ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA (odvolacia komora)
z 8. septembra 2009
Vec T‑404/06 P
Európska nadácia pre odborné vzdelávanie (ETF)
proti
Pii Landgren
„Odvolanie – Verejná služba – Dočasní zamestnanci – Zmluva na dobu neurčitú – Rozhodnutie o prepustení – Článok 47 písm. c) bod i) PZOZ – Povinnosť odôvodnenia – Zjavne nesprávne posúdenie – Neobmedzená právomoc – Peňažná náhrada“
Predmet: Odvolanie podané proti rozsudku Súdu pre verejnú službu Európskej únie (plénum) z 26. októbra 2006, Landgren/ETF (F‑1/05, Zb. VS s. I‑A‑1‑123, II‑A‑1‑459) a smerujúce k zrušeniu tohto rozsudku
Rozhodnutie: Odvolanie sa zamieta. Európska nadácia pre odborné vzdelávanie (ETF) znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vznikli pani P. Landgren v rámci tohto konania. Komisia Európskych spoločenstiev, vedľajší účastník konania na podporu návrhov ETF, znáša svoje vlastné trovy konania.
Abstrakt
1. Odvolanie – Prípustnosť – Vplyv vykonania rozsudku Súdu pre verejnú službu – Neexistencia
(Štatút Súdneho dvora, príloha I článok 12)
2. Úradníci – Dočasní zamestnanci – Výpoveď zmluvy na dobu neurčitú – Povinnosť odôvodnenia – Rozsah
[Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 47 písm. c) bod i)]
3. Úradníci – Dočasní zamestnanci – Výpoveď zmluvy na dobu neurčitú – Povinnosť odôvodnenia – Povinnosť starostlivosti administratívy
(Článok 253 ES; služobný poriadok úradníkov, článok 25; podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, články 11, 47 a 49)
4. Úradníci – Dočasní zamestnanci – Výpoveď zmluvy na dobu neurčitú – Povinnosť odôvodnenia – Dosah – Voľná úvaha administratívy
[Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov, článok 47 písm. c) bod i)]
5. Odvolanie – Dôvody – Preskúmanie posúdenia dôkazov, ktoré vykonal Súd pre verejnú službu, Súdom prvého stupňa – Vylúčenie okrem prípadov skreslenia
(Štatút Súdneho dvora, príloha I článok 11)
1. Keďže podľa článku 12 prílohy I Štatútu Súdneho dvora nemá odvolanie na Súd prvého stupňa odkladný účinok, samotná skutočnosť, že inštitúcia, ktorej akt bol zrušený, prijala opatrenia, aby splnila povinnosti vyplývajúce z rozsudku Súdu pre verejnú službu neznamená, že sa vzdala práva podať odvolanie. V každom prípade vzdanie sa práva podať odvolanie môže vzhľadom na to, že jeho následkom je zánik práva, vyvolať neprípustnosť odvolania len za predpokladu, že toto vzdanie sa práva možno konštatovať jasne a bezpodmienečne.
(pozri bod 80)
2. Predmetom povinnosti odôvodnenia je jednak poskytnúť dotknutej osobe dostatočné podklady na to, aby zistila, či je rozhodnutie dôvodné, alebo či má vady, ktoré by umožnili napadnúť jeho zákonnosť a jednak umožniť súdu vykonať preskúmanie zákonnosti rozhodnutia. Rozhodnutie, ktoré nie je vôbec odôvodnené tak z hľadiska jeho textu samotného, ako aj z hľadiska prvkov týkajúcich sa jeho znenia alebo kontextu, ktoré súviseli s jeho prijatím, nemôže byť totiž predmetom preskúmania vnútornej zákonnosti súdom, a to bez ohľadu na rozsah tohto preskúmania. Pokiaľ by pre autora rozhodnutia neexistovala povinnosť uviesť dôvody, ktoré viedli k jeho prijatiu, spôsobilosť súdu splniť poslanie, ak mu je zverené, spočívajúce v preskúmaní vnútornej zákonnosti aktov, ktoré sú mu predložené, ako aj súdna ochrana priznaná jednotlivcovi, by tak boli ohrozené a záviseli by na úvahe autora uvedeného rozhodnutia. Požiadavka, aby inštitúcia uvádzala dôvody svojich rozhodnutí, je teda neoddeliteľná od existencie právomoci súdu preskúmať dôvodnosť týchto rozhodnutí, ktorá musí byť v spoločenstve práva zaručená za rovnocenných podmienok každej osobe podliehajúcej súdnej právomoci, ktorá vykonáva svoje právo na súdnu ochranu.
Súd prvého stupňa teda nemôže dospieť k záveru, že neexistuje žiadna povinnosť orgánu oprávneného uzatvárať pracovné zmluvy odôvodniť rozhodnutia o výpovedi zmlúv dočasných zamestnancov na dobu neurčitú z dôvodu, že v tejto situácii je uvedený orgán povinný splniť len podmienky týkajúce sa výpovednej doby stanovené v článku 47 písm. c) bode i) podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov.
(pozri body 108 – 110)
Odkaz: Súdny dvor, 26. novembra 1981, Michel/Parlament, 195/80, Zb. s. 2861, bod 22 a tam citovaná judikatúra
3. Povinnosť odôvodnenia každého rozhodnutia negatívne ovplyvňujúceho úradníka stanovená v článku 25 služobného poriadku, ktorý len prevzal všeobecnú povinnosť zakotvenú v článku 253 ES, je základnou zásadou práva Spoločenstva, od ktorej je možné sa odchýliť len z naliehavých dôvodov. Táto povinnosť prispieva k zabezpečeniu práva na účinnú súdnu ochranu, všeobecnej zásady práva Spoločenstva vyplývajúcej z ústavných tradícií spoločných pre členské štáty, ktorá bola zakotvená v článkoch 6 a 13 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a ktorá bola znovu potvrdená v článku 47 Charty základných práv Európskej únie.
Výnimka z tejto všeobecnej a základnej zásady povinnosti administratívy odôvodniť svoje rozhodnutia, najmä tie, ktoré nepriaznivo zasahujú do právneho postavenia, môže vyplývať len z výslovnej a jednoznačnej vôle normotvorcu Spoločenstva, ktorá nie je v tomto zmysle vo všeobecných ustanoveniach článku 25 služobného poriadku a článku 11 Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev vyjadrená. Samotná skutočnosť, že podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov výslovne vo svojom článku 47 nestanovujú, pokiaľ ide o skončenie pracovného pomeru dočasných zamestnancov, že rozhodnutia prijaté na základe tohto ustanovenia treba odôvodniť, nemôže mať za následok vylúčenie uplatnenia článku 25 služobného poriadku.
V prípade neexistencie takejto povinnosti odôvodnenia by súd Spoločenstva nemohol riadne vykonávať svoju kontrolu, hoci obmedzenú, zatiaľ čo administratíva by mohla v konečnom dôsledku slobodne a svojvoľne rozhodovať o osude dočasného zamestnanca, a to aj keď má príslušný orgán povinnosť pri rozhodovaní o postavení zamestnanca, v rámci posúdenia záujmu služby, zohľadniť všetky skutočnosti, ktoré môžu byť pre toto rozhodnutie určujúce, predovšetkým však záujem príslušného zamestnanca. Uvedené totiž vyplýva z toho, že administratíva je povinná dodržiavať povinnosť starostlivosti, ktorá je výsledkom rovnováhy vzájomných práv a povinností, ktorú služobný poriadok a analogicky podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov vytvorili vo vzťahoch medzi verejným orgánom a jeho zamestnancami.
(pozri body 148 – 150, 153 a 160)
Odkaz: Súdny dvor, 13. marca 2007, Unibet, C‑432/05, Zb. s. I‑2271, bod 37 a tam citovaná judikatúra; Súd prvého stupňa, 12. decembra 2000, Dejaiffe/ÚHVT, T‑223/99, Zb. VS s. I‑A‑277, II‑1267, bod 53 a tam citovaná judikatúra; Súd prvého stupňa, 6. júla 2004, Huygens/Komisia, T‑281/01, Zb. VS s. I‑A‑203, II‑903, bod 105 a tam citovaná judikatúra
4. Aj keď platí, že služobný poriadok priznáva úradníkom väčšiu stabilitu zamestnania, lebo podmienky ukončenia služobného pomeru na úkor dotknutej osoby sú striktne obmedzené, menej stabilná povaha zamestnania dočasného zamestnanca sa nemení povinnosťou odôvodnenia uloženou orgánu oprávnenému uzatvárať pracovné zmluvy v prípade výpovede zmlúv dočasných zamestnancov na dobu neurčitú.
Táto povaha totiž vyplýva najmä zo širokej miery voľnej úvahy, ktorá prináleží tomuto orgánu v prípade výpovede zmluvy dočasného zamestnanca na dobu neurčitú v súlade s článkom 47 písm. c) bodom i) podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov a pri dodržaní výpovednej doby stanovenej v zmluve, pričom preskúmanie súdom Spoločenstva sa preto musí obmedziť na overenie toho, či nedošlo k zjavne nesprávnemu posúdeniu alebo zneužitiu právomoci.
Táto široká miera voľnej úvahy nielenže zďaleka neodôvodňuje možnosť zbaviť administratívu povinnosti odôvodňovať svoje rozhodnutia v tejto oblasti, ale naopak zväčšuje nutnosť dodržiavania podstatnej formálnej náležitosti, ktorou je povinnosť odôvodnenia. Ak inštitúcia Spoločenstva disponuje širokou mierou voľnej úvahy, má kontrola dodržiavania záruk, ktoré právny poriadok Spoločenstva stanovuje pre správne konania, zásadný význam. K týmto zárukám patrí predovšetkým povinnosť príslušnej inštitúcie starostlivo a nezaujato preskúmať všetky relevantné aspekty konkrétneho prípadu a dostatočne odôvodniť svoje rozhodnutie.
(pozri body 161 – 163)
Odkaz: Súdny dvor, 26. februára 1981, de Briey/Komisia, 25/80, Zb. s. 637, bod 7; Súdny dvor, 21. novembra 1991, Technische Universität München, C‑269/90, Zb. s. I‑5469, bod 14; Súdny dvor, 22. novembra 2007, Španielsko/Lenzing, C‑525/04 P, Zb. s. I‑9947, bod 58; Súdny dvor, 6. novembra 2008, Holandsko/Komisia, C‑405/07 P, Zb. s. I‑8301, bod 56; Súd prvého stupňa, 28. januára 1992, Speybrouck/Parlament, T‑45/90, Zb. s. II‑33, body 97 a 98; Súd prvého stupňa, 17. marca 1994, Hoyer/Komisia, T‑51/91, Zb. VS s. I‑A‑103, II‑341, bod 27; Súd prvého stupňa, 17. marca 1994, Smets/Komisia, T‑52/91, Zb. VS s. I‑A‑107, II‑353, bod 24
5. Posúdenie dôkaznej sily dokumentu Súdom pre verejnú službu v zásade nepodlieha v rámci odvolania kontrole Súdu prvého stupňa, lebo z článku 11 prílohy I Štatútu Súdneho dvora vyplýva, že odvolanie sa obmedzuje na právne otázky. Súd pre verejnú službu je tak jediný príslušný na posúdenie sily, ktorú treba prisúdiť dôkazom, ktoré mu boli predložené. Toto posúdenie teda nepredstavuje s výnimkou prípadu skreslenia dôkazov pred Súdom pre verejnú službu právnu otázku predloženú súdu rozhodujúcemu o odvolaní.
(pozri bod 198)
Odkaz: Súdny dvor, 2. októbra 2003, Salzgitter/Komisia, C‑182/99 P, Zb. s. I‑10761, bod 43; Súdny dvor, 25. januára 2007, Sumitomo Metal Industries a Nippon Steel/Komisia, C‑403/04 P a C‑405/04 P, Zb. s. I‑729, body 38 až 40