ROZSUDOK SÚDU PRE VEREJNÚ SLUŽBU
EURÓPSKEJ ÚNIE (druhá komora)
z 23. októbra 2012
Vec F‑44/05 RENV
Guido Strack
proti
Európskej komisii
„Verejná služba – Úradníci – Vrátenie veci Súdu pre verejnú službu po zrušení – Zbavenie zamestnancov inštitúcie imunity vo vzťahu k ústnym vyjadreniam a písomným podaniam v rámci súdneho konania – Vymenovanie na miesto vedúceho oddelenia – Zamietnutie kandidatúry – Žaloba o neplatnosť – Záujem neúspešného uchádzača na konaní – Právna sila rozhodnutej veci – Procesné vady – Zváženie dotknutých záujmov – Žaloba o náhradu škody – Nemajetková ujma utrpená z dôvodu nezrovnalosti“
Predmet: Vrátenie veci, ktorá bola Súdu pre verejnú službu pôvodne podaná podľa článku 236 ES a článku 152 AE rozsudkom Všeobecného súdu Európskej únie z 9. decembra 2010, Komisia/Strack (T‑526/08 P, ďalej len „rozsudok o vrátení veci“), čiastočne zrušujúcim rozsudok Súdu pre verejnú službu z 25. septembra 2008, Strack/Komisia (F–44/05, ďalej len „rozsudok Strack/Komisia“), ktorým sa rozhodlo o žalobe, ktorou G. Strack navrhol zrušiť rozhodnutie Úradu pre vydávanie úradných publikácií Európskych spoločenstiev o zamietnutí jeho kandidatúry na miesto vedúceho oddelenia pre verejné obstarávanie a zmluvy (A 5/A 4) uvedeného úradu (ďalej len „sporné pracovné miesto“) a rozhodnutie o vymenovaní pána A na sporné pracovné miesto, ako aj uložiť Európskej komisii povinnosť zaplatiť náhradu údajne vzniknutej nemajetkovej ujmy
Rozhodnutie: Návrh na zbavenie imunity sa odmieta ako neprípustný. Návrh na náhradu škody sa zamieta ako nedôvodný. Rozhodnutie o vymenovaní pána A a rozhodnutie Komisie, ktorým sa zamieta kandidatúra žalobcu, sa zrušujú. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta. Európska komisia znáša svoje vlastné trovy konania vo veciach Strack/Komisia, F‑44/05, Komisia/Strack, T‑526/08 P, a Strack/Komisia, F‑44/05 RENV, a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré v uvedených veciach vynaložil žalobca.
Abstrakt
1. Žaloby úradníkov – Právomoc Súdu pre verejnú službu – Návrh na zbavenie imunity zástupcov účastníkov konania – Návrh, ktorý nebol podaný súdom alebo príslušným vnútroštátnym orgánom – Neprípustnosť
(Charta základných práv Európskej únie, článok 11 ods. 47; Štatút Súdneho dvora, článok 19 piaty odsek; Rokovací poriadok Súdu pre verejnú službu, článok 30)
2. Žaloby úradníkov – Predchádzajúce administratívne konanie – Priebeh – Lehoty
(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)
3. Žaloby úradníkov – Záujem na konaní – Žaloba o neplatnosť podaná treťou osobou proti vymenovaniu úradníka alebo zamestnanca – Prípustnosť – Zrušenie predstavujúce neprimeranú sankciu – Neexistencia vplyvu
(Služobný poriadok úradníkov, články 90 a 91)
4. Žaloby úradníkov – Dôvod založený na procesnej vade – Neúčinný dôvod v prípade neexistencie možnosti dosiahnuť iný výsledok v rámci riadneho konania
5. Žaloby úradníkov – Rozsudok o zrušení – Účinky – Zrušenie rozhodnutia o vymenovaní na voľné pracovné miesto – Zrušenie predstavujúce alebo nepredstavujúce neprimeranú sankciu – Kritériá posúdenia – Zváženie záujmov – Možnosť zaviazať žalovanú inštitúciu ex offo na náhradu škody v prípade nezrušenia výberového konania
(Služobný poriadok úradníkov, článok 91)
6. Úradníci – Prijímanie – Povinnosť administratívy obsadiť voľné pracovné miesto – Absencia – Výnimka
7. Žaloby úradníkov – Rozsudok o zrušení – Účinky – Zrušenie rozhodnutia o vymenovaní – Legitímna dôvera úradníka vymenovaného po výberovom konaní poznačenom vadou – Neexistencia
(Služobný poriadok úradníkov, článok 91)
8. Žaloby úradníkov – Žaloba o náhradu škody – Zrušenie napadnutého nezákonného aktu – Primeraná náhrada nemajetkovej ujmy – Hranice
(Služobný poriadok úradníkov, článok 91)
1. Pokiaľ ide o návrh na zbavenie imunity zástupcu účastníka konania podľa článku 30 rokovacieho poriadku, toto ustanovenie výslovne nestanovuje, že návrh na zbavenie imunity zástupcov účastníkov konania môže podať jeden z účastníkov konania. Vzhľadom na to, že imunita stanovená v článku 30 rokovacieho poriadku má chrániť zástupcov účastníkov konania pred prípadným stíhaním, a vzhľadom na ratio legis tohto ustanovenia sa však Súd pre verejnú službu domnieva, že je povinný rozhodnúť o návrhu na zbavenie imunity len vtedy, ak tento návrh podá súd alebo príslušný vnútroštátny orgán. Súd pre verejnú službu preto nemôže vyhovieť návrhu na zbavenie imunity podanému účastníkom konania, lebo tento návrh nespadá do právomoci Súdu pre verejnú službu.
Tento článok 30 sa totiž musí vykladať vzhľadom na článok 19 piaty odsek Štatútu Súdneho dvora, ktorý je jeho právnym základom. Pri výklade tohto ustanovenia je tiež potrebné zohľadniť skutočnosť, že imunita zástupcov účastníkov konania vyjadruje slobodu prejavu advokátov zakotvenú v článku 11 Charty základných práv Európskej únie a v článku 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach. Hoci je pravda, že konanie pred Súdom pre verejnú službu nie je trestným konaním, nič to nemení na tom, že článok 10 tohto dohovoru všeobecne chráni slobodu prejavu advokátov a prispieva k praktickej realizácii práva na spravodlivý proces. Napokon pri výklade článku 30 rokovacieho poriadku treba vziať do úvahy článok 47 ods. 1 a 2 Charty, ktorého cieľom je zaručiť základné právo na účinný prostriedok nápravy pred súdom vrátane možnosti poradiť sa, obhajovať sa a nechať sa zastupovať.
(pozri body 73 – 76 a 79)
Odkaz:
Súdny dvor: 22. decembra 2010, DEB Deutsche Energiehandels‑ und Beratungsgesellschaft mbH, C‑279/09, body 45 a 46
2. Dĺžka konania pred podaním žaloby v zásade nemôže byť neprimeraná, pokiaľ na základe rôznych lehôt stanovených v článkoch 90 a 91 služobného poriadku nepresiahne 14 mesiacov a 10 dní, ak sa konanie začalo na návrh, a ak sa začalo na základe sťažnosti, 10 mesiacov a 10 dní.
(pozri bod 90)
3. Návrhy tretej osoby na zrušenie rozhodnutia o vymenovaní úradníka alebo zamestnanca sú prípustné.
Je pravda, že ak akt, ktorý sa má zrušiť, je na prospech úradníka alebo zamestnanca, čo platí v prípade rozhodnutia o vymenovaní, je úlohou súdu, aby overil, či zrušenie nebude predstavovať neprimeranú sankciu za nezrovnalosť, ku ktorej došlo, ale táto povinnosť súdu nemá vplyv na záujem tretej osoby, ktorá nebola účastníkom rozhodnutia a ktorá sa domáha zrušenia, na konaní.
V tejto súvislosti na jednej strane súd môže preskúmať otázku, či zrušenie nie je neprimeranou sankciou za nezákonnosť, ku ktorej došlo, až po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pričom pri tomto preskúmaní treba zohľadniť okrem iného závažnosť zistenej vady.
Na druhej strane, aj keď zrušenie rozhodnutia predstavuje vzhľadom na zistenú vadu neprimeranú sankciu, žalobca môže mať prospech z návrhu na zrušenie tohto rozhodnutia, lebo skutočnosť, že zrušenie rozhodnutia postihnutého nezrovnalosťou predstavuje neprimeranú sankciu, nevylučuje, aby súd vyhovel návrhu, ale ponechal nájdenie spravodlivého riešenia sporu na administratívu, alebo aj z úradnej moci priznal žalobcovi náhradu škody za nezrovnalosť, ku ktorej došlo.
(pozri body 105 – 108)
Odkaz:
Súdny dvor: 23. januára 1975, de Dapper/Parlament, 29/74, bod 16; 5. júna 1980, Oberthür/Komisia, 24/79, body 13 a 14; 6. júla 1993, Komisia/Albani a i., C‑242/90 P, bod 13
Súd prvého stupňa: 10. júla 1992, Barbi/Komisia, T‑68/91, bod 36; 20. júla 2001, Brumter/Komisia, T‑351/99, bod 97; 14. novembra 2006, Neirinck/Komisia, T‑494/04, body 66 a 67
Súd pre verejnú službu: 22. októbra 2008, Tzirani/Komisia, F‑46/07, bod 38; 5. mája 2010, Bouillez a i./Rada, F‑53/08, bod 90; 29. septembra 2010, Brune/Komisia, F‑5/08, bod 18
4. Procesná vada môže viesť k zrušeniu aktu administratívy len vtedy, ak by v prípade neexistencie tejto vady konanie mohlo viesť k odlišnému výsledku. Nevyžaduje sa však, aby žalobca preukázal, že akt by bol nevyhnutne odlišný, ak by nebol poznačený predmetnou procesnou vadou, a na to, aby existencia vady vonkajšej zákonnosti mala za následok zrušenie dotknutého aktu, stačí, aby nebolo úplne vylúčené, že administratíva by mohla prijať odlišné rozhodnutie.
(pozri bod 114)
Odkaz:
Súdny dvor: 21. marca 1990, Belgicko/Komisia, C‑142/87, bod 48
Súd pre verejnú službu: 13. septembra 2011, Nastvogel/Rada, F‑4/10, bod 94
5. Ak je akt, ktorý sa má zrušiť, na prospech úradníkovi alebo zamestnancovi, čo je prípad rozhodnutia o vymenovaní na voľné pracovné miesto, je úlohou súdu Únie, aby najprv overil, či zrušenie nepredstavuje neprimeranú sankciu za nezrovnalosť, ku ktorej došlo.
V tejto súvislosti dôsledky, ktoré súd vyvodí z nezrovnalosti rozhodnutí prijatých po výberovom konaní, nie sú rovnaké, pokiaľ ide o rozhodnutia prijaté po výberovom konaní smerujúcom k zostaveniu rezervného zoznamu a rozhodnutia prijaté po výberovom konaní usporiadanom s cieľom obsadiť určité pracovné miesto prostredníctvom vymenovania. V prípade výberového konania smerujúceho k zostaveniu rezervného zoznamu totiž zrušenie všetkých individuálnych rozhodnutí o zaradení mena každého z úspešných uchádzačov do uvedeného zoznamu predstavuje v zásade neprimeranú sankciu. Naproti tomu, pokiaľ ide o rozhodnutia prijaté v nadväznosti na interné výberové konanie smerujúce k obsadeniu určitého pracovného miesta, súd Únie vykonáva individuálne posúdenie, pri ktorom berie do úvahy povahu nezrovnalosti, ku ktorej došlo, ako aj zváženie záujmov.
Pokiaľ ide o procesnú vadu v rámci interného výberového konania smerujúceho k obsadeniu určitého pracovného miesta, súd skúma, či uvedená vada mala vplyv len na preskúmanie kandidatúry žalobcu, alebo či mala vplyv na preskúmanie všetkých kandidatúr. V prvom prípade treba vychádzať z toho, že procesná vada nemôže odôvodniť zrušenie rozhodnutia o vymenovaní vybraného uchádzača. V druhom prípade súd vykoná zváženie dotknutých záujmov, ktoré sa musia posudzovať k okamihu podania žaloby.
V tejto súvislosti súd vezme do úvahy najprv záujem žalobcu na výberovom konaní bez vád a následne záujem úradníka vymenovaného po výberovom konaní poznačenom vadou a skutočnosť, že tento úradník sa mohol v dobrej viere spoliehať na zákonnosť rozhodnutia, ktorým bol vymenovaný. Súd nakoniec preskúma záujem služby, teda najmä dodržanie zákonnosti, rozpočtové dôsledky zrušenia nezákonného rozhodnutia, ťažkosti s výkonom rozhodnutej veci, prípadné zásahy do kontinuity služby a riziká zhoršenia sociálneho prostredia v rámci inštitúcie.
(pozri body 116 – 119)
Odkaz:
Súd pre verejnú službu: Bouillez a i./Rada, už citovaný, body 82, 83, 85 a 87 až 89 a tam citovanú judikatúru
6. Hoci menovací orgán nie je povinný pokračovať vo výberovom konaní, môže tak rozhodnúť len z objektívnych a dostatočných dôvodov, ktoré v čase začatia uvedeného konania neboli známe.
(pozri bod 122)
Odkaz:
Súd pre verejnú službu: 14. apríla 2011, Šimonis/Komisia, F‑113/07, bod 90
7. Úradník vymenovaný po výberovom konaní poznačenom vadou sa nemôže odvolávať na legitímnu dôveru v ponechanie jeho vymenovania v platnosti, a to aj napriek tomu, že od prijatia dotknutého rozhodnutia uplynulo osem rokov, lebo tieto rozhodnutia boli napadnuté v lehote na podanie žaloby. Tento úradník totiž za týchto okolností musel vedieť, že jeho vymenovanie bude s konečnou platnosťou potvrdené až vtedy, keď sa žalobe neúspešného kandidáta nevyhovie.
(pozri bod 123)
Odkaz:
Súd pre verejnú službu: Bouillez a i./Rada, už citovaný, bod 88
8. Zrušenie aktu administratívy napadnutého úradníkom predstavuje samo osebe primeranú a v zásade dostatočnú náhradu akejkoľvek nemajetkovej ujmy, ktorá tomuto úradníkovi mohla vzniknúť, pokiaľ tento úradník nepreukáže, že mu vznikla nemajetková ujma, ktorá je oddeliteľná od nezrovnalosti, na ktorej je založené zrušenie, a ktorú týmto zrušením nemožno v celom rozsahu nahradiť. Tak je to po prvé v prípade, ak napadnutý akt obsahuje výslovne nepriaznivé posúdenie schopností žalobcu, ktoré ho môže poškodiť, po druhé v prípade, ak je nezrovnalosť, ku ktorej došlo, mimoriadne závažná, a po tretie, ak je zrušenie úplne zbavené potrebného účinku, a teda nemôže samo osebe predstavovať primeranú a dostatočnú náhradu akejkoľvek nemajetkovej ujmy spôsobenej napadnutým aktom.
(pozri bod 128)
Odkaz:
Súd pre verejnú službu: 12. mája 2011, AQ/Komisia, F‑66/10, body 105, 107 a 109