetvia Spoločenstva, čo sťažnosť podporila alebo ju odmietla podporiť. Okrem toho výrobcovia, ktorí sťažnosť výslovne podporujú, musia predstavovať minimálne 25 % celkovej výroby podobného výrobku produkovaného výrobným odvetvím Spoločenstva.

Čo sa týka pojmu „podpora“, článok 5 ods. 2 uvedeného základného nariadenia stanovuje, že sťažnosť musí obsahovať dôkazy o existencii dumpingu, ujme a príčinnej súvislosti medzi dumpingom a ujmou. Sťažnosť musí v tejto súvislosti obsahovať určité informácie, ktoré by mali byť dostupné sťažovateľovi.

Podpora sťažnosti, ktorá bola podaná výrobným odvetvím Spoločenstva alebo v jeho mene, predstavuje teda pre sťažovateľa alebo sťažovateľov a osoby, v ktorých mene bola podaná, po prvé predloženie dôkazov, ktoré vyžaduje Komisia, aby overila, že sú splnené predpoklady na uloženie antidumpingového cla, a po druhé súhlas s podriadením sa akejkoľvek kontrole vykonávanej Komisiou s cieľom preskúmať, či predložené dôkazy zodpovedajú skutočnosti.

Pokiaľ teda výrobca Spoločenstva vyhlási, že nesúhlasí s overovaním údajov, ktoré poskytol na podporu sťažnosti, ktorá bola ním alebo v jeho mene podaná, bude jednak považovaný za výrobcu odmietajúceho spoluprácu v zmysle článku 18 ods. 1 základného nariadenia a jednak vylúčený zo skupiny výrobcov, ktorí podporujú sťažnosť v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia.

(pozri body 103 – 106)

4.      Úlohou definície dotknutého výrobku je v rámci antidumpingového prešetrovania pomôcť pri zostavení zoznamu výrobkov, na ktoré sa prípadne uloží antidumpingové clo. Na účely tohto úkonu môžu inštitúcie zohľadniť viaceré aspekty, akými sú fyzické, technické a chemické vlastnosti výrobkov, ich použitie, vzájomná zameniteľnosť, vnímanie spotrebiteľom, spôsob predaja, výroby, náklady na výrobu, kvalita a iné. Tvrdenie, že určitý výrobok sa má vylúčiť z definície dotknutého výrobku, sa teda musí opierať o argumenty preukazujúce, že inštitúcie buď vykonali nesprávne posúdenie aspektov, ktoré považovali za relevantné, alebo má uplatnenie iných relevantnejších aspektov viesť k vylúčeniu tohto výrobku z definície dotknutého výrobku.

(pozri body 131, 132)

5.      Podľa článku 17 ods. 1 základného antidumpingového nariadenia č. 384/96 spočíva odvolanie sa na výber vzorky v obmedzení prešetrovania na výber primeraného počtu strán, výrobkov alebo transakcií použitím vzoriek, ktoré sú štatisticky správne, alebo najväčšieho reprezentatívneho objemu výroby, odbytu alebo celkového vývozu, ktorý možno v rámci dostupného času primerane preskúmať. Toto ustanovenie priznáva Komisii právomoc vybrať spoločnosti z tých, ktoré sa chceli zúčastniť na vzorke a poskytli na tento účel nevyhnutné informácie. Vzhľadom na mieru voľnej úvahy, ktorú teda uvedené ustanovenie priznáva Komisii, sa musí preskúmanie súdu Spoločenstva vo vzťahu k tomuto výberu Komisie obmedziť na určenie toho, či boli dodržané príslušné procesné pravidlá, či skutočnosti, na ktorých je napadnutá voľba založená, boli správne stanovené, a či nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu týchto skutočností alebo k zneužitiu právomoci.

(pozri body 146, 147)

6.      Skutočnosť, že podnik sa dopustil podvodov na vnútroštátnej úrovni, nevyhnutne neznamená, že nespolupracuje na antidumpingovom prešetrovaní inštitúcií Spoločenstva a že v tomto rámci poskytuje nesprávne informácie. Aj keby sa dotknutý podnik dopustil podvodov na vnútroštátnej úrovni, samo osebe to neumožňuje dospieť k záveru, že ním poskytnuté údaje v rámci antidumpingového prešetrovania nie sú dôveryhodné, ak tieto údaje nemajú žiadnu spojitosť s uvedenými podvodmi.

(pozri bod 168)

7.      Nevyžaduje sa, aby odôvodnenie nariadení zavádzajúcich antidumpingové clá bližšie uvádzalo rôzne skutkové a právne okolnosti, ktoré sú niekedy veľmi početné a komplikované a ktoré sú ich predmetom, keďže tieto nariadenia patria do systematického rámca súboru opatrení, ktorého sú súčasťou. V tejto súvislosti stačí, aby bolo odôvodnenie inštitúcií Spoločenstva v nariadeniach jasné a jednoznačné. Okrem toho inštitúcie nie sú povinné vyjadriť sa ku všetkým tvrdeniam, ktoré im dotknuté subjekty predložili, stačí, ak uvedú skutočnosti a právne úvahy, ktoré majú zásadný význam v rámci štruktúry rozhodnutia.

(pozri body 180, 181)

8.      Uloženie antidumpingových ciel nepredstavuje sankciu za predchádzajúce správanie, ale obranné a ochranné opatrenie proti nekalej súťaži vyplývajúcej z dumpingových praktík. Je preto nutné viesť prešetrovanie na základe natoľko aktuálnych informácií, ako je to len možné, s cieľom stanoviť antidumpingové clá, ktoré budú vhodné na ochranu výrobného odvetvia Spoločenstva proti dumpingovým praktikám.

Ak inštitúcie Spoločenstva konštatujú, že dovozy výrobku, ktorý dovtedy podliehal kvantitatívnym obmedzeniam, narastajú po uplynutí uvedených obmedzení, môžu tento nárast zohľadniť na účely posúdenia ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Spoločenstva.

(pozri body 198, 199)

9.      Nič nezaväzuje inštitúcie Spoločenstva, aby pri stanovení ziskového rozpätia, ktoré by dosiahlo výrobné odvetvie Spoločenstva, ak by nedošlo k dumpingovému dovozu spôsobujúceho ujmu, vychádzali len z údajov týkajúcich sa dotknutého výrobku. Naopak, môžu svoje posúdenie založiť na podobných výrobkoch, ktoré sa len v širokom zmysle podobajú dotknutému výrobku. Aj keď tieto výrobky nepatria do definície dotknutého výrobku, ziskové rozpätie, ktoré výrobné odvetvie Spoločenstva dosiahlo v prípade týchto výrobkov, môže byť použité ako platný ukazovateľ ziskového rozpätia, ktoré by výrobcovia Spoločenstva dosiahli z predaja dotknutého výrobku, ak by nedošlo k dumpingovému dovozu.

(pozri bod 208)