ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (deviata komora)
z 12. novembra 2014 (*)
„Ochranná známka Spoločenstva – Námietkové konanie – Prihláška obrazovej ochrannej známky Spoločenstva LOVOL – Slovná a obrazová ochranná známka Spoločenstva a skoršie národné obrazové ochranné známky VOLVO – Relatívny dôvod zamietnutia – Neoprávnene získaný prospech z rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena skoršej ochrannej známky – Článok 8 ods. 5 nariadenia (ES) č. 207/2009“
Vo veci T‑524/11,
Volvo Trademark Holding AB, so sídlom v Göteborgu (Švédsko), v zastúpení: M. Treis, advokát,
žalobkyňa,
proti
Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT), v zastúpení: P. Geroulakos, splnomocnený zástupca,
žalovanému,
ďalší účastník konania pred odvolacím senátom ÚHVT a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom:
Hebei Aulion Heavy Industries Co., Ltd, so sídlom v Zhangjiakou (Čína), v zastúpení: A. Alejos Cutuli, advokát,
ktorej predmetom je žaloba podaná proti rozhodnutiu prvého odvolacieho senátu ÚHVT z 19. júla 2011 (vec R 1870/2010‑1) týkajúcemu sa námietkového konania medzi spoločnosťami Volvo Trademark Holding AB a Hebei Aulion Heavy Industries Co., Ltd,
VŠEOBECNÝ SÚD (deviata komora),
v zložení: predseda komory G. Berardis, sudcovia O. Czúcz (spravodajca) a A. Popescu,
tajomník: J. Weychert, referentka,
so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Všeobecného súdu 30. septembra 2011,
so zreteľom na vyjadrenie ÚHVT k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 31. januára 2012,
so zreteľom na vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 20. januára 2012,
so zreteľom na repliku podanú do kancelárie Všeobecného súdu 29. mája 2012,
so zreteľom na dupliku vedľajšieho účastníka konania podanú do kancelárie Všeobecného súdu 10. augusta 2012,
so zreteľom na uznesenie z 27. marca 2014 týkajúce sa spojenia vecí T‑524/11 a T‑525/11 na účely ústnej časti konania,
po pojednávaní z 2. apríla 2014,
vyhlásil tento
Rozsudok
Okolnosti predchádzajúce sporu
1 Vedľajší účastník konania, spoločnosť Hebei Aulion Heavy Industries Co., Ltd., podala 20. apríla 2006 na Úrad pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT) prihlášku ochrannej známky Spoločenstva podľa nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146) v znení zmien a doplnení [nahradeného nariadením Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 78, s. 1)].
2 Prihláška ochrannej známky bola podaná na zápis tohto obrazového označenia:
3 Výrobky uvedené v prihláške patria do tried 7 a 12 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a pre každú z týchto tried zodpovedajú tomuto opisu:
– trieda 7: „žacie stroje; poľnohospodárske stroje, cestné valce; rýpadlá; nakladače; buldozéry; betónové miešačky (stroje); žeriavy; obilné mláťačky; presadzovače ryže“,
– trieda 12: „automobily; vozidlá na poľnohospodárske využitie; motocykle; koľajové žeriavy; mikrolitrážne automobily (kabínové skútre); bicykle; elektromobily; elektromotory a motory pre pozemné vozidlá; vidlicové stohovacie alebo nakladacie vozíky; miešače betónovej zmesi; traktory“.
4 Prihláška ochrannej známky Spoločenstva bola zverejnená 25. septembra 2006 vo Vestníku ochranných známok Spoločenstva č. 39/2006.
5 Dňa 21. decembra 2006 podala žalobkyňa, spoločnosť Volvo Trademark Holding AB, na základe článku 42 nariadenia č. 40/94 (teraz článok 41 nariadenia č. 207/2009) námietku proti zápisu prihlasovanej ochrannej známky pre výrobky uvedené v bode 3 vyššie.
6 Námietka sa zakladala na existencii týchto skorších ochranných známok:
– slovná ochranná známka Spoločenstva VOLVO, zapísaná 20. júna 2005 pod číslom 2 361 087, označujúca výrobky a služby patriace do tried 1 až 9, 11, 12, 14, 16 až 18, 20 až 22, 24 až 28 a 33 až 42,
– prihláška obrazovej ochrannej známky Spoločenstva zobrazenej nižšie, označujúcej výrobky a služby patriace do tried 1 až 4, 6, 7, 9, 11, 12, 14, 16, 18, 25, 28, 35 až 39 a 41, podaná 30. augusta 2001:
– národná obrazová ochranná známka zobrazená nižšie, zapísaná v Spojenom kráľovstve pod číslom 747 361 a označujúca výrobky patriace do triedy 12:
– národná obrazová ochranná známka zobrazená nižšie, zapísaná v Spojenom kráľovstve pod číslom 1 408 143 a označujúca výrobky patriace do triedy 7:
7 Dôvody uvedené na podporu námietky boli dôvody upravené v článku 8 ods. 1 písm. b) a článku 8 ods. 5 nariadenia č. 40/94 [teraz článok 8 ods. 1 písm. b) a článok 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009].
8 Rozhodnutím z 3. septembra 2010 námietkové oddelenie zamietlo námietku v celom jej rozsahu z dôvodu, že kolidujúce ochranné známky nevykazovali dostatočný stupeň podobnosti so zreteľom na požiadavky článku 8 ods. 1 písm. b) a článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009.
9 Dňa 27. septembra 2010 podala žalobkyňa proti rozhodnutiu námietkového oddelenia odvolanie na ÚHVT na základe článkov 58 až 64 nariadenia č. 207/2009.
10 Rozhodnutím z 19. júla 2011 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) prvý odvolací senát ÚHVT potvrdil rozhodnutie námietkového oddelenia a zamietol odvolanie podané žalobkyňou. Tento odvolací senát konštatoval, že miera pozornosti príslušnej skupiny verejnosti je osobitne vysoká najmä z dôvodu ceny dotknutých výrobkov a ich vysokého technického charakteru. Okrem toho uviedol, že kolidujúce označenia sú rozdielne. Medzi označeniami nemôže teda existovať pravdepodobnosť zámeny v zmysle článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009. Navyše napriek tomu, že pripustil, že minimálny stupeň podobnosti môže byť nižší v prípade uplatnenia článku 8 ods. 5 uvedeného nariadenia, konštatoval, že vzhľadom na skutočnosť, že označenia sú rozdielne, podmienka podobnosti nie je splnená.
Návrhy účastníkov konania
11 V žalobe žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
– vyhlásil, že žaloba je prípustná,
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– zamietol prihlášku ochrannej známky LOVOL,
– zaviazal vedľajšieho účastníka konania na náhradu trov konania, ktoré jej vznikli v tomto konaní a v konaní pred ÚHVT.
12 Žalobkyňa na pojednávaní vyhlásila, že berie späť svoj tretí žalobný návrh.
13 ÚHVT navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zamietol žalobu,
– zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.
14 Vedľajší účastník konania navrhuje, aby Všeobecný súd:
– zrušil napadnuté rozhodnutie,
– zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.
Právny stav
15 Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza jediný žalobný dôvod založený na porušení článku 8 ods. 5 písm. b) nariadenia č. 207/2009.
16 Podľa článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009:
„… na základe námietky majiteľa skoršej ochrannej známky v zmysle odseku 2 ochranná známka, o ktorej zápis sa žiada, nebude zapísaná, ak je zhodná alebo podobná so skoršou ochrannou známkou a má byť zapísaná pre tovary alebo služby, ktoré nie sú podobné s tovarmi alebo službami, pre ktoré je skoršia ochranná známka zapísaná, kde v prípade skoršej ochrannej známky Spoločenstva má táto ochranná známka v [Európskej únii] dobré meno a v prípade skoršej národnej ochrannej známky ochranná známka má dobré meno v príslušnom členskom štáte a tam, kde používanie bez náležitého dôvodu ochrannej známky, o ktorej zápis sa žiada, by neprávom v rozpore s dobrými mravmi využívalo alebo narúšalo rozlišovaciu spôsobilosť alebo poškodzovalo dobré meno skoršej ochrannej známky“.
17 Ak dôjde k zásahom do práv z ochrannej známky v zmysle článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009, tieto zásahy sú dôsledkom určitého stupňa podobnosti medzi skoršou a neskoršou ochrannou známkou, pre ktoré si príslušná skupina verejnosti priblíži tieto dve ochranné známky, t. j. vytvorí si medzi nimi určitú súvislosť, avšak si ich nezamieňa [rozsudok z 12. marca 2009, Antartica/ÚHVT, C‑320/07 P, Zb., EU:C:2009:146, bod 43; rozsudok zo 14. decembra 2012, Bimbo/ÚHVT – Grupo Bimbo (GRUPO BIMBO), T‑357/11, Zb., EU:T:2012:696, bod 29; pozri tiež analogicky rozsudok z 27. novembra 2008, Intel Corporation, C‑252/07, Zb., EU:C:2008:655, bod 30].
18 Uplatnenie článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009 sa viaže na tri podmienky, a to po prvé na zhodnosť alebo podobnosť kolidujúcich ochranných známok, po druhé na existenciu dobrého mena skoršej ochrannej známky uvádzanej na podporu námietky a po tretie na existenciu nebezpečenstva, že bezdôvodné používanie prihlasovanej ochrannej známky môže neoprávnene využívať rozlišovaciu spôsobilosť alebo dobré meno skoršej ochrannej známky alebo jej spôsobiť ujmu. Tieto tri podmienky sú kumulatívne a neexistencia jednej z nich postačuje na to, aby sa uvedené ustanovenie neuplatnilo [rozsudok z 27. septembra 2011, El Jirari Bouzekri/ÚHVT – Nike International (NC NICKOL), T‑207/09, Zb., EU:T:2011:537, bod 29; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok z 25. mája 2005, Spa Monopole/ÚHVT – Spa‑Finders Travel Arrangements (SPA‑FINDERS), T‑67/04, Zb., EU:T:2005:179, bod 30, a z 27. novembra 2007, Gateway/ÚHVT – Fujitsu Siemens Computers (ACTIVY Media Gateway), T‑434/05, Zb., EU:T:2007:359, bod 57].
19 V prejednávanej veci odvolací súd konštatoval, že príslušným územím je celé územie Únie a že príslušnú skupinu verejnosti tvorí široká verejnosť a zároveň špecializovaná verejnosť, ktorá sa zaujíma o odborné stroje a vozidlá. Vzhľadom na povahu výrobkov a ich cenu je miera pozornosti verejnosti pri výbere výrobkov vysoká. Tieto zistenia žalobkyňa nespochybňuje.
20 Žalobkyňa však nesúhlasí s tvrdením odvolacieho senátu, podľa ktorého prihlášku ochrannej známky LOVOL nemožno zamietnuť na základe článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009, pretože kolidujúce označenia sú rozdielne a jedna z kumulatívnych podmienok uplatnenia uvedeného článku nie je splnená.
O podobnosti označení
21 Podľa judikatúry kritériá, ktoré treba zohľadniť pri posúdení podobnosti medzi dotknutými ochrannými známkami, sú tie isté ako v prípade zamietnutia zápisu prihlasovanej ochrannej známky z dôvodu pravdepodobnosti zámeny podľa článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 a v prípade zamietnutia z dôvodu poškodenia dobrého mena skoršej ochrannej známky podľa článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009 (rozsudok NC NICKOL, už citovaný v bode 18 vyššie, Zb., EU:T:2011:537, bod 31). V týchto dvoch prípadoch, v ktorých možno zamietnuť zápis prihlasovanej ochrannej známky, podmienka podobnosti medzi dvoma označeniami predpokladá najmä existenciu podobných prvkov z vizuálneho, fonetického alebo koncepčného hľadiska, takže pokiaľ ide o príslušnú skupinu verejnosti, medzi dotknutými ochrannými známkami existuje aspoň čiastočná zhoda z jedného alebo viacerých relevantných hľadísk (rozsudky ACTIVY Media Gateway, už citovaný v bode 18 vyššie, Zb., EU:T:2007:359, bod 35, a NC NICKOL, už citovaný v bode 18 vyššie, Zb., EU:T:2011:537, bod 31; pozri tiež analogicky rozsudok z 23. októbra 2003, Adidas‑Salomon a Adidas Benelux, C‑408/01, Zb., EU:C:2003:582, body 28 a 30 a citovanú judikatúru).
22 Posúdenie podobnosti dotknutých ochranných známok z vizuálneho, fonetického alebo koncepčného hľadiska sa má zakladať na celkovom dojme, ktorý tieto ochranné známky vyvolávajú s prihliadnutím najmä na ich rozlišujúce a prevládajúce prvky [rozsudky z 11. novembra 1997, SABEL, C‑251/95, Zb., EU:C:1997:528, bod 23; z 9. júla 2003, Laboratorios RTB/ÚHVT – Giorgio Beverly Hills (GIORGIO BEVERLY HILLS), T‑162/01, Zb., EU:T:2003:199, bod 39, a z 24. novembra 2005, Simonds Farsons Cisk/ÚHVT – Spa Monopole (KINJI by SPA), T‑3/04, Zb., EU:T:2005:418, bod 38].
23 V súlade s už citovanou judikatúrou v bode 17 vyššie treba preto preskúmať, či kolidujúce ochranné známky vykazujú dostatočný stupeň podobnosti, ktorý môže viesť dotknutú skupinu verejnosti k tomu, že si priblíži tieto dve ochranné známky, t. j. vytvorí si medzi nimi určitú súvislosť, ale si ich nezamieňa.
– O vizuálnom hľadisku porovnania
24 V napadnutom rozhodnutí odvolací senát najprv porovnal prihlasovanú ochrannú známku so slovnou ochrannou známkou VOLVO a slovným prvkom uvedeným v skorších obrazových ochranných známkach. Konštatoval, že kolidujúce označenia majú spoločné štyri písmená z piatich v úplne rozdielnom poradí. Okrem toho sa označenia odlišujú svojimi jednotlivými začiatočnými písmenami „v“ a „l“ a svojimi prvými slabikami „vol“ a „lo“. Navyše je veľmi málo pravdepodobné, že by priemerný spotrebiteľ dôkladne analyzoval jednotlivé slabiky, aby si vytvoril nové slovo a spojil si tak „lovol“ s „volvo“. Napokon odvolací senát usúdil, že grafické prvky v prihlasovanej ochrannej známke sú bežné a nepredstavujú rozlišujúci prvok, ktorý by bol prevládajúci alebo by ovplyvňoval vizuálne vnímanie označení spotrebiteľom. Okrem toho slovný prvok skorších ochranných známok je zobrazený bielymi písmenami na čiernom podklade, zatiaľ čo napadnutá ochranná známka je zobrazená čiernymi písmenami. Na základe toho odvolací senát dospel k záveru, že kolidujúce označenia sú z vizuálneho hľadiska rozdielne.
25 Žalobkyňa sa vo svojej argumentácii obmedzuje len na porovnanie slovného prvku ochrannej známky LOVOL so slovnou ochrannou známkou VOLVO. Tvrdí, že obe označenia obsahujú päť písmen a skladajú sa z podobnej kombinácie písmen „v“, „o“ a „l“. Keďže veľké písmená „V“ a „L“ tvorí uhol, ich geometrická štruktúra je rovnaká. Ochranné známky majú rovnakú postupnosť samohlások „o“ a „o“ a rovnakú postupnosť spoluhlások, konkrétne „v“, „l“ a „v“ v prípade jednej ochrannej známky, a „l“, „v“ a „l“ v prípade druhej ochrannej známky. Napokon obe ochranné známky charakterizujú slabiky „vol“ a „vo“ alebo ich opačné poradie.
26 Po prvé treba zdôrazniť, že začiatok kolidujúcich označení je odlišný, keďže prihlasovaná ochranná známka začína písmenom „l“, zatiaľ čo prvým písmenom ochrannej známky VOLVO je „v“. Podľa judikatúry spotrebiteľ pritom obyčajne pripisuje väčšiu dôležitosť začiatočnej časti slov [pozri analogicky rozsudok zo 17. marca 2004, El Corte Inglés/ÚHVT – González Cabello (MUNDICOR), T‑183/02 a T‑184/02, Zb., EU:T:2004:79, bod 81].
27 Po druhé, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého prvá slabika ochrannej známky LOVOL predstavuje opačné poradie „vol“, treba uviesť, že konkrétne neuvádza nijaký jazyk Únie, podľa pravidiel ktorého možno ochrannú známku LOVOL rozdeliť na slabiky „lov“ a „ol“. Naopak podľa pravidiel anglického, nemeckého, francúzskeho, talianskeho, španielskeho, poľského, holandského a maďarského jazyka výraz „lovol“ možno rozdeliť na slabiky „lo“ a „vol“. Aj za predpokladu, že by v niektorom jazyku Únie bola prvá slabika „lov“, žalobkyňa na podporu svojho tvrdenia, podľa ktorého sa bude priemerný spotrebiteľ prikláňať k rozdeleniu krátkeho bezvýznamného výrazu a čítať jeho prvú slabiku v opačnom význame, nepredložila nijaké dôkazy.
28 Vzhľadom na túto skutočnosť sa žalobkyňa nemôže v tejto súvislosti platne odvolávať na rozsudky z 11. júna 2009, Hedgefund Intelligence/ÚHVT – Hedge Invest (InvestHedge) (T‑67/08, Zb., EU:T:2009:198), a z 25. júna 2010, MIP Metro/ÚHVT – CBT Comunicación Multimedia (Metromeet) (T‑407/08, Zb., EU:T:2010:256).
29 V rozsudku InvestHedge Súd prvého stupňa skúmal podobnosť medzi obrazovými ochrannými známkami obsahujúcimi slovné prvky „invest“ a „hedge“. Konštatoval, že každé z dotknutých označení sa skladá z dvoch rovnakých jasne rozpoznateľných prvkov, pretože v skoršej ochrannej známke boli oddelené medzerou a v prihlasovanej ochrannej známke sa jasne oddeľovali použitím veľkých písmen „I“ a „H“. Takéto usporiadanie umožňuje ich okamžité rozdelenie na dve odlišné časti, a to na „invest“ a „hedge“, ktoré sú rovnaké. Za týchto okolností Súd prvého stupňa usúdil, že samotné prehodenie poradia prvkov ochrannej známky nemôže viesť k záveru o neexistencii podobnosti z vizuálneho hľadiska (rozsudok InvestHedge, už citovaný v bode 28 vyššie, Zb., EU:T:2009:198, bod 35).
30 V rozsudku Metromeet Všeobecný súd tiež skúmal podobnosť z vizuálneho hľadiska medzi ochrannými známkami meeting metro a Metromeet. Konštatoval, že prihlasovaná ochranná známka sa skladá z dvoch prvkov, a síce „metro“ a „meet“, ktoré sa v skoršej slovnej ochrannej známke nachádzajú v opačnom poradí, pričom slovo „meeting“ môže príslušná verejnosť ľahko považovať za gerundium slova „meet“. Pripomenul, že samotné prehodenie poradia prvkov ochrannej známky neumožňuje dospieť k záveru o neexistencii podobnosti z vizuálneho hľadiska (rozsudok Metromeet, už citovaný v bode 28 vyššie, Zb., EU:T:2010:256, body 37 a 38).
31 V prejednávanej veci však na rozdiel od vecí, v ktorých boli vyhlásené rozsudky InvestHedge, už citovaný v bode 28 vyššie (Zb., EU:T:2009:198) a Metromeet, už citovaný v bode 28 vyššie (Zb., EU:T:2010:256), označenia VOLVO a LOVOL sa neskladajú z výrazov, ktoré majú pre príslušnú skupinu verejnosti odlišný a zrozumiteľný význam. Ani podľa usporiadania písmen v prihlasovanej ochrannej známke LOVOL si nemožno myslieť, že priemerný spotrebiteľ si ho rozdelí a bude vnímať obe slabiky oddelene. Navyše, aj za predpokladu, že by si priemerný spotrebiteľ takéto rozdelenie urobil, nemožno si v rozpore s bežným postupom pri čítaní latinskej abecedy myslieť, že si prečíta prvé tri písmená „l“, „o“ a „v“ v opačnom poradí ako „vol“.
32 Z toho vyplýva, že tvrdenia žalobkyne založené na rozsudkoch InvestHedge, už citovanom v bode 28 vyššie (Zb., EU:T:2009:198) a Metromeet, už citovanom v bode 28 vyššie (Zb., EU:T:2010:256), treba zamietnuť z dôvodu zistených odlišností medzi skutkovými okolnosťami vo veciach, v ktorých boli vyhlásené uvedené rozsudky, na jednej strane a skutkovými okolnosťami v tejto veci na druhej strane.
33 Po tretie treba zdôrazniť, že aj pri rýchlom prečítaní oboch označení si priemerný spotrebiteľ neurobí nijakú spojitosť, pretože prvé, ako aj posledné písmená kolidujúcich označení sú odlišné a prihlasovaná ochranná známka okrem toho obsahuje dve písmená „l“, zatiaľ čo ochranná známka VOLVO obsahuje dve písmená „v“.
34 Po štvrté je nesporné, že sa kolidujúce označenia skladajú z písmen „vol“. V skoršej slovnej ochrannej známke sa však tieto tri písmená nachádzajú na začiatku, zatiaľ čo v prihlasovanej ochrannej známke sa nachádzajú na konci.
35 Po piate žalobkyňa nemôže ani jedno tvrdenie platne zakladať na údajnej podobnosti veľkých písmen „L“ a „V“. Priemerný spotrebiteľ by mal totiž inštinktívne rozlišovať písmená latinskej abecedy a v prejednávanej veci bude vnímať rozdiely, ktorými sa odlišujú uvedené písmená aj vzhľadom na skutočnosť, že kolidujúce označenia sú relatívne krátke.
36 Vzhľadom na to treba zdôrazniť, že obrazové prvky, ktoré tvoria skoršie obrazové ochranné známky, sa ešte viac odlišujú od prvkov prihlasovanej ochrannej známky a že žalobkyňa v každom prípade neuvádza ani jedno tvrdenie týkajúce sa uvedených rozdielov medzi ochrannými známkami v kontexte porovnania z vizuálneho hľadiska.
37 Vzhľadom na tieto úvahy samotná skutočnosť, že kolidujúce označenia obsahujú písmená „v“, „l“ a „o“ a že zahŕňajú kombináciu písmen „vol“, nepostačuje na to, aby si príslušná skupina verejnosti priblížila uvedené označenia na základe vizuálneho vnímania. Nejde teda o podobnosť z vizuálneho hľadiska, ktorú možno zohľadniť podľa článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009.
38 Vzhľadom na tieto skutočnosti treba potvrdiť konštatovanie odvolacieho senátu, podľa ktorého sú dotknuté označenia z vizuálneho hľadiska rozdielne.
– O fonetickom hľadisku porovnania
39 Pokiaľ ide o porovnanie označení z fonetického hľadiska, odvolací senát konštatoval, že samotná skutočnosť, že kolidujúce ochranné známky majú rovnaký počet slabík, nie je nijako osobitne dôležitá. Vzhľadom však na rozdielne „zvukové znenia“ oboch slabík kolidujúcich ochranných známok, sú tieto znenia z fonetického hľadiska rozdielne.
40 Žalobkyňa uvádza, že ochranné známky VOLVO a LOVOL sú si z fonetického hľadiska podobné. Tvrdí, že výslovnosť kolidujúcich ochranných známok charakterizujú slabiky „vol“, „vo“ a „lov“, ktoré sú si do značnej miery podobné. Obe označenia majú spoločnú opakovanú samohlásku „o“, ktorá prevláda pri výslovnosti označenia, ako aj spoluhlásky „l“ a „v“, ktorých výslovnosť zostáva tlmená.
41 Treba uviesť, že žalobkyňa sa nemôže platne odvolávať na to, že obe ochranné známky sa skladajú len zo slabík „vol“, „vo“ a „lov“, pretože prihlasovanou ochrannou známkou nie je LOVVOL, ale LOVOL. Okrem toho treba pripomenúť, že žalobkyňa neuvádza nijaký jazyk Únie, v ktorom by bol výraz LOVOL rozdelený na slabiky „lov“ a „ol“. Naopak podľa gramatických pravidiel v jazykoch, ktoré boli spresnené v bode 27 vyššie, sa prihlasovaná ochranná známka skladá zo slabík „lo“ a „vol“.
42 Navyše treba potvrdiť, že podľa judikatúry už citovanej v bode 26 vyššie spotrebiteľ obyčajne prikladá väčšiu dôležitosť začiatočnej časti slov. Prvé hlásky kolidujúcich označení sú pritom odlišné.
43 Je nepopierateľné, že samohlásky nachádzajúce sa v oboch označeniach sú zhodné a vyslovujú sa rovnako vo viacerých jazykoch Únie. Na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, je však výslovnosť písmen „l“ a „v“ jasne odlišná, pričom „hláska „l“ je alveolárna spoluhláska, zatiaľ čo „v“ je labiodentálna spoluhláska.
44 Navyše slovný prvok „volvo“ obsahuje spoluhlásky „l“ a „v“ umiestnené jedna vedľa druhej, pričom sa ich výslovnosť mierne zasekáva, zatiaľ čo vo výraze „lovol“ sa samohlásky a spoluhlásky striedajú“, takže sa ľahšie vyslovujú. Kolidujúce označenia majú preto odlišné tempo výslovnosti.
45 Je potrebné teda konštatovať, že samotná skutočnosť, že kolidujúce označenia obsahujú písmená „v“, „l“ a „o“ a zahŕňajú kombináciu písmen „vol“, nepostačuje na to, aby si príslušná skupina verejnosti priblížila uvedené označenia na základe fonetického vnímania. Nejde teda o podobnosť z fonetického hľadiska, ktorú možno zohľadniť podľa článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009.
46 Z toho dôvodu je potrebné potvrdiť záver odvolacieho senátu, podľa ktorého kolidujúce označenia sú z fonetického hľadiska odlišné so zreteľom na uplatnenie článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009.
– O koncepčnom hľadisku porovnania
47 Žalobkyňa súhlasí so stanoviskom odvolacieho senátu, podľa ktorého vzhľadom na to, že dotknuté označenia nemajú význam ani v jednom jazyku Únie, ich porovnanie z koncepčného hľadiska nie je možné.
48 Tvrdí však, že spotrebiteľ pri strete s „vytvorenou ochrannou známkou“ LOVOL bude uvedený do omylu touto novou značkou vozidiel ešte viac preto, lebo počet automobilových výrobcov je relatívne obmedzený. Spotrebiteľ si bude preto klásť otázku, či táto nová značka vozidiel má nejakú spojitosť s ochrannou známkou vozidla, ktorá je oveľa staršou a slávnejšou, a spojí si ju teda s ochrannou známkou VOLVO.
49 V tejto súvislosti treba uviesť, že žalobkyňa sa neopiera o nijakú zásadu zakotvenú judikatúrou.
50 Okrem toho nepredložila nijaký dôkaz na to, aby preukázala, že spotrebiteľ s vysokou mierou pozornosti pri kúpe dotknutých výrobkov si inštinktívne priblíži novú ochrannú známku k existujúcej ochrannej známke pri strete s „vytvorenou ochrannou známkou“, ktorá nemá nijaký význam.
51 Žalobkyňa však tvrdí, že k priblíženiu označení LOVOL a VOLVO môže dôjsť vo vnímaní spotrebiteľa z dôvodu existencie akéhosi „vizuálneho slovníka“, ktorý existuje v ľudskom mozgu a ktorý sa rozvíja čítaním. V tejto súvislosti sa opiera o vedecký článok, nazvaný „Skilled Readers Rely on Their Brain’s ‚Visual Dictionary‘ to Recognize Words (Skúsení čitatelia používajú na rozoznanie slov ‚vizuálny slovník‘ svojho mozgu)“, uverejnený 14. novembra 2011.
52 ÚHVT tvrdí, že uvedený vedecký článok, priložený k replike, nemôže Všeobecný súd zohľadniť z dôvodu jeho oneskoreného predloženia.
53 Všeobecný súd zastáva názor, že nie je potrebné skúmať prípustnosť predloženého dôkazu, ktorým je dotknutý článok, pretože v každom prípade nepodporuje tvrdenie žalobkyne. Autori totiž zdôrazňujú, že aj v prípade zhody viacerých písmen v dvoch slovách, rozdiel v ostatných písmenách vedie k tomu, že prečítanie uvedených slov aktivuje jednotlivé neuróny v ľudskom mozgu. Napríklad podľa vnímania skúseného čitateľa je rozdiel medzi anglickými slovami „hair“ a „hare“ taký istý ako medzi výrazmi „hair“ a „soup“, a to aj napriek rovnakej výslovnosti výrazov „hair“ a „hare“.
54 Treba preto dospieť k záveru, že porovnanie z koncepčného hľadiska nie je v prejednávanej veci možné. Žalobkyňa tiež nepreukázala, že vnímanie označení z koncepčného hľadiska by mohlo viesť k priblíženiu označení v zmysle judikatúry citovanej v bode 17 vyššie. Tieto tvrdenia treba preto zamietnuť.
55 Na základe predchádzajúcich úvah a vzhľadom najmä na konštatovania rozvinuté v bodoch 37 a 45 vyššie treba uviesť, že samotná skutočnosť, že kolidujúce označenia obsahujú písmená „v“, „l“ a „o“ a zahŕňajú kombináciu písmen „vol“, nemôže vo vnímaní dotknutej verejnosti vyvolať spojitosť medzi uvedenými označeniami alebo ju viesť k vytvoreniu si súvislosti medzi nimi. Uvedenú zhodu písmen nemožno teda kvalifikovať ako podobnosť na účely uplatnenia článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009.
56 Z toho dôvodu treba potvrdiť napadnuté rozhodnutie v rozsahu, v akom v ňom odvolací senát so zreteľom na článok 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009 dospel k záveru, že kolidujúce označenia sú rozdielne.
O uplatniteľnosti článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009
57 Treba pripomenúť, že podľa citovanej judikatúry v bode 18 vyššie stačí neexistencia jednej z troch kumulatívnych podmienok na to, aby nedošlo k uplatneniu článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009.
58 V prejednávanej veci sú kolidujúce označenia rozdielne. Z toho vyplýva, že odvolací senát platne dospel k záveru, že zápis prihlasovanej ochrannej známky nemožno zamietnuť na základe článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009.
59 Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba jediný žalobný dôvod žalobkyne zamietnuť a v dôsledku toho žalobu v celom jej rozsahu.
O trovách
60 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobkyňa nemala vo veci úspech, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania v súlade s návrhom ÚHVT a vedľajšieho účastníka konania.
Z týchto dôvodov
VŠEOBECNÝ SÚD (deviata komora)
rozhodol a vyhlásil:
1. Žaloba sa zamieta.
2. Volvo Trademark Holding AB je povinná nahradiť trovy konania.
Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 12. novembra 2014.
Podpisy